Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208674
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116208674.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: P. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. V. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom
Hlavná 25, 917 00 Trnava, proti žalovanej: M. Z., nar. XX.XX.XXXX bytom E. 7, XXX XX A., právne
zastúpenej: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí:
A/ automatická práčku BEKO v hodnote 50,- eur,
B/ sedaciu súprava v hodnote 40,- eur, t.j. veci v celkovej hodnote 90,- eur.

C/ zostatok úveru k 20.03.2018 poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy
č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vedený na oboch účastníkov,
vo výške......................................................................................... 5.912,37 eur.
E/ zostatok úveru vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pôvodne (Consumer Finance Holding, a.s.), so
zostatkom k 07.05.2018,
vo výške.............................................................................................. 673,96 eur.

II. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje hnuteľné veci:
- automatická práčku BEKO v hodnote 50,- eur,
- sedaciu súprava v hodnote 40,- eur, t.j. veci v celkovej hodnote 90,- eur.

Žalobca je povinný splácať 75% dlhu voči Slovenskej sporiteľni, a.s. z titulu zmluvy o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj polovicu dlhu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., z
titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to do úplného splatenia
záväzku vrátane jeho príslušenstva

Žalovaná je povinná splácať 25% dlhu voči Slovenskej sporiteľni, a.s. z titulu zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj polovicu dlhu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., z
titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to do úplného splatenia

záväzku vrátane jeho príslušenstva

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 519,50 eur do
90 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 37,09 % trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 18C/301/2014 zo dňa 16.02.2015, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2015. Žalobu odôvodnil tým. že počas manželstva nadobudli so
žalovanou hnuteľné veci v podobe zariadania bytu, bielu a čiernu techniku. Ďalej podľa žalobcu vznikli
a ku dňu zániku BSM existovali spoločné záväzky voči: a) Slovenskej sporiteľni, a.s., z titulu zmluvy o
splátkovom úvere, ktorý ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 13.549,80 eur.
b) dlh voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorý ku dňu zániku BSM predstavoval sumu
2.292,22 eur.

Žalobca ďalej uviedol, že uvedené záväzky od rozvodu spláca výlučne sám splátkami v sume 152,- eur a
46,78 eur, pričom na prvý záväzok splatil sumu 1976,- eur a na druhý záväzok sumu 608,14 eur. Žalobca
tiežuviedol,žeexistovaliajinédlhy,ktorésúvšakjehovýlučnýmidlhmi.Žalobcatiežuviedol,žežalovaná
sa odmietla dohodnúť na vyporiadaní dlhov potom ako zistila, že predmetom BSM nie je jeho členský
podiel v bytovom družstve a odmieta sa podieľať na splácaní spoločných dlhov. Žalobca navrhol, aby on

aj žalovaná boli zaviazaní na splatenie spoločných záväzkov titulom úverov, každý v jednej polovicem s
tým, že žalovaná je súčasne povinný vyplatiť žalobcovi sumu finančného vyporiadania.

2. Žalobca predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č.l. 5-7 a č.l. 8-10, výpisy z účtu o úhrade splátok
č.l. 11-13, návrh dohôd a vzájomnú komunikáciu č.l. 11-18.

3.Žalovanásanavýzvusúduvyjadrilakžalobepodanímpodanýmnasúdedňa09.06.2016,kdeuviedla,
že žalobca a žalovaná uzavreli viacero úverových zmlúv, pričom dôvodom bola úhrada žalobcových
nedoplatkovnazdravotnomasociálnompoistení,ktorémuvzniklipočasjehopodnikania.Od23.11.1994
podľa žalovanej žalobca neprispieval na spoločnú domácnosť z dôvodu nízkych príjmov z podnikania.

Počas celej doby trvania manželstva hradila žalovaná náklady na bývanie zo svojho účtu. Žalovaná
žiadala zabezpečiť:
a) výpisy zo svojho účtu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
b) zabezpečiť rozpis úhrad na sociálne a zdravotné poistenie a zdravotné poistenie pre žalobcu ako
podnikateľský subjekt za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

4.ŽalovanánavýzvusúdupredložilasúduvýpisyzúčtovodXX/XXXXdoXX/XXXX.Vozvyškužalovaná
uviedla, že výpisy nezabezpečila pre ich nákladnosť. Ďalej žalovaná žiadala zabezpečiť pripojenie
súdnych spisov 22C/232/2015 o vypratanie bytu, ako aj 27C/336/2015 o výživné na dospelé dieťa a
37C/7/2015 o vydanie predbežného opatrenia.

5. Žalobca na výzvu súdu predložil daňové priznania za roky 2004 až 2015 (č.l.207-218),

6. Žalovaná vyjadrením doručeným súdu dňa 03.08.2017 uviedla, že dlhy voči Slovenskej sporiteľni,
a.s., by mal splácať žalobca, nakoľko celá suma pôžičky bola použitá na splácanie dlhov žalobcu

voči Sociálnej a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Žalovaná ďalej uviedla, že úver č. XXXXXXX bol
poskytnutý žalobcovi, pričom z neho boli vyplácané spoločné dlžoby a náklady na domácnosť, avšak
žalovaná zaplatila z týchto prostriedkov časť spotrebného úveru, čo by mohlo byť preukázané výpismi
z jej účtu z roku XXXX, ktoré žiadala vyžiadať od príslušnej banky. Ďalej žalovaná uviedla, že zaplatila
zo svojich príjmov nákup zostavy kotla v hodnote 862,76 eur, ktorý zostal žalovanému v jeho byte.

Zvyšok prostriedkov z úveru 1.659,69 eur bol použitý na kúpu kurenárskeho materiálu. Žalovaná tiež
realizovala kúpu sedacej súpravy v hodnote 195,84 eur, čo doložila dokladom o kúpe. Podľa žalovanej
táto vynaložila z vlastného sumu 1.855,53 eur na spoločný majetok. Žalovaná žiadala rozhodnúť tak, že
žalobca je povinný zaplatiť zostatky úverov.

7. Žalobca podaním zo dňa 06.04.2018 súdu oznámil, že predmetom vyporiadania je aj automatická
práčka v zostatkovej hodnote 50,- eur, sedacia súprava v zostatkovej hodnote 40,- eur, ktoré sú v držaní
a užívaní žalobcu a žiadal pripustiť zmenu žaloby. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným
v súlade s podaným návrhom na pojednávaní dňa 10.04.2018 za prítomnosti sporových strán. Na
pojednávaní dňa 10.04.2018 zotrvali strany na svojich skutkových tvrdeniach tak ohľadne poskytnutia

úverov, ako aj ich použitia v rámci manželstva.8. Súd dopytoval Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., (ďalej len „VŠZP“) na zistenie dlhov a úhrad
žalobcu v období od poskytnutia úveru v SLSP, a.s., do rozvodu manželstva. Rovnako súd dopytoval aj

Sociálnu poisťovňu. VŠZP súdu oznámila, že v rozhodnom období č.l.275 nebol žalobca jej poistencom.
Sociálna poisťovňa súdu oznámila (č.l.277), že žalobcovi bolo vyrúbené penále v uvedenom období v
sume 9,52 eur a 136,- eur, pričom súčasne priložila prehľad platieb, z ktorých plynie, že žalobca hradil
poistné v stanovenej výške mesačne (č.l.278) s určitými omeškaniami.

9. Žalobca doručil súdu vyjadrenie zo dňa 18.05.2018 vrátane príloh č.l. 280-348. Žalobca v rámci
uvedeného podania uviedol, že hodnota dlhu v SLSP, a.s. (žalobca nesprávne označil ako VÚB, a.s.,),
predstavovala ku dňu zániku BSM sumu 8.275,77 eur, pričom po zániku BSM, žalobca zaplatil sumu
dlhov vo výške 5.546,90 eur, z ktorých žiada nahradiť sumu 2.773,45 eur. Rovnako tak žiadal zaplatiť aj
polovicu záväzku voči Consumer Finance Holding, a..s a to vo výške 890,59 eur predstavujúcej polovicu
hodnoty vykonaných splátok. Žalobca poukázal na to, že tieto prostriedky boli poukázané na jej účet a

tým sa vyvracia tvrdenie o tom, že úver bol vzatý bez jej vedomia a teda bol úverom spoločným. Súčasne
vyjadril ten záver, že v rámci BSM sa vyporiadavajú aj dlhy z podnikateľskej činnosti. Žalobca žiadal
titulom finančného vyporiadania vyplatenie sumy 3.619,04 eur.

10. Žalovaná sa vyjadrila podaním zo dňa 25.05.2018, kde namietala, že na vzatie úveru je potrebný

súhlas oboch manželov, pričom nejde o bežnú záležitosť, pričom ona sama o úvere nevedela a s týmto
nesúhlasila. Žalovaná opätovne poukázala, že suma úveru od SLSP, a.s., bola použitá na úhradu dlhov
žalobcu v Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Žalovaná tiež uviedla, že dňa 17.09.2015 uzatvorila so
Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu úvere, na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 7000,-
eur, ktorý bol použitý v časti sumy 600,- eur na vyplatenie kreditnej karty a v časti sumy 3120,- eur. K

vyjadreniu pripojila oznámenie o prijatí návrhu na uzavretie Zmluvy o kreditnej karte č.l.XXX, z ktorej
plynie, že úverový limit bol 600,- eur. Žalovaná taktiež označila dôkazy potvrdenie o zrušení povoleného
prečerpania zo dňa 05.11.2015 potvrdenie o úhrade úveru Cetelem, ktoré však k vyjadreniu nepripojila.
Žalovaná pripojila žiadosť o vydanie kreditnej karty č.l.354-355 z ktorej plynie, že jej bol schválený
úverový limit vo výške 3.193,38 eur.

11. Na pojednávanie dňa 19.06.2018 sa dostavila žalovaná strana, žalujúca strana sa bez
ospravedlnenia nedostavila. Žalovaná strana na pojednávaní uviedla, že Napriek k poukazovanému
rozhodnutiu KS v Trnave 24Co 101/2012 má žalovaná za to, že žiadny súhlas na začatie podnikania
svojmu manželovi - súčasnému žalobcovi nedala. Ani na použitie majetku BSM na účely podnikania.

V rámci záverečnej reči žalovaná uviedla, že čo sa týka úveru, ktorý bol braný pre spol. Consumer
finance holding tento bol zobraný výlučne žalobcom, pričom podľa § 145 ods. 1 OZ sa na úkony,
ktoré nie sú bežnými úkonmi v rámci manželstva, vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je práv. úkon
neplatný. Má za to, že branie úverom od rôznych nebankových spoločností ale aj bánk, nespadá pod
bežné úkony vykonávané manželmi v rámci manželstva. Z uvedeného dôvodu by mal preto predmetný

úver byť zaviazaný uhradiť výlučne žalobca. Čo sa týka úveru poskytnutého Slov. sporiteľnou, je síce
pravda, že v príslušnej zmluve vystupujú na strane dlžníkov tak žalobca ako aj žalovaná, avšak finančné
prostriedky získané z tohto úverového vzťahu boli použité na úhradu záväzkov a iných pohľadávok
žalobcu vzniknutých z dôvodu jeho podnikania. Bola to práve žalovaná, ktorá kompenzovala žalobcove
podnikateľské neúspechy o čom svedčia aj potvrdenia o podaní daňových priznaní žalobcu, v rámci

ktorých tento dosahoval nulový zisk. Žalovaná preto musela uhrádzať náklady na spoločnú domácnosť
zo svojich vlastných zdrojov a za týmto účelom splácať aj kreditné karty a iné úvery. Na základe
uvedeného preto navrhujeme, aby súd vysporiadal BSM manželov a to tak že výlučne žalobca bude
povinný splácať dlhy vyplývajúce mu z úverovej zmluvy zo spol. Slov. sporiteľňa a.s. a z úverovej zmluvy
so spol. Consumer finance holding.

12. Žalovaná pri výsluchu na otázku PZ: Popíšte nám okolnosti týkajúce sa uzatvorenia úverovej zmluvy
s Consumer finance holding, kde je ako dlžník uvedený žalobca
- bolo sme v takej situácii, že nám nikde nechceli dať pôžičku, nemali sme pomaly ani na jedlo, mali
sme tri deti, všetko bolo treba platiť. Žalobca si išiel zobral úver sám. Chodili sme po bankách, nechceli

nám dať nikde úver. Sám išiel do VÚB a pani mu úver dala.
Na otázku PZ: Čo nám viete uviesť k úveru od spol. Slov. sporiteľňa, na ktorom figurujete spolu s osobou
žalobcu.- toto bol úver, ktorý sa bral na to, lebo žalobca robil živnosť, prešiel na živnosť, neplatil odvody, neviem
prečo ich neplatil, nemiešala som sa do toho. Neviem za akú dobu mu prišlo, aby všetko zaplatil. Stále
chodili nedoplatky, penále, potom ich zaplatil, potom zasa neplatil. Úver sa navyšoval. Ja som tam

musela figurovať, lebo inak by mu úver nedali. Niekedy nemal žiaden príjem, zdravotná a sociálna sa
platiť však museli. Myslím si, že by si to mal platiť on. Ja som kúpila kotol do domácnosti, platila som
nájom, za elektrinu. Napr. v decembri ostal doma a do práce išiel až v apríli. Ja som bola v mínuse.
Na otázku PZ: Môžete nám uviesť, ako boli uhrádzané náklady za spoločnú domácnosť v období rokov
2012 - 2014, kedy žalobca mal podľa potvrdenia o daňovom priznaní nulový základ dane

- mala som pôžičku v poštovej banke, vo VÚB. Peniaze som používala aj na domácnosť, museli sme
aj jesť, na bývanie. Nemali sme žiadne nedoplatky, pretože som sa snažila, aby to bolo zaplatené. Ku
dnu nás ťahali dlhy v Soc. poisťovni, ktoré mal žalobca.
Na otázku sudcu, na čo použil pôžičku.
- dal peniaze na môj účet, ktorý bol v mínuse. Tento účet sa tým vyrovnal, ale následne opätovne sme
sa dostali do mínusu.

Na otázku PZ, či si po odchode zo spoločnej domácnosti zobrala nejaké predmety z nej. Čo ste si
odniesli.
- Svoje veci, nábytok - len komody, ktoré nám daroval syn. Ja som mu ich vrátila, lebo to bol dar. Ostatné
všetky veci ostali v byte, vrátane práčky, televízora, ktorý som si kúpila za odmeny.

13. Nasledujúci deň po pojednávaní bolo doručené ospravedlnenie od žalujúcej strany, že došlo z ich
strany k omylu pri značení termínu, a predpokladali, že termín sa mal konať dňa 20.06.2018.

14. Súdvovecivykonaldokazovaniežalobouč.l.1-2,rozsudkomč.l.4,zmluvouoúvereč.l.5-7,zmluvou
o úvere č.l. 8 - 10, výpisom z úveru č.l. 11-12, výzvou č.l. 13, návrhom dohody č.l. 14-15, odpoveďou č.l.

16, odpoveďou č.l. 17, emailová komunikácia č.l. 18, vyjadrením žalovanej č.l. 25, listinou č.l. 37, výpismi
z účtov č.l. 38-205, potvrdeniami o podaní daňového priznania č.l. 207-217, tlačivom o dokladovaní
pomerov č.l. 222, 231, prepúšťacou správou č.l. 233, 234, vyjadrením č.l. 235-236, výpismi z účtov č.l.
238-256, dokladmi o úhrade č.l. 257-259, zmenou žaloby č.l. 265, emailovou komunikáciou č.l. 266-267,
prepúšťacou správou č.l. 268-269, odpoveďou zo zdravotnej poisťovne č.l. 275, odpoveďou zo Sociálnej

poisťovne č.l. 277, podaním žalobcu č.l. 280-348 vrátane vyjadrenia zo dňa 18.05.2018 č.l. 345-348,
výpisov z účtov č.l. 286-344, prehľadom úhrad č.l. 282-284, vyjadrením žalovanej vrátane príloh č.l. 349
- 369, ako aj výsluchom žalovanej a vyjadreniami strán na pojednávaní.

15. Z obsahu Rozsudku 18C/301/2014-15 zo dňa 16.02.2015 mal súd preukázané, že manželstvo bolo

rozvedené v roku 2015, pričom z nesporných tvrdení vyplynula právoplatnosť dňa 05.03.2015

16. Z obsahu potvrdenia od SLSP, a.s., č.l. 304 plynie, že zostatok úveru k 05.03.2015 bol vo výške
8.275,77 eur. Z obsahu výpisov z účtu č.l. 307-314 mal súd preukázané, že žalobca zaplatil po zániku
BSM na úver v SLSP, a..s, za roky 2016 a 2017 sumu 3648,- eur, za rok 2015 sumu 1520,- eur a v roku

2018 sumu 456,- eur po zániku BSM.

17. Z obsahu úverovej zmluvy so SLSP, a.s., č.l.5-7 mal súd preukázané, že úverovú zmluvu podpísali
obaja účastníci.
18. V konaní nebolo sporné, že predmetom vyporiadania sú hnuteľné veci práčka v hodnote 50,- eur a

sedacia súprava v hodnote 40,- eur, ktoré sú súčasne v držbe žalobcu od rozvodu manželstva, pričom
nebola rozporovaná a sporná ani ich hodnota. Nespornou skutočnosťou bolo aj vynaloženie spoločných
prostriedkov na výlučne žalobcov majetok v podobe výdavkov na kotol a kúrenie (spotrebný materiál)v
sume 1659,69 eur. Spornou skutočnosťou bolo, či dlhy vzniknuté za trvania manželstva, a to úver od
SLSP, a.s., a z pôžičkovej karty Quatro spadajú do BSM, alebo nie a povinnosť splatiť tieto úvery. Súd

konštatuje, že žalovaná v konaní poukázala na to, že znášala značnú časť výdavkov na domácnosť, jej
chod, stravu, nakoľko príjmy žalobcu z podnikania boli nedostatočné a tento sa o domácnosť nestaral,
a preto žiadala uvedené zohľadniť pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM. Súd konštatuje, že uvedená
skutočnosť bola v konaní taktiež nesporná, nakoľko žalobca ju nerozporoval.

19. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkouvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

21.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

22. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

23. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

24. Podľa § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony
súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

25. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

26. Podľa ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

27. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreba maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)

29. Podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z

osobitného predpisu.

30. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu

32. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(1)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

34. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)35. V predmetnom spore medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho

vyporiadaní rozhodol súd. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu nemá
len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia
alebo dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

36. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase
jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán sporu konania o
vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci
do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže

súd podľa § 216 ods. 2 CSP len pokiaľ ide o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda
ako veci rozdelí. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh vykonáva aj ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

37. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom
veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp
parity). Súdna prax odklon o princípu rovnosti podielov (tzv. disparitu podielov) označuje za postup
výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje zásadu (východisko) a
disparita výnimku (odklon od východiska) parity podielov. V rámci toho je potrebné vziať do úvahy aj to,

ako sa ten-ktorý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku, pričom pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať
paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali
na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. Ak sa obaja manželia náležite starali o rodinu a spoločným

úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, spoločný majetok sa medzi nimi spravidla rozdelí rovnakým
podielom. Východiskové hľadisko rovnosti podielov nemožno zachovať iba v takom prípade, ak si
niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu. Žalovaná
vypovedala, že hradila značnú časť nákladov na domácnosť, všetky potreby rodiny a dokonca žalobcove
dlhy z podnikania, zabezpečovala riadny chod domácnosti, starala sa o spoločné dieťa, pričom žalobca

neprispieval do domácnosti v takom rozsahu akoby mal. Z obsahu predložených výpisov z účtov
(č.l.38-205) žalovanou mal súd súčasne preukázané, že táto pravidelne hradila značnú časť nákladov
spojených s bývaním a chodom domácnosti. Súčasne súd z obsahu predložených potvrdení o podaní
daňových priznaní mal preukázané, že príjmy žalobcu z podnikania boli v nízkej výške, kde jeho ročné
príjmy po zdanení v roku 2005 boli vo výške 4.258,12 eur (č.l.208), v roku 2006 v sume 3.567,75

eur(č.l.209), v roku 2007 2.973,38 eur (č.l.210), v roku 2008 v sume 3.922,89 eur, v roku 2009 v sume
1.813,91 eur, v roku 2010 v sume 1846,52 eur, v roku 2011 v sume 2917,74 eur, v roku 2012 v sume
0,00 eur, v roku 2013 v sume 0,00 eur, v roku 2014 v sume 0,00 eur, v roku 2015 v sume 2023,08 eur
(po započítaní vratky dane z príjmu (viď č.l. 211-2017). Ostatne uvedené skutkové tvrdenia žalovanej
žalobca nerozporoval, a preto ich súd v konaní, keďže nemal tvrdený iný skutkový stav, ani preukázaný

opak považoval za nesporné. Vzhľadom k uvedenému bol daný dôvod priznať niektorému z manželov
väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení majetku (čo ostatne plynie,
aj z tvrdenia o nákupe sedacej súpravy žalovanou z jej mzdy), a preto súd vyhodnotil podiely oboch
strán sporu na majetku patriaceho do BSM nie ako rovnaké, ale rozdielne, a to tak, že podiel žalovanej
predstavuje 75% a podiel žalobcu 25%. Uvedenú zásadu súd rovnako aplikoval aj na dlhy účastníkov,

ktoré sú predmetom vyporiadania, pričom však percentuálny podiel obrátil, nakoľko má za to, že ten čo
sa menej pričinil, má znášať väčší podiel nákladov na úhradu spoločných dlhov, ako ten z manželov,
ktorý sa o chod domácnosti pričinil viac. .

38 Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že hnuteľné veci, ktoré boli navrhnuté na vyporiadanie

sú v držbe žalobcu od rozvodu, a tento ich žiada aj priznať do vlastníctva, pričom ich hodnota v
konaní nebola sporná, t.j. práčka v hodnote 50,- eur a sedacia súprava v hodnote 40,- eur. Vzhľadom
na uvedené súd uvedené hnuteľné veci prikázal do vlastníctva žalobcu. Súd konštatuje, že aj táto
skutočnosť v konaní bola nesporná. Súd súčasne konštatuje, že v konaní nebola sporná ani skutočnosťvynaložených prostriedkov zo spoločného úveru na výlučný majetok žalovaného, a to sumy 1659,90
eur, súd konštatuje, že žalovaná chcela celú uvedenú sumu zohľadniť, ako svoj vlastný výdavok. Súd
uvádza, že spornou bola ich výlučnosť z majetku žalovanej, čo však súd nemohol takto posúdiť, nakoľko

ide o prostriedky zo spoločných príjmov v rámci BSM, a preto súd uvedenú sumu rovnako zohľadnil
v pomere 75% v prospech žalovanej, čo znamená, že v rozsahu 1244,77 eur, má žalovaná nárok na
zohľadnenie tejto sumy pri určení jej výplatovej povinnosti.

39. V konaní najviac spornou otázkou, na ktorú sa strany zamerali, bola otázka, či úvery v SLSP, a.s. a

VÚB, a.s., sú spoločnými záväzkami manželov, alebo ide o samostatné záväzky, niektorého z účastníkov
konania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že oba úvery spadajú do záväzkov
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri úvere, kde je v súčasnosti veriteľom VÚB, a.s., súd
konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že tento úver bol poukázaný na účet žalovanej (uvedené
nebolo medzi stranami sporné viď vyjadrenie žalovanej), pričom touto platbou prišlo k vyrovnaniu
záporného zostatku na jej účte (čo vyplynulo z jej výpovede na pojednávaní), a teda boli prostriedky z

tohto úveru jednoznačne použité na spoločný účel v rámci BSM. Vzhľadom na uvedené súd uvedený
úver zarátal do spoločných pasív účastníkov. Čo sa týka úveru v SLSP, a.s., vzali uvedený úver obaja
manželia, pričom spornosť použitia týchto prostriedkov v konaní nebola vyvrátená, resp. ani jedna
zo strán nepreukázala svoje tvrdenie o použití prostriedkov (žalobca na chod domácnosti a žalovaná
na úhradu podnikateľských záväzkov žalovaného). Tu sa však súd pristavil pri otázke, či je uvedené

potrebné zisťovať osobitným dokazovaním, vzhľadom na to, že aj keď by sa potvrdila verzia žalovanej,
či by to malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd dospel k záveru, že nie, nakoľko ak žalovaná
vedome vzala spoločný úver na úhradu manželových záväzkov z podnikania, tak v tom prípade tento
záväzok plne spadá do BSM, nakoľko konanie oboch manželov bolo spoločné, vedomé, dobrovoľné s
cieľom riešiť rodinnú situáciu, ktorá mala negatívne dôsledky v žalobcovom podnikaní. Súd súčasne pri

rozhodnutí vychádzal aj z označeného rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 24Co/101/2012 zo
dňa 30.10.2013, s ktorého právnymi závermi sa plne stotožňuje, a na ktorého odôvodnenie poukazuje
a dovolí si časť z neho citovať: „Do tretice potom nemožno uspieť ani s výhradou (opäť hoc aj len
potenciálnou), žeby dlhy len jedného z manželov pri podnikaní mali spadať do definičného vymedzenia
tej výnimky z tzv. masy BSM, ktorú zákon pomenoval ako „veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu

povolania len jedného z manželov“. V tomto prípade je jednak namieste uplatnenie mechanickejšieho
výkladu (založeného na úvahe, že dlhy podľa svojej povahy nemôžu dlžníkovi slúžiť k ničomu, čiže
ani výkonu jeho povolania), okrem toho si tu však treba pomôcť i systematickým výkladom všetkých
vyššie citovaných ustanovení O. z. v ich súhrne. Takýmto postupom samozrejme treba dospieť i k tomu,
že ak nepodnikajúci manžel dá súhlas tomu podnikajúcemu na použitie majetku v BSM, činí tak tiež s

vedomím rizika prípadnej straty (vzniku dlhov) a možných požiadaviek prípadných veriteľov aj na ich
uspokojenie z majetku patriaceho do BSM, pričom eliminovaniu takýchto rizík alebo aspoň ich zníženiu
slúžiaprávneprostriedkyodchylnéodbráneniasaažprivyporiadaníBSM(vprípadeúčastníkovkonania
z prejednávanej veci inak prostriedky zrejme nevyužité - vyjmúc založenie nimi, resp. aj ich deťmi v roku
2000 spoločnosti s ručením obmedzeným). Súd k argumentácii žalovanej, že nikdy nedala súhlas na

začatiepodnikaniažalobcovi,uvádza,žetútonámietkuvyhodnotil,akoúčelovú,nakoľkožalovanámohla
kedykoľvek za trvania manželstva pre prípad nesúhlasu s podnikateľskou činnosťou žalobcu podať
návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, čo však reálne nevykonala, ale naopak hradila podľa
svojich tvrdení žalobcove dlhy, čo preukazuje úplne opačný postoj k uvedenej otázke v reálnom konaní
žalovanej. Preto súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, a ako uviedol vyššie účelovú, pričom ku

konaniu žalovanej uvádza, že ak aj táto nikdy neuviedla hoc aj slovom, že súhlasí s podnikaním žalobcu,
tak vzhľadom na jej reálne konanie za trvania manželstva má súd za to, že konkludentne bol tento
súhlas daný. Súčasne žalovaná nikdy nepodala na súde žalobu vo vzťahu k neplatnosti, ktoréhokoľvek
úkonu žalobcu, čo ostatne v konaní ani netvrdila.

40. Cena všetkých vecí v BSM (hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobcu) predstavuje sumu 90,-
eur, hodnota spoločných prostriedkov vynaložených na majetok žalobcu predstavovala sumu 1659,69
eur. Výška úveru v SLSP, a.s., k 20.03.2018 sumu5912,37 eur, ktorú súd vypočítal nasledovne: Na č.l.
609 je suma nesplateného úveru vo výške 6146,28 eur k 31.12.2017. Žalobca preukázateľne zaplatil
sumu 3x 146,86 eur, z ktorej každej splátky súd vypočítal istinu, o ktorú sa znižoval zostatok pre ďalšiu

splátku takto 6.146,28 eur x 0138(ročná úroková sadzba) delené 365 (počet dní v roku x 31 (počet dní
v mesiaci do ďalšej splátky), pričom takto získanú sumu odpočítal od hodnoty splátky v sume 146,86
eur. Istina úveru sa znížila o sumu 74,82 eur v januári, o sumu 75,70 eur vo februári a sumu 83,39
eur v marci. Súd uvedený výpočet vykonal pre určenie zostatku istiny ako základu pri rozhodovaní onáhrade trov konania. Hodnotu druhého úveru mal súd preukázanú z č.l. 284 v sume 673,96 eur s
dátumom 07.05.2018 (podľa č.l.281). Súd mal súčasne preukázané, že žalobca zaplatil tvrdené sumy
na úvery z výpisov z účtu, ako aj potvrdení od bánk č.l. 277-346, a to v uplatnenej sume 1781,18

podľa č.l 347 a č.l.281-284 ako aj sumu 5546,90 podľa zvyšných výpisov z účtu, ale najmä č.l. 301-314,
kde boli jednoznačne preukázané jednotlivé úhrady na úver od zániku BSM až do 20.03.2018. Súd
konštatuje, že žalovaný zaplatil na úvery sumy, ktoré si vypočítal vo výške 7328,08 eur. Uvedenú sumu
však vzhľadom na posúdenú disparitu súd nedelil na polovicu, ale na štvrtinu, a preto pri určovaní
peňažnej náhrady za vyplatenú sumu vychádzal z nasledovného výpočtu: 7.328,08 eur/4= 1832,02 eur

(ako nárok na zaplatenie 25% zaplatených splátok) mínus 67,75 eur nárok žalovanej na výplatu 75%
hodnoty hnuteľných vecí prikázaných žalobcovi a mínus nárok na náhradu spoločnej investície do
výlučného majetku žalobcu v sume 1244,77 eur = 519,50 eur.
Súd vzhľadom na použitie disparity určil uvedeným pomerom aj pomer povinnosti žalobcu a žalovanej
zaplatiť úvery, a to 25% povinnosť pre žalovanú a 75% pre žalobcu.

41. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

42. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu zaviazal súd žalovanú, povolil súd

žalovanej na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má
slúžiť žalovanej na zabezpečenie finančných prostriedkov aj s ohľadom na skutočnosť, že táto v konaní
tvrdila nedostatok finančných prostriedkov.

43. Súd konštatuje, že žalovaná aj žalobca navrhli zabezpečenie viacerých dôkazov, ktoré však mohli

zabezpečiť sami, preto súd tieto dôkazy osobitne od dotknutých subjektov nežiadal, pričom samotná
skutočnosť, že si strany neuchovali materiály, nie je dôvod na vyžiadanie týchto dokladov od iných
subjektov, keď si uvedené mohli zabezpečiť strany samotné. Súd vychádza zo skutkového stavu, tak ako
bol zistený, na podklade procesnej aktivity strán. Súd tiež uvádza, že žalovaná poukázala na svoj úver v
SLSP, a.s., ako aj na splácanie iných úverov, avšak ohľadne tohto vyjadrenia, neurobila žiadny procesný

návrh, aby aj tieto úvery boli predmetom súdneho konania, pričom časť označovaných dokumentov
nepredložila, ako ani zostatky ku dňu zániku BSM, pričom nemala na poslednom pojednávaní návrhy
na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené súd na tieto záväzky pri vyporiadavaní neprihliadol,
nakoľko nebol podaný návrh zo strany žalovanej, aby boli predmetom vyporiadania aj tieto záväzky,
pričom súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán v konaní o vyporiadanie BSM, a preto na tieto

žalovanou hradené záväzky neprihliadal, keďže nebolo možné ich vyporiadať. Súd tiež uvádza, že
nevykonal dôkaz na zabezpečenia pripojenia súdnych spisov 22C/232/2015 o vypratanie bytu, ako aj
27C/336/2015 o výživné na dospelé dieťa a 37C/7/2015 o vydanie predbežného opatrenia, nakoľko
nebolo zrejmé k čomu majú byť dôkazy vykonané, ako aj skutočnosť, že tieto dôkazy by boli pre
predmetné konania bez významu vzhľadom na chýbajúce skutkové tvrdenia pre ich použitie ako dôkazu.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP k mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

49. K rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania súd uvádza, že skutočnosť, že konanie o
vyporiadanie BSM je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadaniavzťahu medzi stranami sporu, nemá vplyv na otázku rozhodovania o náhrade trov konania, preto je
potrebné vychádzať zo zásady úspechu (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
16Co/12/2017 zo dňa 31.07.2017). V konaní o vyporiadanie BSM nie je preto možné považovať za

správne automatické rozhodnutie o náhrade trov konania spôsobom, že žiadna zo strán nemá na ich
náhradu právo, ale je možné tak urobiť iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
(viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/300/2014 zo dňa 25.02.2015). V konaní o
vyporiadanie BSM je potrebné prihliadnuť na to, či tá zo strán sporu, ktorá mala vo veci úspech, sa
snažila pred zahájením sporu s protistranou dohodnúť a či procesné podania tejto strany kvalitatívne a

kvantitatívne aspoň približne zodpovedali tomu, ako súd vo vecí samej rozhodol.

50 O náhrade trov konania strán sporu potom súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP a priznal úspešnejšej žalovanej priznal vo výroku III. rozsudku voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešnejšia, pričom pomer
úspechu a nesúpechu súd vypočítal nasledovne. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.619,04 eur, a

uloženia povinnosti zaplatiť polovicu úverov, čo predstavuje sumu 3293,15 eur (k ustáleniu ich hodnoty
k 20.03.2018 a 07.05.2018), a priznania vlastníctva k veciam v polovičnej hodnote 45,- eur, t.j. celkom
žiadal sumu 6957,20 eur. Úspešný bol čo do sumy 22,25 eur (hodnota vecí), 519,50 eur výplatová
suma a 1646,58 eur ako hodnota úverov, ktoré má žalovaná zaplatiť. Celkový úspech žalobcu teda
predstavuje sumu 31,46% a vo zvyšku je úspešná žalovaná 68,55 % od ktorej úspechu odčítal úspech

žalobcu 31,46% a dostal tak čistý úspech žalovanej vo výške 37,09%. Vzhľadom k tomu súd rozhodol, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vrozsahu, 37,09 % pričom o výške náhrady
trov konania žalobkyne bude rozhodnuté samostatným uznesením.

51. Súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP, keď v konaní nebol žalovaným tvrdený a súd sám

nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto výnimočný postup. Súd pritom poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/67/2010 zo dňa 09.06.2010, v odôvodnení ktorého
dovolací súd uviedol, že „ustanovenie § 150 O.s.p. (pozn. súdu: teraz § 257 CSP) nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o
ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti

hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“ Súd uvádza,
že obe strany sporu sú starobnými dôchodcami, ktorí poberajú starobný dôchodok, teda ich sociálna
situácia je obdobná, pričom žalobca je aj výlučným vlastníkom nehnuteľností bytu (resp. členského

podielu v bytovom družstve) a domu(chaty), a teda nie je nemajetný. Zároveň bol v konaní zastúpený
právnym zástupcom. V konaní zároveň žalovaný sa nedostavil na posledné pojednávanie. Z uvedeného
mal súd za to, že na strane žalobcu niet žiadneho dôvodu na použitie stanovenia § 257 CSP, a priznanie
žalobkyni pomernej časti trov je v súlade s princípom spravodlivosti aj s ohľadom na jej výplatovú
povinnosť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).