Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208807
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815208807.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Secapital

S.á.r.l. so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B
108306 zastúpeného: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář
s.r.o. organizačná zložka IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: I. Z., Y..
XX.XX.XXXX, L. E. I. C. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 1.586,16 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.586,16 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 26.6.2013 uzatvorili žalobca a žalovaná právny dokument s názvom „Dohoda
o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č.
6038751 (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dňa 30.10.2007. Na základe uvedenej Zmluvy poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1825,67 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok, a to dňa 7.12.2012. Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo
výške 1714,75 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1714,75 eur sa nahrádza záväzkom
vo výške 1646,16 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť čiastku 1646,16 eur spolu so zmluvným úrokom
vo výške 7 % p. a. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala uhradiť 2343,20 eur, a to formou 111 mesačných
splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila dlh tak ako sa zaviazala, t. j. v dohodnutých termínoch
a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa
27.1.2014splatnýmvuvedenýdeň.Žalovanápodátumesplatnostineuhradilanič.Celkovádlžnáčiastka

predstavuje 1586,16 eur.

2. Žalovaná k žalobe uviedla, že si je vedomá, že neplatila, avšak bola v ťažkej životnej situácii, bola
dlhodobo chorá, pričom prišla o zamestnanie.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to Dohodou o urovnaní zo dňa 26.6.2013,
výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 14.1.2013,

zosplatnením dlhu zo dňa 11.8.2015 spolu s poštovým podacím hárkom, zmluvou o poskytnutí pôžičky
zo dňa 30.10.2007, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 3.6.2016 a dňa 10.6.2016, návrhom na zmier
zo dňa 25.8.2017, písomným podaním doručeným súdu 5.9.2017, výsluchom žalovanej a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:4. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.6.2013 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako

právny predchodca veriteľa a dlžník dňa 30.10.2007 uzavreli zmluvu č. 6038751, na základe ktorej
poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2596,83 eur a dlžník sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 7.12.2012 došlo na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. 6038751. Podľa časti
B dohody Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas

neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1714,75
eur vrátane príslušenstva, s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške
1412,18 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 273,84 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných
nákladov vo výške 28,70 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy
sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné
práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti

C dohody veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší
záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť
veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1646,16 eur spolu s úrokovou sadzbou 7 % p. a. z dlžnej čiastky úveru.
Celková čiastka je tak 2343,20 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov.
Celkové náklady tvorí úrok vo výške 7 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov

predstavuje 7,23%). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných
splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne
pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v
súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto
svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom

uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa
dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý
deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania
vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky
pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník

ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho
okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní
odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti
celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek
platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie

všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním,
poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40,- eur za odoslanie predžalobnej
upomienky. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch
z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné

ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje
ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto
dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to

v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,
že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na
dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných

číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.

5. Listom zo dňa 14.1.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 7.12.2012 postúpil svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č. 6038751 zo dňa
14.1.2013 uzatvorenej medzi žalovaným a ním.

6. Listom zo dňa 11.8.2015 žalobca žalovanej oznámil, že jeho dlh bol zosplatnený a zároveň ju vyzval
na úhradu dlžnej sumy 1586,16 eur najneskôr do 22.8.2015.7. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou ako klientom došlo dňa 30.10.2007
k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6038751, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička
vo výške 1825,67 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 59,02 eur v počte

48.

8. V podaní zo dňa 10.6.2016 žalobca uviedol, že platobnou históriou pôvodného veriteľa nedisponuje a
nakoľko žalobca požaduje priznanie nároku z titulu urovnania v súlade s § 585 Občianskeho zákonníka,
nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý u neexistuje.

9. Podaním doručeným súdu dňa 5.9.2017 žiadal žalobca rozhodnúť tak, ako to bolo uvedené v žalobe.

10. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

12. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

14. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

15. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 30.10.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka vtakom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na

ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

21. V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

24. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

27. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

29. Podľa § 585 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou

formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku.30.Predmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejuzavretejúverovejzmluvysúdposudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných

podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

31. Podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. V danej právnej veci v zmysle predložených listinných dokladov mal súd za preukázané, že medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou ako klientom došlo dňa 30.10.2007 k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma 1825,67 eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 59,02 eur v počte 48.

33. Žalobca svoj nárok odvádza od dohody o urovnaní, ktorú strany sporu podpísali dňa 26.6.2013. V
dohode je uvedený celkový peňažný záväzok zo zmluvy o úvere vo výške 1714,75 eur a je konštatované,
že výška záväzku dlžníka voči veriteľovi je sporná, preto došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní.

34. Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej

zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pričom obsah formulára bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu.

35. Keďže právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na Dohodu o urovnaní so žalovaným. Dohodu o urovnaní je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca

odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v
čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

36. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho

úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny
úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

41. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

42. Z textu dohody by sa mohlo zdať, že nový záväzok žalovanej voči žalobcovi nahradzujúci dovtedajší
záväzok predstavuje nižšiu sumu. Pôvodný záväzok dlžníka vrátane všetkého príslušenstva mal činiť
sumu 1714,75 eur. Nová výška záväzku vzniknutá z dohody o urovnaní predstavovala sumu 2343,20

eur. V dohode je naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má tento
záväzok zahŕňať popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom celkové
náklady mali tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 7% p. a. z dlžnej čiastky. Ak celkové náklady
mali zahŕňať daný úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo a ani to,
čo konkrétne zahŕňa suma nad rámec istiny 1646,16 eur a celkovou čiastkou 2343,20 eur, t.j. čo z

danej sumy malo spadať pod zmluvný pojem „príslušenstvo“ a čo pod zmluvný pojem „celkové náklady“
zahŕňajúce výslovne úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Z dohody nie je možné zistiť, akým
výpočtom dospel žalobca k výške RPMN 7,23 %, t.j. z akých predpokladov sa vychádzalo pri jej výpočte.

43. Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej sumy,

od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli vypočítané
úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené čo tvorí celkové náklady veriteľa.

44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a
jej prejavu a súčasne je dohoda neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, ktorého nedostatky

majú za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Vôľou žalovaného - spotrebiteľa, napriek
prehláseniam obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jeho dovtedajší nižší záväzok novým záväzkom
vo vyššej sume. Podpisom takejto dohody žalovaná, vychádzajúc z toho, čo jej prezentovala osoba
predkladajúc formulárovú dohodu na podpis, chcela dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach, aby
nemusela dlh uhradiť jednorazovo, pričom takúto dohodu považovala za výhodnú.

45. Nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mala žalovaná možnosť akýmkoľvek spôsobom
namietať v zmluve uvádzanú výšku pôvodného záväzku.46. Z výpovede žalovanej je zrejmé, že ona dohodu podpísala, pretože chcela pôvodný dlh uhradiť v
splátkach. Následne aj dlh uhrádzala v splátkach po 40,- eur mesačne. Zároveň uviedla, že neviem, čo
je to premlčanie a tomuto inštitútu vôbec nerozumie.

47. Žalovanej v danom prípade išlo najmä o to, aby mohla uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna
situácia jej po strate zamestnania nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný
obsah návrhu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej
uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

48. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o praktiku, ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy
určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

49. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom

výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

51. Podpísaním vyššie uvedenej dohody žalovaná ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné
postavenie, nakoľko sa zaviazala k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi

z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi a naviac sa zaviazala k ďalším sankciám, akou je
zmluvná pokuta 0,1% denne z dlžnej čiastky (Časť C bod 3. Dohody o urovnaní). Uvedenej zmluvnej
pokute korešponduje zmluvná pokuta vo výške 28,00 % ročne, čo je jednoznačne neprijateľná sankcia
pre spotrebiteľa v čase, keď sadzba zákonných úrokov z omeškania sa pohybuje okolo 5,00 % ročne.
Zároveň v časti C bod 6. Sa žalovaná zaviazal na úhradu ďalších poplatkov za upomienky v sume 12

eur a 40 eur.

52. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až

zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto
dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár.

53. Z obsahu dohody vyplýva, že sa žalovaná zaviazala k úhrade zmluvnej pokuty, úrokom a poplatkom,
čo si ako spotrebiteľ neuvedomila, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach.

54. Súd predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Takýto postup žalobcu je rovnaný v mnohých iných
veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súde množstvo konaní , kde je postup žalobcu
rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o použitie nekalej

obchodnej praktiky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia dohody o
urovnaní, výšky peňažného záväzku vyplývajúceho pre žalovanú z tejto dohody, súd považoval konanie
žalobcu za nekalú obchodnú praktiku.

55. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť

poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

56. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákonač. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

57. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

58. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

59.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

60. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

61. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť

ochranu.

62. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem
dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré

mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré
je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu

potrebného na právneho vzťahu.

63. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so splátkovým
kalendárom zo dňa 26.6.2013, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí

na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

64. Dohodu o urovnaní so žalovanou súd považuje za právne neúčinnú, pretože, žalovaná nemala
vedomosť o následkoch urovnania, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uzavrieť

dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je
zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaná uvedenú dohodu nepodpísala. Žalobca v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanej na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo
vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované, pričom
ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol

možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uzavretie dohody o urovnaní je cieľ sledovaný žalobcom, nie
však žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Žalobca naviac sám
vyhľadal žalovanú v mieste jeho trvalého bydliska, pričom táto skutočnosť je nepochybná, lebo ako
miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovanej, prípadne bol žalovanej návrh
dohody zaslaný poštou.

65. Zo samotného znenia dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok
dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobnéhonároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviac
dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text

prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych
dôsledkov uzavretia dohody o urovnaní. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil
by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o
urovnaní a zároveň obsahuje ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu (bod 3 Časti C dohody). Takto
vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve

to je jeho účelom.

66. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej

kvality života ľudí.

67. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu
jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý

je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto
nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu. Žalobcu sa
chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má
všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu nároku z predmetnej zmluvy.
Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia

spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie.

68. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

69. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

70. Z predloženého formulára pôvodnej zmluvy je zrejmé, že najneskoršia splatnosť, ktorá je zo zmluvy
zrejmá je 48 mesiacov, pričom zmluva bola uzavretá 30.10.2007 a pri uvedenej splatnosti je dlh
premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nakoľko posledná splátka musela byť splatná

najneskôr v októbri 2011. Žalobu žalobca na súde podal až v roku 2015. Žalobcovi tak súd nemôže
priznať premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

71. Naviac žalobca svoj nárok neodvodzuje od pôvodnej zmluvy a tvrdí, že pôvodný záväzok zo zmluvy
zanikol a bol nahradený Dohodou o urovnaní z 26.6.2013, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú.

Žalobca pritom na výzvu S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

72. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.74. Keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

75. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaná sa práva na náhradu trov

konania zriekla, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.