Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200509
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217200509.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Silverside, a. s.,

Bratislava - mestská časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO 50 052 560, zastúpeného: AK Herceg, s. r. o.
- advokátska kancelária, Bratislava, Košická 56, proti žalovanému: O. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H., J. Z.
XXX,zastúpenémuJUDr.TiboromHaárom,advokátom,DunajskáStreda,Hlavná5931/80,oneúčinnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva medzi darcom - X. I., R.. XX.XX.XXXX a žalovaným ako
obdarovaným, ktorou darca previedol na obdarovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre kat. úz. N., a to pozemkom parc. č. XXX/XX O. XXX/XXX a rodinnému domu súp. č.

XXX stojacom na parcele č. XXX/XXX je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 13.01.2017 sa právny predchodca žalobcu (Bratislavská aukčná dražobná, s. r.
o., Bratislava) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by konštatoval právnu neúčinnosť darovacej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným ako obdarovaným a darcom, ktorou darca previedol na obdarovaného
vlastnícke právo k (vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedeným) nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnil
tým, že banka (Slovenská štátna sporiteľňa, okresná pobočka v A. I.) na základe úverovej zmluvy o

účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov uzavretej dňa 18.05.1991 s darcom poskytla peňažný
úvervovýške360.000Kčs,pohľadávkabolazabezpečenázáložnýmprávomnadomstojacinapozemku
parc. č. XXX/XX O. XXX/XX v kat. úz. H. D.. Dlžník (darca) si svoje záväzky voči banke v určenej
lehote neplnil, banka sa preto domáhala úhrady predmetnej pohľadávky na súde. Rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 8C/36/1995 zo dňa 02.03.1995 bol dlžník zaviazaný k povinnosti zaplatiť banke 304.300
Sk s 29% úrokom od 01.01.1994 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Dlžník si svoju povinnosť
nesplnil a preto banka voči nemu podala návrh na vykonanie exekúcie, tunajší súd dňa 07.04.1998

vydal poverenie exekútorovi. Zmluvami o postúpení pohľadávok bola pohľadávka vedená bankou voči
dlžníkovi postúpená na pôvodného žalobcu a v priebehu konania na žalobcu. Lustráciou v katastri
nehnuteľností žalobca zistil, že dlžník svoje vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam previedol
na žalovaného darovacou zmluvou. Dlžník (darca) je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízkou
osobou žalovaného. V čase prevodu nehnuteľností bola voči dlžníkovi vedená exekúcia a žalobca má
zato, že právny úkon dlžníka jednoznačne smeroval k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k ukráteniu
žalobcu ako jeho veriteľa. Poukázal na to, že podľa súdnej praxe úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v

takomto prípade predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j. že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. V priebehu konania zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 06.03.2017 došlo okrem iných aj k postúpeniu pohľadávky vedenej vočidarcovi, na základe ktorej skutočnosti súd uznesením zo dňa 23.03.2018 vyhovel návrhu pôvodného
žalobcu na vstup nového žalobcu do sporu.

(2) K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne podaním zo dňa 25.05.2017 tým, že navrhol žalobu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania s odôvodnením, že zákonné predpoklady úspešného
odporovania právnemu úkonu podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spornej darovacej
zmluve nie sú naplnené, nakoľko dlžník nemal v úmysle svojím konaním žalobcu ukrátiť a žalovaný
prípadný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v uspokojení jeho pohľadávky nemohol ani pri vynaložení

náležitej starostlivosti poznať, nakoľko žalovaný aj dlžník vychádzali zo skutočnosti, že pohľadávka
žalobcu zanikla vymožením, čomu jednoznačne nasvedčovalo konanie súdneho exekútora, keď od roku
2007 nevykonával žiadne úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalobcu. Uviedol, že o údajnom
úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uzavretia žalobou podporovaného právneho úkonu nemal žiadne
vedomosti a tiež nemal vedomosti o existencii akéhokoľvek záväzku dlžníka voči žalobcovi, pričom o
existencii záväzku dlžníka sa v rozhodnom čase nedozvedel ani po vynaložení náležitej starostlivosti

smerujúcej k oboznámeniu sa s majetkovými pomermi dlžníka. Žalovaný mal vedomosti o začatí
exekučného konania voči dlžníkovi. V čase výkonu exekúcie bol dlžník riadne zamestnaný a zo strany
exekútora boli realizované zrážky zo mzdy, ktorých výška celkovo dosiahla takmer sumu 200.000 Sk.
Dlžník po ukončení pracovnoprávneho vzťahu sa opäť zamestnal, tento pracovný pomer trval až do
roku 2012, pričom súdny exekútor zrážky zo mzdy dlžníka nevykonával a táto skutočnosť v žalovanom

vzbudzovala dojem, že exekučné konanie voči dlžníkovi bolo ukončené. Súdny exekútor začiatkom
roku 2007 pristúpil k výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti, a to predajom spoluvlastníckeho podielu
dlžníka v X/X na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. H. D. - rodinný dom súp. č. XX. Pred
realizáciou dražby podielová spoluvlastníčka uplatnila predkupné právo k nehnuteľnosti a zaplatila cenu
draženého spoluvlastníckeho podielu vo výške 223.740 Sk (7.426,81 eur), čím podielový spoluvlastník

zabránil predaju draženého spoluvlastníckeho podielu na dražbe. Po speňažení spoluvlastníckeho
podielu súdny exekútor dlžníkovi oznámil, že exekučné konanie vedené proti jeho osobe bude ukončené
z dôvodu vymoženia pohľadávky, ako aj jej príslušenstva, nakoľko počas exekučného konania bola
celkovo vymožená suma okolo 450.000 Sk, pričom pohľadávka pôvodného veriteľa predstavovala sumu
vo výške cca 10.000 eur. Táto informácia bola poskytnutá aj žalovanému, ktorý mal za to, že exekučné

konanie voči dlžníkovi bolo ukončené už v roku 2007. Žalovaného v uvedenej skutočnosti utvrdzovalo
aj to, že súdny exekútor exekúciu ďalej žiadnym spôsobom nevykonával. Žalovaný poukázal tiež na
to, že dlžník v roku 2012 spolu so svojou manželkou uzavrel v pozícii dlžníka zmluvu o poskytnutí
úveru s bankou a počas šetrenia finančnej spôsobilosti dlžníka neboli zistené žiadne záväzky dlžníka,
ktoré by boli vymáhané exekúciou. Absenciu úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa potvrdzuje

aj skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva sú a aj boli v
čase uzavretia odporovaného právneho úkonu zaťažené záložným právom zriadeným v prospech
poskytovateľa úveru, pričom k zápisu záložného veriteľa došlo už v roku 2012. Žalovaný v čase uzavretia
žalobouodporovanéhoprávnehoúkonuajprivynaloženínáležitejstarostlivostinemoholpoznaťdlžníkov
údajný úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa, samotný dlžník ani žalovaný nemali o existencii akéhokoľvek

záväzku dlžníka voči žalobcovi vedomosti. K prevodu došlo z dôvodu, že dlžník po uplynutí určitého
času po strate zamestnania v roku 2012 nebol z dôvodu nedostatočných príjmov schopný splácať svoj
záväzok z úveru poskytnutého začiatkom roku 2012 , ktorý úver na základe dohody medzi dlžníkom a
žalovaným spláca žalovaný.

(3) Replikou zo dňa 21.08.2017 (pôvodný) žalobca uviedol, že žalobca pri lustrácii dlžníka zistil, že
previedol svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou na žalovaného, pričom v čase
darovania nehnuteľnosti bola voči dlžníkovi vedená exekúcia. Vzhľadom na tieto okolnosti má žalobca
zato, že právny úkon viedol k zmenšeniu majetku a tým k ukráteniu žalobcu. Žalovaný je blízka osoba
dlžníka a preto sa jeho vedomosť o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa predpokladá. Súdny

exekútor pritom dňa 17.02.2014 účastníkom exekučného konania zaslal upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie. Žalobca preto považuje tvrdenie žalovaného o nečinnosti súdneho exekútora, čo
malo za následok domnienku žalovaného a aj dlžníka, že exekúcia bola skončená, za irelevantnú. V
prípade, že by žalovaný konal s náležitou starostlivosťou, obrátil by sa na súdneho exekútora alebo na
oprávneného, aby sa uistil, či pohľadávka bola vyplatená v plnej výške, či exekúcia skutočne skončila.

Žalovaný nevyužil všetky dostupné prostriedky, ktorými mohol zistiť skutočný stav veci a z toho dôvodu
nie je možné takéto konanie považovať za konanie s náležitou starostlivosťou.(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Banka a X. I., R.. XXXX, uzavreli dňa 18.05.1991 úverovú zmluvu o účelovom úvere pre
individuálnych podnikateľov, ktorou banka poskytla klientovi úver vo výške 360.000 Kčs. Klient mal
splácať úver štvrťročne od septembra 1991 v splátkach po 33.600 Kčs a úver mal splatiť najneskôr
do 18.05.1995. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti -
domu evidovanému na LV č. XXX v kat. úz. H. D.. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/36/1995 zo dňa

02.03.1995 bol IK. I. zaviazaný k povinnosti zaplatiť banke 304.300 Sk s 29% úrokmi od 01.01.1994
do zaplatenia a k náhrade trov konania. Banka dňa 22.09.1998 k výkonu exekučného titulu uzavrela s
exekútorom zmluvu o vykonaní exekúcie. Exekučné konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. Er
323/1998 (u exekútora pod č. EX 83/1998).

(6) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. N. vyhotoveného cez katastrálny portál

dňa 09.01.2017 je žalovaný výlučným vlastníkom vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedených
nehnuteľností, ktoré nadobudol darovacou zmluvou, vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený dňa
19.03.2014 vo vkladovom konaní V 1254/14. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech
VÚB, a. s. záložnou zmluvou zavkladovanou 18.06.2012.

(7) Žalovaný predložil súdu potvrdenie zamestnávateľa darcu (Hydrostav, a. s., Bratislava) o zápočte
odpracovaných rokov, z ktorého vyplýva, že uňho bol zamestnaný od 01.01.2001 do 18.07.2002 a za
dané obdobie mu boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške spolu 191.829 SK pre exekúciu č. EX 83/1998;
dohodu o skončení pracovného pomeru, z ktorej vyplýva, že v ďalšom zamestnaní pracoval darca od
15.06.2004 do 23.11.2012.

(8) V exekučnom konaní EX 83/1998 tunajší súd uznesením zo dňa 21.08.2007 č. k. Er 323/1998-54
schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre kat. úz.
H. D. spoluvlastníkovi nehnuteľnosti. Z rozhodnutia vyplýva, že spoluvlastníčka dňa 29.01.2007 zložila
exekútorovi sumu 223.740 Sk. Listom zo dňa 02.02.2008 exekútor oznámil oprávnenému výšku

pohľadávky ku dňu rozvrhového pojednávania - istina 183.917,70 Sk a príslušenstvo 771.839,39 Sk.
Uznesením č. k. Er 323/1998-78 zo dňa 12.05.2008 súd schválil rozvrh výťažku dražby, v zmysle ktorého
bola pohľadávka oprávneného uspokojená vo výške 162.971 Sk. Dňa 17.02.2014 exekútor vydal príkaz
navykonanieexekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke,zexekučnéhopríkazuvyplývavymáhanie
príslušenstva pohľadávky vo výške 26.450,38 eur a trov exekúcie. Návrhom zo dňa 14.06.2017 navrhol

pôvodný žalobca v exekučnom v konaní EX 83/1998 (v postavení oprávneného) zmenu účastníka
exekučného konania, ktorým má vstúpiť do exekučného konania na miesto oprávneného žalobca.

(9) Svedok X. I. (darca) vo svojej výpovedi uviedol, že nemal doposiaľ vedomosti o tom, akú výšku
predstavuje jeho dlh v exekúcii, ktorej je účastníkom. Kým pracoval v Hydrostave, boli mu vykonávané

zrážky zo mzdy. Podiel na dome, ktorý bol predmetom dražby, vyplatila jeho manželka a následne ho
predala. Vtedy boli kvôli tomu aj u exekútora v J., ktorý sa vyjadril, že nebude vykonávať žiadne zrážky,
ani inak siahať na majetok. Nepamätá sa, aký list od exekútora následne dostali. Dom svedok prepísal
na syna, pretože ďalej platí úver a výdavky s domom súvisiace.

(10) Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ veriteľ sa
môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

(11) Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.
(12) Podľa ods. 3 písm. a/ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), ...
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebod); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(13) Podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

(14) Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa

ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech. Podľa ods. 4 právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

(15) Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (takzvaná relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak,
akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Čas, keď sa

uskutočňuje právny úkon, je daný okamihom vzniku platného, hoci odporovateľného právneho úkonu.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň v časti. Ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Musí preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil do takej miery,
že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Pri právnych úkonoch, ktorými boli

veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo, ktoré dlžník urobil
v prospech týchto osôb sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka
osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Dôkazným
bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napadaným
úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný (blízka osoba) mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí

dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka
ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť
a nadväzne aj dôkazné bremeno. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu prislúcha
ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný

právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Súdu bolo jednoznačne predloženými a pripojenými listinami preukázané, že žalobca má peňažný nárok
(uplatnený na súde) voči darcovi, napriek tomu darca zmenšil svoj majetok (na mieru nevymožiteľnosti

tohto záväzku), keď žalovanému daroval svoje nehnuteľnosti. Žalovaný potvrdil, že vedel o vykonávanej
exekúcii voči darcovi, žiadnymi dôkazmi hodnoverne nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť na
zistenie (čerpal informácie len od darcu), že nejde o takýto úmysel (zmenšiť svoj majetok) a svedkom
tento predpoklad nebol vyvrátený. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že (platne uzavretá) darovacia
zmluva je voči žalobcovi neúčinná.

(17) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(18) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(19) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobkyni, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

(20) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).