Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213046
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213046.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o návrhu
navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 125 € z titulu majetkovej škody a sumu 275 € z titulu nemajetkovej ujmy

a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému H. I., B.. XX.XX.XXXX, ktorá mu
vočinemuvzniklazozmluvyoúvereč.XXXXXXXXX.Súdnyexekútorpožiadaltunajšísúdakoexekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti až dňa 11.01.2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 5 mesiacov). Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená
majetková škoda a aj nemajetková ujma. Navrhovateľ videl nesprávny úradný postup exekučného súdu
v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov. Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na sumu vo výške 125,- €, ktorá pozostáva
z náhrady 70,- € za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému - 70,- €, udržiavanie a správu informačného systému - 40,- €, administratívne

spracovanie textov urgencií - 15,- €. Ďalej navrhovateľ konštatoval, že si uplatňuje náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú škodu
navrhovateľ vyčíslil na sumu 275,-€, t.j. alikvótny pomer 55,- € za mesiac omeškania. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy

spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
právžalobcuvspojenísabsolútnounemožnosťousúdnehouplatňovaniapohľadávkyajejpríslušenstva,
vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj

zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolanásituácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu ako
neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o navrhovateľom napádané prieťahy
v konaní, 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR v ktorej sa konštatuje, že nedodržanie
zákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní,alejepritompotrebnévychádzať

zo skutkových okolností jednotlivého prípadu. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie,

že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. 15 -
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu
ako to vyplýva zo samotnej dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS

16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. V závere odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej
škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcimzadosťučinením,apretobysamalaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch.Napokonodporca
poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si
navrhovateľuplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,ktorámumalavzniknúťpráveprijehosporneja
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/116/2012 - 120 zo dňa 29.04.2015 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol. Odvolací súd uznesením č. k. 15Co/682/2015-192 zo dňa 14.01.2016 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Odporca

svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ doručil
mailovým podaním návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010, v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá má podstatný význam v tomto konaní.
Súd žiadosť navrhovateľa na zrušenie termínu pojednávania neakceptoval, nakoľko konanie právneho

zástupcu navrhovateľa považuje za účelové a obštrukčné, keďže o návrhu na prerušenie konania už
súd rozhodoval uznesením sp. zn. 10C/116/2012-179 zo dňa 29.04.2015, ktorým nepovolil prerušenie
konania z totožného dôvodu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2015. Tento
postup (podanie návrhu na prerušenie konania a zrušenie termínu pojednávania) navrhovateľ
použil opakovane aj pred ďalším termínom pojednávania. Preto súd opakovane rozhodol o návrhu

navrhovateľa na prerušenie konania tým, že tento návrh zamietol a súčasne konal vo veci samej na
podklade doručených listinných dôkazov bez prítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 101 ods.
2 O.s.p., nakoľko tento dôvod nepovažoval za relevantný dôvod na odročenie pojednávania v zmysle
§ 119 O. s. p. .

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania, spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Er/1246/2010, prehľadom nápadu
vecí v reg. Er v roku 2009 a 2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 22.12.2010 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade

súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhososídlomvBratislave.Domáhalsavymoženiapohľadávkyna
podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 07291/10 voči povinnej H.
I.. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.
Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 15713/10 a na Okresnom súdeŽiar nad Hronom pod spis. zn. 9Er/1246/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 22.12.2010 a exekučný súd vydal poverenie dňa 11.1.2011.

Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2010 súd zistil, že v období podania žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia december 2010 bolo na súd podaných celkom 496 exekučných vecí (v
novembri 2010 - 404, v októbri 2010 - 561).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( v znení do 31.12.2012), ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným

orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotného odporcu
súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012,
návrh na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súd skôr ako
uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie

žaloby. Súčasne je však z podania samotného odporcu zrejmé, že Ministerstvo nárok navrhovateľa do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci
rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku
vyhodnotil ako nedôvodnú na zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre nesprávny

úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval nesprávnosť
úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť
úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného
exekučného spisu súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom

konaní sp. zn. 9Er/1246/2010 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V danom prípade síce súd
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, keď písomne poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie dňa 11.01.2011, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky
ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, nakoľko išlo o exekúciu
navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná

prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá
mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že
s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami

bola uzavretá platne. Až na podklade úplného zhodnotenia všetkých okolností prípadu mohol potom
exekučný súd rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu. Súd
taktiežpoukazujenatúskutočnosť,ževobdobípodanianávrhunavykonanieexekúciebolonaexekučný
súd podaných nespočetné množstvo návrhov na vykonanie exekúcie ( napr. december 2010 bolo na
súd podaných celkom 496 exekučných vecí, v novembri 2010 - 404 exekučných vecí, v októbri 2010

- 561 exekučných vecí, pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného navrhovateľa, preto
ani nebolo v objektívnych možnostiach exekučného súdu, tieto vydávať v stanovených lehotách. V
danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom
rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

Ústavný súd Slovenskej republiky síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej
republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách.

Súd nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ale nemal preukázané splnenie ani jednej z
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti odporcu za navrhovateľom tvrdené

ujmy. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru
súdu považovať iba subjektívne vyčíslené a ničím neobjektivizované paušálne náklady navrhovateľa,
pričom navrhovateľ nijako bližšie nepreukázal a nevysvetlil ako paušálne náklady súvisia s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený vykonaním
exekúcie, ktorá v súčasnej dobe pravdepodobne voči povinnej stále prebieha (zo spisu nevyplýva, že

by bola ku dňu rozhodnutia súdu ukončená niektorým zo zákonných spôsobov). Medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom
je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal navrhovateľ
nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.Taktiež vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľ pohľadávky voči povinnej v dôsledku

tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V návrhu síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a pod.), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takémuto následku skutočne aj došlo v
dôsledku postupu exekučného súdu.

Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd návrh
navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v

akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.