Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213227
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213227.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: E. K., nar. X.X.XXXX, bytom
M. XX, pošta E., právne zastúpený JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou v Prešove, Jarková 89, proti
žalovanému: Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31
595 545, právne zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom v Košiciach, Krmanova 1, v konaní

o zaplatenie 6.300,- Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu i odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/215/2016-112 zo dňa 15.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu 1. inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu vo
zvyškuavovýrokuotrováchkonaniaavrozsahuzrušeniavraciavecsúdu1.inštancienaďalšiekonania
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.480
Eurs5,05%ročnýmúrokomzaomeškanieod20.4.2014dozaplatenia,všetkodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku, II. vo zvyšku návrh zamietol, III. vyslovil, že žalobca ma nárok na náhradu trov konania
vo výške 42,22 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52, 53 ods. 1, 54 ods. 1 a 2,

788 ods. 1, 790 písm. b), 797 ods. 1 až 3, 803 ods. 1, 804 a 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
ustanovením § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovením § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku ( ďalej CSP ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania má zato, že žalobcovi
vzniká nárok na poistné plnenie z poistných zmlúv produktu Pro Vital, ktorý uzatvoril 19.5.2011 so
začiatkom poistenia 20.5.2011 v súvislosti s poistnou udalosťou úrazom kolena, ktorý utrpel po páde
z rebríka a jeho práceneschopnosť trvala od 23.9.2013 do 28.2.2014, to je 109 dní. Žalobca v rámci
uzatvorených poistných zmlúv kapitálového životného poistenia Pro Vital uzatvoril aj pripoistenie pre
prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici, hospitalizácie následkom úrazu alebo choroby.

Výslovne zo zmluvných podmienok v článku 1 a 2 pripoistenia pre prípad denného odškodnenia za pobyt
v nemocnici následkom úrazu vyplýva, že žalovaný sa zaviazal uhradiť denné odškodné (hospitalizáciu
následkom úrazu alebo choroby) s tým, že v prípade pobytu v nemocnici vyplatí poisťovateľ poistenému
dennú náhradu. V článku 6 sú uvedené výluky z poistenia, pričom ani jedna z týchto výluk pod písmenom
a) až m) sa nevzťahuje na prípad žalobcu. Súd preto vychádzajúc z týchto poistných podmienok nevidel
dôvod, prečo by žalobcovi nemalo byť vyplatené pripoistenie pre prípad denného odškodného za pobyt

v nemocnici podľa článku 1 až 4 zmluvných podmienok. Článok 5 - Výluky neobsahuje prípad, kedy
poisťovateľ nie je povinný plniť za dni pracovnej neschopnosti počas, ktorej bol poistený nezamestnaný,na materskej dovolenke, poberateľ starobného alebo čiastočného dôchodku, žiak, učeň alebo študent
všetkých druhov škôl, ak nie je súčasne v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu ako uvádza
žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení. Výluka sa vzťahuje však na poisteného, ak dovŕšil vek 65

rokov a koniec pripoistenia nebol stanovený inak. Z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného, že ak žalobca
ako konateľ nemal príjem zo zamestnania , je nezamestnaným a preto je vylúčený z pripoistenia,
nezodpovedá obsahu zmluvných podmienok a výlukám v prípade pripoistenia za pobyt v nemocnici.
Ak chcel žalovaný takého poistenca vylúčiť z poistenia, mal to uviesť priamo vo výlukách jednoznačne,
lebo platí ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd poukazuje aj na samotnú
prax žalovaného z predchádzajúcich prípadov vyplatenia poistnej udalosti, kedy žalobca utrpel úraz v
rámci tej istej poistnej zmluvy a žalovaný plnil, keď mu vyplatil denné pripoistenie 560,- Eur v roku 2011
a v roku 2012 2.700,- Eur a to bez toho, že by riešil otázku, či u žalobcu došlo k ušlej mzde, alebo
nie. Opätovne súd zdôrazňuje, že ak by toto plnenie z pripoistenia pre prípad denného odškodnenia
za pobyt hospitalizácie malo byť viazané ako náhrada ušlej mzdy, potom v zmluvných podmienkach

mal žalovaný takto naformulovať poistné podmienky, avšak z obsahu textu v tejto časti toto nevyplýva.
Žalovaný používa termín „denné odškodné a denná náhrada“. Súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, kedy platí výkladové pravidlo týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv,
ak dôjde pri ich výklad k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné znenie, kedy platí
výklad v prospech spotrebiteľa. Žalobca riadne platil poistné pri oboch poistných zmluvách, následkom

úrazu bol hospitalizovaný od 23.9.2013 do 28.2.2014. Vzhľadom však na to, že táto náhrada denného
odškodného za pobyt v nemocnici sa poskytuje v zmysle poistných podmienok iba za pracovné dni,
patrí žalobcovi táto náhrada spolu v počte 64 pracovných dní (v septembri 6 pracovných dní, v októbri
23 pracovných dní, v novembri 20 dní, v decembri 15 dní) a výška nároku tak predstavuje 4.480,- Eru
(35 Eur x 64 pracovných dní x 2), preto súd žalobcovi v tejto výške priznal žiadané plnenie a vo zvyšku

návrh zamietol pre nedôvodnosť žiadaného nároku. Vzhľadom na to, že žalovaný po uplatnení nároku
a vykonanom vyšetrení odmietol plniť žalobcovi poistné plnenie, dostal sa do omeškania a žalobcovi
vznikol nárok na úrok za omeškanie a to vo výške zákonného úroku, ktorý žiadal priznať od 20.4.2014,
žalobca si tento nárok vo forme oznámenia o vzniku pracovnej neschopnosti a denné odškodnenie za
čas pracovnej neschopnosti uplatnil 11.3.2014. Toto oznámenie prevzal žalovaný 4.4.2014, uplynutím

15-tich dní sa dostal do omeškania, preto nasledujúcim dňom t.j. 20.4.2014, vzniká žalobcovi nárok
za omeškanie. Výška úroku je stanovená úrokovou sadzbou ECB + 5 percentuálnych bodov ku dňu
20.4.2014 bol zákonný úrok vo výške 5,05 %. Súd žalobcovi v takejto výške priznal úrok za omeškanie.
Vo zvyšku súd nárok ako nedôvodný zamietol, to je nad plnenie 4.480,- Eur a nad priznaný úrok 5,05
%.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúd prvejinštanciesprihliadnutímnapomerúspechuaneúspechu

súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 42,22 %, (žalobca bol úspešný vo výške
71,11 %, neúspešný vo výške 28,82 %).

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to okrem výroku o zamietnutí návrhu vo
zvyšku. Žalovaný namietal, že rozporoval žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu aj čo do výšky.

Poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti následkom úrazu sa dojednáva ako náhrada straty na
zárobku, pričom u žalobcu počas trvania jeho práceneschopnosti nedošlo k žiadnej relevantnej strate
na zárobku, a teda žalobca nemá nárok na žiadne poistné plnenie. Súd prvej inštancie mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že žalobcovi vzniká nárok na poistné plnenie z poistných zmlúv v súvislosti
sovzniknutýmúrazom.Podľanázorusúduprvejinštanciežalobcavrámciuzatvorenýchpoistnýchzmlúv

uzatvoril aj poistenie pre prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici, hospitalizácie následkom
úrazu. Súd vychádzajúc z poistných podmienok žalovaného má za to, že neexistuje dôvod, prečo by
žalobcovi nemalo byť vyplatené pripoistenie pre prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici
podľa Článku 1 - 4 zmluvných podmienok. Žalovaný sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie
nestotožňuje. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nemal v
rámci poistných zmlúv uzatvorené pripoistenie pre prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici
( hospitalizácie ) následkom úrazu alebo choroby ( DON ). Táto skutočnosť explicitne vyplýva z obsahu
poistných zmlúv. Nie je zrejme ako a na základe čoho sa súd prvej inštancie dopracoval k opačnému
záveru. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia tak zjavne nesprávne aplikoval

ustanovenia zmluvných dojednaní. Argumentácia súdu nesprávnym ustanovením zmluvných dojednaní
je tak bez akejkoľvek právnej relevancie. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 220
ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda žalovaný považuje za zmätočné,
nejasné a z uvedeného dôvodu za arbitrárne. Účelom pripoistenia pre prípad denného odškodneniaza čas práceneschopnosti následkom úrazu ( DOPN ) je poskytnúť fyzickým osobám zamestnaným
v pracovnom pomere na území SR alebo fyzickým osobám podnikajúcim na základe živnostenského
oprávnenia alebo podnikajúcim na základe osobitného právneho predpisu ( SZČO ), ktorých miesto

podnikanie je na území, a ktorý dosahujú príjem, poistnú ochranu v prípade pracovnej neschopnosti
následkom choroby alebo úrazu. Súčasťou dojednanej poistnej zmluvy sú aj všeobecné podmienky.
V časti zmluvných dojednaní označenej ako „pripoistenie pre prípad denného odškodnenia za čas
práceneschopnosti následkom úrazu ( DOPN )“, článok 6 upravuje výluku z pripoistenia pre prípad
práceneschopnosti. Poisťovateľ nie je povinný plniť za dni pracovnej neschopnosti, počas ktorej bol

poistený nezamestnaný podľa písm. a) a podľa písm. d) žiakom, učňom alebo študentom všetkých
druhov škôl, ak nie je súčasne aj v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu. Toto pripoistenie
nie je určené pre nezamestnaných, pre matky na materskej dovolenke, poberateľov dôchodku alebo
študentov, nakoľko predmetné pripoistenie nahrádza stratu na zárobku počas práceneschopnosti.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by v rozhodnom čase bol zamestnaným a
počas jeho práceneschopnosti došlo k strate na zárobku. Skutočnosť, že žalobca nemal uzatvorený

pracovný pomer a nedosahoval pravidelný príjem, potvrdil aj samotný žalobca, čo konštatuje aj súd
na strane 2 v ods. 3 rozsudku. Na námietky žalobcu, že je konateľom obchodnej spoločnosti VLAJAR
TRADE, s. r. o., Olšinkov 37 sám žalobca v konaní uviedol, že nemal dohodnutý pravidelný mesačný
príjem z výkonu funkcie konateľa. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ani k strate na jeho zárobku.
Žalovaný má za to, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným znáša v dôsledku svojho podielu

v kapitálovej spoločnosti riziko straty. Nič nebránilo žalobcovi ako spoločníkovi v zmysle jeho práv
vymenovať nového konateľa spoločnosti na zabezpečenie hospodárskeho výsledku. Navyše podľa
žalobcom predložených daňových priznaní za roky 2011, 2012, 2013 spoločnosť VLAJAR TRADE, s. r.
o. bola dlhodobo v strate od jej vzniku v marci 2011, to znamená nedosahovala zisk ani pred vznikom
práceneschopnosti žalobcu v septembri 2013. Žalobca uviedol, že žalovaný mu z tých istých poistných

zmlúv vyplatil poistné plnenie v dôsledku úrazu v sume 560 eur v roku 2011 a sumu 2.700 eur v
roku 2012. Žalobca však o tejto skutočnosti nepredložil žiadne relevantné doklady. Súd prvej inštancie
vychádzal z tejto argumentácie žalobcu bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie. V konaní
pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané najmä za akých podmienok malo dôjsť k úhradám,
aké doklady predložil žalobca, kedy a v akej výške malo byť poskytnuté poistené plnenie. Nad rámec

uvedeného má žalovaný za to, že tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce pre správne právne posúdenie
nároku žalobcu. Zároveň žalovaný namietal priznanú náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 42,22
% s tým, že súd prvej inštancie pri výpočte pomeru úspechu vychádzal výhradne z istiny, pričom
príslušenstvo nezohľadnil. Žalovaná suma pozostáva z istiny a príslušenstva pohľadávky. Žalobca bol
úspešný v konaní v rozsahu 64,54 % a žalovaný bol úspešný v konaní v rozsahu 35,46 %, t. j. žalobcovi

patrí náhrada trov konania i v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu 29,08 %. Preto žalovaný
navrhol rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v napadnutej časti
zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj trov odvolacieho
konaniaaleboalternatívneodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčastizrušíavrátivecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania podal odvolanie aj žalobca.
Uviedol, že podľa jeho názoru vzhľadom k výške jeho úspechu v spore mala mu byť priznaná náhrada
trov konania vo vyššej percentuálnej miere. Právne odôvodnil svoje odvolanie ustanovením § 365 ods.
1 písm. d) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil v tejto časti rozsudok a priznal žalobcovi náhradu

trov konania vo výške zodpovedajúcej vyššej percentuálnej miere.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza tiež

zo správneho právneho posúdenia danej veci, aj keď v jeho odôvodnení došlo k istému pomýleniu
v tom, že predmetom konania nebolo denné odškodné za pobyt v nemocnici ale denné odškodné
pri pracovnej neschopnosti následkom úrazu. Právne odôvodnenie tohto nároku - posúdenie poistnej
zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, však platí rovnako pre obidve formy pripoistenia. Žalobca tak citoval
zmluvné dojednania, časť pripoistenia pre prípad odškodného za čas práceneschopnosti následkom

úrazu ( DONP ) Článok 2 a konštatoval, že žalobca si svojim návrhom zo dňa 24.06.2016 uplatnil
nárok na denné odškodné za čas práceneschopnosti následkom úrazu v zmysle uzatvorených poistných
zmlúv, to je konštatované aj v bode 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V úvode bodu 2 odôvodnenia
je však uvedené, že žalovaný poukázal na osobitné poistené podmienky v článku 2 - pripoisteniepre prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici následkom úrazu s tým, že tento nárok
žalobca nemá, pretože podľa predložených dokladov nemá žiadny príjem a teda nemohol u neho dôjsť
počas PN k strate na zárobku. Následne dňa 21.11.2014 dal výpoveď z tohto úrazového poistenia.

V ďalších niektorých častiach napadnutého rozsudku potom aj súd odôvodňujúc dvoje rozhodnutie
uvádza„pripoisteniepreprípaddennéhoodškodnéhozapobytvnemocnici“.Odôvodnenienapadnutého
rozsudku však spočíva v podstate na posúdení uzavretých poistných zmlúv, ako zmlúv spotrebiteľských
podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ktoré nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právo

žalobcu na plnenie súd prvej inštancie zdôvodnil podľa ust. § 788 a násl. Občianskeho zákonníka a
poukázal aj na § 8 ods. 3 a 4 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný pri uzavretí
poistných zmlúv mal vedomosť o povolaní žalobcu ako konateľa spoločnosti, čo je uvedené aj v poistnej
zmluve a iné skutočnosti nezisťoval ani u žalobcu, zároveň na žiadne iné ním uvádzané skutočnosti či
podmienky na aké sa odvoláva v tomto konaní nepoukazoval. Je teda pravdou ak uvádza žalovaný v
svojom odvolaní, že žalobca nemal v rámci poistných zmlúv uzatvorené pripoistenie pre prípad denného

odškodného za pobyt v nemocnici následkom úrazu alebo choroby ( DON ) ale pripoistenie pre prípad
denného odškodného za čas práceneschopnosti následkom úrazu ( DOPN ), na ktoré sa vzťahujú tie
isté podmienky a odôvodnenie napadnutého rozsudku platí pre obidve formy uvedených pripoistení.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je teda ako také jasné a výstižne až na to, že v niektorých jeho
častiach došlo k zámene výrazu či formy, čo však zapríčinil aj sám žalovaný podanými vyjadreniami

v tejto veci ako aj obsah zmluvných dojednaní a ustanovení jeho textu, v ktorom sa opakujú čísla
článkov u jednotlivých foriem pripoistení. Článok 2 je uvedený v obidvoch formách pripoistení. Nie je ho
však z toho dôvodu možné považovať za zmätočné, nejasné a arbitrárne tak, ako to uvádza žalovaný.
Pokiaľ ide o žalovaným uvádzané výluky z pripoistenia pre prípad práceneschopnosti upravené v
článku 6 s tým, že zvýrazňuje jeho písm. a), podľa ktorého poisťovateľ nie je povinný plniť za dni

pracovnej neschopnosti, počas ktorých bol poistený nezamestnaný znova žalobca poukázal na fakt, že z
uzatvorených poistných zmluvách je uvedené povolanie a tým je aj zamestnanie žalobcu konateľ, ktorým
žalobca bol v čase uzavretia poistných zmlúv i v čase vzniku poistnej udalosti. Žalovaný pri tom právne
ani skutkovo nezdôvodňuje ním uvádzaný pojem nezamestnaný a ním opakované zdôrazňovanie,
že predmetné pripoistenie nahrádza stratu na zárobku počas práceneschopnosti. To platí aj na jeho

tvrdenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Samotné dosahovanie zisku nie je smerodajné
pre hodnotenie hospodárskeho výsledku v obchodnej spoločnosti. Dôležitý je aj obrat, ktorý podľa
daňového priznania za rok 2014, keď žalobca nebol práceneschopný, bol oproti predchádzajúcim rokom
vyšší. Toto daňové priznanie bolo doložené s vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo
dňa 06.10.2016 a doručené súdu dňa 07.10.2016. Taktiež v zmysle dohody na súdnom pojednávaní

konanom dňa 15.02.2017 žalobca dňa 06.02.2017 doložil súdu ďalšie dôkazy preukázané ním na
súdnom pojednávaní, a to kópie pracovných výkazov k vyúčtovaniu vykonaných prác za mesiac jún
2013 až október 2014 v počte 9 kusov. Pre úplnosť k námietke žalovaného v prílohe predložil žalobca
listy a to vyrozumenie žalovaného k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 30.08.2012, zo dňa 29.10.2012
3x, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobcu z 30.07.2012, zo dňa 17. 09.2012 a 23.09.2012,

správu ošetrujúceho lekára zo dňa 14.09.2012 a avízo žalovanej o odoslaní šekovej poukážky na poštu
zo dňa 05.11.2012. K námietke žalovaného, k priznaniu náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 42,22
% poukázal žalobca na odvolanie zo dňa 06.04.2017, preto navrhol aby odvolací súd vo veci samej
rozsudok potvrdil vo výroku I. a vo výroku III. zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v zmysle jeho odvolania. Zároveň si uplatnil za vyjadreniu náhradu trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namietal, že odvolacie dôvody vymedzujú ustanovenie
§ 365 CSP, pričom odvolanie musí byť odôvodnené niektorou z vád uvedených v § 365 CSP riadne.
Nepostačuje iba formálne citovať v zákone uvedený dôvod, resp. iba odkázať na jednotlivé zákonné
ustanoveniaalejepotrebnéodvolaciedôvodyajnáležiteidentifikovať,t.j.vakomkonkrétnompochybení

súdu odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Odvolateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje
odvolacie dôvody. Neuviedol žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by mal súd nesprávne aplikovať v
prípadevýškynáhradytrovkonania,pričomneuviedolanižiadneodôvodnenievčomvidípriznanúvýšku
náhrady trov konania za nesprávnu. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a
zaviazalžalobcunanáhradutrovodvolaciehokonania.Následnezaslalžalovanývyjadreniekvyjadreniu

žalobcu. Uviedol, že neobstojí obrana žalobcu, že na osobitné poistné podmienky pripoistenie pre prípad
denného odškodného za pobyt v nemocnici poukázal žalovaný. Žalobca neuviedol žiadne vyjadrenie
žalovaného, v ktorom by žalovaný poukazoval na znenie ustanovení pripoistenia pre prípad denného
odškodného za pobyt v nemocnici následkom úrazu alebo choroby (DON ). Žalovaný v konaní v žiadnomzo svojich vyjadrení predmetné ustanovenie všeobecných poistných podmienok neuviedol. Žalovaný
poukazoval na článok 2 pripoistenia pre prípad denného odškodného za práceneschopnosť dôsledkom
úrazu ( DOPN ), pričom je zjavný rozdiel v predmetných ustanoveniach upravujúcich jednotlivé druhy

poistení. Samotný súd prvej inštancie na pojednávaní nariadenom na deň 15.02.2017 citoval znenie
ustanovenia článku 2 DOPN ( viď 2 strana zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.02.2017 in fine ). Na
základe uvedeného nie je zrejme prečo v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vychádza z
iného, zjavne nesprávneho zmluvného ustanovenia. Na základe uvedených skutočností je argumentácia
súdu neprávnym ustanovením poistných zmlúv bez akejkoľvek právnej relevancie. Zároveň súd prvej

inštancie neodôvodnil v čom ma spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu ustanovením §
52 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani obrana žalobcu v tom, že všeobecné poistné podmienky
žalobca nepodpísal. Žalobca podpísaním poistnej zmluvy vyjadril svoj súhlas s ich obsahom. V zmysle
dojednanej poistnej zmluvy sú súčasťou tejto zmluvy všeobecné poistné podmienky pre životné, úrazové
poistenie, poistenie choroby poistenia a zmluvné dojednania, t. j. žalobca bol s obsahom všeobecných

poistných podmienok oboznámený pri podpise poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie, ako aj žalobca
citovali ustanovenia § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z.. V konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by sa žalovaný dopustil akejkoľvek klamlivej obchodnej praktiky. Poistné zmluvy boli
uzatvorené prostredníctvom finančného agenta. V prípade ak finančný agent uviedol pri pojednávaní
zmlúv nepravdivé alebo neúplné informácie, táto skutočnosť nemôže ísť bez ďalšieho na ťarchu

žalovaného. Znova poukázal žalovaný na znenie článku 6 DOPN týkajúci sa výluky z poistenia pre
prípad pracovnej neschopnosti. Následne žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákonníka
práce, teda, že zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch a ak to ustanovuje
osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú činnosť.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by v rozhodnom čase bol zamestnaným, a

že počas jeho práceneschopnosti došlo k strate na zárobku. Skutočnosť, že žalobca nemal uzatvorený
pracovný pomer a nedosahoval pravidelný príjem potvrdil aj samotný žalobca, čo konštatuje aj súd na
2 strane v 3 ods. rozsudku. Sám žalobca v konaní uviedol, že nemal dohodnutý pravidelný mesačný
príjem. Žalovaný má za to, že ak žalobca vystupoval ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným
znáša v dôsledku svojho podielu v kapitálovej spoločnosti riziko straty. Znovu poukázal aj na rozpor

výroku o trovách konania so všeobecne záväznými právnymi predpismi i s judikatúrou súdu.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že je toho názoru,
že námietka žalovaného v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu spočíva v tom, že žalobca podané
odvolanie neodôvodnil a neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mal súd nesprávne aplikovať

pri stanovení výšky náhrady trov konania. Táto námietka nie je opodstatnená. Taktiež sa žalobca
nestotožňuje s tým, že by v súvislosti s podaním odvolania proti výške priznanej náhrady trov konania
mal by zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému. Odvolanie bolo podané
iba proti výroku o náhrade trov konania, teda o príslušenstve pohľadávky, za ktoré sa neplatí ani súdny
poplatok, nemal by preto v tomto prípade ani vzniknúť nárok na náhradu trov konania. Výšku náhrady

trov konania stanovuje súd podľa pomeru úspechu strany v spore a podaným odvolaním. Bolo iba
žiadané túto výšku súdom prehodnotiť a priznať zodpovedajúcu percentuálnu mieru. Naviac žalobcovi
vzhľadom k jeho pomerom bol Centrom právnej pomoci poskytnutý nárok na bezplatnú právnu pomoc,
preto v krajnom prípade navrhuje žalobca použiť ustanovenie § 257 CSP, t. j. existujúce dôvody hodné
osobitného zreteľa aby súd výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10.Nezávislosťrozhodovaniasúdovsamusíuskutočňovaťvústavnomavzákonnomprocesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v §
220 ods. 2 CSP. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi
sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť
v súlade so skutkovým a právnym názorom tej, ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom

rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú v
súlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. právne závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Tento rozsudok preto nerešpektuje
kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. V
dôsledku toho je nutné odôvodnenie napadnutého rozsudku považovať za nepreskúmateľné tak, ako to

tvrdí žalovaný v odôvodnení svojho odvolania.

11. Zo žaloby zo dňa 21.06.2016, ktorá bola doručená Okresnému súdu v Prešove dňa 24.06.2016
vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia poistného vo výške 6.300,- Eur s príslušenstvom, keď svoj
návrh odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril poistné zmluvy pre kapitálové životné poistenie
produkt ProVital pre prípad dožitia a pre prípad smrti s úrazovým poistením so začiatkom poistenia

od 20.5.2012 a koncom poistenia 19.5.2047. Počas trvania tohto poistenia s pripoistením došlo u
neho k poistnej udalosti a to následkom úrazu a práceneschopnosti, ktorá trvala od 23.9.2013 do
8.2.2014, čo je 109 pracovných dní. Na základe toho si u žalovaného uplatnil plnenie z poistnej zmluvy
a to denné odškodné za čas práceneschopnosti. Žalovaný mu však odmietol vyplatiť poistné plnenie
s tým, že produkt ProVital a s ním spojené pripoistenie pre prípad denného odškodnenia za čas

práceneschopnostinásledkomúrazusadojednávapripráceneschopnostiakonáhradastratynazárobku
podľa predložených dokladov, pričom za príslušné obdobie nemal žiaden príjem. Žalovaný poukázal
na osobitné poistné podmienky v článku 2 - Pripoistenie pre prípad denného odškodného za pobyt
v nemocnici následkom úrazu, v zmysle ktorých v prípade úrazu, ku ktorému došlo počas trvania
poistenia a liečenia, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť poisteného, vyplatí poisťovňa poistenému

dennú náhradu, z čoho vyplýva, že nárok na poistné plnenie žalobcovi nevzniká, nakoľko podľa
predložených dokladov nemá žiaden príjem, a teda nemohlo u neho dôjsť ani počas práceneschopnosti
k strate na zárobku. Následne žalovaný dal výpoveď tohto úrazového pripoistenia podľa § 800 ods. 1
Občianskeho zákonníka dňa 21.11.2014.S týmto tvrdením nesúhlasil žalobca vzhľadom k zmluvným
dojednaniam vrátane aj článku 2, z ktorého nemožno vyvodiť záver, že pokiaľ nedosiahol pred vznikom

práceneschopnosti príjem mu poistné plnenie nepatrí. Za týchto podmienok, aké uvádza žalovaný, by
totiž ani predmetné poistenie neuzatvoril. Je konateľom obchodnej spoločnosti VLAJAR TRADE, s.r.o.,
Olšinkov 37, v ktorej nemá dojednaný pracovný pomer a nedosahoval teda pravidelný príjem. Od jeho
účasti na riadení firmy je však závislý aj hospodársky výsledok, na ktorom v konečnom dôsledku sa
podieľa.Pridojednávanípoisteniažalovanýtietookolnostinezisťovalaniejetouvedenéanivzmluvných

dojednaniach ani vo všeobecných poistných podmienkach, na ktoré sa žalovaný odvoláva a ktoré naviac
ako také nie sú súčasťou poistnej zmluvy. V zmysle poistnej zmluvy denné odškodné pri PN vzniknutej
následkom úrazu je 35 Eur za deň, čo z obidvoch poistných zmlúv predstavuje sumu 70 Eur denne. Jeho
práceneschopnosť následkom úrazu trvala od 23.9.2013 do 28.2.2014, čo je 109 dní. Podľa článku 5
bodu 2 zmluvných dojednaní v prípade, ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 90 dní, poisťovňa vyplatí

denné odškodné za dobu 90 dní. Preto si uplatňuje nárok na poistné plnenie za túto dobu, čo predstavuje
sumu 6.300 Eur.

12. Na ústnom pojednávaní dňa 15.2.2017 žalobca zotrval na písomne podanej žalobe. Poukazoval na
to, že v poistných podmienkach nie je žiadna zmienka o ušlej mzde. Žalobca mal predtým z tej istej

poistnej zmluvy už vyplatené poistné plnenie v roku 2012 vo výške 2.700,- Eur v súvislosti s poistnou
udalosťou bez toho, aby sa žalovaný zaoberal jeho ušlou mzdou. V zmluve je priamo uvedené, že
žalobca je konateľ spoločnosti, teda žalovaný vedel, akú má pozíciu a je to uvedené aj v zmluve.
Pokiaľ žalovaný poukazuje na výluku podľa článku 6, táto sa netýka v pozícii konateľa spoločnosti. Dňa
19.5.2012 uzatvoril dve poistné zmluvy pre kapitálové životné poistenie. Tieto zmluvy s ním uzatváral E.

ktorý mu ponúkol tieto poistky, obe boli rovnaké a to na životné poistenie pre prípad dožitia s poistnou
sumou 2.500,- Eur a pre prípad smrti s poistnou sumou 2.500,- Eur za ročné jednorazové poistné 124,-
Eur a pre prípad práceneschopnosti denné odškodné v prípade práceneschopnosti na poistnú sumu
35,- Eur denne pri ročnom jednorazovom poistnom 92,40 Eur. Keď si uplatnil toto poistné plnenie z
poistných zmlúv, žalovaný obe tieto zmluvy vypovedal. Stalo sa to po tom, keď od neho žalovaný žiadal,

aby predložil celú svoju zdravotnú dokumentáciu a následne takto postupoval. Žalovaný mu z týchto
poistných zmlúv platil dva krát poistné plnenie a to v jednom prípade 560,- Eur, v druhom 2.700,- Eur.
V roku 2013 utrpel úraz kolena a práve z tohto úrazu sa domáhal plnenia, ktoré žalovaný odmietol mu
priznať. Je živnostníkom, robí výkopové práce na diaľniciach. Tieto práce vykonáva sám, vo firme nemážiadnych zamestnancov, pracuje ako strojník na bagroch. Tieto poistné zmluvy mu ponúkol uzavrieť
poisťovací agent, ktorý zároveň bol masérom, kde chodieval na rehabilitácie s tým, že môže mať aj viac
takýchto poistných zmlúv a v prípade úrazu dostane denné odškodnenie. Žalovaný prijal tieto zmluvy,

poisťovací agent ho oboznámil so zmluvami tak, že keby mal úraz dostane denné odškodné 35,- Eur,
pretouzatvorildvepoistky.Výslovnesazaoberalitým,žejekonateľomspoločnostiavčitakomtoprípade
dostane poistné plnenie, na čo mu poisťovací agent povedal, že áno, že to nie je problém, lebo v zmluve
sa nič v súvislosti s týmto, že je konateľom nepíše. Následne, keď mal prvý a potom druhý úraz dostal v
plnej výške denné odškodné plus poistné plnenie. V prípade tretieho úrazu žalovaný mu odmietol plniť,

čomu nerozumie. Vo všetkých troch prípadoch išlo o úrazy.

13. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.5.2012 poistné zmluvy pre
kapitálové životné poistenie č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Predmetom poistenia bolo životné
poistenie s poistnou zmluvou 2.500,- Eur pre prípad dožitia a pre prípad smrti 2.500,- Eur s ročným
jednorazovýmpoistným124,-Euraďalejdojednaniedennéhoodškodnéhovprípadepráceneschopnosti

35,- Eur s ročným poistným 92,40 Eur pri oboch zmluvách. Žalobca si uplatnil poistné plnenie na
základe oznámenia poistnej udalosti doručeného 17.10.2013 z dôvodu úrazu pádu z rebríka, ku
ktorému došlo 18.9.2013, následkom čoho došlo k zraneniu kolena a jeho práceneschopnosť trvala
od 23.9.2014 do 28.2.2014, to je 109 dní. Žalovaný listom z 24.11.2014 odmietol priznať žalobcovi
poistné plnenie s poukazom na to, že mu nárok nevznikol, nakoľko z dokladov, ktoré predložil vyplýva,

že nemal žiaden príjem a teda nemohlo dôjsť počas práceneschopnosti k strate zárobku. Ďalej poukázal
na článok 2 osobitných poistných podmienok pripoistenia pre prípad denného odškodnenia za čas
práceneschopnosti následkom úrazu, podľa ktorého v prípade úrazu, ku ktorému došlo počas trvania
poistenia a liečenie, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť poisteného vyplatí poisťovateľ poistenému
dennú náhradu. Produkt Pro Vital a s ním spojené pripoistenie pre prípad denného odškodného za

čas práceneschopnosti následkom úrazu sa dojednáva pri práceneschopnosti ako náhrada straty na
zárobku. V liste z 9.2.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že trvá na svojom stanovisku s poukazom na to,
že denné odškodné v prípade práceneschopnosti vo výške 70,- Eur na deň musí korešpondovať s istým
príjmom zo zárobkovej činnosti, v opačnom prípade bude poistné krátené do výšky denného príjmu.
Zároveň žalovaný informoval žalobcu, že vypovedá úrazové pripoistenie uvedených poistných zmlúv v

zmysle § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Tak ako bolo konštatované vyššie, súd prvej inštancie konštatujúc skutkový stav uvádza, že žalobca
si uplatnil poistné plnenie na základe oznámenia poistenia udalosti z dôvodu úrazu, pádu z rebríka,
ku ktorému došlo 18.09.2013. Zároveň, že žalovaný odmietol priznať žalobcovi poistné plnenie s

poukazom na to, že mu nárok nevznikol nakoľko z dokladov, ktoré predložil vyplýva, že nemal žiaden
príjem, a teda nemohol dôjsť počas práceneschopnosti k strate zárobku. Aj keď žalobca tvrdí, že
žalovaný neargumentoval čo do poistných podmienok správne z bodu 9 rozsudku sp. zn. 17C/215/2016
vyplýva, že žalovaný poukázal na Článok 2 osobitných poistných podmienok pripoistenia pre prípad
denného odškodnenia za čas práceneschopnosti následkom úrazu, podľa ktorého v prípade úrazu, ku

ktorémudošlopočastrvaniapoisteniaaliečenie,ktorésivyžiadalopráceneschopnosťpoistenéhovyplatí
poisťovateľ poistenému dennú náhradu produkt Pro Vital a s ním spojené pripoistenie pre prípady
denného odškodného za čas práceneschopnosti následkom úrazu sa dojednáva pri práceneschopnosti
ako náhrada straty na zárobku. Napriek tomu v bode 21 na strane 7 rozsudku súd prvej inštancie
uvádza, že žalobca v rámci uzatvorených poistných zmlúv kapitálového životného poistenia Pro Vital

uzatvoril aj pripoistenie pre prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici, hospitalizácie následkom
úrazu alebo choroby. Následne súd prvej inštancie v tom istom bode opätovne zdôrazňuje, že ak by
toto plnenie z pripoistenia pre prípad denného odškodnenia za pobyt hospitalizácie malo byť viazané
ako náhrada ušlej mzdy, potom v zmluvných podmienkach mal žalovaný takto naformulovať poistné
podmienky, avšak z obsahu textu v tejto časti toto nevyplýva. Následne súd prvej inštancie konštatuje, že

vzhľadom na to, že náhrada denného odškodného za pobyt v nemocnici sa poskytuje v zmysle poistných
podmienok iba za pracovné dni, patrí žalobcovi táto náhrada spolu v počte 64 pracovných dní a súd
prvej inštancie vypočítal, že ide o výšku nároku 4.480 eur.

15. Možno teda prisvedčiť žalovanému, že súd prvej inštancie rozhodol o úplne inom nároku ako žalobca

uplatnil podanou žalobou. Súd prvej inštancie vychádzal z poistných podmienok a nevidel dôvod, prečo
by žalobcovi nemalo byť vyplatené pripoistenie pre prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici
podľa Článku 1 - 4 zmluvných podmienok. Žalobca si však uplatnil poistné plnenie a to denné odškodné
za čas práceneschopnosti ( DOPN ).16. Súd 1. Inštancie teda rozhodol o niečom inom čo nebolo predmetom konania. Čo do zamietnutia
žaloby vo zvyšku žalobca odvolanie nepodal, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a

výrok II., ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý odvolacím súdom preskúmavaný nebol.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil, že medzi žalobcom a žalovaným
existoval spotrebiteľský vzťah vyplývajúci z poistných zmlúv, ktoré uzatvorili. Súd prvej inštancie správne
aplikoval ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď sa zaoberal výkladovým pravidlom

týkajúcim sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, teda že ak dôjde pri ich výklade k pochybnostiam vzhľadom
na nejednoznačné alebo na nejasné znenie platí výklad v prospech spotrebiteľa. Správne sa súd prvej
inštancie zaoberal aj otázkou platenia poistného zo strany žalobcu pri oboch poistných zmluvách aj keď
sa nejednalo o prípad denného odškodného za pobyt v nemocnici. Žalobca tvrdil, že práce vykonáva
sám vo firme, nemá žiadnych zamestnancov, pracuje ako strojník na bagroch. Poistné zmluvy mu
mal ponúknuť uzavrieť poisťovací agent, ktorý bol zároveň masérom, kde chodieval na rehabilitácie

s tým, že môže mať aj viac takýchto poistných zmlúv a v prípade úrazu dostane denné odškodné.
Otázkou, že je konateľom spoločnosti sa výslovne zaoberali, poisťovací agent mal žalobcovi povedať
že áno, že to nie je problém, lebo v zmluve sa nič v súvislosti s tým, že je konateľ nepíše. Otázkou,
či došlo alebo nedošlo k žiadnej relevantnej strate na zárobku tak, ako to namietal žalovaný sa
však súd prvej inštancie riadne nezaoberal. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa nedostatkov

odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesprávne zisteného skutkového stavu sú teda odôvodnené.
Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rešpektuje právo strany na určitú kvalitu
súdnehorozhodnutia,ktorejsúčasťoujeajprávonadostatočnéodôvodnenieakojedenzaspektovpráva
na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účelne námietkami, argumentami a dôkaznými

návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce
nemusí zodpovedať na každú námietku alebo argument strany, ale musí zodpovedať na všetky, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutiealebozostalisporné.Vychádzajúzvyššieuvedenéhoodvolací
súd dospel k záveru, že právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti, ktorá bola preskúmavaná v odvolacom konaní porušené bolo. Z odôvodnenia rozsudku v

napadnutej časti vyplýva také konštatovanie skutkových zistení, ktoré nezodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a sú v rozpore s uplatneným nárokom žalobcu, teda odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie nemá podklad v zistenom skutkovom stave. Za týchto okolností pretrvávajú vážne pochybnosti
o správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie, existuje tu závažná nepreskúmateľnosť rozsudku
v napadnutej časti. Zároveň je rozsudok z dôvodu, že aplikuje iné ustanovenia aké označil žalobca v

dôvodoch svojej žaloby i aké boli oboznámené súdom prvej inštancie nezrozumiteľným.

18. K výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že výrok o nároku na náhradu trov konania
musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov
konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V súdenom spore vo
výroku rozsudku o trovách konania súd prvej inštancie upomenul uviesť vo vzťahu ku komu má žalobca

nárok na náhradu trov konania vo výške 42,22 % ako aj to, kto o výške tejto náhrady rozhodne. Toto
robí uvedený rozsudok v tejto časti nevykonateľným.

19. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku, zároveň zrušil

rozsudok aj vo výroku o trovách konania a postupom podľa 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených

v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť. Nemožno tu opomenúť ani fakt, že ide o spotrebiteľský spor,
ktorý je o.i. ovládaný aj vyšetrovacou zásadou podľa § 319 CSP.21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.