Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809214459
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3809214459.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému I. L., bytom
J. č. XX, o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2371/2009-37 zo dňa 19. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukázaním na ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017 v spojení s § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený sa domáhal vykonania

exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný
Obvodným oddelením PZ Sereď č. AA 2380379 zo dňa 16.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.05.2008 a vykonateľnosť dňa 02.06.2008. Skonštatoval, že exekúcia nebola vykonaná do troch rokov
od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie určená v citovanom ustanovení
zákonajelehotouprekluzívnou,tzn.žesúdnaňuprihliadneexoffo.Keďželehotanavykonanieexekúcie
na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol predložený ako exekučný titul márne

uplynula dňa 02.06.2011, exekučný titul sa uplynutím tohto dňa stal neúčinným a exekúciu vedenú na
jeho podklade súd zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z
nesprávnych zistení skutkového stavu veci. Mal za to, že výrok o trovách exekúcie z hľadiska subjektu

povinného na ich náhradu priamo závisí od výroku o jej zastavení, teda od dôvodu pre ktorý bolo
exekučné konanie zastavené. Súd nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, následkom čoho je nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Mal za
to, že v predmetnom konaní sa nejedná o preklúziu s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Z.z. o priestupkoch. V tomto prípade je vznik právneho vzťahu potrebné posudzovať podľa právnej

úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu je už potrebné, vzhľadom na
absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Poukázal na
to, že v danom prípade bol exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2380379
vydanýObvodnýmoddelenímPZSereďdňa16.05.2008.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa
16.05.2008 a vykonateľnosť dňa 02.06.2008, pričom zákonná trojročná lehota na nariadenia exekúcie
uplynula dňom 02.06.2011. Podľa názoru súdneho exekútora, exekúcia bola v danom prípade nariadená

pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, keďže oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie
dňa 02.11.2009 a na jeho podklade sa exekučné konanie začalo. Vzhľadom na uvedené skutočnostikonštatoval, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z
dôvodu preklúzie. Mal za to, že existuje iný dôvod na zastavenie exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. K samotnej preklúzii uviedol, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva,

a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Krajský súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdnym

exekútorom proti uzneseniu súdu prvej inštancie zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

4. Krajský súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že odvolanie súdneho

exekútora treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).

5. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), sú účastníkmi
exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto

postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený
exekútor.

8. Účastníkom exekučného konania je v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017) aj poverený súdny exekútor, avšak len v tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách

exekúcie. Súdny exekútor je teda účastníkom len pre určitú časť exekučného konania, a to v rozsahu
rozhodovania o trovách exekúcie, v ktorej mu patria všetky procesné práva a povinnosti. Preto právo
podať odvolanie súdnemu exekútorovi prislúcha len vtedy, ak súd prvej inštancie rozhodoval o trovách
exekúcie. Vo všeobecnosti účastníctvo v exekučnom konaní je z pohľadu procesnej teórie vymedzené
tzv. druhou definíciou účastníctva v civilnom konaní tak, že účastníkmi exekučného konania sú tí,

ktorých za účastníkov konania označuje zákon. V exekučnom konaní je to predovšetkým ustanovenie
§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ktoré vymedzuje jeho účastníkov.
Vychádza pritom z toho, že účastníkom má byť taký okruh subjektov, ktorých sa konanie priamo
dotýka. Z uvedeného hľadiska zákon za účastníkov exekučného konania označuje vždy oprávneného
a povinného.

9. Exekučné konanie sa svojou povahou často dotýka práv väčšieho okruhu osôb ako len
povinného a oprávneného. Takto dotknuté osoby exekúciou nie sú síce účastníkmi konania v celom
jeho rozsahu, ale zákon im priznáva účastníctvo pre určitý úsek konania alebo na jednotlivom úkone
(napr. manžel povinného sa stáva účastníkom pre úsek exekúcie, v ktorom sa postihujú veci patriace

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podobne). Postavenie takýchto osôb v konaní nie je
samoúčelné a spravidla sa spája s možnosťou ich aktívneho pôsobenia na výsledok konania (resp.
toho ktorého štádia exekučného konania alebo jeho etapy) v záujme ochrany vlastných práv a im
priznaných právom chránených záujmov. Takto vyjadrený procesnoprávny status nemožno označiť
inak ako účastníctvo, ku ktorému prirodzene patrí právna možnosť v podobe uplatnenia príslušných

procesných prostriedkov (nástrojov), v civilnom práve označovaných ako opravných prostriedkov, v
prípadoch, kedy to zákon dovoľuje (objektívne medze opravných prostriedkov). Rovnako aj súdnemu
exekútorovi patrí postavenie účastníka konania s možnosťou uplatnenia opravných prostriedkov tam,
kde to zákon dovoľuje. Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú etapu (časť exekučného)
konania je pritom potrebné vždy vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. I keď zo zákona nevyplýva,

že by účastníkom konania mal byť i ďalší účastník konania, t. j. skutočnosť, že zákon výslovne
neoznačuje niekoho za účastníka konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby
konať, ak sa účinky jeho postupu alebo rozhodovania týkajú základných práv, ktoré má takáto osobazaručené v ústave alebo medzinárodnej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/221/2012 zo dňa 11.09.2013).

10. Z pohľadu posudzovanej veci je zrejmé, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nie je súdny
exekútor v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), účastníkom
konania; podľa názoru odvolacieho súdu nie je súdny exekútor v tomto prípade ani účastníkom pre určitý
úsek konania, t.j. nie je osobou, o ktorej procesných právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje.

11. K námietkam, týkajúcich sa trov exekučného konania uvedených v odvolaní, odvolací súd dodáva,
že v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, bude súd prvej inštancie
rozhodovať o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. b) CSP
odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa

odvolaním po vecnej stránke nezaoberal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).