Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204525
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416204525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: C. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. L. XXXX/XX, P. proti žalovanému: Slovenská elektrizačná prenosová sústava,
a. s., so sídlom Mlynské nivy 59A, Bratislava, IČO: 35 829 141, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie povinnosti zo zmluvy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. januára 2017 č. k. 15C/37/2016-81 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 34, § 37 ods.
1, 2, § 43b ods. 1 písm. b/, § 44 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal, aby súd vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť na Slovenskom
pozemkovom fonde, Búdková 36, Bratislava zámenu pozemkov do 60 dní tak, že: pozemok v k. ú. K.
M., obec K. M., okres Nové Zámky vedené v Správe katastra Nové Zámky:
č. LV XXX

- parc. č. 1024/1, o výmere 17.275 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 432 m2,
- parc. č. 1024/5, o výmere 23 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 1 m2,
č. LV XXXX
- parc. č. 1024/2, o výmere 84 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 2 m2,
- parc. č. 1024/3, o výmere 4239 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 106 m2,
- parc. č. 1024/4, o výmere 4185 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 105 m2,
- parc. č. 1024/6, o výmere 168 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 4 m2,

- parc. č. 1024/07, o výmere 222 m2, spoluvlastnícky podiel 30/1200, v prepočte 6 m2,
č. LV XXXX
- parc. č. 1025, o výmere 69351 m2, spoluvlastnícky podiel 210/8400, v prepočte 1374 m2,
č. LV XXXX
- parc. č. 1111/2, o výmere 903 m2, spoluvlastnícky podiel 20/4800, v prepočte 4 m2,
č. LV XXXX
- parc. č. 1108/16, o výmere 5250 m2, spoluvlastnícky podiel 1/6, v prepočte 875 m2,

- parc. č. 1113/247, o výmere 4451 m2, spoluvlastnícky podiel 1/6, v prepočte 742 m2,
spolu vo výmere 4011 m2, všetky pozemky v spoluvlastníctve žalobcu, pozemky sú umiestnené mimo
zastavaného územia obce, zameniť za pozemok v k. ú. J., obec J., okres Brezno, vedený v Správe
katastra Brezno na č. LV XXXX ako parc. č. 1594 o výmere 2643 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, druhpozemku záhrady vo vlastníctve: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335
345, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o vymedzení vzájomných vzťahov vzniknutých pri výstavbe Vedenia 2 x 400kV Gabčíkovo -

Veľký Ďur, ktorá bola uzavretá medzi stranami dňa 20. 10. 2009 bolo na nehnuteľnostiach žalobcu
zriadené vecné bremeno zo zákona pre ochranné pásmo, spočívajúce v práve umiestnenia podperného
bodu a nadzemného elektrického vedenia, v trpení ochranného pásma vedenia a v práve prechodu
cez vymedzené pozemky, pre výstavbu a prevádzku. Podľa bodu IV. zmluvy sa žalovaný zaviazal, že
zabezpečí vlastníkovi pozemkov - žalobcovi výmenu pozemkov ako náhradu škody za zriadené vecné

bremeno. Na základe uvedenej zmluvy listom zo dňa 09. 02. 2015 zaslal žiadosť o zámenu pozemkov
na Slovenský pozemkový fond. Žalovaného písomne vyzval o uplatnenie nároku listom zo dňa 14. 12.
2015, na ktorý žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný nereagoval ani na opätovnú výzvu, ktorú mu
adresoval listom zo dňa 22. 01. 2016. Keďže záväzky zo zmluvy sa majú plniť, žiadal, aby súd vo
veci rozhodol navrhovaným spôsobom. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia povinnosti
vyplývajúcej zo Zmluvy o vymedzení vzájomných vzťahov vniknutých pri výstavbe vedenia 2 x 400 kV

Gabčíkovo - Veľký Ďur. V konaní bolo nesporne zistené, že zmluva nebola podpísaná stranami dňa 20.
10. 2009, tak ako je v zmluve uvedené, pričom túto skutočnosť nenamietali ani strany sporu. Zmluva
bola podpísaná až v priebehu roku 2015, najskôr dňa 04. 02. 2015. Uvedené súd považoval za zistené
z dôkazu, ktorý predložil žalobca, a to konkrétne z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobcom a W.
X., ktorá používala mailovú adresu [email protected] ., ale aj zo samotného vyjadrenia žalobcu,

ktorý potvrdil, že zmluvu podpísal s odstupom niekoľkých rokov po obdržaní návrhu zmluvy. Vzhľadom
na skutočnosť, že účastníci v skutočnosti uzavreli zmluvu v iný deň ako je deň uvedený v zmluve, súd
riešil ako predbežnú otázku otázku platnosti samotnej zmluvy. Podľa názoru prvoinštančného súdu došlo
takýmto konaním k obchádzaniu zákona a v prípade ak, by na zmluve bol uvedený skutočný dátum jej
podpisu, nemohlo dôjsť k jej platnému uzavretiu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobcom už návrh na

uzavretie zmluvy zanikol, keďže návrh na uzavretie zmluvy zanikol uplynutím primeranej doby. V danom
prípade nemožno za primeranú dobu považovať dobu v trvaní niekoľkých rokov, t. j. viac ako 4 roky
(návrh zmluvy bol žalobcovi doručený niekedy v štvrtom štvrťroku 2009 a zmluvu podpísal až začiatkom
roka 2015). O skutočnosti, že v čase reálneho podpísania zmluvy (začiatok roku 2015) žalovaný nebol
návrhom na jej uzavretie viazaný, svedčí aj fakt, že žalobca mal voči predloženému návrhu na uzavretie

zmluvy námietky (uvádzané v jeho listoch zo dňa 18. 11. 2009 a 09. 12. 2014), čo je v zmysle § 44
Občianskehozákonníkapotrebnévyhodnotiťakoodmietnutiepredloženéhonávrhunauzavretiezmluvy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že Zmluva o vymedzení vzájomných vzťahov,
od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, je absolútne neplatná z dôvodu obchádzania zákona, a to s
poukazom na jej antidatovanie, nakoľko v prípade uvedenia skutočného dátumu jej podpisu by návrh na

jej uzavretie bol považovaný za zaniknutý, jednak s poukazom na ust. § 43 písm. b) Občianskeho
zákonníka, ale aj s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd ďalej uviedol, že aj v
prípade, ak by Zmluvu o vymedzení vzájomných vzťahov nevyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov
ako absolútne neplatnú, žalobou uplatnenému nároku by nebolo možné vyhovieť. Zmluva o vymedzení
vzájomných vzťahov je v časti IV. neurčitá. Z tejto časti zmluvy nevyplýva, že by sa žalovaný zmluvou

zaviazal na splnenie povinnosti tak, ako to žiada žalobca. Z uvedenej časti zmluvy jednoznačne, resp.
vôbec nevyplýva to, akým spôsobom sa má vlastníkovi (žalobcovi) zabezpečiť zámena pozemkov, v
akej výmere a aké pozemky majú byť predmetom zámeny a rovnako v ňom nie je uvedená lehota, do
ktorej by mala byť takáto zámena realizovaná. Nestačí, že žalobcovi, ako účastníkovi zmluvy, je podľa
jeho tvrdenia jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú práva a povinností zmluvných strán, ak to nie je

spoznateľné z textu listiny - samotnej zmluvy. Jedná sa o abstraktné a nepresné vymedzenie práva a ani
použitím gramatického výkladu, prípadne použitím iných výkladových pravidiel (upravené v § 35 ods. 2
Občianskehozákonníka)niejemožnéurčiť,oakúzámenuaakýchpozemkovmaloísť.Vdanomprípade
ide o právny úkon, ktorý nie je urobený určite a zrozumiteľne, pričom absencia uvedených náležitostí
spôsobuje jeho neplatnosť. V neposlednom rade treba uviesť (čo bolo v konaní rovnako nesporne

zistené), že na pozemkoch, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území K. M. a ktoré žalobca žiada zameniť, nie sú zriadené žiadne vecné bremená v
prospech žalovaného. Na základe všetkých uvedených skutočností, ako aj skutočnosti, že súd nemôže
výrokom rozsudku zaviazať žalovaného na to, aby zabezpečil splnenie povinnosti s treťou osobou, ktorá
nie je ani stranou sporu a ani účastníkom právneho vzťahu (Zmluvu o vymedzení vzájomných vzťahov),

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže mal žalovaný v konaní plný úspech. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.2. Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonomstanovenejlehoteodvolanímžalobca,domáhajúc
sa ním jeho zmeny tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne mu prizná nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre
nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné. Uviedol, že ustanovenie § 43b ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka je na predmetný prípad nepoužiteľné, pretože zmluva nebola uzavretá podľa pôvodného
návrhu žalovaného, ale podľa jeho návrhu, keď navrhol zámenu pozemkov. Tento nový návrh bol oboma

zmluvnými stranami akceptovaný. Súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v takom prípade
bol zmluvnými stranami podpísaný nový návrh zmluvy. Ponechanie dátumu uzavretia zmluvy 20. 10.
2009 nemá za následok neplatnosť zmluvy, ako sa mylne domnieva súd. Dátum nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy. Zmluvou sa napĺňali ciele, ktoré sledovali obe zmluvné strany, preto ani z dôvodov
rozsudku nevie zistiť, v čom malo dôjsť k obchádzaniu zákona. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
súdu prvej inštancie, že zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, čo spôsobuje jej neplatnosť. Zmluva

obsahuje dva právne akty: a/ zriadenie vecného bremena, b/ obstarávateľskú zmluvu, pri ktorej platí
zásada bezformálnosti. Z dopisu adresovanému Energico s. r. o. zo dňa 18. 11. 2009 o uplatnení nároku
je zrejmé, o akú zámenu pozemkov sa jedná. Zo žiadosti zo dňa 23. 12. 2015, ktorú adresoval konateľ
spoločnosti Energico s. r. o. Slovenskému pozemkovému fondu jednoznačne vyplýva, o zámenu ktorých
pozemkov sa jedná. Súd sa s existenciou obstarávateľskej zmluvy vôbec nevysporiadal. Ďalej uviedol,

že je nepodstatné, či predmetom zámeny pozemkov sú pozemky, na ktorých nie sú zriadené žiadne
vecné bremená v prospech žalovaného. Taktiež uviedol, že v danom prípade sa domáha plnenia zo
zmluvy, obsahom ktorej je zabezpečiť v jeho prospech cestou obstarávateľa výmenu pozemkov, čo
zmluva o obstarávaní nevylučuje. Záverom odvolania uviedol, že z hľadiska rozhodovania o trovách
konania žiada použiť § 257 CSP, a tak žiada o odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, keď na jednej

strane žalovaný zriadením vecného bremena by získal výhody, jemu spôsobil škodu, pričom je osobou
neznalou práva a bol nútený sa súdnou cestou domáhať plnenia zo zmluvy. Priznanie náhrady trov
konania žalovanému by považoval za vrcholne nespravodlivé, pretože ako dôchodca má minimálny
dôchodok vo výške 370,50 eura.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. S dôvodmi odvolania žalobcu sa nestotožňuje a považuje ho za
nedôvodné. Uviedol, že aj pokiaľ by súd prvej inštancie pochybil v právnom posúdení otázky platnosti
a neplatnosti zmluvy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na zákonnosť a správnosť vydaného
rozsudku v rozsahu jeho výroku I. a výroku II., nakoľko prvoinštančný súd bol povinný žalobu zamietnuť,

a to s ohľadom na nevykonateľnosť žalobného petitu. Nárok žalobcu je v praxi nevykonateľný, nakoľko
ide o nereálne plnenie, ktoré on ako žalovaný nevie zabezpečiť, ani ovplyvniť. Ďalej uviedol, že
prvoinštančnýsúdriadneadostatočnezistilskutkovýstavveci,pričomosprávnostitaktozistenéhostavu
neboli pochybnosti, nakoľko ani jedna strana sporu skutkové okolnosti posudzovanej veci nenamietala.
V odôvodnení rozsudku súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Rozsudok súdu prvej inštancie
nemožno považovať za arbitrárny. Záverom uviedol, že uplatňovanie práva žalobcom na súde by podľa
jeho názoru nemalo podliehať špeciálnemu režimu vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania strane,
ktorá mala vo veci plný úspech.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ku ktorým by mal zaujať osobitné stanovisko, žalovaný opakuje
známe skutočnosti. Zdôraznil, že sa naďalej domáha plnenia z obstarávateľskej zmluvy, ktorú žalovaný
akceptoval. Z jeho strany neboli vykonané žiadne špekulatívne úkony. V prípade jeho neúspechu ide o

klasický prípad - učebnicový, keď by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania, pretože
sú splnené dôvody osobitného zreteľa a okrem toho aj sociálne pomery na jeho strane.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje so
žalobcom uvádzanými dôvodmi na podanie odvolania a v rozsahu všetkých doterajších vyjadrení

a prednesov trvá na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a nevykazuje znaky
arbitrárnosti.6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 16. 03. 2016 na
uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť na Slovenskom pozemkovom fonde, Búdkova 36 Bratislava
zámenu pozemkov do 60 dní, a to pozemkov v katastrálnom území K. M., špecifikovaných v žalobe

za pozemok v katastrálnom území J., vedenom na LV č. XXXX ako parc. č. 3594 záhrady o výmere
2643 m2 vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., parc. č. KN-
E 605, 614, 632, 635, 641, 687 zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX. Na základe zmluvy o vymedzení
vzájomných vzťahov vzniknutých pri výstavbe Vedenia 2x 400kV Gabčíkovo - Veľký Ďur, uzavretej medzi
stranami sporu dňa 20. 10. 2009 bolo na nehnuteľnostiach žalobcu zriadené vecné bremeno zo zákona

pre ochranné pásmo, vecné bremeno spočíva v práve umiestnenia podperného bodu a nadzemného
elektrického vedenia, v trpení ochranného pásma vedenia a v práve prechodu cez vymedzené pozemky
pre výstavbu a prevádzku. Podľa bodu IV. Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že zabezpečí vlastníkovi
pozemkov - žalobcovi výmenu pozemkov ako náhradu škody za zriadené vecné bremeno. Žalobca
žalovaného písomne vyzval o uplatnenie nároku doporučeným listom zo dňa 14. 12. 2015 a opätovne

dňa 22. 01. 2016, na ktoré žalovaný doposiaľ nereagoval. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojho
nároku domáhal súdnou cestou.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuvyvodil ajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneodôvodnil.Spoukazom

na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. S ohľadom na obsah
podaného odvolania žalobcu odvolací súd udáva, že z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva

skutkový stav veci tak, ako ho zistil i súd prvej inštancie, keď skutočnosť, že Zmluva o vymedzení
vzájomných vzťahov nebola uzavretá podľa pôvodného návrhu žalovaného, ale podľa nového návrhu,
ktorý bol oboma stranami zmluvy akceptovaný, žalobca prezentoval až v odvolacom konaní, bez toho,
že by túto argumentáciu žalobcu bolo možné vyhodnotil ako účinný prostriedok procesného útoku a
ako novotu v odvolacom konaní. V priebehu konania žalobca vo vzťahu k momentu uzavretia zmluvy

prezentoval len to, že zmluva bola v skutočnosti uzatvorená dňa 04. 02. 2015, a nie 20. 10. 2009
(žaloba), ďalej to, že návrh zmluvy nebol žalovaným zrušený, ani odvolaný a nebola stanovená ani
lehota, dokedy má byť návrh prijatý a zmluva bola podpísaná v pôvodnom znení (vyjadrenie žalobcu
zo dňa 05. 12. 2016), a napokon, na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že pracovník
spoločnosti Energico mu povedal, že takýto dátum musí byť na zmluve uvedený (04. 02. 2015). Skutkové
tvrdenia strán sporu v priebehu konania potom nasvedčovali takému skutkovému stavu veci, ako ho

zistil i súd prvej inštancie. Na margo argumentácie žalobcu, že nesprávnosť dátumu uzavretia zmluvy
nemá za následok jej neplatnosť, odvolací súd udáva, že s touto argumentáciou žalobcu je potrebné
súhlasiť, avšak táto nemá žiadny vplyv, a to tak vzhľadom na novú argumentáciu žalobcu v podanom
odvolaní, ako i na samotné dôvody zamietnutia žaloby, na ustálenie záveru o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Je potrebné uviesť, že uvedenie dátumu nie je obligatórnou náležitosťou písomnej

formyprávnehoúkonu,keďzhľadiskavzniku,atýmplatnostipísomnéhoprávnehoúkonu,jerozhodujúci
dátum, kedy akceptant zmluvu skutočne podpísal, nie dátum, ktorý zmluvné strany v zmluve uviedli. I
keďantidatovanézmluvymôžupôsobiťchaotickyvprávnychvzťahoch,zhľadiskaplatnejprávnejúpravy
však nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že sú neplatné. S ohľadom na uvedené, i keď je možné
sa s argumentáciou žalobcu v tom smere, že uvedenie nesprávneho dátumu zmluvy nespôsobuje jej

neplatnosť, stotožniť, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, táto skutočnosť nemá žiadny dopad na
zmenu napadnutého rozhodnutia, resp. ustálenia záveru o jeho nesprávnosti.

17. K ďalšej argumentáciu žalobcu v tom smere, že zmluva o vymedzení vzájomných vzťahov je
dostatočne určitá, keď stranám zmluvy bolo zrejmé, o zámenu ktorých pozemkov sa jedná, čo je zrejmé

i z listín zo dňa 18. 11. 2009 a z 23. 12. 2015, odvolací súd udáva, že s touto argumentáciou sa
nestotožňuje a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že uzavretá zmluva je pre jej neurčitosť
neplatnýmprávnymúkonom.ZustanoveniačlánkuIV.zmluvyovymedzenívzájomnýchvzťahovvyplýva
to, že žalovaný zabezpečí vlastníkovi (žalobcovi) výmenu pozemkov ako náhradu škody za zriadenie
vecného bremena pri výstavbe uvedeného vedenia. Z takejto formulácie zmluvného dojednania nie je

zrejmé, akým spôsobom sa má výmena pozemkov zabezpečiť, aké pozemky majú pred predmetom
zámeny a ani, kedy má byť zámena realizovaná. Je potrebné uviesť, že určitosť predstavuje kvalitu
obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť i zrozumiteľnosť písomného
prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani
medzi účastníkmi právneho vzťahu a ani u osôb nezúčastnených na tom-ktorom zmluvnom vzťahu.

Na uvedenom závere nič nemení ani poukaz žalobcu na zásadu neformálnosti tohto právneho úkonu,
pretože ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, čo je i tento prípad, (ne)určitosť prejavu vôle
je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie,
dospel k záveru o neplatnosti uzavretej zmluvy pre jej neurčitosť. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje
s argumentáciou žalobcu, že je nepodstatné, akých pozemkov sa má výmena týkať, keď účelom výmeny

pozemkov v zmysle zmluvy bola náhrada škody za zriadenie vecného bremena, z čoho potom možno
ustáliť to, že predmetom výmeny budú tie pozemky, na ktorých žalobcovi v dôsledku zriadenia vecného
bremena škoda vznikla. Pokiaľ žalobca žiadal výmenu pozemkov, ktoré so zriadením vecného bremena
nijak nesúvisia, i uvedená skutočnosť odôvodňovala taký záver, že jeho žaloba nie je opodstatnená.
Napokon, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcom požadovaný návrh rozhodnutia súdu,

ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zabezpečiť plnenie treťou osobou, ktorá nie je
stranou sporu, ani účastníkom zmluvného vzťahu, je nevykonateľný, keď realizácia samotnej zámeny
pozemkov je mimo vôle žalovaného a splnenie povinnosti žalovaným je podmienené plnením tretej
osoby, čo je z hľadiska výkonu takéhoto rozhodnutia neprijateľné.

18. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, k uvedenému
odvolací súd udáva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia(čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné
dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený,
aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav

pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti
jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak
nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

19. Z hľadiska žalobcom požadovanej aplikácie ustanovenia § 257 CSP na rozhodovanie súdu o
nároku na náhradu trov konania, odvolací súd udáva, že v prejednávanom prípade nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo dôvodné úspešnej strane sporu - žalovanému
priznať nárok na náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej

strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012)

ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že
je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti
za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že
súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. V prejednávanom prípade mal
odvolací súd za to, že neboli preukázané žiadne také výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania úspešnej strane sporu- žalovanému, preto mal za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je i v jeho výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného
vecne správne.

20. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).