Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208696
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7712208696.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: Program, spol. s

r.o., so sídlom Brnianska 10, Trenčín, 911 05, IČO: 17 640 415, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti
žalovanému: ZOJSTAV s.r.o., so sídlom Daxnerova 22, Plešivec 049 11, IČO: 36 777 978, o zaplatenie
istiny 14.280,- eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 12.542,14 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
11.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu zamieta do výšky istiny 1.737,86 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.1.2011 do
zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 12.06.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie pevnej
sumy 14.280,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10.01.2011 do zaplatenia titulom plnenia z
mandátnych zmlúv zo dňa 27.02.2009.

2. Žalovaný spoločnosť B Družba, s.r.o. navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že k zániku pohľadávky
žalobcu došlo započítaním.

3. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný spoločnosť B Družba, s.r.o. bola vymazaná z
obchodného registra ku dňu 02.04.2016 ( č. l. 308 ). Z výpisu je zrejmé, že táto spoločnosť zanikla ku
dňu 02.04.2016 zlúčením a právnym nástupcom je spoločnosť ZOJSTAV s.r.o., Daxnerova 22, Plešivec
049 11, IČO: 36 777 978 ( č. l. 309 - 311 ).

4. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

5. Súd v súlade s týmto ustanovením uznesením zo dňa 14.10.2016 pokračoval v konaní s právnym
nástupcom pôvodného žalovaného spoločnosťou ZOJSTAV s.r.o. ( č. l. 317 ) ( v ďalšom len žalovaný ).

6. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s mandátnymi zmluvami na prevádzkovanie výherných
prístrojov zo dňa 27.02.2009 ( č. l. 7 - 10 ) a mandátnou zmluvou na prevádzkovanie videohier z toho
istého dňa ( č. l. 11 - 15 ), s jednostranným právnym úkonom žalovaného na započítanie pohľadávky zodňa 11.01.2011 ( č. l. 16 ), s faktúrou žalovaného č. 2160524 zo dňa 17.12.2010 ( č. l. 17 ), zo znaleckým
posudkom č. 44/2014 znalca I.. T. K. zo dňa 11.11.2014 ( č. l. 158 - 183 ), zo znaleckým posudkom č.
08/2015 zo dňa 27.10.2015 I.. L. P. ( č. l. 76 ), so všeobecným záväzným nariadením Mesta Michalovce

zo dňa 15. 12. 2OO8 ( č. l. 267 - 278 ) ako aj z ďalšieho obsahu spisu zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi účastníkmi boli uzatvorené dve mandátne zmluvy zo dňa 27.02.2009 ( č. l. 7 - 15 ), jedna
zmluvavzmyslektorejžalovanýakomandatárzabezpečovalprežalobcuakomandantaprevádzkovanie
výherných prístrojov a podľa druhej zmluvy zabezpečoval žalovaný ako mandatár prevádzkovanie

videohier. Pri obidvoch zmluvách bolo dohodnuté, že 30 % z tržieb zostáva žalovanému a 70 % z tržieb
patrí žalobcovi.

8. V mesiaci január 2011 žalovaný ponížil časť tržieb, ktoré patrili žalobcovi z prevádzkovania výherných
prístrojov za mesiac december 2010 vo výške 14.280,- eur.

9. V článku III. žaloby žalobca uviedol, že žalovaný na pohľadávku žalobcu započítal svoju pohľadávku
kompenzačnou námietkou podľa § 358 Obchodného zákonníka svoju pohľadávku na základe faktúry č.
2160524 zo dňa 17.12.2010. Žalobca uviedol, že túto pohľadávku žalovaného neuznáva.

10. Žalobca predložil faktúru žalovaného zo dňa 17.12.2010 ( č. l. 17 ) na sumu 14.280,- eur, ktorou

žalovanýfakturovalžalobcovináhraduzaprenájompriestorovzaumiestneniesvetelnejreklamynahoteli
Družba Michalovce s tým, že prenájom je mesačne 1.000,- eur za 12 mesiacov, teda za rok 2010 ( č.
l. 17 ).

11. Žalobca predložil list zo dňa 14.01.2011 adresovaný žalovanému v ktorom oznámil, že neuznáva

započítanie pohľadávky zo strany žalovaného listom zo dňa 11.01.2011, keďže táto pohľadávka
žalovaného nebola predmetom zmluvy ( č. l. 19 ).

12. Žalovaný podaním zo dňa 07.12.2012/ č.l. 48/ predložil súdu umiestnenie svetelných reklám žalobcu
na hoteli Družba žalovaného do 31.12.2011 fotografiami, ktoré sú v spise na č. l. 49 -54. Žalovaný

vo svojom podaní zo dňa 11.12.2003/ č.l. 88/ uviedol, že faktúra, ktorá bola vystavená žalobcovi č.
2160524 na sumu 14.280,- eur ( č. l. 17 ) je opodstatnená, keďže mal uzatvorenú nájomnú zmluvu č.
28 zo dňa 06.06.2007 ako prenajímateľ s nájomcom obchodnou spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia,
predmetomktorejječasťstrechynaatikeovýmere18m2,pričomnájomnéza1m2bezDPHpredstavuje
čiastku 368,82 eur a taktiež ďalšiu zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou T - Mobile Slovensko a.s. zo dňa

03.04.2008 predmetom ktorej je strešná nadstavba o výmere 9 m2 s tým, že ročné nájomné za 1 m2
predstavuje čiastku 133,58 eur. Keďže prenájom reklamy žalobcu predstavuje výmeru 40 m2 priemerný
nájom za 1 m2 pri vyššie citovaných zmluvách je 251,20 eur/ m2 bez DPH ( 368,72 + 133,58/2 = 251,20
x 40 = 10.048 ) ( č. l. 88- 89 ). Podľa názoru žalovaného citovaná faktúra nie je neprimerane vysoká.

13. Na pojednávaní 23.04.2014 bol vypočutý konateľ žalobcu Ing. Vladislav Pavlikovský, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že žalobca má viacerých obchodných zástupcov po celom Slovensku na uvedené
výherné prístroje a videohry a prevádzkuje celkovo 400 zariadení. Pokiaľ sa týka tohto označenia
znázorneného na fotografii na č. l. 49, Jedná sa o označenie žalobcu, ktoré označenie je po celom
Slovensku a toto označenie má aj ochrannú známku. Zmluvy s inými mandatármi sú rovnakého znenia a

nebol pritom žiaden problém a pri uzatváraní týchto zmlúv zo strany žalovaného nikdy nebola zmienka o
tom, že žalobca má platiť náhradu za označenie týchto prevádzok. Samotné označenie bolo na budovu
žalovaného umiestnené v októbri 2009. Pokiaľ sa týka uzatvorenia samotných zmlúv uviedol, že jednal s
konateľom žalovaného p. Gaškom, ale určite predmetom jednania nebola tá skutočnosť, že žalobca mal
platiť za označenie, ktoré bolo umiestnené na budove hotela žalovaného. Nikdy o tom nebola žiadna

zmienka. Prvýkrát došlo zo strany žalovaného k takejto požiadavke keď bola doručená žalobcovi faktúra
na započítanie v ktorej bola uvedená táto pohľadávka žalovaného.

14. Na pojednávaní 27.06.2014 ( č. l. 138 - 141 ) bol vypočutý konateľ žalovaného Pavol Gaško, ktorý
ako účastník uviedol, že s konateľom žalobcu dojednával viaceré obchody za x miliónov korún s tým,

že s ním riešil základné podstatné veci. Ostatné, nepodstatné veci riešili ich pracovníci. Pokiaľ sa týka
dohody ohľadom reklamy na budove žalovaného bolo dohodnuté, že na budove bude umiestnená
svetelná reklama a nejaký zdroj, ktorý by zabezpečoval fungovanie tejto reklamy. Za umiestnenie tejto
reklamy mal by žalovaný mať nejaký bonus a týmto bonusom podľa konateľa žalovaného bolo to, žežalobca žalovanému zaplatí každý mesiac 1.000,- eur, čo bolo dohodnuté v Michalovciach. Konateľ
žalovaného sa nepamätal, kde boli mandátne zmluvy podpisované. Konateľ uviedol, že v čiastke 1.000,-
eur mesačne bola zahrnutá aj osvetlenie tejto reklamy.

15. Keďže výpovede konateľov boli rozdielne, nebolo preukázané medzi účastníkmi uzatvorenie zmluvy
ohľadom umiestnenia tohto označenia žalobcu na budovu žalovaného súd vo veci uznesením zo dňa
06.08.2014 nariadil znalecké dokazovanie ( č. l. 147 - 148 ). Úlohou znalca podľa bodu II. bolo určiť
všeobecnú cenu obvyklého nájomného za užívanie strešných priestorov nehnuteľností na budove hotela

Družba o výmere 40 m2 reklamné označenie, ktoré je v spise na č. l. 49 pod názvom W. - J. Y. U. za
obdobie roku 2010 ( č. l. 147 ).

16. Znalec I.. T. K. predložil súdu znalecký posudok č. 44/2014 zo dňa 11.11.2014 ( č. l. 158 -
185 ). Znalec v závere znaleckého posudku ( č. l. 165 ) stanovil všeobecnú hodnotu nájmu v zmysle
uloženej úlohy na sumu 14.000,- eur. Stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za rok 2010 za 1 m2 čiatkou

350,57 eur. Vychádzal z výmery 40 m2 tak, ako to bolo určené súdom a výsledná všeobecná hodnota
činila 14.000,- eur po zaokrúhlení ( 350,57 x 40 ). Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že znalec
vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec v samotnom
znaleckom posudku použil porovnávaciu metódu, ktorá je uvedená v prílohe č. 3 vyššie citovanej
vyhlášky. Na porovnanie použil sadzby nájomného jednak podľa všeobecne záväzného nariadenia č.

101 v Michalovciach č. l. 168 - 171 a tri nájomné zmluvy, ktoré predložil žalovaný a predmetom ktorých
bolonájomnézaobdobnépriestoryvrovnakomobdobíavobdobnejlokalite.Jednalosajednakozmluvu
medzižalovanýmaspoločnosťouT-MobileSlovensko,a.s.zodňa03.04.2008(č.l.172-183),zmluvou
medzi žalovaným a spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia s.r.o. zo dňa 06.06.2007 ( č . l. 174 - 175 ) a
zmluvoumedzižalovanýmaspoločnosťouSlovanet,a.s.zodňa21.11.2008(č.l.176-177).Predmetom

týchto posledných troch zmlúv s vyššie citovanými spoločnosťami boli strešné priestory žalovaného na
ktorých boli umiestnené antény. Vyššie štyri porovnávacie zmluvy špecifikoval do tabuľky č. 1 až tabuľky
č. 4 s tým, že priemerná všeobecná hodnota nájmu za rok 2010 za obdobie od 01.01.2010 do konca
roka bola v sume 350,57 eur.
17. Znalec na pojednávaní dňa 22.05.2015 uviedol, že úlohou znalca bolo stanoviť nájom za

strešný priestor na ktorom bolo umiestnené technické zariadenie žalobcu. Podľa jeho názoru toto
technické zariadenie je podobné technickému zariadeniu ako je anténa, lebo je potrebné ho ukotviť
do strešnej konštrukcie a potrebuje prívod elektrickej energie. To isté je potrebné aj pre umiestnenie
antény, teda ukotviť a napojiť na elektrickú energiu. Z pohľadu prenajímateľa, žalovaného je to jedno, či
je tam umiestnená anténa alebo iné reklamné zariadenie, keďže sú tu obdobné technické podmienky.

Z technického hľadiska z hľadiska prenajímateľa je jedno aké je tam technické zariadenie a je vecou
žalobcu na čo toto zariadenie slúži ( č. l. 228 ).

18. Žalobca vo svojim vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 08.12.2014/ č.l. 191-197/ zásadne
nesúhlasil so závermi znaleckého posudku. Nesúhlasil s tým, že znalec vychádzal z plochy 40 m2

tak, ako bolo určené uznesením súdu. Namietal, že znalec pri porovnávaní vychádzal zo všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Michalovce č. 101 ( č. l. 170 ), pričom vychádzal z nájomného za
prenájom striech pre účely antény článok VIII. a nie za prenájom nehnuteľného majetku pre účely
osadenia veľkoplošnej reklamy určenej v bode 7. Podľa názoru žalobcu nemožno porovnávať osadenie
veľkoplošnej reklamy s porovnávaním hodnoty nájmov, predmetom ktorých je prevádzkovanie antén.

Podľa názoru žalobcu pokiaľ sú antény umiestnené na streche na najvyššom mieste v danom meste
toto nemožno porovnávať s cenou nájmu reklamy, ktorá bola umiestnená o 27 metrov nižšie ( č. l. 196 ).
V tomto podaní žalobca navrhol kontrolné znalecké dokazovanie.

19. Žalobca podaním zo dňa 22.10.2015 predložil súdu oznámenie spoločnosti K. U. P., P..D..G.. o tom,

že výmera reklamy bola 44 m2 ( č. l. 248 ). V následnom konaní účastníci akceptovali a súhlasili, aby
súd vychádzal z výmery 44 m2.

20. Na pojednávaní 20.01.2016 ( č. l. 257 - 263 ) žalobca predložil súdu ďalší znalecký posudok č.
8/2015 zo dňa 27.10.2015 vypracovaný znalcom I.. L. P. ( č. l. 76 ). Z uvedeného znaleckého posudku

časti II. znalec konštatuje, že pri stanovení všeobecnej hodnoty umiestnenia reklamného zariadenia
použil metódu polohovej diferenciácie a podľa jeho názoru nemožno použiť kombinovanú metódu,
pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu ani porovnávaciu metódu
z dôvodu nedostatku pokladov pre danú lokalitu. Preto v danom prípade vychádzal pri stanovenívšeobecnej hodnoty reklamného zariadenia z hodnoty pozemku na ktorom bolo predmetné označenie
umiestnené. Pri vyčíslení hodnoty nájmu pozemkov sa dopracoval k čiastke 1.034,- eur za rok ( str.
5 posudku ). Znalec konštatuje, že pri určení ceny vychádzal aj zo všeobecne záväzného nariadenia

Mesta Michalovce č. 101, konkrétne bod 7. na str. 7 ( č. l. 170 ) a vychádzal z plochy reklamy 36,85 eur
za rok za každý m2 plochy a dopracoval sa k čiastke 1.474,- eur za rok ( 40 m2 x 36,85 ).

21. Podľa názoru súdu hodnotenie znaleckých posudkov spočíva v posúdení, či závery z posudku sú
náležiteodôvodnenéačisúpodloženéobsahomnálezu,čiboloprihliadnutékvšetkýmskutočnostiam,či

závery posudku nie sú v rozpore s výsledkom ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedá pravidlám logického myslenia.

22.Podľanázorusúduobidvaposudkysúvdanejvecinepoužiteľnéasúvrozporespravidlamilogického
myslenia.

23. Súd sa nestotožňuje s názorom znalca I.. T. K., keď uviedol, na pojednávaní dňa 22.05.2015 ( č.
l. 228 ), že pre neho je rozhodujúci strešný priestor na ktorom bola umiestnená reklamné označenie a
toto je podobné technickému zariadeniu ako anténa a teda je to porovnateľné.

24. Súd sa nestotožňuje s týmto názorom znalca, ktorý názor súd považuje za neracionálny v

rozpore s pochopením podstaty úlohy, ktorá bola určená znalcovi v uznesení o ustanovení znalca. Pri
bezdôvodnom obohatení ide v prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy o obohatenie
užívateľa, žalobcu a toto obohatenie spočíva v tom, že tento vykonával právo nájmu k tejto veci bez
zmluvy. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle
vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci spravidla formou nájmu, ktorý by nájomca bol

povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy. Rozhodujúce je postavenie nájomcu, žalobcu v tomto
prípade. Pre posúdenie výšky majetkového vyjadrenia tohto prospechu je podľa názoru súdu účel na
ktorýnájomcapredmetnájmuužíva.Jerozdiel,činájomcaužívačasťbudovyprenajímateľa,žalovaného
pre účely označenia prevádzky alebo časť budovy pre účely zriadenia antény, ktoré zariadenie je
špecifické z hľadiska jeho využitia aj náročnosti samotného zariadenia. Účel využitia je rozhodujúci pre

určenie výšky náhrady a je rozhodujúci pre určenie výšky náhrady a je to podstatné kritérium pre určenie
výšky. Ďalším kritériom, nie však podstatným je aj samotný predmet nájmu, jeho vlastnosti ( výška,
strecha budovy, poschodie), ktoré majú vplyv na samotnú náhradu za užívanie týchto priestorov. Je
neporovnateľné porovnávať označenie prevádzky žalobcu vo výške 8 m s anténou, ktorá je umiestnená
na najvyššom mieste strechy budovy o 20 m vyššie. V danom prípade porovnávacia metóda u týchto

troch zmlúv, predmetom ktorých bolo umiestnenie antény neprichádza do úvahy s predmetom nájmu,
ktorý je predmetom tohto konania.

25.Pokiaľsatýkaznaleckéhoposudkuč.08/2015znalcaI..L.P.-č.l.76tentoznalecpoužilpristanovení
všeobecnej hodnoty metódu polohovej diferenciácie, ktorá je upravená v prílohe č. 3 vyhlášky 492/2004

pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb pod D3 na strane 12. Znalec vychádzal z
hodnoty pozemku na ktorom bolo predmetné označenie umiestnené. V samotnej vyhláške prílohe č.
3 bod D3 je uvedené, že touto metódou polohovej diferenciácie sa stanovuje všeobecná hodnota pre
stavby, byty a nebytové priestory. Je nelogické porovnávať, reklamné zariadenie, označenie prevádzky
so stavbou a vychádzať z hodnoty pozemku na ktorom je toto označenie umiestnené. Táto metóda pre

určenie všeobecnej hodnoty nájmu, ktorá je predmetom tohto konania je nepoužiteľná, je v rozpore so
samotnou vyhláškou. Toto si zrejme uvedomil aj samotný znalec, keď v znaleckom posudku vychádza
zo všeobecného záväzného nariadenia Mesta Michalovce č. 101, ktoré upravuje nájom za umiestnenie
reklám.

26. Keďže boli rozdielne údaje vo všeobecne záväznom nariadení Mesta Michalovce č. 101, ktoré sa
týka sadzieb podmienok za prenájom nebytových priestorov, pozemkov a hnuteľného majetku z ktorých
vychádzal znalec I.. K. ( č. l. 170 ) a všeobecného nariadenia z ktorého vychádzal znalec I.. P. v posudku
08/2015 ( č. l. 76 ) na str. 19 súd si vyžiadal z mesta platné a účinné všeobecne záväzné nariadenie za
rok 2010 ( č. l. 266 - 278 ). V uvedenom všeobecne záväznom nariadení v článku VI. bod 7. je stanovená

cena prenájmu nehnuteľného majetku mesta pre účely osadenia veľkoplošnej reklamy, ktorá sa určuje
za každý jeden meter plochy reklamy sumou 33,1939 eur ročne.27. Súd pri stanovení výšky nájomného vychádzal z tejto čiastky 33,19 eur/m2 plochy reklamy. Keďže
medzi účastníkmi bola zhoda o tom, že sa jedná o 44 m2, nájomné za rok užívania označenia žalobcom
predstavuje čiastku 1.460,36 eur ( 33,19 x 44 ). Po pripočítaní 19 % DPH vo výške 277,50 eur všeobecná

cena obvyklého nájomného za užívanie strešných priestorov žalovaného predstavuje čiastku 1.737,86
eur.

28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. V danom prípade žalobca získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keďže
nepreukázal, že medzi účastníkmi bola uzatvorená nepomenovaná zmluva za prenájom priestorov na
umiestnenie svetelnej reklamy na hoteli žalovaného.

30. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva práve v
tom, že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ, žalobca nie je schopný takto spotrebované
plnenie vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí
zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je
peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie

veci spravidla práve formou nájmu ako je to v tomto prípade a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa
platnej nájomnej zmluvy. Dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

31. Súd výšku obvyklého nájomného určil vyššie uvedeným spôsobom v sume 1.737,86 eur tak, ako
je to vyššie odôvodnené.

32. Žalobca na pojednávaní 14.09.2016 ( č. l. 305 ) uviedol, že žalovaný faktúrou č. 2160524 zo dňa
11.01.2011 neuplatnil svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže chýba tento
prejav vôle, keďže v citovanej faktúre si uplatňoval pohľadávku za nájom a nie vydanie bezdôvodného
obohatenia nedošlo k tomu, že pohľadávka žalovaného je splatná a teda nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku voči splatnej pohľadávke a teda navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú
istinu v celom rozsahu, keďže nedošlo k započítaniu pohľadávky žalovaného.

33. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

34. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

35. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom
zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky nato potrebné. Podmienkou

započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky
súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak. Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu

sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie ako jednostranný právny úkon
sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítavací
prejav možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa
stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania a to v rozsahu v
akom sa navzájom kryjú. Z citovaného je zrejmé, že pokiaľ žalovaný urobil započítavací prejav podaním

zo dňa 11.01.2011 ( č. l. 16 ) pohľadávka, ktorú započítaval musela byť splatná. Žalobca namieta, že
táto pohľadávka, ktorú započítal z faktúry č. 2160524 zo dňa 17.12.2010 nie je splatná, keďže nie je v
nej uvedené, že žalovaný požaduje náhradu za prenájom priestorov za umiestnenie svetelných reklám
titulom bezdôvodného obohatenia.36. Súd považuje túto námietku žalobcu za neopodstatnenú, keďže podľa názoru súdu táto pohľadávka
žalovaného, ktorú žalovaný uplatnil na započítanie 11.01.2011 nadobudla splatnosť najneskôr

30.12.2010.

37. Splatnosť pohľadávok je upravená v ustanovení § 340 Obchodného zákonníka.

38. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v

zmluve.

39. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

40. Keďže v danom prípade došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, teda jednalo
sa o plnenie bez zmluvy, teda nebola dohodnutá splatnosť. V danom prípade je potrebné aplikovať
ustanovenie citovaného paragrafu ods. 2. Takýto prejav žalovaný učinil faktúrou č. 2160524 zo dňa
17.12.2010, splatnej 27.12.2010, ktorou faktúrou vyzval žalobcu na zaplatenie náhrady za prenájom
priestorov na umiestnenie svetelných reklám v hoteli Družba za rok 2010 vo výške 14.280,- eur ( č.

l. 17 ). Tento prejav vôle, ktorým požadoval zaplatenie náhrady spĺňa všetky náležitosti právneho
úkonu v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa názoru súdu táto faktúra je výzvou na
vydanie náhrady za prenájom priestorov. Samotná skutočnosť, že žalovaný v tejto faktúre neuviedol,
že považuje náhradu titulom vydania bezdôvodného obohatenia je bez právneho významu, keďže v

tejto faktúre je dostatočne skutkovo vymedzený skutkový stav z ktorého uplatňuje žalovaný svoj nárok,
nárok je dostatočne identifikovaný aj pokiaľ sa týka jeho výšky a tento nárok tak ako je identifikovaný
nemožno zameniť s nejakým iným nárokom. Pokiaľ aj žalovaný v danom prípade neuvedie právny dôvod
uplatneného nároku nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorým žiada o plnenie. Splatnosť v
citovanej faktúre žalovaný určil 27.12.2010 ( č. l. 17 ). Následne žalovaný po splatnosti pohľadávky,

po 27.12.2010 urobil započítavací prejav zo dňa 11.01.2011 ( č. l. 16 ) v ktorom započítal svoju vyššie
citovanú pohľadávku vo výške 14.280,- eur na pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom konania vo
výške 14.280,- eur, ktorá je podrobne špecifikovaná v uvedenom započítaní. Právny úkon započítania
žalovaného zo dňa 11.01.2011 spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu stanovené v ustanovení § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôkazom, že žalobca prevzal výzvu na plnenie pohľadávky žalovaného

faktúry č. 2160524 je list žalobcu zo dňa 10.01.2011 ( č. l. 18 ) v ktorom sa vyjadruje k uvedenej faktúre.

41. Keďže jednostranný zápočet žalovaného podaním zo dňa 11.01.2011 spĺňa všetky náležitosti
právneho úkonu a súd vykonaným dokazovaním zistil, že pohľadávka žalovaného je opodstatnená do
výšky 1.737,86 eur do tejto výšky došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného a

v tejto časti došlo k stretu pohľadávok a zániku pohľadávky žalobcu.

42. Za daného stavu je teda opodstatnená žaloba žalobcu do výšky 12.542,14 eur ( 14.280 - 1.737,86
eur).

43. Z vyššie uvedeného dôvodu súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 12.542,14 eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.01.2011.

44. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.01.2011 v súlade
s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase omeškania podľa

ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť zo
zaplatenejsumyúrokyzomeškaniadohodnutévzmluve.Akúrokyzomeškanianebolidohodnuté,dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade je potrebné
aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 81/1995 platného a účinného ku dňu omeškania
podľa ktorého je výška úroku 8 % + základná úroková sadzba. K 11.01.2011 bola základná úroková

sadzba 1 % súd preto priznal 9 % úrok z omeškania. Pokiaľ sa týka splatnosti úroku z omeškania k
započítaniu dochádza vždy splatnosťou neskoršej pohľadávky. V danom prípade k stretu pohľadávok
došlo splatnosťou neskoršej pohľadávky žalovaného splatnej 27.12.2010. Pokiaľ žalobca požadovalúrok z omeškania od 11.01.2011 teda úrok je v súlade s citovanými ustanoveniami berú do úvahy, že k
samotnému započítaniu dochádza stretom pohľadávok.

45. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania súd o náhrade rozhodol podľa § 255 CSP podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol žalobca
úspešný do výšky 88 % ( 12.542,14 x 100 : 14.280 ) a neúspešný do výšky 12 % vznikol mu nárok na
náhradu trov konania do výšky 76 % ( 88 - 12 ) z celkových trov konania.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
( § 262 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.