Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202286
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514202286.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o.,
Nagano Office Center, Politických vězňu 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705,
Česká republika, právne zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., Gr?sslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, t. č. C. pre seniorov E. XX, J.

Q., za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,
Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 1 420,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C 68/2014 - 57 zo dňa 30.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením pripustil vstup
vedľajšieho účastníka občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania na strane žalovanej.
V odôvodnení uviedol, že žalobca doručil súdu návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014

oznámilo združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstup do konania ako vedľajší
účastníknastranežalovanej.Žalobcanamietalprípustnosťvedľajšiehoúčastníkazdôvoduchýbajúceho
súhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Aj v prípade, ak by súhlas so strany
žalovanej bol udelený, žalobca poukázal na to, že žalovaná v konaní nevystupuje v pozícii spotrebiteľa.
Súd rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 31.12.2014, § 25 ods. 1 zákona č. 25 ods. 1 o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že je pravdou, že

žalobca si svoj nárok uplatnil podľa Nariadenia, ktoré upravuje základný procesný postup pri prerokovaní
vecí s nízkou hodnotou sporu v zmysle tohto Nariadenia. Ako však vyplýva z čl. 19 Nariadenia,
okrem vecí upravených Nariadení sa konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čiže v danom prípade Občianskym súdnym
poriadkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov, čo sa zabezpečuje najmä používaním formulárov

a zavedením lehôt pri jednotlivých procesných úkonoch, ale z jeho obsahu určite nemožno vyvodiť, že
by ostatné inštitúty vnútroštátnej procesnej povahy mohli byť použité iba výnimočne. Vyplýva to aj z
čl. 19 Nariadenia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ani v tomto konaní nie je vylúčené,
aby do konania vstúpil aj vedľajší účastník. V prejednávanej veci je zrejmé, že zmenka, na základe
ktorej si uplatňuje nárok žalobca, zabezpečovala nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie §
93 ods. 2 O.s.p. dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako

vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Toto ustanovenie je zhľadiska systematického zaradenia i jeho obsahu vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym
ustanovením,pričompodľajehozneniasavdanomprípadenevyžadujesplnenievšeobecnejpodmienky
pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia

právneho záujmu na výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v danom
prípade dáva ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. už iba s ohľadom na samotnú povahu vedľajšieho účastníka
ako právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo žalovanej
doručené dňa 31.12.2015 spolu s výzvou, aby v lehote 15 dní oznámila súdu, či súhlasí so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania. Žalovaná sa k tejto výzve nevyjadrila, a teda nenamietala vstup
vedľajšieho účastníka. Z tohto dôvodu súd nemal dôvod nepripustiť vstup vedľajšieho do konania

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal, že konanie v
uvedenej veci je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotu sporou a je právne regulované
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán v konaní

je upravený označeným Nariadením, a to odlišne od vnútroštátnej úpravy. Právna regulácia nariadenia
v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a aplikáciu procesných ustanovení v O.s.p. pripúšťa
len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom, uplatniteľným v
členskom štáte. Uviedol, že samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nemôže
automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť v konaní. Poukázal na nesúlad ustanovenia

§ 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, konkrétne s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý vyplýva z toho, že vedľajší účastník získava prístup k osobným údajom spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ k tomu súhlas nedal. Ide o neoprávnené zasahovanie do súkromného života strany sporu
tak, že vedľajší účastník zhromažďuje o ňom osobné údaje bez jeho súhlasu, čím dochádza k rozporu
i so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktoré neoprávnené spracovávanie prísne

sankcionuje. Ďalej uviedol, že pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu
po 01.01.2015 zákon vyžaduje predložiť konajúcemu súdu aj súhlas strany, popri ktorej sa na konaní
zúčastňuje, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Ďalej zdôraznil, že predmetom tohto konania
nie je konanie, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, preto nie je možné pripustiť vstup
vedľajšieho účastníka do konania. Upozornil na podobnú úpravu tzv. skráteného konania v zmysle O.s.p.

a európskeho konania s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené nariadením. Preto ak právna úprava
nedovoľuje vedľajšiemu účastníkovi podať odpor, nemôže vedľajší účastník ani podať odvolanie voči
rozsudku v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou sporu. Navyše s účinnosťou od 01.07.2016
nemôže právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu v
konaní vystupovať ako intervenient, lebo nemôže preukázať právny záujem na výsledku sporu, ale môže

vystupovať iba ako tzv. iný subjekt. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

3. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ani žalovaná sa k
doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len
„CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa čl. 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na

vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na
súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov
spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti
alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam
oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený

v danom prípade podať návrh na začatie konania.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ pripustil vstup vedľajšieho účastníctva združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania na strane žalovanej. Namietané
nesprávne právne posúdenie nebolo opodstatnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalobcu však považuje za
potrebné doplniť ďalšie dôvody na potvrdenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1

CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide o posúdenie samotnej prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, ku ktorému došlo pred 01.07.2016, tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu
účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky
úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované.
Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého uznesenia v zmysle

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase vstupu vedľajšieho účastníka
do konania.

8. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciou spochybňujúcou možnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Hoci toto nariadenie za účastníkov
konania označuje len navrhovateľa a odporcu nie je v ňom obsiahnutý žiadny zákaz, či obmedzenie
brániace vstupu vedľajšieho účastníka do takéhoto konania. To znamená, že za predpokladu chýbajúcej
právnej úpravy v tomto nariadení týkajúcej sa účasti vedľajšieho účastníka v európskom konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa vedľajšie účastníctvo riadi procesným právom členského štátu, v

ktoromsakonanievedie,čopriamovyplývazčlánku19Nariadeniač.861/2007.NajvyššísúdSlovenskej
republiky v odôvodnení stanoviska č. 93/2015 z 20.10.2015 uviedol, že: „Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia
tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom
a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku.“

9. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v predmetnom konaní nie je možné prihliadnuť na kauzálny
vzťah medzi indosamentom a majiteľom zmenky, a teda, že žalovaná nemá v konaní postavenie
spotrebiteľa, odvolací súd opätovne poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o

nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia
ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnommožnomdomáhanísaochranysvojichpráv.Povinnosťvšeobecnéhosúduposúdiťuplatnený
nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania

výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri
prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom
zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu
normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd je v
záujme naplnenia cieľov právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa oprávnený a zároveň

povinný skúmať kauzálny vzťah, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v konaní zohľadniť
postavenie vystaviteľa zmenky ako spotrebiteľa.10. Podľabodu50uzneseniaSúdnehodvoravoveciC-76/10 zodňa16.11.2010(Pohotovosťs.r.o.proti
IveteKorčkovskej)„Vzhľadomnapovahuavýznamvšeobecnéhozáujmu,naktoromsazakladáochrana
spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,

ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku
majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť
poskytnutia ochrany podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.

11. Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo
súvislému používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.

12. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV je registrovaným

združením, u ktorého je v evidencii občianskych združení vo výpise z registra vedenom Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky uvedený predmet činnosti - spotrebiteľské. Z uvedeného je zrejmé, že ide
o združenie, ktoré v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. mohlo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veci
ochrany práv spotrebiteľa (ide o predmet jeho činnosti).

13. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka -
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a
jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom účastníka, na strane ktorého má vedľajší
účastník v konaní vystupovať. Skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba,
činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom

do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup
takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4/2014). Nevyslovenie súhlasu so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie je možné považovať za nesúhlas účastníka konania so

vstupom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej vo veci sp. zn. 6Cdo 323/2013). V predmetnom
konaní nie je možné vyhodnotiť vstup vedľajšieho účastníka ako nanútený, keďže obsahom spisu nie je
výslovný nesúhlas žalovanej s jeho vstupom do konania.

14. Na právnu úpravu zakotvenú v ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 prihliadať

nemožno, lebo vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015 (konkrétne dňa
10.09.2014), teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť
podnetu aj súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

15. Vedľajší účastník má podľa prvej vety § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti

ako účastník, a teda má právo okrem iného aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy,
odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov (§ 44
ods. 1 O.s.p.), pričom táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia sa s osobnými údajmi
účastníkov konania a prípadne aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je aj to obsahom
súdnehospisu.Týmaleniejedotknutájehopovinnosťchrániťtaktozískanéosobnéúdaje(podľazákona

č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov), zachovávať telekomunikačné tajomstvo (podľa § 63 ods.
2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia
vedľajšieho účastníka v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 1/2014-9 zo dňa 29.01.2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že návrh
na vyslovenie nesúladu § 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 Ústavy SR je zjavne neopodstatnený.

16. Vstup vedľajšieho účastníka do konania sa neprieči ani cieľom konania podľa Nariadenia (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, teda
zjednodušenie a zrýchlenie konania a zníženie nákladov na takéto spory. Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa využíva na cezhraničné spory obhajované, ako aj neobhajované, čo vyplýva

z čl. 5 ods. 1 nariadenia, v zmysle ktorého môže súd nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá z procesných strán. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nie je typickým skráteným konaním, v ktorom je účasť vedľajšieho účastníka vylúčená.Na predmetnú právnu vec preto nemožno aplikovať závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013, na ktoré žalobca vo svojich námietkach odkazuje.

17. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka
ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

18. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správne
potvrdil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.