Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717209446
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717209446.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti o maloleté deti A. a F., obe bytom u
matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov R., t.č. bytom J.,
zastúpenej J. a R., zastúpeného J. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. januára 2018, č. k. 7P/85/2017-33,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 30. januára 2018, č. k. 7P/85/2017-33 súd prvej inštancie zastavil konanie a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že predmetom konania

je úprava práv rodičov k maloletým deťom s cudzím prvkom, ktorý predstavuje skutočnosť, že matka,
ako aj obe maloleté deti majú ruské štátne občianstvo a zároveň minimálne od mája XXXX ak nie skôr
(keďže z tvrdení matky a otca nebolo možné ustáliť, či k zmene bydliska došlo už v apríli XXXX) žijú v
I. Vzhľadom na cudzí prvok súd skúmal existenciu právomoci ako jednej z procesných podmienok, ku
ktorej existencii je súd povinný prihliadať kedykoľvek za konania, z dôvodu, že nedostatok právomoci
je neodstrániteľnou vadou procesu, ktorá vedie k zastaveniu konania podľa § 9 C.s.p. Vzhľadom na

občianstvo matky a detí v I. súd prvej inštancie pri posúdení otázky právomoci postupoval podľa Zmluvy
č. 95/1983 Zb. medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, podľa
ktorej má právomoc konať vo veci právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi súd toho štátu, na území
ktorého dieťa trvale žije (viď článok 30 ods. 1, 3 Zmluvy). Pojem „trvale žije“ nie je predmetnou Zmluvou
definovaný, nie je definovaný ani slovenským právnym poriadkom. Napriek gramatickej podobnosti,

nemožnohostotožniťspojmom„trvalýpobyt“.Vkaždomjednotlivomprípadejepotrebnévykladaťpojem
„trvale žije“ individuálne, po zohľadnení súhrnu osobitných skutkových okolností a s prihliadnutím na
trvanie a pravidelnosť prítomnosti maloletých v dotknutom štáte, podmienky a dôvody tejto prítomnosti,
štátnu príslušnosť, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti,
rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte, teda či sa v tom ktorom štáte nachádzalo
centrum jeho rodinného a spoločenského života prípadne na umiestnenie jeho majetku. Pokiaľ ide o

časový aspekt určenia miesta, kde maloletí trvale žijú, musí byť zrejmé, že ich prítomnosť nemá v tomto
štáte len prechodný charakter a ich pobyt je pevne spätý s rodinným, spoločenským, sociálnym
a kultúrnym prostredím daného štátu. Po zohľadnení vyššie uvedených kritérií, ako aj zhodných tvrdení
rodičov, súd dospel k záveru, že obaja maloletí nežijú trvale na území T., ale v I., kde obaja žijú v
domácnosti matky a v blízkosti starých rodičov. Maloletý R., občan I., navštevuje v I. predškolské
zariadenie a ovláda ruský jazyk. Maloletá F., občan I., vzhľadom na svoj vek nenavštevuje predškolské

zariadenie, starostlivosť o ňu zabezpečuje matka. V I. je preto v súčasnosti centrum rodinného
a spoločenského života oboch maloletých, u ktorých sa adekvátne k ich veku rozvíja úzka a stabilnáväzba s touto krajinou. Pretože podľa článku 30 ods. 1 a 3 Zmluvy má právomoc súd zmluvnej strany, na
území ktorej dieťa trvale žije a maloletý R. a maloletá F. trvale žijú v I., súd konanie pre neodstrániteľnú
prekážku konania - absenciu právomoci zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka. Navrhla odvolaciemu
súdu uzneseniu súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla,
že je pravdou, že v konaní sa vyskytuje cudzí prvok, ktorým je občianstvo I. maloletých detí i rodičov

maloletých detí. S uvedeným výkladom pojmu „trvale žije“, ktorý podal súd prvej inštancie, sa podľa
nej nie je možné v stotožniť. Matka sa s deťmi nepresťahovala do I. natrvalo. T. opustila z dôvodov,
ktoré uviedla v návrhu, a do tejto krajiny išla iba navštíviť svojich rodičov. V rodnej krajine však
musela zotrvať z dôvodov, ktoré zapríčinil otec, nakoľko tu začal konanie voči matke, kde žiadal jej
tieto deti odňať a navrátiť ich do T., lebo údajne matka mala byť hrozbou pre svoje deti z dôvodu jej
duševného stavu. Matka bola nútená si prenajať byt, nakoľko bytové podmienky u jej rodičov neboli

vyhovujúce, a orgán sociálnej kurately v I. tieto dôkladne sleduje a vzhľadom na to, že prebiehalo
vyššie popísané konanie, matka si musela zabezpečiť bývanie vyhovujúce pre deti. V rámci uvedeného
konania prebiehajúceho pred súdom v I. sa matka musela podrobiť znaleckému dokazovaniu ohľadne
jej duševného stavu, čo si vyžiadalo zotrvanie v krajine. Je pravdou, že mal. R. ovláda ruský jazyk, ale
rovnako ovláda aj jazyk slovenský. R. je zapísaný v predškolskom zariadení v Y. kde má kamarátov a

taktiež sociálne väzby, rovnako aj detskú lekárku. Matka je spoluvlastníčkou bytu v Y., kde sa hodlá s
deťmi vrátiť, ako náhle bude popísané konanie v I. právoplatne skončené (súd návrhu otca nevyhovel,
nakoľko u matky nezistil žiadne duševné poruchy, navrhovateľ podal vo veci odvolanie). Matka po
ukončení rodičovskej dovolenky hodlá pokračovať v trvalom pracovnom pomere v V., kde má toto miesto
na neurologickom oddelení zabezpečené, jej pracovná zmluva doposiaľ trvá. Matke nebolo odňaté

povolenie na pobyt v T. práve z dôvodu, že nutnosť zdržiavať sa mimo územia T. nebola vôľou ani
slobodným rozhodnutím matky, ale toto úmyselne vyvolal otec maloletých detí. Pri určení obvyklého
pobytu dieťaťa je rozhodujúcich viacero faktorov nielen časové hľadisko, teda doba, po ktorú sa dieťa
zdržuje na území iného štátu, ale aj úmysel tu zotrvať, či úmysel si vytvoriť sociálne väzby v danom
štáte. Ako sme už vyššie uviedli, takýto úmysel nebol daný. Na základe vyššie uvedeného žiadame

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, aby
vo veci konal a rozhodol, takýto postup bude v najlepšom záujme maloletých detí.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Nesúhlasil s odvolaním matky. Uviedol, že konanie sa
viedlo na základe návrhu matky, ktorá dňa XX.XX.XXXX odišla bývať s maloletými deťmi do I., nakoľko

tak matka, ako aj deti sú občanmi I. a až doposiaľ s týmito deťmi sa v meste J. zdržujú. Otec sa v
celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu, ktoré odôvodňuje zastavenie konania, a je toho názoru, že
rozhodnutie je zákonné, a žiada, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil a odvolanie
matky zamietol. Poukazoval na tú skutočnosť, že otec viedol konanie v I. vo vzťahu k maloletým deťom
a jeho návrh bol 15.01.2018 súdom v J. zamietnutý. Rozsudok sa stal právoplatný 16.02.2018. Z tohto

rozsudku je zrejmé, že deti žijú trvale s matkou v I. a žiadnym spôsobom nie je možné, aby sa domohol
otec, pokiaľ žije v T., vzťahu a kontaktu s deťmi, pretože sú štátni občania I. a v tejto I. aj s matkou
dlhodobo žijú. Okrem iného však aj z rozsudku tohto súdu vyplýva, že matka trpí diagnózou F22.04,
t.j. Bludovou poruchou a matka aj v súvislosti s týmto ochorením a v snahe zamedziť kontaktu otca
s deťmi, odišla bez ohlásenia s deťmi na územie I.. Maloletý syn R. ovláda ruský jazyk, ale rozhodne

neovláda jazyk slovenský tak, aby mohol v tomto jazyku začať navštevovať základnú školu, a tvrdenie
matky, že je zapísaný v predškolskom zariadení v Y. sa nezakladá na pravde. Skutočnosť, že matka je
spoluvlastníčkou bytu, je nepochybná, ale v súčasnej dobe táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodovanie
v predmetnej veci. Predovšetkým však je potrebné poukázať, že maloleté deti nežijú dlhodobo na území
T., o práve rodičov vo vzťahu k maloletým deťom je oprávnený konať súd v I., ktorý aj rozsudkom zo

dňa 15.01.2018 rozhodoval a okresný súd pre prekážku konania, ktorá spočíva v absencii právomoci,
rozhodol tak, že konanie zastavil. Maloleté deti ako občania I. sú v súčasnej dobe vychovávané u matky,
občianky I., v súlade s právnymi normami I. a trvalý život detí s matkou v I. bráni konaniu vo vzťahu k
maloletým deťom na území T.. Zákonnou povinnosťou a podmienkou konania o maloletých deťom je aj
šetrenie a stanovisko opatrovníka maloletých detí, ktoré však nie je možné vo vzťahu k ich bydlisku v

I., kde sa maloleté deti dlhodobo zdržujú a žijú.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je

potrebné podľa 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť z týchto dôvodov:

6. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého z 19. októbra 1996
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.) právomoc prijímať

opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu,
kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie
iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového
obvyklého pobytu dieťaťa.

7. Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv

a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého z 19. októbra 1996 (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.), ktorého je T. (od 1. januára 2002) i I. (od 1.
júna 2013) zmluvnou stranou, má prednosť pred dvojstrannou zmluvou uzavretou medzi medzi ČSSR
a ZSSR č. 95/1983 Zb., podľa ktorej posudzoval právomoc súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd preto aplikoval na posúdenie otázky právomoci čl. 5 ods. 1 dohovoru, ktorý ako kritérium
pre určenie právomoci zmluvného štátu ustanovuje obvyklý pobyt dieťaťa.

9. Medzinárodné inštitúcie v medzinárodných zmluvách pojem obvyklý pobyt úmyselne nedefinujú, hoci
sa v medzinárodnom práve súkromnom používa približne od roku 1980.

10. Súd prvej inštancie vykladal pojem „trvale žije“ (kritérium podľa dvojstrannej zmluvy) zhodne, ako
je vykladaný pojem „obvyklý pobyt“ v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, ktoré právo EÚ (aj keď nie
aplikovateľné v danej veci) taktiež používa pojem obvyklý pobyt dieťaťa.

11. Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C - 523/07 z 2. apríla 2009 („A“) C - 497/10 z 22.
decembra 2010 („Mercredi“)) obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných
skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v štáte musia
byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo
príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného

prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území
štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.

12. Odvolateľka v odvolaní poukazovala, že sa s deťmi zo T., kde spolu otcom od narodenia žili,

nepresťahovala do I. dobrovoľne a natrvalo. Územie T. opustila nútene pre správanie otca a do tejto
krajiny šla príležitostne - navštíviť svojich rodičov. V rodnej krajine však musela zotrvať z dôvodov, ktoré
zapríčinil otec, nakoľko tu začal konanie o odňatie detí.

13. Matkou tvrdené skutočnosti o dôvode pobytu na území I. (správanie otca vo vzťahu k jej rodičovským

právam) potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.marca 2017, č.k. 5P/11/2017-15, ktoré sa
nachádza v spise a ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a dočasne zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matke. V ňom súd prvej inštancie konštatoval vyhrotenú situáciu v rodine a
uzavrel, že otec využil fakt, keď matka na jeho žiadosť navštívila rodičov v I., nereagoval na jej telefonáty
a matku po návrate nevpustil do ich spoločného bytu a bránil jej v kontakte s deťmi a bývaní v spoločnom

byte.

14. Dôvod pobytu na území štátu je jedným z faktorov slúžiacim pre záver o obvyklom pobyte dieťaťa. V
danej veci možno zo zistených skutočností ustáliť, že k zmene faktického pobytu mimo územie B. došlo
nútene, nie z dobrovoľného rozhodnutia matky.

15. Trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie
sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu.Nazmenuobvykléhopobytusaberiedoúvahynajmävôľadotknutejosobyvytvoriťvňomstáleaobvyklé
centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu.

16. Matka popiera, že by chcela s deťmi trvalo žiť v I.. Svoj pobyt na jeho území opisuje ako dočasný,
príležitostný (návšteva rodičov) a nútený, odôvodnený súdnym konaním a správaním otca. Matka
deklaruje, že sa mieni vrátiť na územie T., o čom svedčí povolenie na pobyt v T., trvajúci pracovný pomer
v V. uzavretý na dobu neurčitú, spoluvlastníctvo bytu na území T. a predovšetkým prejavená vôľa matky.
Matka má úmysel zachovania stabilného centra rodiny v T.. Uvedené nepotvrdzuje zmenu obvyklého

pobytu detí.

17. Otec predložil rozsudok súdu I. zo dňa 15.01.2018. Rozsudok je v ruskom jazyku bez prekladu do
jazyka slovenského. Preto nie je možné zistiť, či súd v I. vôbec skúmal otázku svojej právomoci, ako
tvrdí otec.

18. Vzhľadom na to, že podľa tvrdených i doposiaľ zistených skutočností sa javí, že kritérium právomoci
- obvyklý pobyt detí sa viaže k T., avšak doposiaľ nebol zistený obsah rozhodnutia ruského súdu
predloženého otcom, s ktorým je potrebné sa vyporiadať, odvolací súd podľa 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude potrebné v ďalšom konaní vykonať preklad rozhodnutia ruského súdu
predloženého otcom do jazyka slovenského a vo svetle novozistených skutočností opakovane posúdiť
právomoc v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu s prihliadnutím na osobitosti
prípadu.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutianemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.