Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/146/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206776
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2210206776.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobkyne: J.. C. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Č. Č.. XX, XXX XX X. T. , právne zastúpená: Okenica Šula
& Co, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava proti žalovanej : M. Č.,
W.: XX XXX XXX, Č. X, XXX XX X. T., právne zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Milan Guťan,
so sídlom Školská 8, 811 07 Bratislava o doplatenie mzdy 8.971,49 € s príslušenstvom a náhrady mzdy
za dovolenku 313,08 € takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za dovolenku v sume 313,08 € v čistom, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 92 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 04.05.2010 sa pôvodne domáhala na tunajšom súde od žalovanej

doplatenia mzdy vo výške 6.978,51 € s príslušenstvom a náhrady mzdy za dovolenku 313,08 € v
čistom . Následne opakovane došlo k zmene petitu písomnej žaloby. Naposledy uznesením súdu
6C/146/2010-178 ktorým bola pripustená zmena žaloby na doplatenie mzdy na sumu 8.971,49 € s
príslušenstvom, náhrady mzdy za dovolenku 313,08 € a zároveň aj zaplatenia odmeny za odpracované
roky v sume 962,86 €.
2. Na pojednávaní dňa 19.01.2017 súd nárok žalobkyne na odmenu za odpracované roky v sume
962,86 € vylúčil na samostatné konanie a predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 8.971,49 € ako

doplatenie mzdy a zaplatenie náhrady mzdy za dovolenku 313,08 €. Čo sa týka skutkového a právneho
stavu veci, žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že je zamestnankyňou žalovaného od 01.02.1993. Jej
pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.1993 na funkciu zamestnankyňa
obecného úradu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Nakoľko v pracovnej zmluve nie je
dohodnutý kratší pracovný čas a ani nebola dohodnutá zmena ustanoveného týždenného pracovného
časunakratšípracovnýčas(§49ods.2Zákonníkapráce),jednásaopracovnýpomernaplnýpracovný
úväzok - na ustanovený týždenný pracovný čas. V predmetnej pracovnej zmluve nebol podpísaný

žiaden dodatok ktorý by zmenil ustanovenia pôvodnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.1993 a
pracovná zmluva nebola ukončená niektorým zo zákonných spôsobov skončenia pracovného pomeru.
Vychádzajúc z uvedeného je pracovná zmluva uzavretá dňa 01.02.1993 medzi stranami sporu platná v
jej pôvodnom znení a pracovný pomer žalobkyne trvá tak, ako bol v zmysle predmetnej pracovnej zmluvydohodnutý. Na základe tejto pracovnej zmluvy je žalobkyňa povinná vykonávať pre zamestnávateľ prácu
na plný pracovný úväzok a zamestnávateľ, teda žalovaná je povinná jej za túto prácu platiť plat podľa
zákona ( Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme v znení neskorších predpisov ), t.j. tarifný plat podľa tabuľky ( príloha č. 3 Zákona č. 553/2003
Z.z. ), a to podľa platovej triedy a platového stupňa do ktorého je zaradená. Žalobkyni bolo k tarifnému
platuvyplácanéajzvýšenietarifnéhoplatuo15%podľa§7ods.7Zákonač.553/2003Z.z.oodmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a osobný
príplatok podľa § 10 uvedeného zákona. Žalobkyňa poukázala na jednotlivé rozhodnutia o plate a

výplatné pásky z ktorých má vyplývať, že žalovaná nevyplácaná žalobkyni plat v súlade s platnou
tabuľkou podľa platovej triedy a platovej tarify do ktorej bola zaradená. Žalobkyni bol plat vyplácaný len
v čiastočnej výške. Žalobkyňa bola do 31.07.2007 zaradená do platovej triedy 8 a platového stupňa 7.
S účinnosťou od 01.08.2007 je zaradená do platovej triedy 8 a platového stupňa 8. Zároveň poukázala
na to, že výška tarifného platu ktorá jej mala byť vyplácaná podľa platovej triedy a platovej tarify do
ktorej bola zaradená je upravená v prílohe č. 3 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Výška tarifného platu
sa mení na každý rok, pričom v jednotlivých rokoch za ktoré si žalobkyňa uplatňuje doplatenie tarifného
platu bola v nasledovnej výške:

- s účinnosťou od 01.07.2006 do 01.07.2007 vo výške 11.500,-Sk ( 381,73 € ) pre platovú triedu 8 ,

platový stupeň 7
- s účinnosťou od 01.07.2007 do 01.01.2008 vo výške 12.310,-Sk ( 408,62 € ) pre platovú triedu 8,
platový stupeň 7 a vo výške 12.700,-Sk ( 421,56 € ) pre platovú triedu 8, platový stupeň 8
- s účinnosťou od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 13.210,-Sk ( 438,49 € ) pre platovú triedu 8,
platový stupeň 8

- s účinnosťou od 01.01.2009 do 31.12.2009 vo výške 469,50 € ) pre platovú triedu 8, platový stupeň 8
- s účinnosťou od 01.01.2010 vo výške 474,50 € pre platovú triedu 8, platový stupeň 8

Rozhodnutím o plate vydaným žalovanou bol žalobkyni priznaný :

- s účinnosťou od 01.07.2006 tarifný plat vo výške 4.600,-Sk ( 152,69 € )
- s účinnosťou od 01.07.2007 tarifný plat vo výške 4.950,-Sk ( 164,31 € )
- s účinnosťou od 01.08.2007 tarifný plat vo výške 5.080,-Sk ( 168,63 € ), zvýšenie tarifného platu vo
výške 770,-Sk ( 25,56 € ) a osobný príplatok 1.720,-Sk ( 57,09 € ).
- s účinnosťou od 01.01.2008 tarifný plat vo výške 5.290,-Sk ( 175,60 € ) zvýšenie tarifného platu vo

výške 800,-Sk ( 26,56 € ) a osobný príplatok 1.890,-Sk ( 62,74 € )
- s účinnosťou od 01.01.2009 tarifný plat vo výške 187,80 €, zvýšenie tarifného platu vo výške 28,50
€ a osobný príplatok 63,-€
- s účinnosťou od 01.01.2010 tarifný plat vo výške 189,80 €, zvýšenie tarifného platu vo výške 28,50
€ a osobný príplatok 64,50 €.

Zároveň žalobkyňa poukázala na predložené výplatné pásky z ktorých vypočítala rozdiel ktorý je jej
žalovaný povinná doplatiť a taktiež v každom z doplnení žaloby poukázala na výšku tarifného platu
ktorá jej mala byť vyplácaná za obdobie na ktoré sa vzťahuje rozšírenie žaloby podľa platovej triedy a
platovej tarify do ktorej bola zaradená a zároveň poukázala na oznámenia o plate vydané žalovanou v

tomto období a opäť podľa výplatných pások žalobkyňa vypočítala rozdiel ktorý by jej mala za uvedené
obdobie doplatiť spolu za celé obdobie od 13.05.2007 do 13.02.2010 spolu 8.971,49 €.
3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne a to síce preto, že medzi žalobkyňou a žalovanou v zastúpení starostom obce ako aj
medzi žalobkyňou a riaditeľkou základnej školy s materskou školou Józsefa Bódisa v Čenkovciach

došlo s účinnosťou od 01.11.2004 k dohode o dĺžke pracovného úväzku. Na základe tejto dohody
žalobkyňa od 01.11.2004 pre základnú školu vykonávala pracovný úväzok v rozsahu 0,4 týždenného
fondu pracovného času a v rozsahu 0,6 týždenného fondu pracovného času vykonávala funkciu
vedúcej školskej jedálne pre potreby obecného úradu resp. obce. K zmene pomeru pracovného úväzku
( 0,6 úväzku základná škola a 0,4 úväzku obec ) ktorý platí i v súčasnosti, došlo v marci 2006.

V žalovanom období teda medzi žalobkyňou a žalovanou platil pracovný úväzok 0,4 stanoveného
týždenného pracovného času. Existenciu a platnosť tejto dohody dokumentuje žalovaná aj tým, že
žalobkyňa ktorá v rámci plnenia svojich pracovných povinností vypracovávala výplaty zamestnancov na
výplatných listoch ( páskach ) v príslušnej časti uvádzala úväzok 0,40 plného úväzku. Okrem toho nazáklade výšky jednotlivých komponentov mesačného funkčného platu ktorý jej priznal zamestnávateľ
v liste označenom ako rozhodnutie o plate vedela, že jej funkčný plat zodpovedá rozsahu 0,40
plného úväzku. Pretože rozsah svojho pracovného úväzku v obci na základe vyššie uvedenej dohody

akceptovala, nikdy pred začatím spolupráce s právnou kanceláriou svoje platové podmienky ani výšku
úväzku nenamietala. Nedostatok písomnej formy dohody o zmene pracovnej zmluvy v časti pracovného
úväzku nie je vzhľadom na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce pod sankciou neplatnosti . Vyššie uvedená
dohoda uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou o rozsahu pracovného úväzku je platná. Poukázala
na uznesenie obecného zastupiteľstva obce Čenkovce z 27.08.2010 ako aj zápisnicu zo zasadnutia

obecného zastupiteľstva obce Čenkovce z 28.02.2006. Poukázala na identický spor , kedy si žalobkyňa
uplatňuje doplatenie plného úväzku žalobou o zaplatenie 7.291,59 € s príslušenstvo proti žalovanej
Základnej škole s Materskou školou Józsefa Bódisa v Čenkovciach . Konanie je vedené pod sp.zn.
7C 148/2010 Okresného súdu Dunajská Streda. Z toho teda pre žalovanú vyplýva, že žalobkyňa mala
vykonávať 2 plné pracovné úväzky, jeden vo vzťahu k základnej škole a druhý k obci. Objektívny
skutkový stav je však taký, že žalobkyňa fakticky vykonávala 2 čiastočné pracovné úväzky. Žalovaná

zároveň trvala aj na tom ,že ňou vykázané čerpanie dovolenky v roku 2009 zodpovedá skutočnosti. Na
žiadosť zo strany súdu však čo sa týka čerpania dovolenky žalovaná nevedela predložiť dovolenkové
lístky na sporné obdobie ani žiadne iné listinné dôkazy napr. dochádzku. Žalovaná poukázala na to,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na druhého účastníka pracovnoprávneho

vzťahu alebo spoluzamestnancov. Žalobkyňa požaduje zaplatenie odmeny za prácu ktorú nevykonala
a preto žalovaná toto hodnotí ako požiadavku ktorá nie je v súlade s dobrými mravmi a preto navrhuje
aby súd žalobu zamietol a uložil žalobkyni zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom informovaného zástupcu
žalovanej, pracovnou zmluvou žalobkyne zo dňa 01.02.1993 a všetkými rozhodnutiami o plate obce

Čenkovce od 01.07.2006 ktorými bola určená platová trieda a platový stupeň a funkčný plat pre
žalobkyňu, v ďalšom sa oboznámil so zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce
Čenkovce28.02.2006,vypočulvkonanísvedkovW..S.T.,zamestnankyňužalovanej,W..X.L.,poslanca
obecného zastupiteľstva žalovanej Anikó Mihálik, zamestnankyňu žalovanej , PhDr. I. T., bývalého
starostu obce Čenkovce, G.. X. B., riaditeľku základnej školy a materskej školy Józsefa Bódisa obce

Čenkovce a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
V danom prípade vznikol pracovný pomer medzi stranami sporu tak, že v zmysle pracovnej zmluvy
zo dňa 01.02.1993 bola žalobkyňa zamestnankyňou Obecného úradu Čenkovce. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby s tým, že mesačný základný plat bude určený osobným
rozhodnutím podľa katalógu funkcií a mzdových taríf pre pracovníkov obecného úradu. Žalobkyňa bola

zamestnankyňou obce Čenkovce a popri výkone prác na Obecnom úrade Čenkovce vykonávala práce
aj pre základnú školu ako práce ekonómky, účtovníčky a mzdovej účtovníčky. V každom z platových
dekrétovbolžalobkynistanovenýtarifnýplataosobnýpríplatok.Tarifnýplat bolstanovenývovýškektorú
skutočne poberala , nie vo výške zodpovedajúcej platnej právnej úprave. Platový dekrét bol žalobkyni
doručený nazačiatku pracovného pomeru so žalovanou a bol jej opätovne doručovaný pri každej jeho

zmene, žalobkyňa preto vedela aká mzda jej prináleží.
5. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od roku 1993 pracovala žalobkyňa
na Obecnom úrade Čenkovce na plný pracovný úväzok ako jediná administratívna pracovníčka a
vykonávala všetku administratívnu prácu vrátanie miezd a účtovníctva. Žalobkyňa od 01.11.2004 na
čiastočný pracovný úväzok pracuje Základnej školy a Materskej školy J. Bódisa v Čenkovciach. Do tohto

pracovného pomeru vstupovala s vedomím, že má znížený tarifný plat. Túto skutočnosť nenamietala.
Platový dekrét z 01.10.2004 so zníženou mzdou, v tom čase v rozsahu 40% nenamietala. Od 01.11.2004
teda pracovala s úväzkom 0,60 u žalovanej a s úväzkom 0,40 na Základnej škole a Materskej škole
v Čenkovciach, nakoľko základná škola mala právnu subjektivitu. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z
doložených listinných dôkazov a jednak ich potvrdili aj svedkovia, svedkyňa W.. S. T., zamestnankyňa

Obecného úradu Čenkovce. Uviedla , že od roku 2002 bola prijatá ako účtovníčka . V čase, keď nastúpila
k žalovanej, žalobkyňa bola na materskej dovolenke. Ona sama nastúpila 01.11.2002 a prevzala
agendu žalobkyne. Po návrate žalobkyne z materskej dovolenky ona naďalej vykonávala túto agendu
a žalobkyňa vykonávala drobné administratívne práce a robila celú agendu týkajúcu sa miestneho
cintorína. Čo sa týka zmeny pracovného úväzku žalobkyne, na presné dátumy si nepamätá ale vie , že

základná škola sa oddelila od obce, stala sa rozpočtovou organizáciou. Vie o tom ,že starosta, riaditeľka
základnej školy a žalobkyňa sa dohodli, že žalobkyňa bude 0,40 pracovného úväzku robiť pre základnú
školu a 0,60 pre obecný úrad. Keďže došlo k rozšíreniu agendy základnej školy a fakticky už žalobkyňarobila viac pre základnú školu ako pre obec, potom došlo k zmene tak, že 0,60 úväzku vykonávala
žalobkyňa pre základnú školu a 0,40 pre obec.
6. Svedok W.. X. L., poslanec Obecného zastupiteľstva obce Čenkovce uviedol, že je poslancom od roku

2006. Žalobkyňu osobne pozná, nemá k nej negatívny vzťah, vie o to, že na zasadnutiach zastupiteľstva
starosta informoval poslancov o tom, že žalobkyňa bola prijatá na plný pracovný úväzok a od istého času
sa plný úväzok sa rozdelil na 2 pracovné úväzky, myslí na 0,40 a 0,60 resp. tento pomer v uvedenom
čase keď on už bol poslancom sa zmenil v opačnom pomere. Nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa
s týmto nesúhlasila. Vie potvrdiť iba to, že starosta o tomto obecné zastupiteľstvo informoval. Iné k veci

nevie uviesť.
7. Svedkyňa S. C. , administratívna pracovníčka žalovanej uviedla, že je zamestnankyňou žalovanej
od roku 1996. V tom čase tiež ako administratívna pracovníčka. V čase, keď ich škola dostala právnu
subjektivitu chceli, aby tam bola jedna pracovná sila ako administratívna pracovníčka. Bolo to v roku
2004. Vtedy bol starostom K.. T. a riaditeľka základnej školy X. B., pričom K.. T. a X. B. spolku so
žalobkyňou sa dohodli, že žalobkyňa bude robiť administratívnu pracovníčku na základnej škole na

úväzok0,40.Onabolavovedľajšejkanceláriiprizasadačkekdespolurokovaliapotomstarostaoznámil,
že to bude tak, že 0,40 úväzku bude žalobkyňa vykonávať v škole a 0,60 na obecnom úrade kde bude
vykonávať agendu školskej jedálne. Takto to ďalej prebiehalo , v takomto režime fungovala žalobkyňa a
v roku 2006 sa to zmenilo z dôvodu, že na škole bolo viac roboty. Podľa svedkyne aj vtedy o tom jednali
v zasadačke úradu a následne to bolo prejednané na obecnom zastupiteľstve. Žalobkyňa v tomto režime

pracovala , pokračovala bez toho, aby voči tomu niečo namietala. Ona nič neregistrovala z jej strany.
8. Svedok K.. I. T., bývalý starosta obce uviedol, že žalobkyňa sa vrátila z materskej dovolenky niekedy
v roku 2003. V tom čase robila ekonomiku a účtovníctvo obce W.. S. T., to znamená, keď sa žalobkyňa
vrátila, tento post bol obsadený. Boli uzrozumení s tým, že sa vráti z materskej dovolenky, nepočítali,
že to bude v takom krátkom čase. Musel zabezpečiť chod obce po ekonomickej , finančnej stránke. On

vtedy robil štátneho tajomníka na Ministerstve kultúry a rozhodol sa , že na tomto poste ponechá W.. T.
vo funkcii ekonómky, lebo hoci neformálne považoval ju za vedúcu úradu, teda obecného úradu v čase
jeho neprítomnosti. Keď sa žalobkyňa vrátila , dostala úlohu týkajúcu sa pasportizácie pohrebníctva.
Následne na jeho návrh obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že spojí materskú školu v obci so základnou
školou 1 - 4 s vyučovacím jazykom maďarským a tým pádom táto inštitúcia dostane právnu subjektivitu.

Museli teda vyriešiť aj administratívno-ekonomické zázemie tejto inštitúcie. Vtedy predvolal riaditeľku
školy a žalobkyňu a navrhol jej nasledovné riešenie. Jednak, že z celého úväzku 0,60 bude robiť pre
školu a 0,40 úväzku pre obec. Išlo o funkciu vedúcej školskej jedálne. Na jej požiadanie tento pomer
zmenil na 0,60 pre obec a 0,40 pre školu a následne v roku 2006 došlo k zmene tak, že 0,40 úväzku
vykonávala pre žalovanú ako vedúca školskej jedálne a ako administratívna pracovníčka v základnej

škole s právnou subjektivitou na 0,60 úväzku, teda jedná sa takto o jeden celý úväzok. On už 5 rokov
nie je starostom obce , tak ako uviedol, okrem korigovania výšky čiastočných úväzkov žalobkyňa nikdy
nič nenamietala. Bol v tom čase starosta a preto sa k tomu vie vyjadriť.
9. Svedkyňa G.. X. B., riaditeľka Základnej a Materskej školy obce Čenkovce uviedla, že bola riaditeľkou
v roku 2004 ako aj v roku 2006. V roku 2004 škola nadobudla právnu subjektivitu a vzhľadom na to

potrebovali osobu ktorá bude viesť mzdovú agendu. Žalobkyňa už vtedy robila na obecnom úrade
a po dohode s pánom starostom a žalobkyňou potom začala robiť aj pre školu aj pre obec. V takom
pomere, že pre školu 0,40 úväzku a pre obec 0,60 úväzku. Následne v roku 2006 sa to zmenilo, lebo
na škole pribudli ďalšie práce. Čo sa týka spomínanej dohody, sedeli v zasadačke obecného úradu v
roku 2004, prítomná bola žalobkyňa, pán starosta a ona ako riaditeľka školy. Hovorilo sa o škole a o

vyššie uvedených problémoch , ako by sa to dalo vyriešiť a táto dohoda vznikla a takéto riešenie by
bolo dobré. Žalobkyňa s týmto vtedy súhlasila a takto v škole aj robila. K zmene v roku 2006 došlo tak,
že žalobkyňa sama uviedla, že má viac úloh čo sa týka školy a že tento pomer sa mení a pre obec
robila školskú družinu na 0,40 úväzku. K tomuto si nepamätá, že by bolo nejaké zvlášť stretnutie. Neboli
žiadne problémy. Pani žalobkyňa v tomto pomere sama vypĺňala aj svoje mzdové podklady. Zo strany

žalobkyne nikdy nebola žiadna sťažnosť ohľadom rozdelenia pracovného úväzku. Nemá vedomosť o
tom, že by sa ohľadom tejto záležitosti deľby pracovného úväzku sťažovala u starostu na obci. O zmene
pracovného úväzku a o tomto úväzku nebola nikde reč, až o zmene sa dozvedela potom, ako na súd
bola podaná žaloba. Je pravdou, že žalobkyňa sa sem-tam sťažovala, že má veľa práce, ale je to
bežné, keď sa niekto posťažuje, striedajú sa obdobia , niekedy je toho viac, niekedy menej. Na otázku

zo strany súdu svedkyňa potvrdila, že k vzájomnej dohode došlo za jednania žalobkyne, starostu a jej
ako riaditeľky školy a dohoda vznikla na základe súhlasu všetkých troch zúčastnených. Zo zápisnice
zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Čenkovce z 28.02.2006 z bodu č. 5 vyplýva, že starosta
oznámil zastupiteľstvu, že C. D.Ü. bude zamestnaná nasledovne: ako vedúca školskej jedálne na 0,40úväzku a ako administratívna pracovníčka Základnej školy v Čenkovciach na 0,60 úväzku, t.j. jeden
celý úväzok. Zo spisu 7C/148/2010 súd zistil, že žalobkyňa pracovala pre Základnú školu s Materskou
školou Józsefa Bódisa s vyučovacím jazykom maďarským v Čenkovciach od 01.11.2004. Od samého

začiatku pracovala na znížený pracovný úväzok v rozsahu 40% s tým, že následne tak , ako to vyplýva
z poslednej úpravy v roku 2006 v rozsahu 60%.
10. Súd po vykonanom dokazovaní jednoznačne ustálil, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy od
roku 1993 pracovala na Obecnom úrade Čenkovce na plný pracovný úväzok, robila všetko, čo súvisí
s administratívou , nakoľko na obecnom úrade bola jediná administratívna pracovníčka. Od 01.11.2004

uzavrela pracovnú zmluvu so Základnou školu a Materskou školou Józsefa Bódisa s vyučovacím
jazykom maďarským v Čenkovciach, kde vykonávala úplne všetky administratívne práce vrátane mzdy ,
účtovníctva . Predtým uzavreli dohodu s obcou Čenkovce ako aj so Základnou školu a Materskou školu
Józsefa Bódisa s vyučovacím jazykom maďarským v Čenkovciach , že bude vykonávať pre obec 0,60
pracovného úväzku a pre základnú školu a materskú školu 0,40 pracovného úväzku. Už v tom čase mala
vedomosť, že od žalovanej sa jej vypláca nižšia mzda než ako jej bola dohodnutá v zmysle pracovnej

zmluvy v roku 1993, kedy pre obec pracovala na plný úväzok.
11. Výsledkami vykonaného dokazovania nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že v roku 2006
žalobkyňa so žalovanou ako aj so Základnou školu a Materskou školou Józsefa Bódisa s vyučovacím
jazykom maďarským v Čenkovciach uzavreli dohodu, podľa ktorej sa aj fakticky správali. Táto dohoda
bola akceptovaná aj zo strany žalobkyne ktorá vyhotovovala ako mzdová účtovníčka mzdové listy kde

bolajuvedený40%-nýpracovnýúväzokprežalobkyňu. Obranažalobkyne,žepracovala,bolavyťažená
na plný pracovný úväzok nie je logickým argumentom, pretože táto by nebola schopná pracovať v plnej
vyťaženostivdvochplnohodnotnýchpracovnýchúväzkoch,teda16hodíndenne.Trebapoznamenať,že
okrem tohto na tunajšom súde bolo vedené aj konanie 7C/148/2010 v ktorom žalobkyňa žaluje Základnú
školu s materskou školou Józsefa Bódisa s vyučovacím jazykom maďarským v Čenkovciach z tých

istých dôvodov ako v tomto konaní žalovanú, teda žiada vyplatiť plný tarifný plat podľa tarifnej triedy 8,
platovýstupeň7.Pracovnýpomermôževzniknúťibanazákladepracovnejzmluvy(§42).Požadovanou
náležitosťouprejavuvôleuzavrieťpracovnúzmluvujejehopísomnáforma.Nedodržaniepísomnejformy
pracovnej zmluvy nemá za následok neplatnosť pracovnej zmluvy ( § 17 ods. 2 ). Pracovnú zmluvu
možno uzavrieť aj ústne aj konkludentne.

12. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ( v čase vzniku pracovného pomeru ) v
pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti ktorými
sú:

a) druh práce na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika

b) miesto výkonu práce
c) deň nástupu do práce
d) mzdové podmienky ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve

Mzdové podmienky sa v pracovnej zmluve môžu uviesť s odkazom na príslušné ustanovenia Zákonníka

práce alebo odkazom na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy, ak sú mzdové podmienky jej
súčasťou alebo právneho predpisu ktorý ich upravuje.
Okrem uvedených podstatných náležitostí je zamestnávateľ povinný v pracovnej zmluve uviesť aj ďalšie
pracovné podmienky ktorými sú výplatné termíny, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej doby ako aj
pracovný čas a to odkazom na príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Splnenie tejto povinnosti sa

nevyžaduje, ak sú tieto podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade stačí uviesť odkaz
na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného od 01.02.1993. Jej pracovný pomer vznikol na základe
pracovnej zmluvy na funkciu zamestnankyňa obecného úradu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú a jednalo sa o pracovný pomer na plný pracovný úväzok - na ustanovený týždenný pracovný

čas. Inak než dohodou medzi stranami sporu si nie je možné vysvetliť to, že k zmene pracovného
pomerunaplnýúväzokdošlovpodstatesúčinnosťouod01.11.2004,kedyžalobkyňazačalapracovaťna
úväzok 0,40 pre Základnú školu s Materskou školou Józsefa Bódisa s vyučovacím jazykom maďarským
v Čenkovciach a tým pádom došlo dohodou k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.1993 pre
žalobkyňu a to tak, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej bol skrátený na 60% pracovného úväzku.

Tieto skutočnosti potvrdili aj vyššie uvedení svedkovia , najmä svedkyňa Anikó Mihálik, účtovníčka -
administratívna pracovníčka obce ktorá potvrdila, že riaditeľka školy , žalobkyňa a starosta žalovanej
sa takto dohodli na delení pracovného úväzku medzi obcou a školou a taktiež potvrdila, že potom
sa delenie zmenilo, keďže pre školu pôvodne robila 40% a od roku 2006 60% a pre obec najskôr60% a potom 40%. Všetci svedkovia potvrdili, že žalobkyňa s takýmto pracovným úväzkom súhlasila ,
okrem výsluchu svedkýň uzavretiu tejto dohody nasvedčuje predovšetkým správanie sa strán sporu,
správanie sa obce , teda žalovanej ale i samotnej žalobkyne ktorá ako mzdová účtovníčka o týchto

skutočnostiach bezprostredne vedela. Existenciu dvoch pracovných pomerov na plný pracovný úväzok
nepreukazuje ani samotná pracovná doba žalobkyne ktorá by pri dvoch pracovných úväzkoch bola pre
samotnú žalobkyňu neprimerane dlhá ( 8x2=16 hodín denne resp. 40x2 hodín týždenne). Žalobkyňa
nepreukázala, že by skutočne takúto pracovnú dobu mala, že by ju odpracovala ako pre obec tak i pre
školu a to v trvaní dvoch pracovných úväzkov, tak potom treba prisvedčiť obrane žalovanej, že tu bola

dohoda o skrátenom pracovnom úväzku ktorú dohodu žalovaná aj žalobkyňa rešpektovali.
Pracovný čas je časový úsek v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu
a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Prestávka v práci ( prestávka na odpočinok a jedenie )
nie je pracovným časom. Pracovný čas ktorý zamestnávateľ určí , je ustanovený týždenný pracovný
čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas ako
je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetka pracovné dni.

Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v
porovnaní so zamestnancom zamestnaných na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnancovi v
pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí napr. mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu
pracovnému času , dovolenka pri výmere ktorej zamestnávateľ prihliadne na dĺžku pracovného týždňa
ktorý je kratší ako u zamestnancov v pracovnom pomere na ustanovený pracovný čas , náhrada mzdy

pri prekážkach v práci a iné.
13.Podľa§18ods.1Zákonníkaprácezamestnávateľjepovinnýposkytovaťzamestnancovizavykonanú
prácu mzdu.
14. Podľa čl. 3 ZP zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať

zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší
výkon práce podľa ich schopností a vedomostí , rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
Mzda predstavuje odmenu za zamestnancom odvedenú prácu pre zamestnávateľa ktorú možno
vyjadriť peniazmi a vyplatiť na základe písomnej alebo ústnej pracovnej zmluvy za prácu ktorá bola
zamestnancom vykonaná. Právo na mzdu je viazané na výkon práce zamestnancom. Zákon mzdu

charakterizuje ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi za prácu. Pojem mzda sa v právnom poriadku používa na vyjadrenie odmeny za
prácu vykonávanú v pracovnom pomere pre zamestnávateľa. Dohodu o mzdových podmienkach zákon
ponecháva na vôli zmluvných strán alebo mzda môže byť stanovená právnymi predpismi. Okrem mzdy
môže zamestnávateľ poskytovať tzv. nadstavbové zložky mzdy ktorými môžu byť napr. prémie, odmeny

a iné. Mzda zamestnanca je priamo viazaná na vykonanie práce. Pokiaľ práce nie je vykonaná, nemôže
byť za ňu poskytovaná mzda.
15. V ďalšom sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia výšky náhrady mzdy za 16 dní
dovolenky v čistom 313,08 €. Poukázala na to, že v roku 2009 čerpala 30 dní dovolenky a to v mesiaci
marec2009-7dní(od04.03.až11.03.,19.03.),vmesiaciaugust-5dní(od17.08.do21.08.),vmesiaci

november - 2 dni ( 23.11., 24.11. ) a v mesiaci december - 16 dní ( od 08.12. do 31.12. ). Na uvedené dni
mala žalobkyňa riadne podpísaný dovolenkový lístok ktorý žalovanému odovzdala. Žalobkyňa mala k
01.01.2009 60 dní dovolenky ( 30 dní - zostatok z roku 2008 a 30 dní - nová dovolenka na rok 2009 ). Po
vyčerpaní 30 dní dovolenky v priebehu roku 2009 mala mať k 31.12.2009 zostatkovú dovolenku 30 dní.
Na výplatnej páske za mesiac december 2009 je však uvedená zostatková dovolenka 14 dní. Žalovaný

neoprávnene strhol žalobkyni 16 dní dovolenky a to za dni, kedy dovolenku nečerpala ( v mesiaci júl
2009 - 5 dní , v mesiaci september - 1 deň , v mesiaci november - 10 dní ). Za dovolenku ktorú žalovaný
žalobkyni neoprávnene strhol v dňoch kedy prácu vykonávala sa domáhala vyplatiť náhradu mzdy za
16 dní dovolenky v čistom 313,08 € , z toho:
- 5 dní za mesiac júl 2009 v sume 92,05 € ( po odpočítaní odvodov 17,44 € a dane z príjmu 21,59 € )

- 1 deň za mesiac september 2009 v sume 19,45 € ( po odpočítaní odvodov 3,39 € a dane z príjmu
4,56 € )
- 10 dní za mesiac november 2009 v sume 201,58 € ( po odpočítaní odvodov 38,28 € a dane z príjmu
47,28 € )
16. Žalovaný sa k tomuto nároku vyjadril tak, že nie je ochotný predmetný rozdiel žalobkyne uhradiť,

pretože žalobkyňa čerpala dovolenku tak ako to vyplýva z doložených mzdových listov. Žalovaný ako
zamestnávateľ vypísal predmetnú dovolenku na základe nahlásenia čerpania dovolenky zo strany
zamestnanca. Na žiadosť súdu aby v tomto smere predložil dovolenkové lístky resp. iný listinný
dôkaz ktorými by preukázal faktické čerpanie dovolenky žalobkyne v roku 2009 uviedol, že žalovanýnedisponuje predmetnými dovolenkovými lístkami ani evidenciou dochádzky a súdu preto listiny doložiť
nevie.
17. Dovolenkový lístok je dokument v písomnej alebo elektronickej forme ktorý vyplní zamestnanec

žiadajúci o poskytnutie dovolenky. Na jeho základe zamestnávateľ čerpanie dovolenky zamestnancovi
schváli prípadne neschváli. Dovolenkový lístok je zároveň dokladom ktorý predstavuje dobu čerpania
dovolenky. Povinnosť používať dovolenkové lístky neukladá zamestnávateľovi žiadny právny predpis ,
rovnako nie je ustanovená ani forma týchto lístkov. Je vecou každého subjektu ako si eviduje dovolenky
zamestnancov. Konkrétny postup pri schvaľovaní dovolenky býva u väčších firiem obvykle určený v

internompredpisezamestnávateľa.Primenšíchfirmáchsjednýmčidvomazamestnancamijedovolenka
často schvaľovaná ústne , čo však nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom.
18. Ust. § 99 Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu pracovného času
tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného času v ktorom zamestnanec vykonával prácu
alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Formu vedenia evidencie ani čas po
ktorý by mala byť táto evidencia uchovávaná v archíve zákon neupravuje. Ako to z vyššie uvedeného

vyplýva, zamestnávateľ dovolenkové lístky používať nemusí, ak taká povinnosť nevyplýva z vnútorných
predpisov. To isté platí aj pre ich archivovanie. Ak sa však zamestnávateľ rozhodne pre ich používanie,
ich dlhodobé uchovávanie je v jeho záujme. V prípade spornej situácie sa postavenie zamestnávateľa
vďaka písomne dokladovanej evidencie dovolenky zlepšuje a môže efektívnejšie uplatňovať svoje práva
voči zamestnancovi.

19.Vpredmetnomprípadejenepochybné,žežalovanýdovolenkuschvaľovalnazákladedovolenkových
lístkov. Tieto skutočnosti uviedla žalobkyňa v žalobe a taktiež nepoprel túto skutočnosť ani žalovaný ,
len uviedol, že nie je schopný dovolenkové lístky za sporné obdobie predložiť. Bolo povinnosťou
zamestnávateľa zdokladovať evidenciu dovolenky tak a dlhodobo uschovať dovolenkové lístky aby v
prípade akýchkoľvek pochybností tieto mohol preskúmať súd. Vzhľadom na to, že žalovaný takéto

doklady predložiť nevedel, preto toto nie je možné pripísať na ťarchu žalobkyne. Súd keďže nemohol
fakticky preskúmať správnosť čerpanej dovolenky a nemôže túto skutočnosť vyhodnotiť tak, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno , nakoľko bolo povinnosťou žalovaného takéto dovolenkové
lístky predložiť súdu, súd žalobe na náhradu mzdy za 16 dní dovolenky vyhovel.
20. Výsledkami vykonaného dokazovania bola nepochybne preukázané, že žalobkyňa prácu pôvodne

vykonávala v rozsahu 60% pre žalovanú a následne v rozsahu 40%. Je pravdou, že zmena pôvodnej
pracovnej zmluvy nebola vykonaná písomne , avšak výsledkami vykonaného dokazovania bolo
nepochybne preukázané, že na zmene pracovného úväzku sa strany sporu dohodli. Dohoda strán
sporu a v konečnom prípade aj so Základnou školu s Materskou školou Józsefa Bódisa s vyučovacím
jazykom maďarským v Čenkovciach nepochybne vyplýva aj z výsledkov vykonaného dokazovania vo

veci 7C/148/2010 s tým, že uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.06.2013, kedy Krajský súd
v Trnave rozsudkom zo dňa 30.04.2013 z týchto dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ktorý
zamietol žalobu žalobkyne v časti náhrady mzdy a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil iba v časti
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
21. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že strany sporu sa dohodli

na zmene pôvodnej pracovnej zmluvy a to tak, že žalobkyňa bude pracovať pre žalovanú na skrátený
pracovný úväzok. Preto súd žalobu v časti náhrady mzdy ktorou sa žalobkyňa domáhala doplatenia
mzdy za plný pracovný úväzok zamietol.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie