Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203622
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715203622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31575951, proti žalovanému: I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M., I.
XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Matúšom Fabianom,
advokátom,Nám.sv.Egídia93,Poprad,ozaplatenie47,46eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 12C/176/2015-91 z 24.7.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovi istinuvovýške19,45
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 18 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je
čiastočne dôvodná. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľský, aplikoval preto prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva je typovou zmluvou uzatváranou vo viacerých prípadoch
na predtlačenom formulári, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľka ovplyvniť. Súčasťou

Zmluvy sú obchodné podmienky, ako aj VOP a sadzobník poplatkov, s ktorými však žalovaná nevyslovila
súhlas. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná bola s obchodnými podmienkami, VOP, či sadzobníkom
oboznámená. Len konštatovanie uvedené v čl. VII. bod 2 Zmluvy nepostačuje na záver o oboznámení
sa s týmito súčasťami Zmluvy žalovanou. Žalobca ani nepreukázal, že dohoda o poplatkoch a úroku
bola medzi stranami individuálne dojednaná. Preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku to, že
banka má právo meniť či už výšku poplatkov alebo úrok, keďže to vyplýva len z VOP, preto považoval
túto časť zmluvy za neplatnú. Čiastočne vyhovel žalobe v istine 19,45 eur, ktorá pozostávala z poplatkov

za vedenie účtu 17,85 eur (7x 2,55 eur), za vklad hotovosti 1,- euro a za zisťovanie stavu účtu 0,60 eur
(2x 0,30 eur) za obdobie 1.10.2011 až 31.2.2012. V tom čase ich výšku, ani opodstatnenosť žalovaná
nenamietala, akceptovala bežnú prax. Sama žalovaná v tomto konaní uznala, že žalobca má nárok
na tieto poplatky, avšak nie je možné neprihliadnuť na tú skutočnosť, že súdom priznané poplatky v
minulosti žalovaná akceptovala a v súdnom konaní namietala, že s ich výškou nebola oboznámená.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatkov za upomienku a za výzvu spolu v sume 35,- eur, tieto
poplatky ktorých nárok na ich zaplatenie súd žalobcovi nepriznal. V prvom rade žalovaná s ich výškou

nevyslovila súhlas pri uzavretí Zmluvy, nebola s nimi oboznámená, keďže nie sú súčasťou Zmluvy, ale
súčasťou sadzobníka, ktorý navyše žalobca má oprávnenie meniť. Ide o zmluvné podmienky, ktoré
neboli individuálne dojednané. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
OZ je neplatná. Navyše existenciu upomienky žalobca súdu nepreukázal a výzva, za ktorú si žalobcavyúčtoval poplatok 30,- eur, bola de facto listom o odstúpení od Zmluvy z 26.7.2012. Ani v tejto výzve
žalobca žalovanú neupovedomil o tom, že ide o výzvu, za ktorú si mieni uplatniť poplatok v sume 30,-
eur, ani skutočnosť, že ide prioritne o výzvu sankcionovanú poplatkom podľa sadzobníka z písomnosti

nevyplýva. Takýto postup žalobcu považoval za rozpor s dobrými mravmi a aj v tejto časti žalobu
zamietol. V časti uplatneného úroku 28 % p.a. súd žalobu zamietol z viacerých dôvodov. V prvom
rade rovnako, ako bolo vyššie uvedené, dohoda zmluvných strán o úroku nie je súčasťou Zmluvy, ale
len VOP a vývesky, s ktorou žalovaná nevyslovila súhlas, nebola individuálne dojednaná, a ide preto
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pretože ustanovenia o nepovolenom prečerpaní účtu a spôsob

jeho úročenia nie sú súčasťou Zmluvy, ale len VOP, ako aj vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi
účastníkmi Zmluvy, nie je možné v zmysle ust. § 710 Obchodného zákonníka aplikovať na nepovolené
prečerpanie účtu ustanovenia o úvere. Z uvedeného dôvodu preto argumentácia žalobcu, v ktorej
poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016, neobstojí.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 269 ods. 2, § 708, § 710 a § 711Obchdoného zákonníka, § 52
ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods.

2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej bola
žaloba zamietnutá. Namietal, že zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za
poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Rovnako poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vec C-42/2015, kde sa vyjadril medzi iným Súdny dvor, že zmluva o úvere nemusí

nevyhnutne byť vyhotovená ako jediný dokument. Nevyhnutné podmienky musia byť uvedené v zmluve,
ostatnémôžubyťuvedenéajvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Sadzobníkpoplatkovjesúčasť
týchto VOP. Čo sa týka výšky poplatkov za upomienku a výzvu, žalobca ich odôvodňuje tým, že vznikajú
náklady spojené so mzdou a sociálnym odvodom na finančné systémy, dátové, telekomunikačné,
poštové služby, náklady na budovu, prevádzku, odpisy, náklady za odpisy súvisiace s hmotným a

nehmotným majetkom v tej sume, ktorú uplatnil. Pokiaľ ide o úvery u spotrebiteľov, prekročením limitu
sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte. Je teda podmienkou na
nakladanie majiteľa účtu s finančnými prostriedkami nad rámec jeho aktuálneho zostatku. Teda ak dôjde
k takémuto stavu, že je záporný zostatok na účte, má banka práva účtovať debetné úroky ustanovené

v sadzobníku. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v
celom rozsahu.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uvádzala, že podstatnými náležitosťami okrem iného je aj úrok, poplatky, sankcie,
zmluvné pokuty, ktoré majú ekonomický význam pre spotrebiteľa. Je nevyhnutné vyporiadať sa s

námietkou žalovanej, že s týmito VOP nebola riadne oboznámená, a neprejavila súhlas a vôľu k týmto
pristúpiť. Pokiaľ sa citoval rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/2015, nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne
pravidlá týkajúce sa platnosti uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom únie, čo je potrebné
vykladať v tom zmysle, že ak aj zákonodarca nevyžadoval explicitne podpis jednotlivých súčastí zmlúv,
je nevyhnutné preukázať, že s ich obsahom spotrebiteľ pred ich podpisom bol oboznámený. V tejto

súvislosti neuniesol dôkazné bremeno o oboznámení riadnom a včas a hlavne individuálnom. Ďalej tiež
zmluva neobsahuje dohodu o výške úroku ani povinnosť žalovanej platiť úrok. Nebolo jej to ani tlmočené,
nebolo to ani zaslané v písomnej forme, že pri nepovolenom prečerpaní bude stanovená sadzba úroku
v istej výške. Preto navrhla rozhodnúť v súlade s rozsudkom súdu prvej inštancie.
6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že opakovane podotýka, že žalovaná

vyhlasuje, že obdŕžala obchodné podmienky, čo je čl. VII bod 2 Zmluvy, ktoré sú súčasťou Zmluvy, a
ktoré sa zaväzuje dodržiavať. Ďalej čl. VII bod 3 Zmluvy uvádza, že práva a povinností, ktoré nie sú
upravené výslovne v zmluve, riadia sa obchodnými podmienkami za príslušný produkt finančnej služby.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v

zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným
spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych
zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
8. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
9. Podľa § 708 ods. 1 a 2 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.10. Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

11. Podľa § 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým
spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4, písm. a/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22.Zobsahuspisunaterazvyplýva,žežalobcauzavrelsožalovanoudňa29.1.2010Zmluvu,predmetom
ktorej bolo zriadenie dôchodcovského osobného účtu č. 6117733002, na ktorom nebolo dohodnuté
povolené prečerpanie v zmysle čl. I. bod 4 tejto Zmluvy. Dňa 1.2.2012 žalobca vykazoval na účte

žalovanej debetný zostatok, s účinnosťou k 3.8.2012 banka pristúpila k odstúpeniu od Zmluvy a zároveň
žalobca vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku v sume 43,81 eur. Z výpisu z účtov žalovanej k
3.8.2012 vyplynulo, že zostatok na účte predstavoval sumu -47,46 eur. Táto suma pozostávala z rozdielu
medzi kreditnými a debetnými obratmi vykonanými na účte počas trvania nepovoleného prečerpania.
Posledný kladný zostatok na účte bol k 31.12.2011 v sume 1,95 eur. Žalobca uplatňoval nárok na 28

% úrok s účinnosťou od 1.7.2012, poplatky za vedenie účtu 7 x po 2,55 eur (za mesiace január až júl
2012), poplatok za vklad hotovosti 1,- euro (v januári 2012), poplatok za upomienku 5,- eur (v máji 2012,
ktorou žalobca nedisponuje), poplatok za výzvu 30,- eur (v júli 2012) a poplatok za zistenie zostatku 2
x po 0,30 eur (oba v januári 2012).
23. V uvedenej veci odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie

a na týchto záveroch a správnom odôvodnení rozhodnutia rovnako zotrváva a stotožňuje sa s ním
v celom rozsahu. V podstate obrana žalobcu spočívala v tom, že nárok na tú časť žaloby, ktorá
bola zamietnutá v prevyšujúcej časti, čiže poplatky, úroky a z toho vyplývajúca aj upomienka a výzva
vznikali automaticky tým, že prečerpaním účtu a tým že sa spotrebiteľ dostal do debetu vznikla aj
zmluva o povolenom prečerpaní, resp. prečerpanie účtu znamenalo pre banku, že žalovaná disponuje s

finančnými prostriedkami a teda je povinná platiť všetky súvisiace poplatky, teda náklady za prečerpanie
účtu. Odvolací súd sa však domnieva, že v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s
citovanou právnou úpravou správne v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ak súd prvej inštancie nemal
preukázanú dôvodnosť týchto nárokov.24. Napriek účtovaným poplatkom Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné
dojednanieopovinnostižalovanejplatiťakékoľvekpoplatky,ktorébolivykonávanénaťarchujejbežného
účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a

Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne
zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu
možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky
typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej

činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v
mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj
zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka.
Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet
klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný
a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym

klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany
slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za
účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie
je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
25. Žalobca tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovanú

zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca
uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiace apríl 2014 až august 2015, v
celkovej sume 37,70 eur účtoval. Úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné
prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani navykonával príkazy
žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Naopak na ťarchu jej

osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S poukazom na uvedené, súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

Vzhľadom k tomu, že úspech v odvolacom konaní mala žalovaná, ktorá bola právne zastúpená, odvolací
súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).