Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201419
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1013201419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne B.
Q., bytom Q. XXX, Q., právne zastúpenej JUDr. Adamom Puškárom, advokátom, so sídlom Karpatská
5, Bratislava, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor štátnych sociálnych
dávok, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US1/SSVOSSD/BEZ/2013/9146 zo dňa 16. mája 2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súduvBratislaveč.k.2S/188/2013-48zodňa06.mája2015vspojenísopravnýmuznesenímKrajského
súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2013-69 zo dňa 24. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2013-48 zo
dňa06.mája2015vspojenísopravnýmuznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2S/188/2013-69zo
dňa 24. novembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2013/9146
zo dňa 16. mája 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/188/2013-48 zo dňa 06.05.2015 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/188/2013-69 zo dňa 24.11.2015 zamietol žalobu

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2013/9146 zo dňa 16.05.2013,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, Úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec č. PK2/RŠSD/SOC/2013/12996-002
zo dňa 13.02.2013 v spojení s listom č. PK2/RŠSD/SOC/2013/12996 zo dňa 17.04.2013. Týmto
prvostupňovým správnym rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Úsek sociálnych
vecí a rodiny, pracovisko Senec odňal žalobkyni rodičovský príspevok od 01.12.2011 v sume 190,10 eur.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 sú
stanovené kritériá pre spôsob určenia bydliska účastníka konania a v danom prípade nevznikol rozdiel
v stanoviskách inštitúcií členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné
nariadenie, pretože Y. inštitúcia (Ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia) oznámila, že príslušná
inštitúcia v Y. rodinné dávky otcovi maloletého dieťaťa neposkytla z dôvodu, že nespĺňa podmienky
podľa právnych predpisov Y.. Nesúhlasil tiež so žalobkyňou, že skutkový stav nebol v správnom
konaní dostatočne zistený. Z vyhlásenia o bydlisku a ďalších podaní žalobkyne, nachádzajúcich sa v

administratívnom spise, podľa názoru krajského súdu nevyplýva, že by jej skutočným úmyslom bolo
zotrvať v SR. Sama uviedla, že do Y. odcestovala z dôvodu, aby zabezpečila kontakt otca s ich
spoločnými maloletými deťmi. Naopak, krajský súd za nepreukázané považoval tvrdenie žalobkyne,
že do Y. chodí len na návštevy a na Slovensku je každé dva až tri mesiace. Z administratívnehospisu vyplynulo, že od januára do decembra 2012 sa žalobkyňa nezdržiavala na území SR, o čom
napríklad svedčí skutočnosť, že zásielky adresované jej do vlastných rúk preberala jej matka na
to žalobkyňou splnomocnená. Taktiež z informácie všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa

14.03.2012 krajskému súdu vyplynulo, že žalobkyňa a jej maloleté deti žijú v Y., kde sú povinne
očkované a navštevujú tam aj detskú lekárku. Obdobný záver vyvodil aj zo správy materskej školy
zo dňa 15.04.2013. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie napadnuté žalobou je
nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť (nedostatok dôvodov). Z administratívneho spisu zistil, že sa
žalovaný vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobkyne vysporiadal. Odvolacie námietky žalobkyne

sú v napadnutom rozhodnutí podrobne opísané, žalovaný sa nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi i
zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Uviedol, že po narodení ďalšieho dieťaťa v rodine žalobkyne
vznikol dôvod na nové posúdenie podmienok nároku na výplatu rodičovského príspevku a preto správny
orgán posúdil, kde je od 01.12.2011 centrum záujmov žalobkyne a jej maloletého syna, pričom tento
je odvodzovaný od nároku oboch rodičov detí na základe ich pracovnej činnosti (teda príslušnosti k
právnym predpisom podľa štátu, do ktorého systému sociálneho zabezpečenia prispievajú) a aj od

bydliska detí. Posudzovaná je situácia celej rodiny a kritériá pre nárok na rodinné dávky, preto v
tejto súvislosti je skúmané aj centrum záujmu rodiny. V zmysle definície bydliska podľa nariadenia č.
883/2004 (trvalý pobyt je iba štatistický údaj) je podstatné, kde rodičia s deťmi žijú - kde majú napr. deti
detského lekára, u ktorého absolvujú pravidelné prehliadky, kde deti navštevujú školu a podobne. Zo
spisovej dokumentácie krajskému súdu vyplynulo, že lekárska starostlivosť o deti bola vykonávaná v

Y., nebola hradená zdravotnou poisťovňou v SR, ale túto uhrádzal v Y. otec maloletých detí. Maloletý
syn žalobkyne navštívil detskú lekárku od 01.12.2011 jedenkrát v roku 2012 a jedenkrát v roku 2013,
pričom povinné očkovanie absolvoval v Y.. Krajský súd preto vyhodnotil, že bydlisko detí, teda miesto,
kde obe maloleté deti žijú, je v Y., a tento členský štát je v zmysle čl. 11 nariadenia č. 883/2004
príslušný na výplatu rodinných dávok. Súhlasil so žalovaným, že žalobkyňa nevykonáva zárobkovú

činnosť v Y., ale ani v SR, v Y. má žalobkyňa spolu s maloletými deťmi tiež bydlisko. Dodal, že na
základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií žalovaný správne dospel k záveru, že
centrum záujmov rodiny žalobkyne je v Y., ktoré je štátom jej bydliska. Z uvedeného dôvodu je Y. jedinou
príslušnou krajinou na výplatu rodinných dávok a SR od narodenia ďalšieho dieťaťa tohto obdobia už
nie je kompetentným štátom na výplatu rodičovského príspevku.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že celé
nariadenie č. 987/2009 je založené na spolupráci inštitúcii členských štátov, čo v jej prípade vôbec
nebolo dodržané. Správne orgány tu porušili predpisy komunitárneho práva, ktoré majú podľa č1. 7
ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť namietala aj v

rámci správneho konania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, avšak s touto námietkou sa
žalovaný vôbec nevysporiadal, a preto je rozhodnutie žalovaného v tejto časti nepreskúmateľné. V
rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je len odkaz, že k týmto námietkam platiteľ
zaujal stanovisko v liste číslo PK2/RŠSD/SOC/2013/12996 z 19. apríla 2013, ako aj v rozhodnutí číslo
AA/2012/09989-NSVOSSD z 13. júna 2012 a tiež v rozhodnutí číslo AA/2012/17014-SSVOSSD z 8.

novembra 2012. Pričom podotkla, že jej nebol doručený žiadny list číslo PK2/RŠSD/SOC/2013/12996
z 19. apríla 2013, iba list číslo PK2/RŠSD/SOC/2013/12996 z 17. apríla 2013, ktorý je len opravou
prvostupňového rozhodnutia a neobsahuje vysporiadanie sa s námietkami, čo platí aj o odôvodneniach
predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného, lebo neobsahujú adekvátne vysporiadanie sa s námietkami,
že správne orgány nepostupovali v spolupráci s gréckymi inštitúciami. Krajský súd sa vyjadril len vo

vzťahu k otcovi dieťaťa, ku ktorému ani nebola sporná príslušná inštitúcia, ani jeho bydlisko. Ona
namietala, že nebol dostatočne posúdený jej rodinný stav, jej rodinné väzby, neposúdili bytovú situáciu
nielen na Slovensku, ale aj v mieste návštevy - v Y., jej povinné zdravotné poistenie platené na
Slovensku, platenie poplatku za odpad na Slovensku, jej úmysel trvalo zdržiavať sa na Slovensku.
Namietala, že jej rodinné väzby ako aj centrum záujmov sa viažu na Slovensko a v Y. je len na návšteve,

aby zabezpečila kontakt dieťaťa s otcom, ktorý je vážne chorý, a preto nemôže cestovať na Slovensko.
Uviedla, že keď sa bola informovať na inštitúcii v Y., nikto sa tam s ňou nebavil, a odbavili ju tak, že je v
Y. na návšteve. V zmysle čl. 11 nariadenia č. 987/2009 by mali potom príslušné inštitúcie Slovenska a
Y. po vzájomnej dohode určiť centrum záujmov na základe všetkých dostupných informácií súvisiacich
s príslušnými skutočnosťami. Ak by nedospeli tieto inštitúcie k dohode, na určenie miesta bydliska

žalobkyne by bol rozhodujúci úmysel (čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 987/2009). V tomto smere postupovali
správne orgány v rozpore s nariadením, lebo s Y. inštitúciou vôbec nespolupracovali a neurčili centrum
záujmov spoločne s ňou, čím presúvajú povinnosti na žalobkyňu. Jej prítomnosť v Y. nemohli správne
orgány bez ďalšieho považovať za trvalú a stabilnú bez skúmania aj otázky reálneho bydliska v Y.. Podľarozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/18/2011 z 20.03.2012 mal tiež žalovaný osvedčiť zhodu
názorov na bydlisko žalobkyne v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 s príslušnou inštitúciou
druhého členského štátu. Nedodržaním postupu podľa nariadenia teda slovenské príslušné inštitúcie

spôsobili situáciu, že nedostane rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku ani na Slovensku a ani
v Y., lebo Y. inštitúcie vyhodnocujú jej pobyt v Y. len ako návštevu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nárok žalobkyne je odvodzovaný od nároku oboch
rodičov detí na základe výkonu ich pracovnej činnosti (a teda príslušnosti k právnym predpisom podľa

štátu, do ktorého systému sociálneho zabezpečenia prispievajú) a od bydliska detí. Posudzovaná je
situácia celej rodiny, a kritérií pre posudzovanie nároku na rodinné dávky je viac ako pri príspevkových
dávkach sociálneho zabezpečenia, pri ktorých sa určuje uplatniteľná legislatíva len na jednotlivca, a viac
je aj rozhodujúcich skutočností s priamym vplyvom na nárok na rodinné dávky v zmysle príslušných
národných legislatív. Preto v tejto súvislosti uvedené nariadenia skúmajú aj centrum záujmu rodiny,
teda aj rodinných príslušníkov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že bydlisko podľa článku

1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Bydlisko teda nemusí
byť zhodné s trvalým pobytom. Podstatné je, kde rodičia s deťmi žijú, kde majú deti detského lekára, u
ktorého absolvujú pravidelné prehliadky atď. Uviedol, že v správnom konaní o. i. zistil z listu praktického
lekára, že maloleté deti žalobkyne navštívili ambulanciu detského lekára v SR v období od 01.12.2011
do vydania napadnutého rozhodnutia (15.05.2013) dvakrát, z toho raz v roku 2012 a raz v roku 2013 a

tiež to, že povinné očkovania deti absolvovali v Y.. Zo spisovej dokumentácie tiež žalovanému vyplynulo,
že lekárska starostlivosť o deti bola vykonávaná v Y. a nebola hradená zdravotnou poisťovňou v SR,
ale podľa vlastného vyjadrenia žalobkyne, uvedenom v úradnom zázname zo dňa 03.01.2013 ju v Y.
uhrádzal otec maloletých detí. Vyhodnotil, že v napadnutom rozhodnutí z celkového posúdenia všetkých
dostupných informácií riadne preukázal, že centrum záujmov rodiny žalobkyne je v Y., ktoré je štátom

jej bydliska. Z uvedeného dôvodu je Y. jedinou príslušnou krajinou na výplatu rodinných dávok. SR
nie je kompetentným štátom na výplatu rodičovského príspevku. Listy pre žalobkyňu preberala jej
splnomocnená zástupkyňa, matka V. Q., čo žalovaný aj riadne preukázal doloženými doručenkami.
PokiaľžalobkyňapoukázalanarozsudokNajvyššiehosúduSRvoveci4Sžso/18/2011,žalovanýuviedol,
že v prípade predmetného rozsudku sa jednalo o priznanie podpory v nezamestnanosti v situácii, keď

žalobca pracoval v členskom štáte a jeho úmyslom bolo zabezpečiť si stabilné bývanie v SR. Svoj
úmysel aj zdokladoval kúpnou nehnuteľnosti, čím preukázal väzby na SR. Avšak žalobkyňa len verbálne
prejavovala úmysel bývať v SR, avšak v správnom konaní bolo zistené a preukázané, že reálne kroky
viedli k jej bývaniu práve v Y.. Žiadal preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdiť. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.09.2015 žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 11 ods. 3 písm.

e) nariadenia č. 883/2004 otec maloletého podlieha z dôvodu zamestnania legislatíve Y. a v zmysle čl.
11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 podlieha legislatíve Y. aj žalobkyňa z dôvodu bydliska. Keďže
Grécko je jedinou príslušnou inštitúciou, ktorá v tomto prípade zodpovedá za poskytovanie dávok, čl. 7
nariadenia č. 883/2004 sa na prípad žalobkyne nevzťahuje.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.
s. p."). Podľa § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý

rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania, a dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie") „bydlisko" znamená miesto, kde osoba

zvyčajne býva.

Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym
predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

Podľa čl. 11 (3) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16: a) osoba vykonávajúca činnosť ako
zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom
tohto členského štátu; e) ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha právnympredpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce
tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.

Podľa čl. 76 (6) základného nariadenia v prípade ťažkostí pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia,
ktoré by mohlo ohroziť práva osoby, na ktorú sa vzťahuje, inštitúcia príslušného členského štátu alebo
členského štátu bydliska danej osoby kontaktuje inštitúciu (inštitúcie) daného členského štátu (členských
štátov).Aksanemôženájsťriešenievrámciprimeranejdoby,danéosobymôžuprizvaťsprávnukomisiu,
aby zasiahla.

Podľa bodu 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len
„vykonávacie nariadenie"), aby sa určila príslušná inštitúcia, t. j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa
uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho
rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného členského štátu. Aby sa zabezpečila

ochrana dotknutej osoby počas obdobia nevyhnutného na komunikáciu medzi inštitúciami, je potrebné
zaručiť jej predbežné zaradenie do systému sociálneho zabezpečenia.

Podľa bodu 11 vykonávacieho nariadenia členské štáty by mali spolupracovať pri určovaní miesta
bydliska osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 883/2004, a v prípade sporu by

sa mali posudzovať všetky dôležité kritériá, aby sa vec vyriešila. Tieto môžu zahŕňať kritériá uvedené
v príslušnom článku tohto nariadenia.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko

Senec č. PK2/RŠSD/SOC/201312996-002 zo dňa 13.02.2013, ktorým tento žalobkyni od 01.12.2011
odňal rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa - B. P. F., nar. XX.XX.XXXX v sume 190,10 eur.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím č. 9132/2009-ŠSD/2
zo dňa 16.04.2012 odňal oprávnenej osobe rodičovský príspevok na dieťa F. B. P., nar. XX.XX.XXXX
nakoľko si podala dňa 20.12.2011 žiadosť o rodičovský príspevok na dcéru F. J., nar. XX.XX.XXXX.

Z dôvodu, že dňa 20.12.2011 obdržal od oprávnenej osoby úradne preložený rodný list dieťaťa J. F.,
nar. XX.XX.XXXX vznikol dôvod na prešetrenie, či oprávnená osoba naďalej spĺňa podmienky nároku
na výplatu rodičovského príspevku. V preskúmavanom rozhodnutí odvolací správny orgán uviedol, že
platiteľ vyplácal rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa do troch rokov veku na syna B. P. F., nar.
XX.XX.XXXX.

Počas administratívneho konania správny orgán zistil, že žalobkyňa je slobodná, posledný pracovný
pomer v Slovenskej republike ukončila dňa 24.03.2006. Trvalý pobyt má žalobkyňa a rovnako jej dve
maloleté deti hlásený na Slovensku v rodinnom dome u matky žalobkyne V. Q., kde majú podľa jej
vyjadrenízariadenúizbu,vktorejbývajúpočasnávštevnaSlovensku.NaSlovenskužalobkyňanevlastní
žiadnu nehnuteľnosť. Dcéra žalobkyne sa narodila dňa 11.09.2011 v Y.. Otec maloletých detí žije v Y.,

kde je samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobkyňa ako adresu bydliska v inom členskom štáte od
roku 2009 uviedla adresu bydliska otca detí. Podľa jej vyjadrení sa zdržiava v Y., aby zabezpečila kontakt
detí s otcom. Žalobkyňa počas konania uviedla, že na Slovensku sa s deťmi zdržiava každé dva až tri
mesiace, čo sa podľa správneho orgánu nepodarilo preukázať. Detská lekárka syna žalobkyne v liste
zo dňa 14.03.2012 uviedla, že maloletý B. F. žije trvale v Y., povinné očkovanie má absolvované v Y.,

matka so synom prídu do detskej poradne, keď sú na Slovensku. V období od 01.12.2011 do 06.02.2013
navštívili detskú lekárku dvakrát (14.05.2012 a 03.01.2013). Vo vyhlásení o bydlisku žalobkyňa uviedla,
že obe maloleté deti majú detskú lekárku na Slovensku aj v Y.. Žalobkyňa v konaní predložila potvrdenie
materskej školy, že maloletý syn žalobkyne je prijatý do ich zariadenia. Na výzvu odvolacieho správneho
orgánu materská škola dňa 15.04.2013 oznámila, že maloletý bude navštevovať materskú školu len od

27.05.2013 do 01.06.2013.

Na žalobkyňu sa vzťahuje ustanovenie čl. 11 (3) písm. e) základného nariadenia podľa ktorého s
výhradou článkov 12 až 16 ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a) až d) nevzťahujú, podlieha
právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia

zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. Bolo
preto potrebné vyhodnotiť, kde sa nachádza miesto bydliska žalobkyne. Odvolací súd sa stotožnil s
tvrdením žalovaného, že pri vyhodnocovaní bydliska za účelom rozhodnutia o nároku na poskytnutie
rodinnej dávky je posudzovaná situácia celej rodiny a skúmané centrum záujmov celej rodiny.Krajský súd vyslovil názor, že z podaní žalobkyne a šetrení správneho orgánu nevyplýva, že by
skutočným úmyslom žalobkyne bolo trvalo sa zdržiavať v Slovenskej republike, tvrdenie žalobkyne, že

do Y. chodí len na návštevy a na Slovensku je každé dva až tri mesiace, nebolo preukázané, počas roka
2012 bola preukázaná len jedna návšteva žalobkyne na Slovensku dňa 14.05.2012 a následne až na
prelome rokov 2012 a 2013. Zásielky adresované žalobkyni do vlastných rúk preberala počas konania
jej matka na to žalobkyňou splnomocnená.

Bod č. 10 úvodných ustanovení vykonávacieho nariadenia však hovorí, že aby sa určila príslušná
inštitúcia, t. j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité
dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako
jedného členského štátu. Podľa bodu 11 vykonávacieho nariadenia členské štáty by mali spolupracovať
pri určovaní miesta bydliska osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a nariadenie (ES) č. 883/2004, a
v prípade sporu by sa mali posudzovať všetky dôležité kritériá, aby sa vec vyriešila. Tieto môžu zahŕňať

kritériá uvedené v príslušnom článku tohto nariadenia.

Je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna dohoda medzi príslušnými
inštitúciami Slovenskej republiky a Y. ohľadom určenia bydliska rodiny žalobkyne.

Žalovaný od roku 2009 vyplácal rodičovský príspevok na syna žalobkyne. Za bydlisko žalobkyne a
jej rodiny teda považoval Slovensko. Ak po narodení dcéry žalobkyne videl správny orgán dôvod na
odňatie rodičovského príspevku z dôvodu zmeny bydliska, bolo jeho povinnosťou kontaktovať príslušnú
inštitúciu v Y. za účelom jednoznačného zistenia príslušnej krajiny. V zmysle vykonávacieho nariadenia
totiž nestačí vylúčenie Slovenska ako krajiny bydliska žalobkyne a jej rodiny. Je potrebné jednoznačne

zistiť, či rodina žalobkyne má bydlisko v Y., a teda v spolupráci s príslušnou gréckou inštitúciou určiť, či
je Y. príslušné na vyplácanie rodičovských dávok. Musí existovať istota, že bydlisko rodiny žalobkyne
je v Y..

Žalovaný nemôže žalobkyňu vystaviť situácii, že oba do úvahy prichádzajúce štáty budú považovať za

príslušný členský štát na poskytnutie rodičovských dávok druhú stranu a bez vzájomnej spolupráce a
komunikácie každý z nich jednoznačne určí za príslušný iný štát (bydliska) a žalobkyňa zostane bez
dávok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení

s § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s §
151 ods. 1 a 2 O. s. p. Úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslila v lehote

troch dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.