Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20C/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211219027
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7211219027.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: 1./ W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K.J., A. Č.. XX, zast.

advokátom JUDr. František Kočka, AK, Pribinova č. 8, Košice proti žalovaným: 1./. J.. B. M., nar.
XX.X.XXXX, 2./ J.. V. M., nar. XX.X.XXXX, Y. bytom Y. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Martinom
Fabiánom, AK, Štúrova č. 20, Košice o zaplatenie 275 € s prísl. sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
9 % ročný úrok zo sumy 112 000 € za obdobie od 1.2.2010 do 18.3.2010
9% ročný úrok zo sumy 82 000 € za obdobie od 19.3.2010 do 4.11.2010
9 % ročný úrok zo sumy 72 000 € za obdobie od 5.11.2010 do 12.12.2011

9% ročný úrok zo sumy 67 000 € za obdobie od 13.12.2011 do 10.1.2012
9 % ročný úrok zo sumy 62 000 € za obdobie od 11.1.2012 do 2.2.2012
9 % ročný úrok zo sumy 52 000 € za obdobie od 3.2.2012 do 6.3.2012
9 % ročný úrok zo sumy 47 000 € za obdobie od 7. 3.2012 do 9.7.2012
9 % ročný úrok zo sumy 45 000 € za obdobie od 10.7.2012 do 31.1.2013
9 % ročný úrok zo sumy 275 € za obdobie od 31.1.2013 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodným žalobným návrhom, podaným na tunajší súd dňa 12.7.2011 domáhal zaviazania
žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 275 €, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
0,13 % za každý deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy zo sumy 275 € od 1.2.2010 do zaplatenia,
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112 000 € od 1.2.2010 do zaplatenia, ako

aj nahradiť trovy konania.
2.Žalobnýnávrhodôvodniltým,žesožalovanýmiuzatvorildňa29.10.2009zmluvuopôžičke,nazáklade
ktorej im poskytol pôžičku vo výške 112 000 €. Žalovaní sa zaviazali pôžičku vrátiť v lehote do 31.1.2010.
V zmysle článku IV. bod 3 zmluvy sa zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade porušenia povinnosti
žalovaných vrátiť žalobcovi pôžičku riadne a včas sa žalovaní zaväzujú zaplatiť mu titulom zmluvnej
pokuty 0,13 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odôvodnil
v zmysle § 517 ods.2 OZ.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu 17.8.2011.4.Žalovaná v 1. rade podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že dňa 18.3.2010 uhradili
žalobcovi sumu 30 000 € a 4.11.2010 ďalších 10 000 €. Žalobný návrh považovala za špekulatívny z
toho dôvodu, že žalobca týmto sleduje legalizáciu, súdne potvrdenie úrokovej sadzby zmluvnej pokuty

0,13 % denne za každý deň omeškania, čo predstavuje 47,45 % ročne.

5.Žalobca s tvrdeniami žalovanej v písomnom odpore nesúhlasil. Uviedol, že na zabezpečenie pôžičky
uzatvoril so žalovanými aj záložnú zmluvu, ktorou zriadili účastníci zmluvného vzťahu záložné právo k
nehnuteľnosti. Žalovaní prisľúbili, že nasledujúci deň po uzavretí záložnej zmluvy podajú na príslušnej

správe katastra návrh na vklad záložného práva. Žalovaní však takýto vklad nepodali. K tvrdeniu
žalovanej, že dňa 19.3.2010 zaplatili 30 000 € titulom pôžičky považoval za nesprávne, nakoľko táto
suma bola zaplatená titulom zmluvnej pokuty, na ktorú mu vzniklo právo tým, že žalovaní porušili svoju
povinnosť nescudziť záloh.

6. Okresný súd Košice II potom ako ustálil, že predmetom konania je zaplatenie istiny zo zmluvy o

pôžičke vo výške 275 €, a úrokov z omeškania z celej nezaplatenej istiny zo zmluvy o pôžičke, ako aj
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,13 % za každý deň omeškania z dlžnej istiny zo zmluvy o pôžičke
vo výške 275 € od 1.2.2010 do zaplatenia, po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 25.3.2014
rozhodol tak, že zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 275 €
a úrok z omeškania takto:

9 % ročne zo sumy 112 000 € od .2.2010 do 12.12.2011
9 % ročne zo sumy 107 000 € od 13.12.2011 do 10.1.2012
9 % ročne zo sumy 102 000 € od 11.1.2012 do 2.2.2012
9% ročne zo sumy 92 000 € od 3.2.2012 do 6.3.2012
9 % ročne zo sumy 87 000 € od 7.3.2012 do 9.7.2012

9 % ročne zo sumy 85 000 € od 10.7.2012 do 31.1.2013
9 % ročne zo sumy 275 € od 31.1.2013 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 0,13 % za každý deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy zo sumy 275
€ od 1.2.2010 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal
žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania 24 € titulom súdneho poplatku a 615,62 € titulom trov

právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd
žalobný návrh zamietol.

7. V dôsledku odvolania sa žalovaných proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 30.11. 2016 sp.zn. 1 Co/488/2015-213 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým

bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania vo výške, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, (bodu 11) vyplýva, že aj krajský súd ustálil z hľadiska
skutkového stavu, že strany sporu uzatvorili dňa 29.10.2009 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovaným pôžičku v sume 112 000 €, že pôžička bola zabezpečená zmluvou o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaných zo dňa 29.10.2010, ktorou sa žalovaní zaviazali

počas trvania záložného práva záloh nepredať bez prechádzajúceho písomného súhlasu žalobcu ako
záložného veriteľa, nescudziť ho ani ho nezaťažiť v prospech iného a v prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti zo záložnej zmluvy, zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 112 000 €. Na úhradu pôžičky žalovaní
žalobcovi zaplatili dňa 12.12.2011 splátku 5 000 €, dňa 10.1.2012 splátku 5 000 €, dňa 2.2.2012 splátku
10 000 €, dňa 6.3.2012 splátku 5 000 €, dňa 9.7.2012 splátku 2 000 €, .j. spolu 27 000. Žalovaní tiež

zaplatili žalobcovi dňa 18.3.2010 sumu 30 000 € a dňa 4.11.2010 sumu 10 000 € bez toho, aby toto
svoje peňažné plnenie špecifikovali a sťahovali k zmluve o pôžičke zo dňa 29.10.2009. Žalobca tvrdil,
že tieto peňažné plnenia v sume 30 000 €, a v sume 10 000 € započítal na úhradu zmluvnej pokuty.
Žalovaní vo svojej obrane tieto tvrdenia namietali, a tvrdili, že išlo o plnenie na splatenie istiny pôžičky.
Krajský súd konštatoval, že za tohto skutkového stavu súd prvej inštancie správne riešil právnu otázku,

ktorý z viacerých dlhov vzniknutých zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke, ktoré žalovaní
ako dlžníci mali voči žalobcovi- istinu pôžičky, zmluvnú pokutu z porušenia zmluvy o pôžičke alebo
zmluvnú pokutu z porušenia zmluvy o zriadení záložného práva bol vyrovnaný, v prípade, že poskytnuté
plnenie ( v celom rozsahu 67 000 € ) nestačilo na splnenie všetkých dlhov žalovaných dlžníkov. Skutkovýstav však nesprávne právne posúdil pokiaľ započítal takéto čiastočné plnenie žalovaných na úplne
iný nárok v tomto prípade zmluvnú pokutu. Citoval ustanovenia § 559 ods. 1 OZ, ako aj a ust. §
566 ods. 1 OZ, z ktorých plynie, že plnenie dlhu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu

účastníka občianskoprávneho vzťahu (dlžníka), ktorým poskytuje druhému účastníkovi tohto vzťahu
( veriteľovi) predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť, vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného
občianskoprávneho vzťahu. V prípade, ak nastane situácia, že dlžník má voči rovnakému veriteľovi
viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať, pričom plnenie nestačí na úhradu všetkých dlhov, plní sa ten dlh,
o ktorom dlžník pri plnení prehlási alebo inak určí, že ho chce splniť. V prípade, ak dlžník pri plnení

neurčí, ktorý z dlhov, poprípade v akej časti chce vyrovnať, neprechádza „ právo voľby“ ktorý z viacerých
dlhov bol uhradený, poprípade v akej výške na veriteľa. V takomto prípade sa totiž plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky ( § 566 ods.2OZ) čo platí aj vo vzťahu k zmluvnej pokute
( bod 14 cit. uznesenia KS.) Kedže v posudzovanom spore je nesporným fakt, že žalovaní zaplatili
žalobcovi dňa 18.3.2010 sumu 30 000 € až dňa 4.11.2010 sumu 10 000 €, prestavujú tieto úhrady
čiastočné plnenia záväzku žalovaných splatiť pôžičku. Pokiaľ žalovaní nekonkretizovali na čo treba

toto čiastočné plnenie započítať, platí úprava § 566 ods. 2 OZ, ktorá stanovuje spôsob započítania
čiastočného plnenia peňažného dlhu, najprv na istinu, potom na úroky, a ktorá neumožňuje veriteľovi
( ani súdu) započítať takéto čiastočné plnenie na úplne iný nárok, v tomto prípade zmluvnú pokutu,
ktorá je záväzkom akcesorickým, teda nemôže vzniknúť bez existencie hlavného záväzku, a nemôže
bez neho existovať ( bod 16.)

Krajský súd uložil súdu prvej inštancie v intenciách vyššie cit. právneho názoru vysporiadať sa s otázkou

zániku dlhu pôžičky z titulu čiastočného plnenia žalovaných žalobcovi dňa 18.3.2010 sumu 30 000 €
a dňa 4.11.2010 sumu 10 000 €, a v nadväznosti na to opätovne rozhodnúť o príslušenstve peňažnej
pohľadávky.

9. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 4.4.2017.

11. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, vyslovil názor, že nesúhlasí so

stanoviskom krajského súdu a opätovne zotrval na svojom tvrdení, že suma 30 000 €, ktorú žalovaní
zaplatili,akoajsuma10000€,ktorúžalovanízaplatili,nepredstavujeplatbytitulomúhradyistinypôžičky.
Predložil súdu potvrdenie o úhrade zo dňa 4.11.2010, ktorým preukazoval svoje tvrdenie.

12. Z uvedeného potvrdenia však vyplýva, že potvrdenie o úhrade zo dňa 4.11.2010 je potvrdením

samotného žalobcu, čiže týmto potvrdením potvrdzoval ním tvrdenú skutočnosť, že sumu 10 000 €
započítal na zmluvnej pokute, a nie na pôžičke. Podpis alebo iné potvrdenie žalovaných o tomto
skutkovom tvrdení žalobcu však na potvrdení nie je. Súd takéto potvrdenie nemôže kvalifikovať ako
dôkaz, ktorý preukazuje tvrdenie žalobcu, že sumu 10 000 € žalovaní zaplatili titulom zmluvnej pokuty
a nie titulom pôžičky. Súd tiež súhlasí so stanoviskom právneho zástupcu žalovaného, že takýto dôkaz

bol podaný v konaní aj oneskorene.

13. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich dôvodoch v zmysle podaného odvolania , t.j. aby
suma 10 000 € a 30 000 €, ktorú žalovaní uhradili, nebola započítaná na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ale na zaplatenie istiny pôžičky.

14. Od 1.7.2017 je v účinnosti nový zákon, ktorý upravuje postup súdov pri prejednaniach a
rozhodovaniach sporov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Súd to uvádza z toho
dôvodu, že chce zdôrazniť princíp dokazovania, ktorý je upravený v jednotlivých článkoch nového
procesného poriadku, ako aj zák. ustanoveniach. Súd cituje tieto ustanovenia:

15. Článok 6 ods.1 CSP : Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere,
možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku, a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, akpovaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene,
nerovnovážne postavenie strán sporu.

16. Článok 8 CSP : Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a pokynov súdu.

17. Článok 15 ods.1 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi na ktorých spočíva tento zákon.

18. Článok 15 ods.2 CSP : Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

19. Článok 17 CSP : Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

20. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Vyššie cit. ustanovenia súd cituje z toho dôvodu, že pokiaľ žalobca chcel byť v konaní úspešný v tom

smere, aby súd nezapočítal platbu žalovaných v sume 30 000 €, a 10 000 € na istinu na pôžičke, ale
podľa jeho tvrdenia na zmluvnú pokutu, musel by dôkazmi toto svoje tvrdenia preukázať, nakoľko inak
je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tak ako je to vyššie v odôvodnení
rozsudkuuvedené.Žalobcaneposkytolsúdužiadendôkaz,preukazujúcijehotvrdenieotom,žežalovaní
uvedené sumy 10 000 € a 30 000 € zaplatili na zmluvnej pokute, a nie na istine pôžičky. Potvrdenie, ktoré

žalobca predložil na pojednávaní dňa 4.4.2017 v znení, ako je to vyššie už v odôvodnení uvedené, nie
je dôkazom potvrdzujúcim platbu žalovaných na zmluvnú pokutu. Toto potvrdenie vystavil sám žalobca,
a vlastne v tomto potvrdení iba potvrdzoval ním tvrdené skutočnosti, ktoré ale žalovaní popierajú. Súd
prvej inštancie, viazaný právnym stanoviskom odvolacieho súdu, kedže po zrušujúcom uznesení žiadne
iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie žalobcu o uvedených platbách neboli predložené, rozhodol

tak, že plnenie žalovaných zo dňa 18.3.2010 v sume 30 000 €, a zo dňa 4.11.2010 v sume 10 000 €
započítal ako čiastočné plnenie záväzku žalovaných zo zmluvy o pôžičky a v nadväznosti na to rozhodol
o príslušenstve, t.j. úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny pôžičky tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, t.j. započítaním uvedených súm sa znížila, resp. zmenila výška istiny, z ktorej sa vypočítava
úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods.1 CSP a § 255 ods.1 CSP.

23.Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelil a priznal žalobcovi náhradu trov konania len do výšky 50 % a to z toho dôvodu, že žalobca nebol

úspešný vo svojom tvrdení ohľadne započítania sumy 40 000 € na istinu zo zmluvy o pôžičke.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku

a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného

z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia-b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)

Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a.)neboli splnené procesné podmienky
b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g.)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci