Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206717
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714206717.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8846/14, o vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 492,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/303/2014 - 54 zo dňa 20.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný
súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na

ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil a poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1,2 a 4, § 53
ods. 1,2, 4 písm. k) a r) a 5, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie čl. 2 písm. a) a
b), čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na čl. 169, 288 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o
úverezodňa19.04.2011vyhodnotilakovzťahspotrebiteľskýspoukazomnapovahusubjektovprávneho
vzťahu a okolnosti uzatvorenia zmluvy, ale aj s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj s poukazom na § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Exekučný súd ďalej vyhodnotil Dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných

podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere ako jednu z neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal na to, že zmenka bola vystavená povinným v rovnaký
deň ako bola uzavretá zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva. K vyplneniu zmenky veriteľom a tým
aj k začatiu plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo
strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne

dojednané. Dohodu o vyplnení zmenky potom exekučný súd vyhodnotil ako dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.

Exekučný súd ďalej vyhodnotil zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne,
ako plnenie v tejto výške odporujúce dobrým mravom. Poukázal aj na to, že zmluva o úvere neobsahuje

ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu
z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionujeabsenciu tejto náležitosti tým, že v takomto prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnom prípade exekučným titulom však zaväzuje
povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením zákona o spotrebiteľských úveroch.

Záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu platní aj na rozhodcovskú zmluvu. V tomto prípade síce
bola uzavretá na samostatnej listine však ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, jej povaha
je adhézna a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Poukázal pritom aj na bod

14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veta prvá a druhá, podľa ktorého : „Veriteľ, dlžník a
ručiteľ (ďalej aj zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich
z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany
sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej
zmluvné strany pomocou mediátora riešenia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek, zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad a zrušenie.“

Z uvedeného vyplýva, že vopred pripravené formulárové ustanovenie všeobecných podmienok
poskytnutia úveru priamo predpokladá rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Aj
keby si dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli skutočne individuálne, pričom adhézna
forma uvedenej zmluvy a jej previazanosť s vopred stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského
konania tomu nenasvedčujú, aj v takom prípade by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla

smerovať len k dojednaniu náležitostí a obsahu rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona
o rozhodcovskom konaní. Je vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej
zmluvy smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva na spravodlivý proces. Dôsledkom a účinkom
rozhodcovského konania pritom v predmetnom prípade bolo, že konajúci rozhodcovský súd priznal
oprávnenému plnenia v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,

ktoré mu poskytnutú právne predpisy vnútroštátneho práva ako aj práva Európskej únie. Dojednanie
rozhodcovskej doložky (správne má byť zmluvy) sú teda z hľadiska právnych noriem nežiaduce,
nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútu právom dovoleného a predvídaného,
došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Dojednanie rozhodcovskej doložky
jetedaprávnymúkonomobchádzajúcimzákon,apretojeabsolútneneplatný,načosúdprihliadaexoffo.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a podľa § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa nesprávne. Exekučný súd v

prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku súd aplikoval aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. V rámci prieskumu exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže

skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho
prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právnom nedovolanému alebo

niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva
zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie
veci pred príslušným súdom. Ďalej namietal, že strana exekučného konania sa môže vyjadriť k

zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pričom
civilné konanie je dvojinštančné. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Ďalej oprávnený poukázal na to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil

skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch jerozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však podľa názoru oprávneného tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval,
a tak konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy

je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenskározhodcovskáa.s.,postupujevsúladesozákonomč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní
v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol teda
vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle uvedeného právneho predpisu. Zmluvné

strany sa v zmysle článku 2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnym vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému
nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o
úvere na všeobecný súd. Poukázal ďalej na odôvodnenie zákonodarcu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa
kde uplatnia svoje práva, súd teda konal nad rámce zákonných ustanovení.

Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu
vydanému vyšším súdnym úradníkom zákonný sudca nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“).

Krajský súd, ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust.

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že dňa 24.02.2014 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, spísaný do zápisnice návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie exekúcie proti povinnému M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, Y., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp. zn. SR 03181/12 zo dňa 31.07.2012. Uvedeným rozsudkom bola povinnému ako
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi 492,83 Eur s žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho práva
ako aj práva Európskej únie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z množstva argumentov, ktoré vo
svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd s poukazom na rozsah a dôvody
odvolania (ktorými je odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný) za podstatné tie, ktoré sa
týkajú vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského a

následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc
rozhodcovského súdu.

Samotné vyhodnotenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského
oprávnený v podanom odvolaní nenamietal. Pokiaľ namietal prekročenie rámca preskumávacej činnosti

zverenej exekučnému súdu Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným
predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania,
v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna
prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie,

ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa

09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť,
zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá
sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen

oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou v

súdnomspiseadostatočnýmspôsobomjuvyhodnotilajsodkazomnaVšeobecnéobchodnépodmienky,
ktoré v ustanovení bodu 14 predpokladajú riešenie sporov v rozhodcovskom konaní v súvislosti úpravou
využitia inštitútu mediácie. Oprávnený nesprávne uviedol, že exekučný súd neúplne zistil skutkový
stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení

sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská

zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (V súvislosti s použitím
ustanovení tohto právneho predpisu odvolací súd poukazuje na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.) V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu preukazovaná písomnosťou

označenou ako rozhodcovská zmluva zo dňa 19.04.2011 (č.l. 22 spisu), uzavretou medzi oprávneným a
povinným. Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne právo a zároveň
aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu
so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či
rozhodcovská zmluva (prípadne doložka) bola medzi oprávneným a povinným vôbec uzavretá ale aj to,

či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným
ide, ako už bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany
spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.
03.2012uviedol,že„princíp„vigilantibusiurasriptasunt“(bdelýmpatríprávo)vspotrebiteľskýchveciachv konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

Odvolací súd okrem argumentov uvedených v rozhodnutí exekučného súdu zdôrazňuje, že dojednanú
rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú a jej obsah zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť
zmluvy o úvere alebo súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako

zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob
rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen zmluva o úvere a zmluvné podmienky
k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V predmetnom prípade má rozhodcovská
zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého bola uzavretá samotná zmluva o
úvere. Povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto prípade navyše ani nie je
alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na začatie konania na
rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po tomto výbere sa už
povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je len
demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi neprijateľné
zmluvné podmienky konkrétne vymedzené v tomto ustanovení.

V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému
akospotrebiteľovipredloženáspolu sozmluvouoúvereaVšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru
knejbeztoho,abyboldostatočneinformovanýopovahe,zmysleanásledkochtakejtozmluvy,absentuje
v nej teda informovaný súhlas povinného.

Pokiaľ oprávnený namietal nesprávnu aplikáciu zákona o rozhodcovskom konaní a namietal nemožnosť
zaujímania právnych stanovísk a úvah k výroku samotného exekučného titulu, k tejto odvolacej
námietke odvolací súd uvádza, že za nosný argument pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie považuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu
medzi oprávneným a povinným z vyššie uvedených dôvodov (čo aj sám exekučný súd konštatoval,

keď uviedol, že „...zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je samo o sebe postačujúcim dôvodom
pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“), preto
vyhodnotenie Dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a preskúmavanie
plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, považuje odvolací súd v rozhodnutí exekučného
súdu za nadbytočné, a tým aj túto odvolaciu námietku oprávneného za nepodstatnú.

S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.