Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžf/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcov: 1/ INGSTEEL spol. s r.o., IČO: 17 320 429, so sídlom Tomášikova č. 17, 820 09 Bratislava,
2/ Metrostav, a.s., IČO: 00 014 915, so sídlom Koželužská č. 2450/4, 180 00 Praha 8, Česká republika,
obaja zast.: RASLEGAL, s.r.o., advokátskou spoločnosťou, IČO: 36 855 561, so sídlom Františkánske
námestie č. 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská
č. 68, 820 04 Bratislava, za účasti: Slovenský futbalový zväz, IČO: 00 687 308, so sídlom Trnavská
cesta č. 100, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo verejnom

obstarávaní, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2015 č.k.
5S/161/2014 - 58, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2015 č. k.
5S/161/2014-58 m e n í tak, že rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 5660-9000/2014-
KR/23 zo 7. júla 2014 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 2423-6000/2014-ON/48
z 09.05.2014 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanýjepovinnýdo30dníoddoručeniarozsudkuzaplatiťžalobcomnaúčetichspoločnéhoprávneho
zástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 893,57 € a z titulu náhrady iných
trov konania vo výške 140,-- €.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na finančnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 5660-9000/2014-KR/23 zo 07. júla 2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté
rozhodnutie“- č.l. 20) Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový orgán žalovaného

konajúci podľa § 109 ods. 3 a 111d ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež na účely rozsudku „zák. č.
25/2006 Z.z.“) potvrdila v zmysle § 142 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z.z. odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvostupňového orgánu žalovaného č. 2423-6000/2014-ON/48 z 09.05.2014 (ďalej na účely rozsudku
len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) a odvolanie zamietla.
Podľa § 109 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec orgánmi úradu sú
a) predseda úradu,

b) dvaja podpredsedovia úradu,
c) rada.Podľa § 111d ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení rada rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu
podľa § 139 ods. 2 až 4 a o proteste prokurátora v prípadoch, v ktorých podľa osobitného predpisu 18b)
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

2. Prvostupňovým rozhodnutím bolo v konaní o námietkach žalobcov 1/ a 2/ podľa § 139 ods. 3 zák.
č. 25/2006 Z.z. nariadené Slovenskému futbalovému zväzu ako verejnému obstarávateľovi (ďalej na
účely rozsudku tiež „verejný obstarávateľ“) vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Rekonštrukcia,
modernizácia a budovanie futbalových štadiónov“ (ďalej na účely rozsudku len „zákazka“) vyhlásenej

podľa § 50 ods. 4 písm. b) zák. č. 25/2006 Z.z. v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 16.11.2013 pod
značkou 2013/S 223-387597 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 225/2013 zo dňa 16.11.2013 pod
značkou 18627 - MSP odstrániť protiprávny stav, a to uskutočniť opravu listu „Oznámenie o vylúčení (...)“
zo dňa 20.02.2014 (ďalej na účely rozsudku len „oznámenie o vylúčení“) zrušením dôvodu vylúčenia
žalobcov 1/ a 2/ uvedeného v bode 2. oznámenia o vylúčení, ktorý sa v konaní o námietkach preukázal
ako neopodstatnený, t.j. vylúčenie žalobcov 1/a 2/ z dôvodu nesplnenia podmienky účasti podľa § 28

ods. 1 písm. b) zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a pokračovať vo verejnom obstarávaní, a
to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.
Podľa § 139 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec platí, že ak porušenie
tohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť
odstránenie protiprávneho stavu a pokračovanie vo verejnom obstarávaní.

3. Námietkam žalobcov 1/ a 2/ smerujúcim aj proti ich vylúčeniu ako uchádzača z verejnej súťaže za
nesplneniepodmienkyúčastipodľa§27ods.1zák.č.25/2006Z.z.týkajúcimsapreukázaniafinančného
a ekonomického postavenia prvostupňový orgán nevyhovel.
Podľa§33ods.7písm.a)ad)zák.č.25/2006Z.z.vcitovanomzneníverejnýobstarávateľaobstarávateľ

vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak
a) nesplnil podmienky účasti,
d) poskytol nepravdivé informácie alebo skreslené informácie.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení finančné a ekonomické postavenie možno
preukázať spravidla

a) vyjadrením banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo pobočky
zahraničnej banky o poskytnutí úveru,
b) potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdením o
poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takéto poistenie vyžaduje osobitný zákon,
c) súvahou alebo výkazom o majetku a záväzkoch alebo údajmi z nich alebo

d) prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate 8a) v oblasti, ktorej sa predmet
zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku
alebo začatia prevádzkovania činnosti, pričom požiadavka na výšku obratu 8a) za obdobie jedného
hospodárskeho roku nesmie presiahnuť trojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky vypočítanej na
obdobie 12 mesiacov, ak ide o podlimitnú zákazku alebo nesmie presiahnuť predpokladanú hodnotu

zákazky vypočítanú na obdobie 12 mesiacov, ak ide o nadlimitnú zákazku.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že verejný obstarávateľ listom zo dňa 20.02.2014
oznámilsubjektuINGSTEEL,spol.sr.o.,Bratislava&Metrostav,a.s.,Praha,Českárepublika-združenie
(ďalej na účely rozsudku tiež „konzorcium“, resp. všeobecne vzhľadom na úlohu žalobcu 1/ v uvedenom

združení len „žalobca“), zastúpenému žalobcom 1/ ako vedúcim členom združenia jeho vylúčenie z
predmetnej verejnej súťaže podľa § 33 ods. 7 písm. a) a písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z. z dôvodu
nesplnenia podmienok účasti podľa § 27 ods. 1 písm. a) a podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm.
b) tohto zákona.
Následne doručil navrhovateľ námietky smerujúce podľa § 138 ods. 2 písm. e) zák. č. 25/2006 Z.z.

proti vylúčeniu žalobcov 1/ a 2/ ako uchádzača verejnému obstarávateľovi, ako aj žalovanému dňa
03.03.2014, o ktorých sa rozhodlo hore uvedeným prvostupňovým rozhodnutím (viď body č. 2 a 3).
Podľa § 138 ods. 2 písm. e) zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení uchádzač, záujemca, účastník
alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom
kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) môže pred uzavretím zmluvy,

koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo
účastníka.5. Prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nasledujúceho skutkového stavu. V bode
III.2.2 „Ekonomická a finančná spôsobilosť“ podbod 1 oznámenia o vyhlásení predmetného verejného
obstarávania (ďalej na účely rozsudku len „oznámenie podmienok účasti“, resp. „podmienky účasti“) sa

uvádza [citované]:
„§ 27 ods. 1 písm. a) - vyjadrenie banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru hodnote
minimálne 3 mil. € v období realizácie zmluvného vzťahu (48 mesiacov). V prípade zákazky, ktorá je
nadlimitnou zákazkou s predpokladanou hodnotou najmenej 10 miliónov eur, na účely preukázania
finančného a ekonomického postavenia finančnými zdrojmi tretej osoby je zadávateľ zákazky oprávnený

akceptovať len doklad podľa § 27 ods. písm. a).
Doklad: potvrdenie banky (úverová zmluva alebo zmluva o budúcej úverovej zmluve), ktorej predmetom
je záväzok banky, že uchádzač v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný finančne zabezpečiť
daný predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. €. Z dokladu musí vyplývať disponibilita finančných
prostriedkov uchádzača po uzatvorení zmluvy. Doklad musí byť potvrdený oprávnenou osobou banky.“
6. Ďalej v bode III.2.2 ,,Ekonomická a finančná spôsobilosť“ oznámenia o vyhlásení verejného

obstarávania verejný obstarávateľ uviedol minimálnu požadovanú úroveň štandardov [citované]:
„Prísľub banky na financovanie predmetu zákazky v minimálnej výške: 3 mil. €.“
(ďalej na účely rozsudku tiež „sporná podmienka účasti“)

7. Tiež žalovaný zdôraznil, že v časti Al „pokyny pre spracovanie ponuky“ bod 17.3 „Vyhodnotenie

splnenia podmienok účasti“ súťažných podkladov sa okrem iného uvádza [citované]:
„Uchádzač je oprávnený nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti čestným
vyhlásením podľa § 33 ods. 11 zákona [správne má byť uvedené ustanovenie § 32 ods. 11 - poznámka
odvolacieho súdu]. Zadávateľ zákazky uzná len také čestné vyhlásenie, ktoré bude obsahovať všetky
informácie (údaje), ktoré sú na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti potrebné. Uchádzač je

čestným vyhlásením povinný presne deklarovať doklady, ktorými v prípade úspešnosti preukáže plnenie
podmienok účasti tak v lehote na predkladanie ponúk ako aj v lehote pred podpisom zmluvy. Vzor
čestného prehlásenia sa nachádza v prílohe č. 4 týchto súťažných podkladov.“
Podľa § 32 ods. 11 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení splnenie podmienky účasti možno preukázať
čestným vyhlásením uchádzača alebo záujemcu, pričom doklady, preukazujúce splnenie podmienok

účasti predkladá verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač podľa § 44 ods. 1 v
čase a spôsobom, určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.

8. V prílohe č. 4 „Čestné vyhlásenie“ súťažných podkladov verejný obstarávateľ k predmetnej podmienke
účasti podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z. v bode 2.1 uviedol, [citované z napadnutého

rozhodnutia]:
„Uviesťnázovbanky,ktorávystavípožadovanýdoklad(úverovázmluvaalebozmluvaobudúcejúverovej
zmluve), v hodnote minimálne 3 mil. €.“

9. Vylúčenie v zmysle nesplnenia požiadavky zabezpečiť zákazku v hodnote minimálne 3.000.000 €

prvostupňový orgán odobril tým, že nakoľko konzorcium zmätočne na jednej strane v čestnom vyhlásení
doloženom k ponuke (príloha e-mailového vysvetlenia verejného obstarávateľa z 10.12.2013, resp. z
18.12.2013) tvrdilo, že Tatra banka, a.s., Bratislava (ďalej na účely rozsudku len „dotknutá banka“) mu
poskytne požadovaný doklad, avšak na strane druhej čestne vyhlásilo, že poskytne čestné vyhlásenie
o disponibilite finančných prostriedkov, tak potom verejný obstarávateľ súladne postupoval v súlade s §

33 ods. 6 zák. č. 25/2006 Z.z., ak požiadal konzorcium o vysvetlenie.
Podľa § 33 ods. 6 veta prvá zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení verejný obstarávateľ a obstarávateľ
písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov
vždy, keď z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti.

10. Hoci žalobca na základe žiadostí o vysvetlenie (22.01.2014 a následne zo 07.02.2014 - viď body
č. 41 až 45 napadnutého rozhodnutia) predložil viacero bankových informácií a čestných vyhlásení v
zmysle § 32 ods. 11 zák. č. 25/2006 Z.z. (najmä z 08.01.2014 pre časť II. Podmienky účasti podľa §
27 Ekonomické a finančné postavenie, z toho bod 2.1 - vyjadrenie banky, bod 2.2 - ročný obrat a pre
bod 2.3 - výkaz ziskov a strát), že bude v čase realizácie zákazky disponovať požadovanou finančnou

sumou, tak túto skutočnosť podľa žalovaného nijakým spôsobom nepreukázal, resp. nezdokladoval,
pričom napríklad ku svojej ponuke z 08.01.2014 doložil bankovú informáciu od dotknutej banky, ktorá
bola skôr informatívneho charakteru a z ktorej vyplývala jedine skutočnosť, že žalobca má poskytnutý
kontokorentný úver vo výške 5.158.000 €.11. V súvislosti s uvedeným a s meritom preskúmavanej veci žalovaný z odpovedí žalobcu na žiadosť
verejného obstarávateľa o vysvetlenie najmä citoval nasledujúci text (viď bod č. 44 napadnutého

rozhodnutia):
„uviedol, že z jeho viac ako dvadsať ročného pôsobenia na trhu nemá informáciu ani skúsenosť
s tým, aby banky, bez ohľadu na to, či ide o verejné obstarávania alebo iné obchodné súťaže,
uzatvárali úverovú zmluvu alebo zmluvu o budúcej úverovej zmluve s uchádzačmi pred tým, ako sa stal
víťazným uchádzačom konkrétnej súťaže. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z jeho skúseností a dlhoročnej

komunikácie s bankami vyplýva, že banky pre poskytnutie takejto „záruky za disponibilitu finančných
prostriedkov'' potrebujú všetky konkrétne informácie o predmetnom zmluvnom vzťahu, počnúc presnými
údajmi o cene, konkrétnych termínoch plnenia, platobných podmienkach a ďalších informácií na celkové
vyhodnotenie podmienok pre poskytnutie úveru a posúdenie prípadného rizika, do ktorého by sa banka
mohla dostať“.

12. Ďalej žalovaný zdôraznil, že nakoľko
- verejný obstarávateľ v podmienkach účasti požadoval predložiť vyjadrenie banky (úverová zmluva
alebo zmluva o budúcej úverovej zmluve) o poskytnutí úveru v minimálnej hodnote 3 mil. € v období
realizácie zmluvného vzťahu (48 mesiacov) a s disponibilitou finančných prostriedkov konzorcia po
uzatvorení zmluvy, a

- tiež uviedol, že možno akceptovať aj predloženie iného dokladu podľa § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.,
tak verejný obstarávateľ nie je oprávnený akceptovať akýkoľvek iný predložený doklad a konzorcium
takto konajúce je zaťažené povinnosťou preukázať, že nastala objektívna nemožnosť preukázať
finančné a ekonomické postavenie dokladom určeným v podmienkach účasti.

13. Iba ten doklad, ktorý po obsahovej stránke spĺňa všetky relevantné požadované skutočnosti, je
možné podľa názoru žalovaného za taký doklad uznať.
V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že hoci ustanovenie § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. pojednáva
o možnosti verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa uznať aj iný doklad na účely preukázania
splnenia finančného a ekonomického postavenia, ako je určený doklad, neznamená to, že verejný

obstarávateľ je oprávnený akceptovať akýkoľvek iný predložený doklad (viď bod č. 58 napadnutého
rozhodnutia).

14. Žalovaný početné písomné vyjadrenia a podklady zaslané konzorciom, a spomedzi nich najmä jeho
čestné vyhlásenie, že

- dotknutá banka neposkytuje prehlásenia, resp. záväzné prísľuby vopred na poskytnutie úverov v
akejkoľvek výške v nejakom časovom trvaní, ale len potvrdenia, ktoré deklarujú súčasný stav žalobcu
ako klienta tejto banky, ako aj
- skutočnosť, že žalobca 1/ bude počas celého obdobia realizácie zmluvného vzťahu disponovať s
požadovanými finančnými prostriedkami, čo sa dokladuje potvrdením dotknutej banky o dlhodobo

poskytnutom kontokorentnom úvere pre žalobcu 1/ a čestným prehlásením o disponibilite finančných
prostriedkov,
hodnotil (viď bod č. 62 napadnutého rozhodnutia) na základe toho, že verejný obstarávateľ v spornej
podmienke účasti požadoval predloženým dokladom preukázať záväzok banky o poskytnutí úveru na
účely realizácie predmetnej zákazky smerujúci do budúcnosti.

15. Z písomných vyjadrení žalobcu vo vzťahu k obsahovým náležitostiam dokladu, ktorý verejný
obstarávateľ požadoval predložiť na účely preukázania splnenia spornej podmienky účasti, vyplýva len
to, že žalobcovi 1/ bol v tom čase dotknutou bankou poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.158.000
€ a že táto spoločnosť si plní všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas.

Žalovanývpísomnýchpodkladochpredloženýchkonzorciomvšakneobjavilzáväzokbanky(viďzáveryv
bodoch č. 67 a 69 napadnutého rozhodnutia), že konzorcium bude disponovať finančnými prostriedkami
v požadovanej výške na účely zabezpečenia daného predmetu zákazky po uzatvorení zmluvy a v období
realizácie zmluvného vzťahu, t.j. 48 mesiacov.

16. Naopak, žalovaný (viď závery v bodoch č. 72 a 73 napadnutého rozhodnutia) s poukazom na
bankové zistenia verejného obstarávateľa ako aj na to, že konkurujúci uchádzač mal vyhovieť spornej
požiadavke účasti, odmietol tvrdenia žalobcu o existencii objektívnych dôvodov nemožnosti získania
požadovaného dokladu.II.
Konanie na prvostupňovom súde

A)
17. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský
súd v Bratislave žalobu zo 30.07.2014.

18. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.11.2014 č.k. 5S/161/2014-52 pribral do konania pri
aplikácii ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p. subjekt označený ako Slovenský futbalový zväz, s adresou
Trnavská cesta č. 100, 821 01 Bratislava z titulu jeho účastníctva v predchádzajúcom správnom konaní
(verejný obstarávateľ).
Súčasne verejného obstarávateľa krajský súd vyzval prípisom zo dňa 26.11.2014, aby sa písomne
vyjadril k obsahu žaloby a k vyjadreniu žalovaného, ak to považuje za potrebné.

B)
19. Následne Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v
rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

20. S poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako aj zák. č. 25/2006
Z.z., a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane (najmä doklad,
ktorýmdotknutábankadňa09.04.2014vydalažalobcovi„Záväznýúverovýprísľub“),žalobnýchdôvodov
a argumentácie žalovaného krajský súd vyslovil právny názor, že žalobca nesplnil podmienky uvedené

v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z. a preto
ani nemohol preukazovať splnenie podmienky podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona.

21. V uvedenej súvislosti krajský súd najmä zdôraznil (citované zo str. 17 rozsudku krajského súdu), že:
„kontokorentnýúverpredstavujespôsobkrátkodobéhofinancovaniaformoustanoveniaúverovéholimitu

na bežnom účte klienta, ktorý takto nadobúda kreditnodebetný charakter. Tento úver nemá stanovený
plánčerpaniaanisplácania.Čerpaniesauskutočňujenazákladeplatobnýchpríkazovklientaasplácanie
sa realizuje priebežne z príjmov prichádzajúcich na bežný účet klienta. Skutočnosť, že žalobca predložil
kontokorentný úver v žiadnom prípade nepreukazuje splnenie predmetnej podmienky účasti. Taktiež nie
je splnená podmienka účasti čestným vyhlásením uchádzača bez toho, aby bola preukázaná objektívna

nemožnosť získania záväzného úverového prísľubu, preto nepreukázal podmienky účasti podľa § 27
ods. 3 zákona.“

22. Nakoľko bol krajskému súdu predložený žalovaným doklad, ktorým dotknutá banka dňa 09.04.2014
vydala žalobcovi „Záväzný úverový prísľub“ na financovanie akcie: „Rekonštrukcia, modernizácia a

dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“, zadávateľom ktorej je Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky vo výške 5.500.000,- €, tak dospel k záveru, že žalobca nesplnil spornú podmienku
účasti.

III.
Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ - stanoviská

A)

23. Vo včas podanom odvolaní z 30.03.2015 (č.l. 67) proti rozsudku krajského súdu žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli v zmysle § 205 O.s.p. ako odvolacie dôvody:
- prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [Najvyšší súd sa domnieva, že ide o
odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.] a
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [aj tu sa Najvyšší

súd sa domnieva, že ide o odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.].

24. Následne odvolací súd sumarizuje odvolacie dôvody žalobcu:
- odôvodnenie rozsudku krajského súdu vykazuje výrazné znaky arbitrárnosti a svojvôle,o v podstate úplne absentuje,
o samotné odôvodnenie začína v polovici 16. strany rozsudku krajského súdu, ktorý má aj s poučením
celkom 17 strán,

o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky pod č. 58/2010,
o rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veci Georiadis v. Grécko (rozhodnutie ESĽP
z 29.05.1997),
-nesúhlasísozáveromkrajskéhosúdu,žekontokorentnýúvernepreukazujesplneniepodmienkyúčasti,

o tento úver nie je účelovo viazaný,
o predstavuje už existujúci vzťah medzi bankou a klientom a nie iba potenciálny prísľub ako by to bolo
v prípade záväzného úverového prísľubu,
o pre verejného obstarávateľa predstavuje oveľa menšie riziko a vyššiu mieru zabezpečenia splnenia,
- konzorcium riadne zdôvodnilo nemožnosť získania požadovaného dokladu
o nahradené potvrdením banky o poskytnutom kontokorentnom úvere a čestným prehlásením o

disponovaní s požadovanou sumou,
o opakovane a nezávisle od seba verejnému obstarávateľovi potvrdili dve bankové inštitúcie,
- nepoužiteľnosť záväzného úverového prísľubu z inej zákazky
o ide o nezáväzný úverový prísľub podmienený splnením podmienok,
o v danom období došlo k výrazným zmenám v praxi niektorých bankových inštitúcií pri vydávaní

úverových prísľubov,
- neodôvodnenie, prečo konzorcium nemohlo využiť inštitút v ustanovení § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.

25. Záverom žalobcovia 1/ a 2/, t.j. konzorcium navrhlo, aby bol rozsudok krajského súdu zmenený tak,
že Najvyšší súd zruší napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a d/ O.s.p.) a vráti

žalovanému vec na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania vo vyčíslenej výške 518,76 €.
V uvedenej súvislosti si Najvyšší súd dovoľuje upozorniť, že žalobcovia komunitárny rozmer
preskúmavanej veci nezdôraznili.

B)

26. Z vyjadrenia verejného obstarávateľa ako zúčastnenej osoby (č.l. 78) zo 16.06.2015 vyplýva, že sa
vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam žalobcov s výnimkou tvrdenej arbitrárnosti rozsudku krajského
súdu.
Zo znenia § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. je zrejmé, že zákon striktne neukladá verejnému
obstarávateľovi akceptovať iný doklad, pripúšťa to iba ako možnosť, pričom žiadny zo záujemcov

nepodal žiadosť o nápravu ani námietku ani voči jednému z poskytnutých vysvetlení (podľa verejného
obstarávateľa bolo celkom 8 vysvetlení poskytnutých verejným obstarávateľom).
Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení platí, že ak uchádzač alebo záujemca nedokáže
z objektívnych dôvodov preukázať finančné a ekonomické postavenie určeným dokladom, verejný
obstarávateľ a obstarávateľ môže uznať aj iný doklad, ktorým sa preukazuje finančné a ekonomické

postavenie.

27. Čestné vyhlásenie konzorcia neobsahovalo žiadne relevantne informácie potrebné pre
nediskriminačné a rovnoprávne vyhodnotenie splnenia podmienok účasti. Konzorcium ani na základe
žiadostiovysvetlenieponukynepreukázalo,akéobjektívnedôvodymubrániapredložiťdoklad,zktorého

bude vyplývať záväzok banky na financovanie predmetu zákazky.
Ďalejverejnýobstarávateľzotrvalnasvojomnázore,prečoniejemožnézmluvuokontokorentnomúvere
považovať za požadovaný doklad.
28. Navyše verejný obstarávateľ vo vyjadrení zdôraznil svoje zistenie, že banky (vrátane dotknutej
banky) poskytujú záväzné bankové prísľuby, čím sa jednoznačne preukázalo, že neexistujú objektívne

príčiny, pre ktoré by konzorcium nemohlo disponovať požadovaným dokladom.
Toto zistenie podľa verejného obstarávateľa bolo podložené napríklad ponukou víťazného uchádzača
SEDASPORT, ktorá obsahovala zmluvu o poskytnutí úveru. Obdobne verejný obstarávateľ poukázal
aj na záväzný úverový prísľub vydaný dotknutou bankou, a.s., na financovanie akcie: „Rekonštrukcia,
modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“.

29. Nakoľko verejný obstarávateľ pokračoval vo verejnom obstarávaní a uzavrel Rámcovú dohodu, na
základe ktorej boli následne uzatvorené 4 zmluvy o dielo na výstavbu štadiónov v Poprade, v Bardejove,vo Zvolene a v Podbrezovej, tak považuje súčasný právny stav za nezvratný proces, ktorý nie je možné
zmeniť ani v prípade rozhodnutia o opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia.
Podľa verejného obstarávateľa by mal byť primerane posudzovaný všeobecný ako aj ekonomický

záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu, deklarovaný v zmluve uzatvorenej medzi Ministerstvom
školstva, vedy, výskumu a športu a Slovenským futbalovým zväzom zo dňa 22.5.2013.

30. Procesné riešenie rozhodovania o preskúmavanej veci verejný obstarávateľ nenavrhol a ani k otázke
znášania trov konania sa nevyjadril.

C)
31. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 83) z 18.06.2015 vyplýva, že žalovaný sa na základe nasledovných
skutočností nestotožňuje s argumentáciou žalobcov 1/a 2/.
Predovšetkým s poukazom na doslovný text oznámenia o vyhlásení predmetného verejného
obstarávania (viď bod III.2.2 oznámenia) vyslovil žalovaný názor, že splnenie predmetnej podmienky

účasti bolo možné splniť len predložením zmluvy o úvere, resp. zmluvy o budúcej úverovej zmluve
obsahujúcej tam uvedené podmienky. Toto však kontokorentný úver predstavujúci podľa žalovaného
spôsob krátkodobého financovania nezaručoval.

32. V súvislosti s predmetnou argumentáciou žalobcu dal žalovaný do pozornosti stanoviská bánk

(Slovenská sporiteľňa, a.s. a dotknutá banka, a.s.), z ktorých vyplýva ich členenie na závažne a
nezáväzné úverové prísľuby.
Po schválení úverového obchodu poskytujú záujemcom v procese verejného obstarávania záväzný
úverový prísľub preukazujúci skutočnosť, že záujemca splnil všetky požiadavky banky na to, aby bola
uzavretá úverová zmluva a bol poskytnutý úver s tým, že podmienky financovania budú uvedené v

úverovej zmluve.

33. Tiež sa žalovaný vyjadril k argumentácii konzorcia
- spochybňujúcej „Záväzný úverový prísľub“ zo dňa 09.04.2014 vydaný dotknutou bankou, a.s. na
financovanie akcie: „Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v

Bratislave“,
- o nepreukázaní objektívnej nemožnosti získania predmetného potvrdenia banky,
o avšak toto je možné akceptovať len vtedy, ak objektívnu nemožnosť preukáže žalobca,
o nie je možné uznať preukázanie tejto podmienky čestným vyhlásením,
V prílohe k vyjadreniu žalovaný doložil Záväzný úverový prísľub č. 09/001/11/up - Dexia banka

Slovenska.

34. Žalovaný rovnako odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod
sp.zn. 2S 366/10, v zmysle ktorého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní je potrebné v sporných
situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady vyplývajúce práve

z jednotlivých smerníc EÚ. V uvedenej súvislosti sa žalovaný vyjadril k zásade nediskriminácie a
transparentnosti procesu zadávania verejných zákaziek.
Ďalej žalovaný veľmi podrobne analyzoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu ktorý uviedol, že
žalobcanesplnilpodmienkyuvedenévoznámeníovyhlásenípodľa§27ods.1písm.a),apretonemohol
preukazovať ani splnenie obstarávania podľa § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.

35. Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského
súdu ako vecne správny.

IV.
Prejudiciálne konanie a jeho procesné dôsledky

A)

36. Za tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) po neverejnej porade
dospel k záveru, že pre ďalšie konanie vo veci samej je nutné za účelom výkladu dotknutých ustanovení
práva Európskej únie (najmä Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31. marca
2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávkutovaru a verejných zákaziek na služby - ďalej na účely rozsudku len „smernica č. 2004/18“) predložiť
prostredníctvom prerušujúceho uznesenia zo dňa 28. januára 2016 č.k. 1Sžf/67/2015-16 Súdnemu
dvoru nižšie uvedené prejudiciálne otázky:

1. Je možné taký postup vnútroštátneho orgánu, kedy ekonomickú a finančnú situáciu uchádzača vo
verejnom obstarávaní na zákazku s predpokladanou hodnotou 3 milióny € na základe ním predloženého
čestného prehlásenia a bankovej informácie, že účastník môže čerpať z osobitného bankového
úveru bez účelovej viazanosti až do limitného rámca presahujúceho hodnotu zákazky, vyhodnotil ako
nepreukázanie súťažnej podmienky o ekonomickej a finančnej situácii uchádzača, vykladať ako súladný

s cieľom článku 47, najmä jeho odseku 1 písm. a) a odseku 4 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady č. 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce,
verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby?
2. Je možné situáciu na trhu s bankovými službami členského štátu, kedy banka vo svojom záväznom
úverovom prísľube podmieňuje poskytnutie finančných prostriedkov splnením podmienok poskytnutia
úveru uvedených v úverovej zmluve, ktoré v čase konania verejného obstarávania nie sú bližšie

špecifikované, označiť v zmysle článku 47 ods. 5 citovanej smernice č. 2004/18/ES za opodstatnené
dôvody, ktoré neumožňujú uchádzačovi poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom,
t.j. že za tejto situácie môže preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu čestným prehlásením o
existencii svojho postačujúceho úverového vzťahu s bankou ?
3. Je možné situáciu pri súdnom prieskume rozhodnutia vnútroštátneho orgánu verejného obstarávania

o vylúčení neúspešného uchádzača, kedy už jednotlivé zákazky boli úspešným uchádzačom takmer
zrealizované, vyhodnotiť ako objektívnu prekážku, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu naplniť
obsah ustanovenia čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 1 ods. 1 a
čl. 2 ods. 3, 6, 7 a 8 Smernice Rady (89/665/EHS) z 21. decembra 1989 o koordinácií zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci

verejného obstarávania tovarov a prác ?

37. Súčasne uvedeným uznesením odložil vykonateľnosť tak prvostupňového ako aj napadnutého
rozhodnutia až do ukončenia konania na Súdnom dvore o položenej prejudiciálnej otázke.

B)
38. Súdny dvor prejudiciálnu otázku akceptoval a svoju odpoveď prostredníctvom rozsudku sp.zn.
C-76/16 z 13.07.2017 zaslal konajúcemu senátu Najvyššieho súdu v nasledujúcom znení:
„1. Článok 47 ods. 1 písm. a) a článok 47 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES
z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek

na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby [ďalej na účely rozsudku tiež „smernica č. 2004/18“]
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z verejného
obstarávania z dôvodu, že tento uchádzač nespĺňa podmienku týkajúcu sa ekonomickej a finančnej
situácie stanovenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania spočívajúcu v predložení potvrdenia
banky. ktorého predmetom je prísľub banky poskytnúť úver v hodnote stanovenej v tomto oznámení

o vyhlásení verejného obstarávania a zabezpečiť tomuto uchádzačovi disponibilitu tejto sumy počas
celého obdobia realizácie zmluvy.
2. Článok 47 ods. 5 smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak oznámenie
o vyhlásení verejného obstarávania vyžaduje predloženie potvrdenia banky, ktorého predmetom
je prísľub banky poskytnúť úver v hodnote stanovenej v tomto oznámení o vyhlásení verejného

obstarávania a zabezpečiť tomuto uchádzačovi disponibilitu tejto sumy počas celého obdobia
realizácie zmluvy, okolnosť, že banky, ktoré oslovil uchádzač, nie sú schopné dodať uchádzačovi
potvrdenie v takomto presnom znení, môže predstavovať „opodstatnené dôvody“ v zmysle tohto článku
oprávňujúce, v prípade potreby, uvedenému uchádzačovi preukázať svoju ekonomickú a finančnú
situáciu akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný, ak tento

uchádzač objektívne nemohol poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, čo prináleží
overiť vnútroštátnemu súdu.“

C)
39. Najvyšší súd dlhodobo oceňuje mimoriadne vysokú úroveň spolupráce so Súdnym dvorom v konaní

podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako aj snahu Súdneho dvora napomôcť v tomto konaní
vnútroštátnym slovenským súdom po skutkovej stránke zabezpečiť potrebné množstvo podkladov pre
euro-konformné rozhodnutie.Preto, nakoľko Súdny dvor adresoval Najvyššiemu súdu ako vnútroštátnemu súdu nasledujúce pokyny
(viď najmä nižšie uvedené marginálne body z rozsudku Súdneho dvora), aby skutkovo overil okolnosti, či
- suma požadovaná v oznámení o vyhlásení je primeraná predmetu zákazky (marginálny bod č. 36 v

rozsudku Súdneho dvora),
- zmluva o poskytnutom kontokorentnom úvere spĺňa podmienku, podľa ktorej žalobca musí disponovať
prostriedkami počas celého obdobia realizácie zákazky (marginálny bod č. 40),
- žalobca objektívne nemohol poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, nakoľko
banka (banky), ktoré oslovil žalobca ako uchádzač, nebola mu schopná dodať potvrdenie v

požadovanom znení (marginálny bod č. 45),
o podmienene, či sa verejný obstarávateľ dôvodne domnieval, že čestné prehlásenie poskytnuté
konzorciom nepredstavuje dokument vhodný na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie
(marginálny bod č. 46),
- rozsah informácií a minimálne požadované úrovne spôsobilosti súvisia s predmetom zákazky a sú
tomutopredmetuprimeranéačisakritériávýberuuplatnianediskriminačnýmspôsobom(tiežmarginálny

bod č. 46), ako aj
- konzorcium ako vylúčený uchádzač objektívne nemohol poskytnúť dokumenty požadované verejným
obstarávateľom, a ak áno, či sa verejný obstarávateľ dôvodne domnieval, že čestné prehlásenie
poskytnuté konzorciom nepredstavuje dokument vhodný na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej
situácie,

tak konajúci súd zabezpečil od účastníkov ich vyjadrenia k takto načrtnutým otázkam.

40. Najmä dotknutej banke, ako subjektu oslovenému konzorciom, Najvyšší súd adresoval otázky
týkajúce sa vymedzenia pojmov záväzný úverový prísľub, resp. zmluva o kontokorentnom úvere.
Súčasne Najvyšší súd k položeným otázkam citoval nasledujúci text z listiny zo 07.02.2014 označenej

ako banková informácia:
„Je našim klientom od roku 1999. Týmto prehlasujeme, že pre účely splnenia podmienok verejného
obstarávania, prípadne obchodných súťaží, poskytujeme našim klientom potvrdenia o ich finančnej
situácii, ktoré deklarujú riadne a včasné plnenie si všetkých záväzkov vo vzťahu k našej spoločnosti.
Zároveň prehlasujeme, že v štádiu, kedy nie je známe, či bude náš klient záväzne uzatvárať konkrétny

zmluvný vzťah, na ktorý by mohol potrebovať úverové krytie, neposkytujeme záväzné prísľuby ani
neuzatvárame s našimi klientmi úverové zmluvy alebo zmluvy o budúcej úverovej zmluve, nakoľko
v tomto čase nie sú známe všetky špecifiká dotknutého zmluvného vzťahu ani konkrétne okolnosti
poskytovania úveru. Táto banková informácia sa vydáva na žiadosť klienta a nezakladá Tatra banke,
a. s. Bratislava žiadne záväzky.“

41. Verejný obstarávateľ ako zúčastnená osoba na výzvu Najvyššieho súdu podaním z 25.08.2017
uviedol, že trvá na svojich dôvodov vylúčenia žalobcu z verejného obstarávania. Naopak víťazný
uchádzač určenú podmienku verejného obstarávania splnil predložením záručnej listiny vystavenej jeho
bankou.

Zúčastnená osoba ďalej uviedla, že nemala
„dôvod akceptovať zmluvu o kontokorentnom úvere ani čestné prehlásenie poskytnuté uchádzačom ako
dokument vhodný na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie, keďže tieto dokumenty sú vo
väzbe na finančnú štruktúru projektu, ktorý sa realizuje z prostriedkov štátneho rozpočtu, nepostačujúce.
Týmto zdôrazňujeme, že opodstatnenosť stanovenia podmienky účasti na verejnom obstarávaní

vyplývala zo skutočnosti, že celý projekt je väčšinovo financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu,
na nakladanie s ktorými sa okrem iného vzťahuje aj zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových
pravidlách“). Citovaný zákon okrem prísnych zásad čerpania a používania verejných prostriedkov
ako účelovosť, hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť používania verejných prostriedkov determinuje

aj časové hľadisko možnosti ich použitia. Porušenie pravidiel a podmienok pri používaní finančných
prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je následne spojené s uložením závažných sankcií za
porušenie finančnej disciplíny pri naplnení skutkových podstát porušenia finančnej disciplíny v rámci
sankčného mechanizmu podľa § 31 zákona o rozpočtových pravidlách.
....

Slovenský futbalový zväz mal ako subjekt zodpovedný za realizáciu projektu povinnosť čo najviac
eliminovať riziko insolventnosti dodávateľa v priebehu realizácie projektu, ktorá by ohrozila možnosť
plynulého financovania projektu z prostriedkov štátneho rozpočtu.“42. Ďalej sa verejný obstarávateľ vyjadril k výsledkom svojho hospodárenia a majetkovej stabilite za
účtovné roky 2013 až 2015, ktoré boli overené nezávislým audítorom v rámci správy audítora bez
uvedenia výhrad.

43. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení z 28.08.2017 zaujali
postoj k
- problematike kontokorentného úveru
o pričom v prílohe doložil tak úverovú zmluvu z 18.03.2005 vrátane jej dodatku č. 11, a

o zmluvu o kontokorentnom úvere z 19.10.2004,
- ďalej k žiadostiam o vysvetlenie a márnej snahe žalobcu ako uchádzača o získanie podrobnejších
informácií o požadovaných dokladoch a
- k záväznosti úverového prísľubu.

44. Tiež žalobcovia predložili v prílohe množstvo listinných dôkazných prostriedkov ako aj rozhodnutie

žalovaného č. záznamu 71580/2016, č. spisu 7645-9000/2016-KR/9 z 02.06.2016 (ďalej len „nové
rozhodnutie z roku 2016“), ktorým bolo nariadené prvostupňovému orgánu zrušiť rozhodnutie
kontrolovaného o vyhodnotení častí ponúk označených ako „Ostatné“, ďalej zrušiť rozhodnutie
kontrolovaného o vylúčení navrhovateľa č. 1 z predmetného verejného obstarávania a pokračovať vo
verejnom obstarávaní zaradením tohto vylúčeného uchádzača do procesu verejného obstarávania a

znovu vyhodnotiť časti ponúk označené ako „Ostatné“, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

45. Podstatou uvedeného vylúčenia uchádzača bolo to, že uchádzač tým, že predložil kontrolovanému
dokument označený ako „Potvrdenie o disponibilnom zostatku vo výške viac ako 7 mil. € na svojom
účte“, tak nesplnil podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia. Žalovaný

konštatoval, že zák. č. 25/2006 Z.z. nestanovuje bližšie, aký doklad je v zmysle § 33 ods. 4 zák. č.
25/2006 Z.z. potrebné považovať za rovnocenný.
V tejto súvislosti však poukázal na to, že pojem rovnocennosť v predmetnom prípade podľa jeho názoru
nie je možné vykladať ako synonymum pojmu rovnaký, resp. obsahovo rovnaký, ale s prihliadnutím na
účel, ktorý sa má touto podmienkou dosiahnuť, t.j. priniesť v prostredí čestnej hospodárskej súťaže za

jasných a nediskriminačných podmienok objektívne najlepšiu ponuku. Na tomto základe sa v uvedenom
konaní žalovaný stotožnil s názorom navrhovateľa č. 1, že disponibilný zostatok na jeho bankovom účte
v uvedenej sume aj vo vzťahu k výške predpokladanej hodnoty zákazky dáva dostatočnú garanciu o
finančnejaekonomickejstabilitenavrhovateľač.1preúčelybezproblémovéhočiastočnéhofinancovania
realizácie .

46. Dotknutá banka v podaní zo dňa 04.09.2017 (značka 44/OPPUO/2017) najmä zdôraznila, že pojem
„záväzný prísľub“, resp. „záväzný úverový prísľub“ nie je pojem zadefinovaný všeobecne záväznými
právnymi predpismi, a preto jeho význam môže byť vykladaný viacerými spôsobmi. Ďalej uviedla, že
„privýkonesvojejčinnostipostupujevsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiaštandardne

nevydáva potvrdenia, ktoré by zaväzovali [dotknutú] banku, a.s. poskytnúť úver bez toho, aby boli
splnené stanovené, resp. dohodnuté podmienky. Z tohto pohľadu teda nie je možné vo všeobecnosti
chápať záväzné ponuky [dotknutej] banky, a.s. ako ponuky bezpodmienečné a práve z tohto dôvodu
záväzok poskytnúť úver v zmysle takýchto ponúk je podmienený splnením určitých podmienok.
Preto informácia o neposkytovaní záväzných prísľubov v bankovej informácii zo dňa 07.02.2014 bola

poskytnutá v uvedenom kontexte, tzn. Že [dotknutá] banka, a.s. štandardne neposkytuje prísľuby,
ktoré by obsahovali záväzok [dotknutej] banky, a.s. poskytnúť úver bez toho, aby pred tým museli
byť splnené nejaké podmienky (napr. schválenie príslušnými orgánmi, splnenie podmienok poskytnutia
úveru uvedených v úverovej zmluve a iné). V dokumente zo dňa 09.04.2014 [dotknutá] banka,
a.s. skonštatovala, že je pripravená poskytnúť klientovi úverové zdroje vo výške 5.500.000,- EUR v

prípade,akbudúsplnenéurčitépodmienky(napr.splneniepodmienokbežnýchpreposkytovanieúverov,
uzavretie úverovej zmluvy, splnenie podmienok uvedených v záväznej úverovej ponuke a úverovej
zmluve), čo je v súlade so stanoviskom [dotknutej] banky, a.s. uvedeným v bankovej informácii zo
dňa 07.02.2014, teda. že štandardne [dotknutá] banka. a.s. vystavuje taký prísľub financovania, ktorý
je podmienený splnením nejakých podmienok a nie bezpodmienečne záväzný prísľub (t.j. obsahujúci

záväzok poskytnúť úver bez splnenia určitých podmienok).“

47. Ďalej dotknutá banka vo zvyšných odpovediach naznačila, že Najvyšší súd od nej požaduje presné
odpovede na nepresne položené otázky.V súvislosti s uvedeným sa musí Najvyšší súd stotožniť s argumentáciou žalobcu uvedenou napríklad v
jeho liste z 10.02.2014 (Vysvetlenie uchádzača), že hoci sa prísne riadil termínmi a slovnými spojeniami
uvedenými v oznámení o vyhlásení, tak dotknutá banka mu nič iné okrem nejasných a všeobecných

odpovedí založených na zodpovednosti žiadateľa (v tomto prípade Najvyššieho súdu) o bankovú
informáciu si urobiť vlastný výklad termínov uvedených v oznámení o vyhlásení, tak sa nič bližšie
nedozvedel.

48. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 14.08.2017 najskôr zrekapituloval položené prejudiciálne otázky a

aj odpovede na ne. Vo vzťahu k prvej prejudiciálnej otázke žalovaný zaujal názor, že výklad Súdneho
dvora korešponduje s vyjadrením a právnym posúdením v napadnutom rozhodnutí, t.j. v doklade
predloženom žalobcom 1/ absentuje prehlásenie o disponibilite finančných prostriedkov po celú dobu
realizácie zmluvného vzťahu od uzavretia zmluvy a neobsahuje ani záväzok banky, že konzorcium v
prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopné finančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote
minimálne 3 mil. €.

49. V druhej prejudiciálnej otázke je podľa žalovaného zdôraznená existencia objektívnej nemožnosti
a jej preukázanie vnútroštátnym súdom (najmä marginálne body č. 46 a 47 rozsudku Súdneho dvora).
Samotný žalobca 1/ tým, že predložil „záväzný úverový prísľub“ vystavený dotknutou bankou, preukázal
to, že záväzný úverový prísľub je možné vystaviť a štandardne sa aj vystavuje v lehote na predkladanie

ponúk.

50. Taktiež žalovaný zdôraznil, že tvrdeniu žalobcu o nemožnosti získania záväzného úverového
prísľubu odporuje skutočnosť, že iný [víťazný] uchádzač vo svojej ponuke predložil na preukázanie
predmetnej podmienky účasti „Zmluvu o financovaní...“ uzatvorenú medzi ním a Sberbank Slovensko,

a. s., v ktorej je okrem iného uvedené, že sa banka ako veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi v prípade
jeho úspešnosti ako dlžníkovi úver vo výške 3 mil. €, pričom účelom tohto úveru je jeho použitie výlučne
na financovanie predmetnej zákazky.
Obdobne aj z judikatúry správnych súdov vyplýva, že konzorcium ako uchádzač je priamo zák. č.
25/2006 Z.z. nútený primárne urobiť úkony za účelom získania predmetného potvrdenia banky a tým

získava dôkaz na podporu svojho tvrdenia o objektívnej nemožnosti získania záväzného úverového
prísľubu.

D)
51.Právonahliadnuťdosúdnehospisupreddátumompojednávaniavyužilibaprávnyzástupcažalobcov

dňa 05.10.2017.

52. Následne Najvyšší súd na nariadenom pojednávaní dňa 17. októbra 2017 vykonal v danom smere
dokazovanie najmä ako podklad pre prijatie relevantného právneho názoru, či uvedená okolnosť môže
predstavovať „opodstatnené dôvody“ oprávňujúce žalobcu preukázať svoju ekonomickú a finančnú

situáciu akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý by mal verejný obstarávateľ považovať za vhodný.
Účastníci sa najmä vyjadrovali k relevantnosti nového rozhodnutia z roku 2016, a to k jeho bodom č.
48 ako aj č. 56 až 58.

53. V bode 48 nového rozhodnutia z roku 2016 je uvedený nasledujúci text:

„Navrhovateľ č. 1 ďalej na podporu svojich tvrdení o možnosti predložiť v predmetnom verejnom
obstarávaní aj iný doklad, ako bol požadovaný kontrolovaným, poukazuje na § 33 ods. 4 zákona o
verejnom obstarávaní (bod 41 tohto rozhodnutia). Po posúdení tohto bodu rada uvádza, že z prvej vety
predmetného ustanovenia vyplýva pre verejného obstarávateľa povinnosť uznať rovnocenné potvrdenie
vydané orgánom z iného členského štátu, ak ho uchádzač alebo záujemca predloží, z druhej vety

vyplýva pre neho povinnosť prijať aj iný rovnocenný doklad predložený uchádzačom alebo záujemcom.
V predmetnom prípade sa navrhovateľ č. 1 domáha toho, aby mu bol uznaný ním predložený doklad
(potvrdenie banky o disponibilnom zostatku na účte prevyšujúcom 7 mil. eur) ako rovnocenný k
požadovanému dokladu (prísľub banky o poskytnutí úveru v min. hodnote 100 000 eur). Z uvedeného
je zrejmé, že je nevyhnutné v predmetnom prípade posúdiť, či je možné posúdiť/uznať navrhovateľom

č. 1 predložený doklad za rovnocenný k dokladu, ktorý bol kontrolovaným vyžadovaný. “

54. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na svojich argumentoch, že pojem záväzný
bankový prísľub ani v spornej podmienke účasti uvedený nebol, a vzhľadom k hore uvedeným bodomnového rozhodnutia z roku 2016 má preukázané, že ani žalovaný tento pojem vo svojej rozhodovacej
praxi nedodržiava. Podľa bodov 56. až 58 nového rozhodnutia z roku 2016 je:
„56. K uvedenému rada dodáva, že tak, ako potvrdenie banky o disponibilnom zostatku na účte, ktoré

vyjadruje momentálnu finančnú situáciu uchádzača, pričom negarantuje ich dostatok aj v čase realizácie
predmetu zákazky, tak ani prísľub banky o poskytnutí úveru uvedenú skutočnosť nedokáže úplne
garantovať, a to z dôvodu, že banky dané prísľuby poskytujú ako nezáväzné, keď si už v samotných
prísľuboch vyhradzujú právo preveriť situáciu uchádzača ešte pred poskytnutím úveru. Rada v tejto
súvislosti uvádza, že doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti sú vyžadované za účelom

preukázania, či uchádzači majú predpoklad úspešne zvládnuť plnenie zákazky, ich účelom však nie je
poskytnúť úplnú záruku. V prípade, ak bolo zámerom kontrolovaného vybrať zmluvného partnera, pri
ktorom bude mať úplnú istotu, že bude schopný sám čiastočne prefinancovať plnenie zákazky, mal si
takúto požiadavku výslovne uviesť v rámci zmluvných požiadaviek, v prípade jej neplnenia i pod hrozbou
sankcií, napr. ukončenia zmluvného vzťahu.
57. Rada v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné zo strany kontrolovaného venovať zvýšenú

pozornosť pri stanovení podmienok účasti, dokladov na ich preukázanie, ako aj ostatných informácií
uvedených v samotnej výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch. Celý proces verejného
obstarávania totižto musí spĺňať požiadavku transparentnosti, ktorá v sebe zahŕňa požiadavku na
jasné a jednoznačné stanovenie všetkých požiadaviek verejného obstarávateľa, ako aj pravidiel ich
vyhodnotenia. Uvedené je pritom dôležité najmä pre samotných záujemcov, ktorí sa na základe týchto

informácií rozhodujú o svojej účasti v danom verejnom obstarávaní, pričom tieto informácie sú pre nich
podstatné aj z hľadiska jasného poznania pravidiel, ktorými sa dané verejne obstarávanie bude riadiť,
aby tomu vedeli prispôsobiť obsah a zostavenie svojich ponúk. Uvedené pritom zodpovedá požiadavke
na zabezpečenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, ktorých sa dovoláva navrhovateľ č. 1. V
neposlednom rade sú tieto informácie dôležité aj pre kontrolné orgány, aby mohli následne overiť, či

verejný obstarávateľ dodržal podmienky a postup, ktorý si sám stanovil.
58. Z tohto pohľadu rada uvádza, že pokiaľ kontrolovaný vo výzve na predkladanie ponúk uvedie, že
príjme aj iné rovnocenné doklady (bod 30 tohto rozhodnutia), pričom bližšie nestanoví, nevysvetlí, z
akého pohľadu bude túto rovnocennosť vyhodnocovať, je možné, že niektorí záujemcovia pochopia
toto pravidlo tak, ako navrhovateľ č. 1. Rada v tejto súvislosti uvádza, že nemožno dávať na ujmu

uchádzačovi, ktorý postupoval v zmysle znenia výzvy na predkladanie ponúk, ktorou sa samotný
kontrolovaný zaviazal prijať aj iný rovnocenný doklad predložený uchádzačom. Rada k uvedenému
poukazuje na svoje obdobné posúdenia uvedenej skutočnosti v rozhodnutiach rady č. 108-9000/2014-
KR/2 (body 42 až 44), 4533-9000/2014-KR/20 (body 37 a 38) a 2139-9000/2015-KR/5 (body 37 a 8).
Uvedený výklad pritom rada v žiadnom prípade nepovažuje za rozporný s princípom nediskriminácie a

rovnakého zaobchádzania so všetkými záujemcami alebo uchádzačmi.“

55. Žalovaný na pojednávaní nevyslovil súhlas s možnosťou aplikácie týchto právnych názorov na
preskúmavanú vec a naopak zdôraznil, že skutkové okolnosti uvedené v novom rozhodnutí z roku 2016
sú diametrálne odlišné od preskúmavanej veci.

56. Nakoľko sa verejný obstarávateľ ako zúčastnená osoba pojednávania vytýčeného za účelom
vykonania dokazovania aj s využitím prítomnosti všetkých účastníkov nezúčastnil, nebolo možné
zabezpečiť jeho vyjadrenie k otázke Súdneho dvora týkajúcej sa pochybností , či suma požadovaná
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania je primeraná predmetu zákazky (marginálny bod č.

36 posledná veta) ako aj odstrániť pochybnosti Najvyššieho súdu týkajúce sa v tejto súvislosti nielen
jehoplatobnejschopnostiakoverejnéhoobstarávateľa(samotnékonštatovanieverejnéhoobstarávateľa
o výroku audítora v bode č. 42 je nepostačujúce) ale aj dôsledky verejne dostupnej informácie
o reštrukturalizačnom konaní týkajúceho sa víťazného uchádzača a vyhodnotenie jeho dôsledkov
verejným obstarávateľom.

V.
Právne názory odvolacieho súdu

57. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v intenciách právnych názorov vyslovených

v rozsudku Súdneho dvora sp.zn. C-89/16, po oboznámení sa s obsahom písomných pripomienok
členských štátov zaslaných v prejudiciálnom konaní a v medziach čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 267 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
vyhodnotil listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom ako aj v priloženom administratívnom spise, ďalejpreskúmal rozsudok krajského postupom nielen podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(v texte rozsudku ďalej len „O.s.p.“) ale aj tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a po vykonaní

nariadeného dokazovania a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch) dospel k nižšie odôvodnenému záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto
postupom podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného
zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovaného späť na ďalšie konanie v zmysle

nasledujúcich záverov.
Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. v citovanom znení odvolacie konania podľa Piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v citovanom znení platí, že ak odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho
orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
58. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä
čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka
(v preskúmavanej veci žalobcov), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt

scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (obdobne aj čl.
19 Zmluvy o Európskej únii) ako aj čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, vybrať si
podľa Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov súdnej ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu
či postupu žalovaného.

59. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
Najvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako
aj žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka
týkajúca sa vylúčenia konzorcia ako neúspešného uchádzača, a to či na základe podkladov získaných

verejný obstarávateľom od žalobcu v jeho ponuke je možné vysloviť právny názor, že z jeho strany neboli
splnené súťažné podmienky vo vzťahu k ekonomickej a finančnej spôsobilosti konzorcia ako uchádzača.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

1) K riadnosti zistenia skutkového stavu:

60. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, že žalobca svoje odvolanie okrem iného oprel
o nasledujúci odvolací dôvod (viď bod č. 23), ktoré spochybňujú riadnosť zistenia skutkového stavu
prvostupňovým správnym súdom, a to že :
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205
ods. 2 písm. d) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.].

61. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, že v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. a s
prihliadnutím na prieskumný (nie nachádzajúci) charakter správneho súdnictva je správny súd pri
súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia striktne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil
(„a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny orgán a riadne („a contrario“ písmeno b/ O.s.p.)

zachytil v administratívnom spise s výnimkou (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ktorá má svoj základ v povinnosti
postupovať pri preverovaní skutkového stavu podľa zásad úplnej apelácie v súlade s čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.
Podľa § 250i ods. 1 v citovanom znení pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 2 v citovanom znení platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o
spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných
vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia
nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových

zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať
dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.62. Nakoľko v preskúmavanej veci však krajský súd v súdnom prieskume k aplikácii ustanovenia § 250i
ods. 2 O.s.p. nepristúpil, dokazovanie z iného dôvodu nevykonával - viď zápisnica o pojednávaní na č.l.
55 (na základe ustanovenia § 250f ods. 1 O.s.p. krajský súd iba za neprítomnosti účastníkov vyhlásil

rozsudok) a ani Najvyšší súd z charakteru preskúmavanej veci (na rozhodnutie o vylúčení účastníka z
verejného obstarávania nie je možné nazerať ako na správne trestanie) nezistil nutnosť tejto aplikácie
v preskúmavanej veci, preto nemohol ako odvolací súd na tento odvolací dôvod žalobcov v celosti
prihliadnuť. Preto sa s ním ani nezaoberal.

2) K právnemu posúdeniu veci:
63. Následne sa preto Najvyšší súd zameral na preskúmanie dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu,
t.j. vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia preskúmavanej veci krajským súdom. V súvislosti s
hore uvedenou námietkou žalobcov musí Najvyšší súd zdôrazniť predovšetkým ideu právneho štátu,
ktorá zakotvená v článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje nielen od orgánov
súdnej moci ale aj moci výkonnej, aby ich výklad práva v konkrétnej veci nepochybne smeroval (princíp

právnej istoty) k tomu výsledku, ktorý mal, resp. mal mať na mysli zákonodarca pri jeho tvorbe.

64. Na základe uvedeného potom pre sudcu spočíva význam interpretácie v tom, že zákonodarcom
všeobecne sformulované pravidlo (je nutné mať na mysli najmä jeho dispozíciu) musí úradná osoba
transformovať prostredníctvom jazykových prostriedkov na, pre podmienky konkrétneho skutkového

stavu, aplikácie schopné pravidlo, a toto porovnáva s reálnou situáciou, dejom, resp. postojom či iným
druhom správania jednotlivca v prejednávanej veci.
65. Následne úradná osoba vykonávajúca výklad svojich úvah, ktoré ju abstraktne vedeným spôsobom
viedli k prijatiu takéhoto výsledku výkladu, musí v zmysle § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok), resp. v prípade sudcu podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.

objasniť bez toho, aby sa vystavil nebezpečenstvu nesprávneho právneho výkladu.
Takýtoprístupkvýkladuprávavsúdnejpraxijenaplnenímprincípuprávnejistotyvspoločnostiasúčasne
eliminuje ľudskú omylnosť a ovplyvniteľnosť.
66. V súvislosti s uvedeným Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp.zn. III. ÚS
341/07 k otázke riadnej interpretácie všeobecného práva uviedol, že

„pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4

ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho
napríklad viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom
príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad „e

ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“

67. Na základe uvedených právnych názorov je potrebné uviesť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku
zdôraznil okrem iného, že čl. 47 ods. 1 smernice č. 2004/18 vymenúva spôsoby a dokumenty, akými sa
vo všeobecnosti môže od uchádzača (terminologicky označený ako hospodársky subjekt) požadovať

preukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie, t.j. preukázať, že uchádzač má k dispozícii zdroje
potrebné na vykonanie konkrétnej zákazky. Medzi tieto dokumenty patria „príslušné výpisy z bánk“.
Avšak slovo „spravidla“, ktoré je použité v článku 47 smernice č. 2004/18, je nutné podľa Súdneho
dvora (marginálny bod č. 32) vykladať v tom zmysle, že uvedené ustanovenie ponecháva verejným
obstarávateľom značne široký priestor.

68. Ďalej z rozsudku Súdneho dvora (marginálny bod č. 33) s prihliadnutím na čl. 44 ods. 2 druhého
pododseku smernice č. 2004/18 vyplýva, že
„minimálne úrovne spôsobilosti vyžadované pri určitej zákazke musia súvisieť s predmetom zákazky a
musia byť primerané tomuto predmetu. Potom požiadavky týkajúce sa úrovne ekonomickej a finančnej

situácie musia byť objektívne vhodné na poskytnutie informácie o tejto situácii hospodárskeho subjektu
a tieto musia byť prispôsobené významu dotknutej zákazky v tom zmysle, že objektívne predstavujú
pozitívny ukazovateľ existencie dostatočného ekonomického a finančného zázemia na riadne plnenie
tejto zákazky, pričom nejdú nad rámec toho, čo je v tejto súvislosti rozumne nevyhnutné.“Podľa Najvyššieho súdu nielen citovaný čl. čl. 44 ods. 2 ale aj s ním interpretačne spojené ustanovenia
čl. 47 smernice č. 2004/18 majú významný vplyv na preskúmavanú vec.
Podľa čl. 44 ods. 2 smernice č. 2004/18 v citovanom znení verejní obstarávatelia môžu od záujemcov

a uchádzačov vyžadovať, aby spĺňali minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článkov 47 a 48. Rozsah
informácií uvedených v článkoch 47 a 48 a minimálne úrovne spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú pri určitej
zákazke, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané tomuto predmetu. Tieto minimálne
úrovne sa uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.
Podľa čl. 47 ods. 1 písm. a) smernice č. 2004/18 v citovanom znení ekonomickú a finančnú situáciu

hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:
a) príslušnými výpismi z bánk alebo, ak to prichádza do úvahy, dôkazom o príslušnom poistení
náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika;
…
Podľa čl. 47 ods. 4 smernice č. 2004/18 v citovanom znení verejní obstarávatelia môžu v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predloženie ponuky bližšie určiť, ktorý spôsob

alebo spôsoby uvedené v odseku 1 si zvolili a aké iné dokumenty im musia byť poskytnuté.
Podľa čl. 47 ods. 5 smernice č. 2004/18 v citovanom znení platí, že ak z akýchkoľvek
opodstatnených dôvodov hospodársky subjekt nie je schopný poskytnúť dokumenty požadované
verejným obstarávateľom, môže preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu akýmkoľvek iným
dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný.

69. Tento právny názor Súdneho dvora podporuje mienku o existencii výnimky z aplikácie ustanovení
článku 47 smernice č. 2004/18, ktoré, ako bolo vyššie uvedené (viď bod č. 67), ponecháva verejným
obstarávateľom značne široký priestor.
Na druhej strane však Súdny dvor (odkaz najmä na rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2016, Ostas

celtnieks, sp.zn. C-234/14) ponúkol konajúcemu Najvyššiemu súdu aj niektoré svoje ďalšie závery o
účele preukázania finančnej a ekonomickej spôsobilosti uchádzačom, pričom listiny toto preukazujúce
by mali najmä podporiť predpoklad, že verejný obstarávateľ v nich má záruku, že počas určenej doby,
na ktorú sa vzťahuje zákazka, bude uchádzač skutočne môcť využívať všetky zdroje, s ktorými sa pri
zákazke počíta. S rovnakým úmyslom aj disponibilitu požadovanej sumy počas realizácie zmluvného

vzťahu označil Súdny dvor za užitočný prvok na účely konkrétneho posúdenia ekonomickej a finančnej
situácie konzorcia ako uchádzača, pokiaľ ide o jeho záväzky.

70. Nakoľko Súdny dvor zveril Najvyššiemu súdu oprávnenie posúdiť relevantnosť dôkazov, ktoré v tejto
súvislosti predložil uchádzač a medzi ktoré patrí zmluva o poskytnutom kontokorentnom úvere, konajúci

súd vyhodnotil poznatky zistené z písomných odpovedí účastníkov ako aj z ich prejavov na pojednávaní
nasledovne.

71. Základnou otázkou pre Najvyšší súd je preverenie možnosti splnenia a dôvodnosti zakomponovania
spornej podmienky účasti pre žalobcu (viď jej obsahové vymedzenie v bodoch č. 5 a 6) predložiť

verejnému obstarávateľovi iba prísľub banky na financovanie predmetu zákazky, ktorý podľa
argumentácie verejného obstarávateľa musí mať iba takú formu záväzného prísľubu v tom duchu,
že žalobca (konzorcium) v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný finančne zabezpečiť daný
predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. €. Z tohto dokladu ďalej musí vyplývať disponibilita
finančných prostriedkov konzorcia po uzatvorení zmluvy.

72. Na prvom mieste musí Najvyšší súd vyjadriť svoje pochybnosti o jednoznačnosti sformulovania
podmienok účasti, z ktorých má nielen podľa verejného obstarávateľa ale aj podľa žalovaného vyplývať
nezvratný záver, že uchádzač má predložiť okrem iného aj záväzný prísľub banky.
Veď ako uviedol aj žalovaný v bodoch 60. a 61. napadnutého rozhodnutia s dôrazom na posúdenie

predkladaného dokladu po obsahovej stránke:
„60. Rada má za to, že z predmetných princípov verejného obstarávania vyplýva, že verejný
obstarávateľ, resp. obstarávateľ je pri aplikácii ustanovenia § 27 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní
oprávnený uznať len taký doklad, ktorý, hoci nie je dokladom, ktorý ním bol výslovne určený ako doklad
požadovaný na účely preukázania splnenia finančného a ekonomického postavenia, je však dokladom,

ktorý po obsahovej stránke spĺňa všetky relevantné požadované skutočnosti.
61. Ako už bolo uvedené, kontrolovaný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil, že
vyžaduje predložiť doklad,
a) ktorý je vyjadrením, resp. potvrdením banky,b) ktorý bude obsahovať záväzok banky, že uchádzač v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný
finančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. eur a súčasne
c) z ktorého musí vyplývať disponibilita finančných prostriedkov uchádzača po uzatvorení zmluvy, ako

aj v období realizácie zmluvného vzťahu, t.j. 48 mesiacov.“

73. Naopak, nejednoznačnosť formulácie podmienok účasti spojená s pripustením čestného prehlásenia
verejným obstarávateľom (viď bod č. 7), a to aj potvrdil žalobca, viedla k vydaniu viacerých žiadostí o
vysvetlenie (body 41. a 43. napadnutého rozhodnutia ako aj vysvetlenie č. 2 a v ňom obsiahnutá otázka

č. 1), na ktoré mal verejný obstarávateľ odpovedať spôsobom, ktorý nič podľa žalobcu neobjasňoval,
t.j. že iba doslovne zopakoval text uvedený v podmienkach z výzvy s následným dovetkom: „Z vyššie
uvedeného je jednoznačné, aký doklad je potrebné predložiť na preukázanie splnenia tejto podmienky
účasti“.
Na tomto základe je pre Najvyšší súd celkom logická reakcia žalobcu, keď vo svojom liste z 10.02.2014
zdôraznil [citované odvolacím súdom z bodu č. 44 napadnutého rozhodnutia], že

„z jeho viac ako dvadsať ročného pôsobenia na trhu nemá informáciu ani skúsenosť s tým, aby banky,
bez ohľadu na to, či ide o verejné obstarávania alebo iné obchodné súťaže, uzatvárali úverovú zmluvu
alebo zmluvu o budúcej úverovej zmluve s uchádzačmi pred tým, ako sa stal víťazným uchádzačom
konkrétnej súťaže. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z jeho skúseností a dlhoročnej komunikácie s bankami
vyplýva, že banky pre poskytnutie takejto „záruky za disponibilitu finančných prostriedkov“ potrebujú

všetky konkrétne informácie o predmetnom zmluvnom vzťahu, počnúc presnými údajmi o cene,
konkrétnych termínoch plnenia, platobných podmienkach a ďalších informácií na celkové vyhodnotenie
podmienok pre poskytnutie úveru i posúdenie prípadného rizika, do ktorého by sa banka mohla dostať“.

74. Ďalej nielen z podkladov zaslaných dotknutou bankou ale aj z vyjadrenia žalobcu v jeho žiadosti

o vysvetlenie (viď bod č. 11) ako aj z úradnej praxe (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) pre
Najvyšší súd vyplýva, že prísľub na poskytnutie finančných prostriedkov sa nespravuje objektívnymi
skutočnosťami platnými v čase vydania bankového prísľubu alebo inej formy záväzku ale v čase jeho
naplnenia. Obdobné závery musel vysloviť žalovaný aj v hore uvedenom texte nového rozhodnutia z
roku 2016 (viď bod č. 54 rozsudku, resp. najmä bod č. 56 nového rozhodnutia z roku 2016).

Pritom je nepochybné, že akékoľvek porušenie platobnej disciplíny žiadateľom je bankou vyhodnotené
ako jeho negatívne správanie, lebo aj dotknutá banka musí pri svojom podnikaní zohľadňovať pravidlá
obozretného správania sa bánk v Slovenskej republike (viď napríklad oprávnenia Národnej banky
Slovenska podľa § 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov znení neskorších predpisov alebo nástroje Jednotného mechanizmu dohľadu

Európskej centrálnej banky).
Podľa § 121 O.s.p. v citovanom znení netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe
súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev
a v Úradnom vestníku Európskej únie.

75. Preto je pre Najvyšší súd pochopiteľné, že dotknutá banka sa najmä vo svojej bankovej informácii
z 20.11.2013 vydanej v prospech žalobcu 1/ vyjadrila k jeho finančnej a ekonomickej spôsobilosti s tým
záverom, že
„Táto banková informácia sa vydáva na žiadosť klienta a nezakladá Tatra banke, a.s. Bratislava,

zapísanej v Obchodnom registri okresného súdu Bratislava I., odd Sa, vložka č. 7l/B, žiadne záväzky.“
Na druhej strane verejným obstarávateľom predložené vyjadrenia (viď bod 48. napadnutého
rozhodnutia) vydané tak dotknutou bankou alebo Slovenskou sporiteľňou nepredstavujú potvrdenie
záverov prezentovaných verejným obstarávateľom, lebo jednoznačne zdôrazňujú viazanosť existencie
záväznéhoúverovéhoprísľubunačasovýokamihposkytnutiaúveruauzavretiaúverovejzmluvy,vktorej

sú dohodnuté podmienky financovania. Preto pre Najvyšší súd tieto listiny nepredstavujú relevantný
dôkazný prostriedok a ako také ich aj vyhodnotil.

3) K forme prísľubu:
76. Predovšetkým Najvyšší súd v súlade s argumentáciou dotknutej banky poukazuje na to, že

požiadavka verejného obstarávateľa na predloženie záväzného bankového (resp. úverového) prísľubu
po stránke formálnej (t.j. ako určitý unifikovaný bankový formulár známy bankám z ich praxe) a ani
po stránke obsahovej (t.j. ako konkrétny záväzok bez ohľadu na budúcu finančnú situáciu a správanie
klienta) nie je možné z vyššie uvedeného textu bez ďalších pochybností dohľadať.Aj dotknutá banka, hoci bola Najvyšším súdom upozornená na existenciu jej pôvodného písomného
záväzného úverového prísľubu, ktorý bol vyslovený na listine z 09.04.2014 (t.j. 2 mesiace po
tom, čo 07.02.2014 toto rovnakému subjektu, t.j. žalobcovi 1/ nevystavila) pri zákazke označenej:

„Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ktorej
zadávateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, tak na základe výzvy Najvyššieho súdu zo dňa
07. augusta 2017 odpovedala v tom duchu, že nakoľko pojem „záväzný prísľub“, resp. „záväzný úverový
prísľub“ nie je pojem zadefinovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, môže byť jeho význam
vykladaný viacerými spôsobmi (viď aj bod č. 46).

„Z tohto pohľadu teda nie je možné vo všeobecnosti chápať záväzné ponuky [dotknutej] banky, a.s. ako
ponuky bezpodmienečné a práve z tohto dôvodu záväzok poskytnúť úver v zmysle takýchto ponúk je
podmienený splnením určitých podmienok. Preto informácia o neposkytovaní záväzných prísľubov v
bankovej informácii zo dňa 07.02.2014 bola poskytnutá v uvedenom kontexte, tzn. že [dotknutá] banka,
a.s. štandardne neposkytuje prísľuby, ktoré by obsahovali záväzok [dotknutej] banky, a.s. poskytnúť úver
bez toho, aby pred tým museli byť splnené nejaké podmienky (napr. schválenie príslušnými orgánmi,

splnenie podmienok poskytnutia úveru uvedených v úverovej zmluve a iné).“

77. Samotná hore načrtnutá skúsenosť Najvyššieho súdu (viď bod č. 46 v spojení s bodom č. 40)
v komunikácii s dotknutou bankou jednoznačne preukazuje, že dotknutá banka neakceptuje pojem
„záväzný prísľub“, resp. „záväzný úverový prísľub“ ako právne vymedzený pojem a požaduje po

žiadateľovi, aby si sám najskôr preddefinoval tento pojem.
Z uvedených dôvodov musí Najvyšší súd prisvedčiť argumentácii žalobcu 1/, že za týchto okolností
nebolo v jeho možnostiach iný dokument, ako mu bol aj dotknutou bankou zaslaný, si obstarať.

78. Ďalej v uvedenej súvislosti konajúci súd zdôrazňuje, že aj vnútroštátna úprava platná v Slovenskej

republike (viď bod č. 4) naznačuje pre uchádzača postup predkladania dokumentov a iných listín
zákonom schváleným postupom [viď slovné spojenie „finančné a ekonomické postavenie možno
preukázať spravidla“], ktorý však nemôže byť interpretovaný účastníkmi verejného obstarávania
izolovane, ale iba v súvislosti so základnými princípmi zadávania zákaziek, ktoré sa premietajú aj do
určenia podmienok v zmysle § 32 ods. 6 zák. č. 25/2006 Z.z na preukázanie finančného a ekonomického

postavenia.
Zákonodarca kladie na verejného obstarávateľa nielen dôraz na primeranosť určených podmienok
k zákazke ale aj na jeho povinnosť túto primeranosť odôvodniť v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania (obdobne aj text rozsudku Súdneho dvora citovaný v bode č. 68).
Podľa § 32 ods. 6 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a

obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo
odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ
a obstarávateľ môže vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a
ekonomickéhopostaveniaalebotechnickejspôsobilosti.Verejnýobstarávateľaobstarávateľvoznámení
o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu

k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti.

79. Preto slovné spojenie „možno .... spravidla“, ktoré sa vyskytuje tak v texte slovenského zákona (viď
§ 27 ods. 1 písm. a/ a odseku 3 zák. č. 25/2006 Z.z.) ako aj v práve Európskej únie (viď čl. 47 ods. 1 písm.
a/ smernice č. 2004/18), je nutné podľa Najvyššieho súdu v súlade so základnými zásadami (princípmi)

procesu zadávania zákaziek (viď § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.) ako aj s prihliadnutím na nasledujúce
ustanovenia (najmä viď čl. 47 ods. 5 smernice č. 2004/18, ktorý vychádza z prekážky legislatívne
vymedzenej ako „akékoľvek opodstatnené dôvody“) vysvetľovať ako vôľu zákonodarcu pripúšťajúcu
demonštratívny (neuzavretý) výpočet prostriedkov preukazujúcich finančné a ekonomické postavenie
uchádzača vo verejnom obstarávaní. Z uvedeného je nutné toto slovné spojenie chápať ako príklad

(avšak nie jediný) ponúkajúci napríklad prísľub banky alebo dosiahnutý obrat uchádzača.
Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať
princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp
transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

80. Z obsahu dotknutých bodov (najmä body III.2.2, podbod 1) uvedených v oznámení o vyhlásení
predmetného verejného obstarávania pre Najvyšší súd vyplýva, že verejný obstarávateľ bez bližšieho
odôvodnenia zvolil iba možnosť podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z., pričom ako doklad
požadoval predloženie potvrdenia banky (úverová zmluva alebo zmluva o budúcej úverovej zmluve),ktorej predmetom je záväzok banky, že uchádzač v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný
finančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. €. Z dokladu, ktorý musí byť
potvrdený oprávnenou osobou banky, musí vyplývať disponibilita finančných prostriedkov uchádzača po

uzatvorení zmluvy.
Ďalej požadoval prísľub banky na financovanie predmetu zákazky v minimálnej výške: 3 mil. €.

81. Najvyšší súd nemohol v zmysle hore uvedeného (viď body č. 69 a 70) výkladu § 27 ods. 1 zák. č.
25/2006 Z.z. hodnotiť iba samotnú zmluvu o kontokorentnom úvere (viď zásada viazaného hodnotenia

dôkazov) ale musel pristúpiť spolu s bankovou informáciou z 20.11.2013 k posúdení jej jednotlivých
dodatkov, z ktorých zatiaľ vyplýva neporušenie bankovej disciplíny, t.j. schopnosti žalobcu si plniť svoje
záväzky k dotknutej banke takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že aj v budúcnosti
sa takto bude žalobca správať.

82. Preto odvolací súd za situácie objektívnej nemožnosti pre žalobcu 1/ získať doklad požadovaný

verejným obstarávateľom má z obsahu hore uvedených dokladov a predložených žalobcom 1/
jednoznačne preukázané, že už tieto ako celok sú spôsobilé splniť spornú podmienku účasti, nakoľko
po stránke ich obsahu ako aj časovej limitácie obsahujú primeranú záruku dotknutej banky, že aj v čase
po uzatvorení zmluvy bude disponibilita finančných prostriedkov žalobcu 1/ v požadovanej minimálnej
výške. Navyše žalobca 1/ v tom čase disponoval aj inou úverovou zmluvou (viď str. 4 až 5 vyjadrenia

žalobcu z 28.08.2017), ku ktorej bola poskytnutá banková referencia z 18.03.2013 od ČSOB banky,
ktoré tiež neboli žalovaným vyhodnotené.

83. Pritom je pre Najvyšší súd nepochybné, že dotknutá banka nevyhodnocuje iba informácie zo svojich
bankových obchodov so žalobcom, ale aj jeho ekonomické ukazovatele, medzi ktoré na prvom mieste

patria aj v § 27 ods. 1 písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z. označené prehľady o celkovom obrate alebo prehľady
o dosiahnutom ročnom obrate. Samotný žalobca 1/ vo svojich vyjadreniach tvrdí, že v roku 2010 dosiahol
približne výšku ročného obratu 82.000.000,-- € a tiež v roku 2011 hodnota ročného obratu bola na úrovni
50.000.000,--€(viďstr.6vyjadreniažalobcuz28.08.2017),ktoréhodnotyminimálneuNajvyššiehosúdu
nevyvolávajú pochybnosti o finančnej a ekonomickej nespôsobilosti žalobcu 1/, a to aj do budúcnosti pri

plnení zákazky samotným konzorciom.
Z obsahu oznámenia a ani z iných podkladov však pre Najvyšší súd nie je objasnené, prečo tieto
evidentne relevantné údaje verejný obstarávateľ nepožadoval, resp. ak ich mal k dispozícii, prečo ich
nevyhodnotil.

84. Navyše z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. a) a nasl. zák. č. 25/2006 Z.z. však pre Najvyšší súd vôbec
nevyplýva záver prezentovaný tak žalovaným ako verejným obstarávateľom, že písomný prísľub banky
musí súčasne vykazovať znaky záväznosti.

85. Pre Najvyšší súd je aj zrejmé, že žalobca 1/ v tom čase bol v zmluvnom vzťahu s dotknutou

bankou, mal uzavretú zmluvu o úvere v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka s úverovým
rámcom presahujúcim požiadavku v podmienkach účasti, čo aj dotknutá banka nepriamo potvrdila v
bankovejinformáciiz20.11.2013.VtejtosúvislostisaNajvyššísúdnemôžestotožniťsprávnymnázorom
krajského súdu (viď bod č. 12), že kontokorentný úver nepreukazuje splnenie predmetnej podmienky
účasti.

86. Uvedený záver potom nevylučuje ale naopak podporuje názor o možnosti predloženia aj iných
relevantných dokladov preukazujúcich dostatok finančných prostriedkov uchádzača nielen v čase, keď
má realizovať zákazku, ale aj v čase predkladania ponúk.
Na uvedenom základe Najvyšší súd dospel k záveru, že je nutné napadnuté ako aj rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4) K zásade nediskriminácie:
87. Najvyšší súd sa musí ďalej zaoberať so skutočnosťou, že Súdny dvor vo svojom rozsudku
(marginálny bod č. 34) tiež poukázal na to, že

„Okrem toho je potrebné pripomenúť, že na jednej strane zásada rovnosti zaobchádzania znamená,
že všetci uchádzači majú mať rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto
vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na druhej strane
cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je vylúčiť riziko uprednostňovaniaa svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky
a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo
v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne

informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a
po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá,
ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo, C-27/15, EU:C:2016:404, bod
36, ako aj citovaná judikatúra).“

88.Jenepochybné,ževsúdnomprieskumenazákladeargumentácieúčastníkakonaniabolozistené,že
víťazný uchádzač, spoločnosť SEDASPORT, s.r.o., so sídlom Staromyjavská č. 1031/14, 907 01 Myjava
bola v čase od 28.01.2011 do 12.12.2011 v procese reštrukturalizácie na základe uznesenia Okresného
súdu Trenčín zo dňa 29.12.2010 č.k. 29R/7/2010-164.
Práve proces reštrukturalizácie je jednou z významných skutočností, ktoré oslabujú finančnú a
ekonomickú spôsobilosť uchádzača zásadným spôsobom. Verejný obstarávateľ však tejto skutočnosti

nevenoval dostatočnú pozornosť (viď aj bod č. 56) rovnako ako ani nevenoval dostatočnú pozornosť
výške svojho vlastného imania.

89. Žalovaný je v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. viazaný z úradnej povinnosti prihliadnuť pri
prieskumezákonnostiprocesuverejnéhoobstarávanianazákladenámietokktomu,čiproceszadávania

zákaziek vyhovuje aj princípom uvedeným v ustanovení § 9 ods. 3 zák. č. zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. aj
princípu nediskriminácie.
Skutočnosť, že v prípade žalobcu vyhodnotil ako oprávnený postup verejného obstarávateľa týkajúci
sa vylúčenia z verejnej súťaže (nepreukázanie podmienky finančnej a ekonomickej spôsobilosti) avšak,
že nevyvodil vôbec žiadne dôsledky zo skutočnosti, že iný účastník bol v období pred verejným

obstarávaním v procese reštrukturalizácie svedčí o tom, že žalobcu diskriminoval. O to viac sa táto
situácia po vylúčení konzorcia z procesu verejného obstarávania zmenila, lebo víťazný uchádzač, t.j.
spoločnosť SEDASPORT, s.r.o. zostal ako jediný uchádzač v súťaži. Tým sa nepochybne charakter
súťaže potlačil.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní

pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať
princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp
transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorýchzákonovvcitovanomzneníplatí,žeakdlžníkovihrozíúpadokalebojevúpadku,môžepoveriť
správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na
jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
5) K posúdeniu skupiny dodávateľov:
90. Opätovne musí Najvyšší súd zopakovať, že jeho pozornosti ani neuniklo, že verejný obstarávateľ

sa pri svojom hodnotení uchádzača, ktorý vystupoval ako skupina dodávateľov v zmysle § 31 zák. č.
25/2006 Z.z. (t.j. v preskúmavanej veci ako konzorcium), zameral iba na vyhodnotenie žalobcu 1/, avšak
čo sa týka finančnej a ekonomickej spôsobilosti žalobcu 2/, to celkom opomenul vykonať.
Z ustanovenia § 31 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. pritom jednoznačne vyplýva, že podmienky účasti
vzhľadom k finančnej a ekonomickej spôsobilosti účastníka - konzorcia sa preukazujú posúdením nie

ich jednotlivých (t.j. oddelene vyhodnotených) finančných možností a budúcich spôsobilostí, ale so
sumarizovaním (synergický efekt v zmysle odseku 4) ich finančných možností, v ktorom sa premietnu
nielen ich pozitívne ale aj negatívne majetkové charakteristiky.
Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení skupina dodávateľov preukazuje splnenie
podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa osobného postavenia za každého člena

skupiny osobitne a splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa finančného a
ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti preukazuje spoločne. Splnenie
podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) preukazuje člen skupiny len vo vzťahu k tej časti predmetu
zákazky, ktorú má zabezpečiť.
Podľa§31ods.4zák.č.25/2006Z.z.vcitovanomznenískupinadodávateľovskupinadodávateľovmôže

využiť finančné zdroje účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 27 ods. 2, technické a
odborné kapacity účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 28 ods. 2.

6) K výroku prvostupňového rozhodnutia:91. Prvostupňové rozhodnutie o prikázaní pokračovať v procese verejného obstarávania opierajúc
sa o ustanovenie § 139 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. vnieslo do preskúmavanej veci značnú právnu
neistotu tak pre víťazného uchádzača ako aj pre žalobcov. Neprehliadnuteľný pokyn do 30 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia pokračovať vo verejnom obstarávaní za
implicitného súhlasu žalovaného vytvára závažnú prekážku pre účinnú vnútroštátnu súdnu ochranu
zakotvenú do čl. 19 Zmluvy o Európskej únii, t.j. že sa nevyčkalo na výsledok možného súdneho
prieskumu.
Podľa § 139 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec platí, že ak porušenie

tohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť
odstránenie protiprávneho stavu a pokračovanie vo verejnom obstarávaní.
Podľa čl. 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v citovanom znení členské štáty ustanovia v oblastiach, na
ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.

92. Navyše v prvostupňovom rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, že by sa prvostupňový orgán

právne korektným (preskúmateľným) spôsobom vysporiadal so zákonnou podmienkou pre nariadenie
ďalšieho pokračovania vo verejnom obstarávaní. Najvyšší súd práve v poradí treťou prejudiciálnou
otázkou (viď bod č. 36) sa musel vysporadúvať s právnou námietkou verejného obstarávateľa, ktorý
poukazujúc na rozbehnuté činnosti s víťazným uchádzačom spochybňoval akúkoľvek efektivitu súdneho
prieskumu v tak nastavenej veci a v dotknutom čase (náznak iba hypotetickej súdnej ochrany bez

možnosti zmeny pozície vylúčeného uchádzača).

93. Súdny dvor bol naopak prekvapený tým, že zo slovenského právneho poriadku takéto riešenie
priamo samo o sebe nevyplýva, čo zdôraznil nasledovne:
„52 V prejednávanom prípade rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje žiadny odkaz na

vnútroštátne ustanovenia, ktoré by preberali ustanovenia smernice 89/665 týkajúce sa postupov
preskúmavania a ich účinkov, zmenenej a doplnenej smernicou 2007/66. V rozhodnutí vnútroštátneho
súdu sa predovšetkým neuvádza, či Slovenská republika upravila, ako to stanovuje článok 2 ods. 6 tejto
smernice, že napadnuté rozhodnutie treba najprv zrušiť na to, aby sa mohla požadovať náhrada škody,
alebo či, ako to umožňuje článok 2 ods. 7 druhý pododsek uvedenej smernice, upravila, že právomoci

orgánu, ktorý je zodpovedný za postupy preskúmania, sa po uzavretí zmluvy o dielo obmedzujú na
priznanie náhrady škody.
53 V rozhodnutí vnútroštátneho súdu navyše chýba spresnenie, pokiaľ ide o skutkové okolnosti
sporu vo veci samej, o predmete opravného prostriedku podaného vylúčeným uchádzačom, ako aj o
dôvodoch, pre ktoré postup verejného obstarávania pokračoval napriek skutočnosti, že proti rozhodnutiu

verejného obstarávateľa bol podaný opravný prostriedok.
54 Z dôvodu absencie týchto informácií nemôže Súdny dvor poskytnúť užitočnú odpoveď na tretiu
položenú otázku, ktorá je v dôsledku toho neprípustná.“

94. Hoci Najvyšší súd ponúkal žalovanému, aby sa k právnym záverom rozsudku Súdneho dvora vyjadril

(viď bod č. 39), tak toto žalovaný vo vzťahu k otázke právnej ochrany prostredníctvom následného
súdneho prieskumu rozhodnutia o vylúčení neúspešného uchádzača neobjasnil.

95. Na základe hore uvedených nesprávnych právnych posúdení preskúmavanej veci Najvyšší súd
dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie.

VI.

96. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcami ako konzorciom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie nemá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Uvedené rozhodnutie správneho orgánu nevychádza z
dostatočne zisteného skutkového stavu, u ktorého absentuje riadne právne posúdenie veci. Odvolací
súd sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich
konaniach o tom, že konzorcium nesplnilo spornú podmienku účasti.
Nakoľko počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov dospel k záveru, že sa vyskytli prekážky

pre konanie z dôvodov potreby výkladu úniového práva, a to hore uvedených aplikovaných právnych
predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, preto súdny prieskum prerušil s
výsledkom hore opísaným.97. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcov a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom
rozhodnutí Súdneho dvora (čl. 7 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii), na rozdiel

od argumentácie krajského súdu postupom podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. s oznámením
termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

98. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §

250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto
konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo.
Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania
alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného
žalobcu/ odporcu mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v citovanom znení o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

99. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcov listom zo 17. októbra 2017
v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli
vznesené námietky :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (14) - 1 úkon práv. služby 134,-- €
1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 8,04 €
1.1.2. podanie žaloby (14) - 1 úkon práv. služby 134,-- €
1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 8,04 €
1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (15) ......... 1 úkon práv. služby 139,83 €
1.2.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 8,39 €
1.2.2. písomné podanie (17) ....... 1 úkon práv. služby 147,33 €
1.2.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 8,84 €
1.2.3. pojednávanie (17) ....... 1 úkon práv. služby 147,33 €

1.2.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 8,84 €

t.j. celkom náhrada trov PZ s DPH: 893,57 €

2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 70,-- €

2.1. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie 70,-- €
3. z náhrady 20 % DPH

t.j. celkom iné náhrady: 140,-- €

100. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c
ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho
zástupcu nie sú obsiahnuté v súdnom spise.
Čo sa týka náhrad vyvolaných účasťou žalobcov v konaní o prejudiciálnych otázkach, najvyšší súd sa
s nimi nezaoberal, nakoľko si ich úspešní žalobcovia neuplatnili.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).