Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Medveď

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418011049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a

prísediacich Bc. Evy Buzalkovej a Martina Bistu, na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2018, v trestnej veci
proti obž. ml. P. Q., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. P. Q., nar. XX.X.XXXX v A. W., trvale bytom F. O. č. XX, N. nad M.,
uznáva sa za vinného, ž e

v presnejšie nezistenom čase od 12.1.2017 opakovane, naposledy v noci zo dňa 2.8.2017 do 3.8.2017,
vonku v lese a na iných miestach v Žiari nad Hronom, mal dobrovoľný nechránený pohlavný styk s

maloletou J. K., nar. X.X.XXXX, bytom N. nad M., t. č. Reedukačné centrum Trstín, o ktorej vedel, že
nedovŕšila pätnásť rokov svojho veku,

t e d a

- vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 ( osemnásť )

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 28.2.2018 na tunajšom súde

obžalobu sp. zn. 1 Pv 332/17/6613 zo dňa 28.2.2018 na obvineného ml. P. Q., nar. XX.X.XXXX v A.
W., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného ml. P. Q., ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa
§ 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný ml. P. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predseda senátu postupoval podľa § 257
ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na

ktoré obžalovaný odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď ml. obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď ml. obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby ako zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1Tr. zákona,

odpoveď ml. obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu,
odpoveď ml. obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď ml. obžalovaného : áno

Nakoľko ml. obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti

o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska procesných strán vyhlásenie obžalovaného o vine
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne podľa ods. 8 rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej
viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré

boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u ml. páchateľa súd vychádzal z ustanovení § 97 a nasl. Tr. zák.,
podľa ktorých účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom
trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť;
uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia. Súd pri ukladaní trestu tiež prihliada na osobnosť mladistvého,

vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na osobné, rodinné a sociálne pomery, tak aby trest
bol tiež primeraný povahe a závažnosti spáchaných trestných činov. Podľa všeobecných ustanovení
zákona pri ukladaní trestu prihliada tiež na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti. Podľa ust. § 34 a nasl. Tr. zákona má trest zabezpečiť
ochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiazároveňmá

vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených
ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj
preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie, pričom u mladistvých páchateľov
zákon zdôrazňuje na prvom mieste výchovnú funkciu trestu.

Obžalovaný ml. P. Q. doposiaľ nebol súdne trestaný ani nemá záznam o postihnutí za priestupok. Z
listinných dôkazov vyplýva, že ml. obžalovaný bol rozsudkom OS Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/64/2003
zverenýdonáhradnejosobnejstarostlivostistarejmatkyP.Q.nar.XX.X.XXXX,uktorejžije.Vsúčasnostinavštevuje 9. ročník Q. základnej školy v N.. Vo všetkých vyučovacích predmetoch dosahuje dobré
výsledky, no vyskytli sa problémy s neospravedlnenými absenciami a zhoršeným správaním, najmä od
začiatku r. 2018. Podľa znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. U. W. bola u ml.

obžalovaného zistená ľahká duševná zaostalosť s poruchami správania a disharmonický osobnostný
vývin. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase činu boli nenarušené. U ml. obžalovaného je
prítomný sebakritický náhľad na inkriminovanú udalosť a deklarovaná snaha o zmenu svojich postojov.
Užívanie návykových látok s výnimkou fajčenia cigariet nebolo zistené. Po skončení ZŠ prejavil záujem
vyučiť sa za murára. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť t.j.

priznanie a úprimné oľutovanie činu podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Naproti tomu žiadne priťažujúce
okolnosti podľa § 37 Tr. zákona neboli zistené. Trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa §
201 ods. 1 Tr. zákona predstavuje základnú výmeru 3 až 10 rokov. Nakoľko sa jedná o mladistvého
páchateľa, v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona sa trestná sadzba odňatia slobody znižuje na polovicu. Po
posúdení všetkých rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že na prevýchovu ml. obžalovaného
je primerané a dostatočné uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo

výmere 18 mesiacov. Súd prihliadal na skutočnosť, že ml. obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný ani
priestupkovo postihnutý, chodí do základnej školy a zohľadnil aj okolnosti prípadu, najmä okolnosť, že u
maloletejpoškodenejnenastalvdôsledkukonaniaobžalovanéhovážnejšínásledok,čiužnajejfyzickom
alebo psychickom zdraví. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu
24 mesiacov, počas ktorej je ml. obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného

protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia
slobody v príslušnom ústave na výkon trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.