Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/149/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010488

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815010488.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Márie Mendelovej a Miloša Oberta, v trestnej veci obžalovaného E. H. a spol. na hlavnom
pojednávaní dňa 29. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku súd obžalovaných

X. E. H., nar. X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom Z. F. F. XXX,

a

X. A. I., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom Š. XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 99/2015, doručenej súdu 22.9.2015, pre
v obžalobe

u obžalovaného E. H. skutok právne posúdený ako pokus zločinu úverového podvodu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona, § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákon, a

u obžalovaného A. I. pre pomoc k pokusu zločinu úverového podvodu podľa § 21 odsek 1 písmeno d)

Trestného zákona, § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, ktorého
sa dopustili tak, že:

dňa 17.09.2014 v pobočke OTP banky v Prievidzi obvinený 2. A. I. požiadal o poskytnutie spotrebného
úveru vo výške 40.000 eur pre obvineného 1. E. H., na čom sa vopred dohodli, pričom k žiadosti o
úver predložil falošné podklady, a to pracovnú zmluvu, potvrdenie o príjme, výplatné pásky a výpisy z
účtu, hoci vedel, že obvinený 1. E. H., ktorý žiadosť podpísal, je nezamestnaný, k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebnom úvere však nedošlo, pretože pri posudzovaní úverovej dokumentácie bolo ústredím banky

zistené, že predložené doklady nie sú pravé, pričom poskytnutím úveru by poškodenej OTP Banke
Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, vznikla škoda vo výške 40.000
eurpretože s poukazom na § 14 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného E. H. (ďalej len obžalovaný v 1. rade), pretože
obžalovaný A. I. (ďalej len obžalovaný v 2. rade) využil zákonné právo obvineného a na hlavnom
pojednávaní odmietol vypovedať, súd sa oboznámil s výpoveďou obvineného z prípravného konania,
vypočul svedkov: JUDr. H. C., C. G., Ing. U. E., pretože svedkyňa E. U. na hlavnom pojednávaní využila
právo svedka v zmysle § 130 odsek 2 Trestného poriadku a odmietla vypovedať, súd sa oboznámil s jej
výpoveďou z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný v 1. rade vypovedal, že mal záujem vybaviť si úver, potreboval úver vo výške 40.000 eur,
požiadal svedkyňu U., aby mu zistila možnosti, preto požiadal ju, lebo o nej vedel, že vybavovala v tom
čase úvery. Svedkyňa mu to sľúbila, vedela pri tom, že je nezamestnaný, dal jej občiansky preukaz,
prefotenú kartičku poistenca, iné doklady jej nedával, pretože iné doklady ani nikto nežiadal. Viac sa s

ňou nestretol, už s ňou len telefonoval, povedala mu, že to zaniesla do OTP Banky. On nič nevypisoval,
nebolvOTPBanke.Úveryonvždyriešilcezbankovýchagentov,nevedelotom,žetátosvedkyňavčase,
keď žiadal o úver, na to licenciu už nemá. On nepodpisoval ani žiadosť o úver, bolo mu len oznámené,
že žiadosť o úver bola podaná, čakali 2 mesiace, prišiel za ním obžalovaný v 2. rade a povedal mu, že
sa to niekde zaseklo. V prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný v 2. rade mu doniesol podpísať

doklady, uviedol, že obžalovaný v 2. rade prišiel a povedal mu, že treba znovu podať žiadosť, znovu ju
podpísať, teda to bola už druhá žiadosť. Prvá žiadosť sa niekde stratila. Úver potreboval na dokončenie
rodinného domu. Úver chcel splácať zo svojho príjmu, robil si rekvalifikačný kurz na zvárača, pracoval
aj v Nemecku. Mal i nasporené vlastné peniaze. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že nevedel, z
čoho by úver splácal, uviedol, že vyšetrovateľ povedal, že keď je nezamestnaný, nemôže splácať úver.

Obžalovaný v 2. rade spolupracoval práve so svedkyňou U., bol sprostredkovateľ, bol aj v banke. Bol
zabezpečovaný znalecký posudok na jeho rodinný dom, znalecký posudok, ktorý bol v zalepenej obálke,
odovzdal obžalovanému v 2. rade, ktorého známa znalkyňa i posudok vyhotovovala, a ten s ním išiel
do banky. Znalecký posudok bol zadávaný pre OTP Banku. Dom bol ohodnotený na 100.000 eur,
teda jednoznačne prevyšoval hodnotu žiadaného úveru. Výplatné pásky, ktoré boli predložené, nie sú

jeho, nezabezpečoval ich, nikdy v takých firmách nepracoval, videl pásky až u vyšetrovateľa. Keď sa
vybavenie úveru tak dlho naťahovalo, úver sa, podľa neho, tak dlho nevybavoval, žiadosť o úver zrušil,
rokoval s riaditeľom - svedkom E., zrušil to. Žeby sa niečo ohľadne úveru v tom čase vyšetrovalo, on
nevedel, žiadosť jednoznačne zrušil len preto, že to dlho trvalo. Prosto, pretože to dlho trvalo, tak to
cez riaditeľa pobočky zrušil. Pri tej druhej žiadosti už posudok nedával, on žiadosť iba podpísal. Vedel o

tom, že v minulosti nebola v OTP Banke podmienka pri poskytnutí úveru, aby bol žiadateľ zamestnaný.
Obžalovaný v 2. rade sa snaží zhodiť vinu na neho, popiera svoj podiel pri vybavovaní úveru.

Obžalovaný v 2. rade v prípravnom konaní vo výpovedi, s ktorou sa súd oboznámil, vypovedal, že
obžalovaného v 1. rade pozná mnoho rokov a ten vedel, že sa zaoberal vybavovaním úverov, a preto

ho niekedy na jar roku 2014 požiadal, či mu nevie vybaviť úver na dostavbu domu v Nedožeroch -
Brezanoch. Vysvetlil mu teda, že na vybavenie úveru potrebuje štandardne byť zamestnaný, teda aby
mu doniesol pracovnú zmluvu, výplatné pásky, znalecký posudok, výpis z účtu, na ktorý je poukazovaná
mzda a prefotený občiansky preukaz. Pretože chcel, aby mu pomohol i so zabezpečením znaleckého
posudku na nehnuteľnosť, boli spolu za jeho známou znalkyňou, ktorá mu vypracovala na objednávku

znalecký posudok na jeho rodinný dom. Všetky tieto doklady mu obžalovaný v 1. rade doniesol asi v lete
roku 2014 do Prievidze a on ich zaniesol do OTP Banky v Prievidzi. On nevedel, odkiaľ tieto doklady
boli. On vypisoval žiadosť o úver ako i zamestnávateľa, údaje však čerpal z dokladov, ktoré mu odovzdal
obžalovaný v 1. rade, on stále chodil do zahraničia, a tak si myslel, že pracuje v zahraničí. Doklady on
overoval v banke, nechal v banke ich kópie, i keď niektoré už vtedy boli len kópie, napísal na nich, že

sú overené z originálu, tak sa to bežne robilo. Aj sa informoval v banke, ako to s úverom vyzerá, bolo
mu vtedy povedané, že úver nebol schválený, lebo podľa predošlej žiadosti mal obžalovaný v 1. rade
pracovať v jednom období u dvoch zamestnávateľov. Dozvedel sa to e-mailom, písal mu toto svedok E.,
ten mu písal, že žiada informácie k úveru obžalovaného v 1. rade, pretože ten v roku 2013 požiadal o
refinanc úver a vtedy uvádzal, že pracuje vo firme W., s.r.o., a teraz predložil doklady z Nemecka a že sa

v nich píše, že tam robí od roku 2012. On odpísal, že W. bol len ako konateľ, medzitým robil v Nemecku,on čítal hlavičku pracovnej zmluvy, odtiaľ vedel zamestnávateľa a odkedy tam pracoval, zvyšné údaje
zamestnávateľa vedel, zistil si ich na internete. Pozíciu v zamestnaní vedel od obžalovaného v 1. rade,
ako i výšku príjmu a číslo účtu, na ktorý mu chodila mzda. Určite nevedel, že tento obžalovaný je

nezamestnaný, nehovoril mu to, zvyšné údaje mu boli povedané vtedy, keď vypisovali žiadosť o úver,
určite obžalovaný v 1. rade nepodpisoval len čistú žiadosť, tá bola vypisovaná v jeho prítomnosti, predsa
by inak nevedel všetky ostatné údaje. Všetky doklady mu dal obžalovaný v 1. rade, boli v zalepenej
obálke, a pretože bol kamarát, tak to neriešil.

Svedok JUDr. H. C. vypovedal, že informácia k danej zmluve bola daná z pobočky, že sú tam
nezrovnalosti v dokumentácii ohľadne zamestnávateľa, banka to preverila a zistili, že zamestnávateľ
potvrdil, že obžalovaný v 1. rade u nich nepracuje, a preto vychádzali, že i ďalšie predložené doklady
nemôžu byť pravdivé. Preto banka zaslala trestné oznámenie a zastavila proces poskytnutia úveru.
Kedy prišla žiadosť o úver s dokladmi, uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal v prípravnom konaní,
teda 17.9.2014, vtedy sa i obžalovaný, ako klient, nahodil do systému svedkyňou G. a v prvom kole bol

po nahodení údajov vyhodnotený ako klient na poskytnutie úveru, no pretože išlo o úver zabezpečený
nehnuteľnosťou, musí sa celá žiadosť postúpiť na ústredie, ktorá vyhodnocuje vec na poskytnutie úveru
oddelením bankových rizík. Potom to bolo na ústredí riešené až v januári a februári 2015 oddelením na
spracovanie trestného oznámenia - oddelenie bankových rizík, predtým to spracovávali iné oddelenia
napr. analytické oddelenie, trestné oznámenie bolo podané 18.2.2015.

Súd sa oboznámil s výpoveďami svedkyne E. U. z prípravného konania, v ktorých svedkyňa uviedla, že
meno obžalovaného v 1. rade jej nič nehovorí, nikomu úver v OTP Banke nevybavovala. Je pravdou
to, že niekedy v septembri 2014 jej volal kamarát, že potrebuje vybaviť úver a či by nevedela dohodnúť
úrokovú sadzbu. Ona hypotekárny úver vo výške 40.000 eur v OTP banke nikomu nevybavovala,

pripustila, že tam známemu mohla niesť doklady. Nikomu ani nezabezpečovala žiadne doklady, žiadne
výplatné pásky resp. iné doklady k úveru.

Svedok Ing. U. E. vypovedal, že ho oslovil obžalovaný v 2. rade, nevedel však presne určiť obdobie,
že už ich existujúci klient - obžalovaný v 1. rade by potreboval vybaviť úver. Tento obžalovaný, pretože

už bol ich klientom, doklady sa spracovali a zaslali sa na ústredie. Pri vybavovaní úveru, nevie, kto z
OTP Banky jednal s klientom. Obžalovaný v 2. rade vystupoval vtedy ako sprostredkovateľ, ktorý aj v
minulosti spolupracoval s ich bankou. Žiadaný prvý úver, bol to produkt, pri ktorom sa nedokladoval úver.
Zisťovali neskôr, čo je so žiadosťou, bolo im oznámené, že nie je možné sa spojiť so zamestnávateľom a
pokiaľ sa nespoja so zamestnávateľom a nebude potvrdený príjem, tak úver nebude dovtedy poskytnutý.

Celý schvaľovací proces pri žiadosti o úver, podľa neho, trvá do 1 týždňa, v tomto prípade to trvalo
neštandardne dlho, práve, vraj, pre nepotvrdenia príjmu. Bolo zistené, že doklady sú totožné, ako pri inej
žiadosti o úver iného klienta - výplatné pásky, výpisy, malo ísť o klienta A.. Medzitým prišiel obžalovaný
v 1. rade, že odstupuje od zmluvy, pretože to trvá dlho. On sa i bol informovať, prečo úver tak viazne,
nevedel však povedať, či to bolo osobne alebo telefonicky. Nevedel sa tiež presne vyjadriť, či táto

žiadosť - odstúpenie od zmluvy predchádzala alebo bola podávaná až po podaní trestného oznámenia.
Ak v prípravnom konaní vypovedal, že oni prišli na to, že údaje zamestnávateľa ako i výplatné pásky
v danom prípade boli totožné ako v inom úverovom prípade osoby A., pripustil, že to tak mohlo byť,
no jednoznačne sa nevedel vyjadriť, či to bolo po tom, čo obžalovaný v 1. rade od zmluvy odstúpil
alebo ešte pred tým. O tom, že úver nie je poskytnutý, je klient spravidla telefonicky vyrozumený,

či to tak bolo vykonané i v prípade žiadosti úveru obžalovaného v 1. rade, sa nevedel vyjadriť, on
určite nedával nikomu písomné potvrdenie. Odstúpenie od zmluvy o úvere tiež nemusí byť podané
písomne, tiež štandardne, o tom tiež nevydávajú potvrdenie. Obžalovanému nepovedal, že boli zistené
nezrovnalosti v jeho žiadosti, a preto mu nie je úver poskytnutý, nevedel sa ani jednoznačne vyjadriť,
či bolo obžalovanému v 1. rade uvedené, že sa jeho žiadosť o úver preveruje. Požiadavka o odstúpení

od zmluvy sa podáva štandardne písomne, či to tak bolo urobené i v danom prípade, sa nevedel
presne vyjadriť, ak to bolo podané, musí to byť na ústredí. On posielal na ústredie požiadavku vrátenia
dokladov na pobočku, bolo tak urobené zrejme na požiadavku klienta, ktorý o to požiadal. Predložil súdu
i kópiu e-mailovej komunikácie jeho - ako riaditeľa pobočky, zasielanú na ústredie 6.10.2014 o 13.02
hod. (č.l. 263), ktorá potvrdzuje, že klient (obžalovaný v 1. rade) odstúpil od žiadosti o úver. Prosia o

odoslanie dokumentácie späť na pobočku. Pozná svedkyňu U., nevie však, čím sa zaoberala, pozná ju
ako sprostredkovateľku úverov, vo vzťahu k úveru obžalovaného v 1. rade sa však nijako neangažovala.Svedkyňa C. G. vypovedala, že ona - ako pracovníčka OTP banky len údaje, ktoré boli poskytnuté pri
podaní žiadosti o poskytnutie úveru, zadala do systému a viac sa k veci nevedela pre odstup času
vyjadriť, po predložení dokladov v spise na č.l. 67, 70, 71, 72, 73-76, uviedla, že nevypisovala, boli

predložené klientom, ona vyhotovovala len fotokópie týchto dokladov a potvrdila, že súhlasí s originálom.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi č.l. 176-211, dokladmi, viažucimi sa k úverovej zmluve osoby
Ľ. A., ktoré v rámci vykonaného dokazovania tvrdenými, údajne mali byť totožné ako doklady pri
úverovej zmluve obžalovaného v 1. rade a po oboznámení s ktorými súd konštatuje, že nejde o zhodné

doklady, ako boli predkladané v súvislosti s predmetnou žiadosťou o uver obžalovaného v 1. rade.
Oboznámil sa i s vyjadrením OTP banky (č.l. 212-213), z ktorého vyplynulo, že banka v úverovej
zložke obžalovaného v 1. rade nenašla písomné odstúpenie od zmluvy, takéto písomné odstúpenie
banka neeviduje, poskytnutie úveru bolo v banke zamietnuté 25.11.2014, a to rozhodnutím vedúceho
oddelenia Retail Underwriting & Fraud a bolo tak rozhodnuté na základe preverenia pracovného pomeru
obžalovaného, kde bolo potvrdené, že predložené doklady sú falošné, pretože obžalovaný u spoločnosti

Fleischmanufaktur Haspel nepracuje.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, viažucimi sa k predmetnej úverovej zmluve - žiadosť o
poskytnutie spotrebného úveru s príslušnými potvrdeniami a pracovnou zmluvou, výplatnými páskami,
kópiou znaleckého posudku na ohodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve obžalovaného v 1. rade (č.l.

67-123).

Súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne Ing. D. U., vyžiadanie interného predpisu
banky OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava, upravujúci postup banky pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov zabezpečených nehnuteľnosťou vo vzťahu ku klientom a sprostredkovateľov, odmietol, pretože

výsluch tejto svedkyne a zabezpečenie predmetného predpisu banky považoval pre svoje rozhodnutie,
vzhľadom na okolnosti, ku ktorým mala byť svedkyňa vypočutá, okolnosti odovzdania znaleckého
posudku obžalovanému v 2. rade, ostatné zabezpečené listinné dôkazy, viažuce sa k danej konkrétnej
úverovej zmluve, za bezpredmetné a nedôvodné.

Zločinupodvodupodľa§221odsek1,4Trestnéhozákonasadopustíten,ktonaškoducudziehomajetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na
cudzom majetku značnú škodu.

Podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje

k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 14 odsek 3 Trestného zákona trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a) upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu.

Podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho
pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením

prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom
čine (pomocník).

Vzhľadom na vykonané dôkazy, jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým i na samotné výpovede oboch
obžalovaných, predovšetkým však na výpovede svedkov Ing. E., JUDr. C., oboznámené listinné dôkazy,

viažuce sa k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že bol to obžalovaný v 1. rade, ktorý požiadal o poskytnutie spotrebného úveru 40.000 eur v OTP
Banke Slovensko, a.s., Bratislava, prostredníctvom obžalovaného v 2. rade, obaja tak konali, vediac, že
predkladané písomné doklady potrebné k uzavretiu zmluvy - pracovná zmluva, výplatné pásky sú nie
pravé, pretože obžalovaný v 1. rade v danej deklarovanej spoločnosti nepracoval. Vzhľadom na výpoveď

svedka Ing. E., riaditeľa banky, cez ktorého bol spotrebný úver v OTP Banke, a.s., Slovensko, žiadaný
a predkladaný ústrediu banky na schválenie, s ktorým bol obžalovaný v 1. rade v súvislosti s procesom
poskytnutia spotrebného úveru v kontakte, listinných dôkazov (č.l. 263) najneskôr dňa 6.10.2014 o 13.02
hod.,napodkladežiadostiobžalovanéhov1.radeboloodstúpenéodžiadostioposkytnutiespotrebnéhoúveru. Jednoznačne tento svedok vypovedal, že tento obžalovaný od zmluvy odstúpil, možno preto, že
procesposkytnutiaúverutrvaldlho,nodôvodomodstúpeniaodúverovejzmluvynebolažiadnaokolnosť,
viažuca napr. k preverovaniu pravdivosti podkladov alebo viažuca sa na schvaľovací proces, ani na fakt,

že by bol informovaný o preverovaní pravdivosti dokladov resp. neposkytnutie úveru pre nepravdivosť
dokladov. K odstúpeniu od zmluvy došlo teda vôľou a konaním obžalovaného v 1. rade najneskôr
dňa 6.10.2014, kedy svedok E. žiada ústredie banky o vrátenie predložených dokladov, pretože klient
odstupujeodžiadostioúver.ZvýpovedesvedkaJUDr.C.vyplýva,žekpoznatkomonepravostidokladov
potrebných k uzavretiu zmluvy a zamietnutiu žiadosti bankou došlo bankou dňa 25.11.2014, trestné

oznámenie bankou bolo podávané až začiatkom roku 2015. Podľa názoru súdu nemôže byť na ťarchu
obžalovaných, že banka napriek tomu, že dostala odstúpenie od zmluvy klienta (potvrdzuje to výpoveď
svedka ako riaditeľa pobočky a ním zasielaný e-mail) naďalej šetrila a preverovala pravdivosť údajov
dokladovaných k žiadosti, ako i fakt, že pracovník banky nepredkladá a nežiada od klienta písomné
odstúpenie od zmluvy, i keď z celého dokazovania ani nevyplynulo, žeby práve takáto forma na takýto
úkon bola vôbec potrebná, ani skutočnosť, že banka písomnú zmienku odstúpenia od úverovej zmluvy

v položke obžalovaného v 1. rade nemá. Práve vzhľadom na výpoveď obžalovaného v 1. rade ale i
výpoveď svedka Ing. E. a listinný dôkaz na č.l. 263 je súd názoru, že u obžalovaného v 1. rade trestnosť
pokusu trestného činu - v tomto prípade pokusu zločinu úverového podvodu zanikla jeho dobrovoľným
upustením od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu, pretože upustil od ďalšieho konania
potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému

Trestným zákonom z podniknutého pokusu, tým súčasne zanikla i trestnosť obžalovaného v 2. rade, ako
pomocníka k pokusu zločinu úverového podvodu, pretože ešte v čase ním vedomého prebiehajúceho
schvaľovacieho procesu na poskytnutie úveru od úverovej zmluvy, žiadosti o poskytnutie spotrebného
úveru, dobrovoľne odstúpil, teda zrušil svoju žiadosť o úver. Vykonaným dokazovaním bolo, podľa
názoru súdu, vyvrátené tvrdenie obžaloby uvádzané v skutkovej vete obžaloby, že k uzavretiu zmluvy

o spotrebnom úvere nedošlo preto, že pri preverovaní úverovej dokumentácie bolo ústredím banky
zistené, že predložené doklady nie sú pravdivé. Je pravdou, že banka tak konala a dané údaje zistila,
no bolo tomu tak až po riadnom odstúpení od úverovej zmluvy subjektom oprávneným na odstúpenie
- teda obžalovaným v 1. rade.

Teda súd dospel k záveru, že u oboch obžalovaných trestnosť činu s poukazom na ustanovenie § 14
odsek 3 písmeno a) Trestného zákona zanikla, pretože zanikla trestnosť pokusu, a preto súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.