Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/368/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110214805
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110214805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanému Ing. T. T., nar. X.X.XXXX, bytom
W., V. 13, zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, Košice, Murgašova 3, o určenie neúčinnosti
právnehoúkonu,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku20C/127/2010-152z8.6.2015vzneníopravného
uznesenia 20C/127/2010-176 z 23.6.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom v znení
opravného uznesenia 20C/127/2010-176 z 23.6.2016 určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi Ing. T. T. a N.. J. T., na základe ktorej sa N.. T. T., rod. T., nar.
X.X.XXXX, V. XX, W., stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, C. W. - U., katastrálne
územie U. T. Katastrálneho úradu v W., U. katastra W. I, ako parcela č. XXXX o výmere XXX mX -
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela
č. XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, byt č. X/X. poschodie vo vchode XX, súpisné

číslo XXX na parcele č. E. bytový dom V. XX, XX, XX, súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX bytový
dom V. XX, XX, XX, súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX bytový dom V. XX, 13, 15, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
205/10000, je voči žalobcovi právne neúčinná. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu
nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že voči nemu je právne neúčinná dohoda

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi žalovaným Ing. T. T. a N.. J. T.
za trvania ich manželstva, na základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXXX v kat. území U. mesto, C. W. - U.. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že manželka žalovaného N..
J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., V. XX, bola rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2008-911 z 9.12.2008
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (právoplatným
9.1.2009 a vykonateľným 12.1.2009) zaviazaná (ako žalovaná v 2. rade) spolu s ďalšími dvoma
žalovanými zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 45.336,13 € (1.365.796,21 Sk) so 6 % úrokmi ročne od

26.3.2008 do zaplatenia, a túto povinnosť ako dlžníčka si nesplnila, preto žalobca podal súdnemu
exekútorovi Patríciovi X., Viedenská cesta 5, Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie, predmetom ktorej
bol byt č. 6 na Hlinkovej č. 13/2. poschodie v W. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, výlučným vlastníkom ktorýchnehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní BSM evidovanej pod č. V-1431/2010 z 23.2.2010
sa stal žalovaný Ing. T. T., pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou medzi
dlžníčkou a žalovaným podľa žalobcu došlo s úmyslom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 627/2009, touto dohodou o vyporiadaní BSM manželov
bol žalobca jednoznačne ukrátený na svojej pohľadávke vymáhanej v exekučnom konaní, preto v zmysle
ust. § 42 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ako veriteľ odporuje tomuto právnemu úkonu, ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.

3. Súd vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie, ktorým mal preukázané, že na základe
rozhodnutia o povolení vkladu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
V-1431/2010 z 23.2.2010, výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území
Severné mesto, Obec Košice - Sever, sa stal žalovaný Ing. T. T., bytom V. XX, W., a napadnutým
právnym úkonom - dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretou medzi
žalovaným a Ing. J. T. (dlžníčkou žalobcu) zo dňa 23.2.2010, bol žalobca ukrátený pri uspokojení svojej

pohľadávky priznanej mu právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2008-911
z 9.12.2008 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, ktorým
boli Ing. J. T. (žalovaná v 2. rade) spoločne so žalovanými v 1. a 3. rade zaviazaní zaplatiť žalobcovi
sumu 45.336,13 € (1.365.796,21 Sk) so 6 % úrokmi ročne od 26.3.2008 do zaplatenia. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXXX zo dňa 13.9.2010 mal súd preukázané, že na základe rozhodnutia o povolení

vkladu kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Ing. T. T. a kupujúcou T. L. V-9605/10 zo dňa
22.11.2010, VZ 2293/10, vlastníkom bytu č. 6/ 2. posch. vo vchode č. 13 sa stala L. T., rod. I., I. XX,
W., ktorej nehnuteľnosť bola odpredaná za kúpnu cenu 49.000,- €. Z výpisu z LV č. 12968 zo dňa
19.2.2014 súd zistil, že na základe rozhodnutia o povolení vkladu darovacej zmluvy V-185/12 zo dňa
8.2.2012, predmetný byt T. L. previedla darovacou zmluvou na deti žalovaného T. T., nar. XX.X.XXXX

a J. T. v spoluvlastníckom podiele pre každého v jednej polovici. Súd zistený skutkový stav právne
posúdil podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že žalovaný žiadnym spôsobom v spore nepreukázal, že nemal vedomosť o úmysle
dlžníka, teda svojej manželky, ukrátiť veriteľa, pričom neuveril jeho tvrdeniu, že k vyporiadaniu BSM za
trvania manželstva došlo z toho dôvodu, že žalovaný v tom čase začal podnikať, keďže vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že práve manželka žalovaného v tom čase už dávno podnikala, a aj
preto spoločne s ďalšími dvomi osobami uzavrela zmluvu o úvere. Podľa názoru súdu z jednotlivých
právnych úkonov, a to jednak z dohody o vyporiadaní BSM uzavretej za trvania manželstva, následného
odpredaja predmetných nehnuteľností T. L. a opätovného prevodu nehnuteľností darovacou zmluvou na
deti žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný týmto svojim konaním spolu so svojou manželkou

mali v úmysle vyhnúť sa exekúcii a obísť zákon. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že k právnemu úkonu došlo v období posledných troch rokov medzi dlžníčkou (manželkou žalovaného)
a osobou jej blízkou - žalovaným, ktorý mal vedomosť o tom, že voči jeho manželke je vedená
exekúcia. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi N.. T. T. a N.. J. T., na základe ktorej sa žalovaný stal

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území U. T., C. W.- U., je voči žalobcovi
právne neúčinná. O trovách konania rozhodol (po oprave výroku opravným uznesením) podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože
trovy nevyčíslil v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Zastával názor, že v danom prípade rozsudok trpí zásadnými
vadami, ktoré mali za následok jeho nesprávnosť ako celku, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Citoval znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a mal za to, že v danom prípade súd

sa dôsledne neriadil zákonnými formálnymi i obsahovými zákonnými požiadavkami pre rozhodnutie a
jeho odôvodnenie. Podľa žalovaného tento nedostatok je zrejmý už pri položení elementárnej otázky,
na akom skutkovom základe a z akého právneho dôvodu súd rozhodol. Žalovaný poukázal na závery
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 71/1998 zo dňa 17.12.2001,
podľa ktorých žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná

len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
Za nevyhnutné považoval uvedomenie si faktu, že samotné vyslovenie neúčinnosti odporovaného
právneho úkonu pôsobí len voči žalobcovi ako veriteľovi dlžníka, a nie voči tretím osobám. V prípade
vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu má veriteľ právo uspokojiť svoju pohľadávku aj z majetku,ktorý jeho dlžník previedol na inú osobu, pretože úkon, ktorým bol veriteľ ukrátený, je voči nemu
právne neúčinný, teda ako keby nebol vykonaný. Ak však nastala skutočnosť, že tretia osoba, voči
ktorej sa veriteľ úspešne domohol vyslovenia odporovateľnosti, už vec, ktorá bola predmetom úspešne

odporovaného úkonu (neúčinného), nemá vo svojej dispozícii, či už z dôvodu jej následného prevodu
alebo spotrebovania, je možné domáhať sa voči tejto osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu
prospech, vydania náhrady (§ 42b ods. 4 OZ). Súd opomenul, že žaloba bola podaná dňa 3.6.2010
a žalovaný už v tom čase nebol vlastníkom sporných nehnuteľností a v takom prípade prichádza do
úvahy len peňažná (relutárna) náhrada. Žalovaný zastával názor, že vlastnícke právo toho, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, je podmienkou
úspešnéhouplatneniaodporovateľnostiprávnehoúkonupodľa§42aods.2až5OZ.Pasívnalegitimácia
je upravená v ust. § 42b ods. 2 a ods. 3 OZ. Konajúci súd opomenul skutočnosť, že predmetom
odporovaného právneho úkonu nebolo len nadobudnutie bytu č. 6 s príslušenstvom nachádzajúceho
sa na ul. V. XX v W., ale predmetom vyporiadania majetku tvoriaceho masu BSM boli aj pasíva
- prevzatie úverov žalovaným a celé vyporiadanie BSM bolo vykonané v súlade so zásadami jeho

vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Považoval preto za nesporné, že okrem iných vád
rozsudku súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko nebola naplnená základná podmienka
úspešnej odporovateľnosti spočívajúca v získaní prospechu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
žalovaným, pretože nešlo o bezodplatné nadobudnutie sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovaného alebo o nadobudnutie pod cenu, ale išlo o prevod v rámci vyporiadania BSM a nadobudnutie

aktív bolo viazané na súčasné prevzatie pasív BSM v podobe úverov. Naviac úver tvoriaci masu BSM
bol zabezpečený záložným právom k sporným nehnuteľnostiam, pričom táto skutočnosť bola súdu
známa z pripojených listín. Žalovaný hypoteticky tvrdil, že ak by nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou
uzavretou medzi ním a dlžníčkou žalobcu, v rámci ktorej prevzal pasíva BSM, pri exekučnom konaní
vedenom JUDr. L. X. v prospech žalobcu by nedošlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávneného,

pretože v súlade s úverovými podmienkami záložného veriteľa by došlo k zosplatneniu celého úveru
s príslušenstvom a v rámci zákonných zásad záložného práva (§ 151k OZ) by záložný veriteľ ako
prednostný veriteľ obdŕžal celý výťažok z prípadného predaja. O ukracujúci právny úkon pritom nejde
vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, právo alebo iné majetkové hodnoty skutočne obvyklú cenu
alebo inú obvyklú náhradu (cit. z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.6.2008, sp.zn. 21Cdo

4333/2007). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného
i odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, eventuálne napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne aj
právne správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z

ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti
podaného odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný

do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania žalovaným (31.7.2015), prejednal
odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. c), d),
e) a f) O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne
správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.3.2018 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu
v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods.
1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní
v rozsahu vymedzenom námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov, a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným

dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby súd nesprávne
interpretoval, príp. aplikoval právny predpis (ust. § 42a Občianskeho zákonníka) pri nesprávnom
posúdení procesných a hmotnoprávnych podmienok pre rozhodnutie o právnej neúčinnosti dohody o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi žalovaným a jeho manželkou
Ing.J.T.,dlžníčkoužalobcu.Súdprvejinštanciepovyhodnotenívykonanýchdôkazovdospelksprávnym
skutkovým zisteniam a tiež po právnej stránke v zásade správne uzavrel, že odporovateľný právny úkon
napadnutý žalobcom odporovacou žalobou, bol uzavretý v prospech žalovaného na ujmu práv žalobcu,
ktorýakoveriteľdlžníčkyIng.J.T.,manželkyžalovaného,disponujevočinejvymáhateľnoupohľadávkou,
a žalovaný v spore nepreukázal, že úmysel dlžníčky (svojej manželky) ukrátiť veriteľa, resp. zmariť

uspokojenie žalobcovej pohľadávky, mu nebol známy (v tomto smere na žalovanom spočívalo dôkazné
bremeno - pozn. odvolacieho súdu).

10. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na správnosti napadnutého
rozsudku, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie

založené, nespochybňujú ani správnosť právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neodôvodňujú iné rozhodnutie v danom spore. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v postupe
(rozhodnutí) súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán (žalovaného) alebo právo na
spravodlivý proces, odnímajúce stranám možnosť konať pred súdom, ani žiadnu z vád konania, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe tvrdení a argumentácie žalovaného

uvedených v odvolaní nemožno prijať ani záver o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozsudku, lebo
odôvodnenie rozsudku obsahuje zákonom požadované náležitosti, rozhodnutie je náležite, výstižne a
zrozumiteľným spôsobom odôvodnené v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 1 O.s.p.
(od 1.7.2016 ust. § 220 ods. 2 CSP) a z ustálenej judikatúry súdov, súd vyhodnotil v rámci svojej úvahy
všetky právne relevantné skutkové okolnosti a uviedol správne, dostatočné a presvedčivé dôvody svojho

rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a na dôvody napadnutého rozsudku
aj odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, aj vzhľadom na odvolacie námietky
žalovaného možno doplniť, že odporovacia žaloba podľa ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka je

právnymprostriedkomslúžiacimnauspokojenievymáhateľnejpohľadávkyveriteľavexekučnomkonaní,
a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom
ušli z dlžníkovho majetku, príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu
získanému z odporovateľného právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej
žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a keď

odporovateľným právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku.

12. Súdnou praxou je už vyriešené, že úspešne možno odporovať aj dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), pokiaľ by (bývalí) manželia síce postupovali podľa
ust. § 150 OZ, ale rozdelenie vecí, príp. práv a záväzkov by úmyselne zvolili tak, aby stav po vyporiadaní

znemožnil alebo úplne vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa voči nim, ako dlžníkom (pozri k tomu
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2345/2000 z 27.11.2001).

13. Pasívna legitimácia v takomto konaní je upravená v ust. § 42b ods. 2 OZ tak, že žaloba o určenie,
že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči

osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

14. Podmienky, za ktorých môže veriteľ odporovať právnemu úkonu dlžníka, sú upravené v ust. § 42a
ods. 2 OZ, pričom - vo vzťahu k tomu, kto je druhou stranou odporovaného právneho úkonu, príp. v
prospech koho bol právny úkon urobený, sú v tomto ustanovení (čo do rozloženia dôkazného bremena)

definované dva druhy odporovateľných právnych úkonov, ktoré sa vzájomne líšia skutkovou podstatou
a dôkazným bremenom. Prvý prípad odporovateľnosti sa týka právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa (animus fraudandi), ak musel byť tento úmysel druhej
strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu ukrátiť ktoréhokoľvek veriteľamusí byť veriteľom v tomto prípade tvrdený a aj dokázaný. Druhým prípadom odporovateľnosti sú
právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a osobou jemu blízkou, alebo ktoré urobil dlžník v uvedenom čase v prospech týchto osôb s

výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej
starostlivosti. V týchto prípadoch zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o
existencii tohto úmyslu priamo predpokladá, preto žalujúci veriteľ v spore nemusí tvrdiť ani preukazovať,
že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy. V
konaní o odporovacej žalobe dlžníkovi blízka osoba musí preukázať (ona znáša dôkaznú povinnosť a

dôkazné bremeno), ak má byť jej obrana úspešná, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať.

15. V posudzovanom prípade žalovaného vo vzťahu k manželke N.. J. T., dlžníčke žalobcu, nepochybne
v zmysle § 42a ods. 2 OZ treba pokladať za osobu dlžníkovi blízku (§ 116 OZ), ako to správne posúdil
pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie. S prihliadnutím na uvedené preto žalovaného zaťažovalo v

konaní dôkazné bremeno na preukázanie, že úmysel svojej manželky ukrátiť veriteľa v čase uzavretia
právneho úkonu ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať. Občianske súdne konanie
je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť
navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju
povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy alebo navrhnuté dôkazy sa

nevzťahujú na jeho tvrdenie, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súdu nezostáva
iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v rozhodnutí vo veci samej, lebo
tvrdená okolnosť nebola preukázaná a obrana žalovaného proti odporovacej žalobe nebola úspešná.

16. Žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v tomto spore aj podľa posúdenia odvolacieho súdu si nesplnil,

dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným rozhodujúcim skutočnostiam v intenciách ust. § 42a a nasl.
OZ neuniesol a proti podanej odporovacej žalobe sa úspešne neubránil. Pokiaľ v odvolaní žalovaný
argumentoval tým, že uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM zodpovedá zásadám vyporiadania majetku
manželov patriaceho do zaniknutého BSM podľa ust. § 150 OZ a že nešlo o bezodplatné nadobudnutie
sporných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, lebo nadobudnutie aktív bolo viazané na súčasné

prevzatie pasív BSM v podobe úverov, a naviac úver tvoriaci masu BSM bol zabezpečený záložným
právom k sporným nehnuteľnostiam, ani uvedenú námietku podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
považovať za opodstatnenú. Je totiž nepochybné, že Ing. J. T., dlžníčka žalobcu, po uzavretí, resp. po
nadobudnutí účinnosti dohody o vyporiadaní BSM (rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností)
prišla o nehnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená v exekučnom

konaní a bez podania odporovacej žaloby žalobca uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z
majetku, ktorý podľa dohody o vyporiadaní BSM pripadol žalovanému do jeho výlučného vlastníctva,
nemôže dosiahnuť. V súvislosti s uvedenou námietkou treba poukázať na to, že okolnosť, či dohoda o
vyporiadaní BSM zodpovedá „zásadám“, na ktorých je vyporiadanie podľa zákona založené, pri tomto
posúdení sama o sebe nie je právne významná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného,

podľa ktorého o ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a OZ nejde, ak dlžník dostal za prevádzané veci,
práva alebo iné majetkové hodnoty od druhej strany ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola poskytnutá
primeraná (rovnocenná) náhrada (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 4333/2007
z 12.6.2008). Ani uvedenú právnu argumentáciu žalovaného však nemožno akceptovať s poukazom
na vykonané dôkazy a ich správne hodnotenie súdom prvej inštancie, keďže žalovaný v spore na

svoju obranu netvrdil ani neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že obvyklá (trhová) hodnota
trojizbovéhobytusprísl.ovýmere64,28m2,nachádzajúcehosavkat.územíSevernéMestovKošiciach
- Sever, ktorý mu podľa dohody o vyporiadaní BSM pripadol do výlučného vlastníctva, zodpovedala
výške ním prevzatého spoločného úveru 450.000,- Sk veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom
v Bratislave, a teda nepreukázal, že išlo o tzv. ekvivalentný právny úkon, ktorý nemal za následok

kvalifikované zmenšenie majetku manželky žalovaného Ing. J. T., dlžníčky žalobcu.

17. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že v čase podania žaloby nebol vlastníkom
sporných nehnuteľností a námietka nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie nie je dôvodná. Ako
vyplýva z výpisu z LV č. XXXXX z 13.9.2011 na č.l. 51 - 52 spisu, žalovaný predmetné nehnuteľnosti

nadobudnuté napadnutým právnym úkonom odpredal T. L., rod. I. kúpnou zmluvou, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V-4598/2010 zo dňa 10.6.2010, a preto je zrejmé, že
žalovaný v čase podania žaloby (3.6.2010) bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohodyo vyporiadaní BSM ako odporovateľného právneho úkonu, a je tým preukázaná vecná legitimácia na
strane žalovaného v danom spore.

18. Dohodu o vyporiadaní BSM aj podľa posúdenia odvolacieho súdu dlžníčka žalobcu N.. J. T. so
žalovaným uzavrela s úmyslom (zámerom) ukrátiť svojho veriteľa a žalobca týmto právnym úkonom
objektívne bol ukrátený pri uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky, a preto sú splnené zákonné
podmienky pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti (určenie neúčinnosti) napadnutého právneho
úkonu v zmysle ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 378
ods. 1, 2 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd rozhodol o nároku strán na náhradu trov odvolacieho
konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol
úspešný v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom

konaní plný úspech, žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzickáosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).