Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/15/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110201861
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2110201861.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci navrhovateľky: L. Š., M..

X.XX.XXXX, Q. U. M.. XXXX/XX, Q. B., zastúpenej: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Račianska
62, Bratislava, proti odporcovi: T. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. P.Á. XX, A., zastúpenému agner & partners,
s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť splnomocnenému zástupcovi odporcu náhradu trov konania odporcu
vo výške 1.213,95 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.5.2009 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd

určí, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.12.2008, ktorej predmetom
je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. úz. Q. B. ako parcela č.
XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 214 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 178 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXX/X, je neplatná. Zároveň
žiadala určiť, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností.

Rozsudkom č.k. 19C/15/2010-235 zo dňa 23.4.2012 tunajší súd návrh v celom rozsahu zamietol. Na

základe odvolania navrhovateľky odvolací súd rozsudkom č.k. 24Co/273/2012-387 zo dňa 11.12.3013
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
potvrdil, v ostatnej časti rozsudok zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva nasledovné: ,,Súd sa v odôvodnení zamietajúcej
časti rozhodnutia obmedzil iba na konštatáciu nezistenia dôvodov, ktoré by mali za následok
absolútnu neplatnosť napadnutého právneho úkon, pričom výsledky vykonaného dokazovania plynúce

z listinných dôkazov vo vzájomnej súvislosti dostatočne nevyhodnotil a neodôvodnil rozhodnutie v
časti nevykonania navrhnutého dôkazu svedeckou výpoveďou L. Š. (podľa písomného návrhu zo dňa
30.04.2010, doručeného súdu prvého stupňa 30.04.2010 - č.l. 66), ktorého výpoveď sa inak javí byť
potrebnou na ozrejmenie situácie a okolností za ktorých došlo k ním uzavretej budúcej zmluvy a v tej
súvislosti i k napadnutej zmluve účastníkov....... Správne ustálil iba, že v danom prípade nejde o zastretý
právnyúkon.Vdôsledkutohobolopotompotrebným,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa v časti určenia vlastníctva k nehnuteľnosti s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a

podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok
žalobcu a to najmä sústredením sa na zistenie (ne)existencie vážnosti vôle navrhovateľky pri uzavretí
napadnutej kúpnej zmluvy, túto posúdiť z hľadiska všetkých vyššie citovaných kritérií a danýchokolností. Podľa danej situácie dokazovanie doplniť, predovšetkým riadnym oboznámením listinných
dôkazov, podľa potreby vykonať i iné dôkazy, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotiť v
súlade s ust. § 132 O.s.p. a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné

náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd
i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).“

Vzhľadom na uvedené, predmetom konania zostalo učenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

Pred zrušením rozhodnutia tunajšieho súdu súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkyne F. Š., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou zo dňa
31.12.2008; Výpisom z listu vlastníctva číslo XX katastrálneho územia Q. B.; Potvrdením o svedectve
zo dňa 12.12.2008; Písomným prejavom navrhovateľky zo dňa 27.2.2009.
Následne súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov T. Q., Q. E., I. Š., B. Š.,
L. Š.B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.2008; Zmluvou o

úvere zo dňa 16.10.2008; Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 28.10.2008; Stanoviskom k žiadosti dlžníka
o predčasné splatenie úveru zo dňa 2.12.2008; Späťvzatím návrhu na povolenie vkladu dočasného
prevoduvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíanávrhunazastaveniekonaniazodňa14.1.2009;
Prehlásením veriteľa o splatení úveru zo dňa 14.1.2009; Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave
ČVS: ORP-537/OEK-TT-2009 Pt zo dňa 2.1.2012; Návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnenýzástupcanavrhovateľkyvkonaníuviedol,žeuzavretietejtozmluvyjeneplatnýmprávnym
úkonom, keď pri uzavretí právneho úkonu musí existovať zhoda vo vôli oboch zmluvných strán, v danej
vecinavrhovateľkavôbecnemalazáujemuzatváraťkúpnuzmluvuapredaťodporcovinehnuteľnostiauž

vôbec nie za takú cenu ako bola uvedená v zmluve. Skutočnou pohnútkou, ktorá viedla navrhovateľkou
k uzavretiu zmluvu bolo, že bola v zložitej finančnej situácii, chcela si požičať peniaze, teda jej skutočnou
vôľou a uzavretím zmluvy malo ísť buď o zabezpečovací prevod práva alebo záložné právo, alebo niečo
podobné.

Navrhovateľka uviedla, že pán D. R., ktorý je kamarátom odporcu, poskytol jej starému otcovi J. Š.
pôžičku vo výške 500.000,-Sk dňa 5.9.2008, na vyrovnanie jeho pohľadávky spoločnosti SOS Finance.
Následne, nakoľko D. R. žiadal peniaze vrátiť, jej starý otec J. Š. a stará matka V. Š.B. uzavreli
s D. R. kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, ktoré sú priľahlými nehnuteľnosťami k predmetným
nehnuteľnostiam, aby bolo možné túto pôžičku vrátiť. Vzhľadom na to, že nový vlastník D. R. sa začal

správať v rozpore s dobrými mravmi, keď napr. začal stavať plot, ktorým chcel oddeliť nehnuteľnosti
bez stavebného povolenia resp. ohlásenia príslušnému úradu, táto situácia jej a ostatným rodinným
príslušníkom, ktorí bývali v predmetnom dome, prestala vyhovovať a preto chceli naspäť odkúpiť aspoň
pozemky, na ktorých sa nachádzal septik, prípojka vody, kanalizácia. Keďže na to nemali peniaze,
odporca sa sám ponúkol, že jej s týmto pomôže, navrhol, že jej požičia peniaze a to sumu 1 milión Sk,

keďže sumu 600.000,-Sk mala ešte z predaja nehnuteľností D. R.. Dohodli sa ústne, že peniaze mu
bude splácať vo výške 20.000,-Sk mesačne. Odporca však chcel ako zábezpeku predmetný dom, preto
podpísala predmetnú kúpnu zmluvu v domnení, že v skutočnosti sa nepoužije, keďže tam bolo i záložné
právo banky a spoločnosti Financ Partners. Žiadna zmluva o pôžičke však následne uzavretá nebola,
odporca jej neposkytol ani sľubované peniaze a prišlo jej oznámenie zo správy katastra o povolení

vkladu. Odporca jej povedal, že jej peniaze nedá, najskôr povedal, že peniaze nemá, ona sa však
dozvedela, že vyplatil dlžnú sumu spoločnosti Financ Partners, ktorá mala záložné právo na predmetnú
nehnuteľnosť vo výške 300.000,-Sk, bol to jej dlh voči tejto spoločnosti. Tento stav riešila tak, že podala
trestné oznámenie na odporcu pre podozrenie z podvodu. Medzitým odporca zrušil celej jej rodine trvalý
pobyt v dome, začal ich odtiaľ vyhadzovať. V tomto dome okrem nej bývajú jej starí rodičia, jej matka,

krstná matka a brat.
Odporca mal pripravenú zmluvu o pôžičke, dal jej ju k nahliadnutiu, bolo to ešte predtým, ako podpísala
kúpnu zmluvu, nedovolil jej ju však podpísať s tým, že ju podpíše až po prevzatí finančnej hotovosti.
Táto pôžička nemala byť vyplatená priamo jej, mala ísť na účet pánovi R., z dôvodu, že tieto peniaze
mala použiť na odkúpenie pozemkov, ktoré vlastnil D. R..

Predmetnú kúpnu zmluvu si prečítala celú, zmluva bola podpísaná u notára. Napriek tomu, že jej tieto
peniaze z kúpnej ceny vyplatené neboli, je si vedomá, že podpisom potvrdila prevzatie časti kúpnej ceny,
urobila to, lebo verila odporcovi. Verila mu z dôvodu, že ho poznala dlhé roky, domnievala sa, že keď
je tam záložné právo, nemôže byť povolený vklad.Pri tom, keď jej odporca sľuboval poskytnutie pôžičky bola prítomná jej sesternica F. Š., ktorá vie potvrdiť
skutočnosť, že peniaze titulom pôžičky od odporcu nemali ísť k jej rukám ale k rukám D. R..
Odporcu nikdy nežiadala, aby za ňu zaplatil pôžičku, ktorú mala od spoločnosti Financ Partners,

nepredložil jej doklad o zaplatení dlhu. Je pravdou, že odporca zaplatil zvyšok dlžnej sumy spoločnosti
Finance Partners, bolo to okolo 330.000,-Sk, nie je však pravdou, že by mu povedala aká bola táto dlžná
suma, zisťoval si to sám, cez pána R.J.. Odporca sa finančne nepodieľal na vyplatení pôžičky od OTP
Banky, ktorá mala záložné právo na nehnuteľnosť.
Na otázku, keď tvrdí, že kúpna zmluva je neplatná a malo ísť o pôžičku a nie o predaj, prečo napísala

odporcovi: „Keď nebudú do utorka 3.3.2009 zaplatené 1.400 eur plus OTP banka, tak už nebude
ukecávaťďalšiemuodkladusplátok“datované27.2.2009apodpísanénavrhovateľkou,čochcelasplácať
ak jej nebola poskytnutá pôžička? Navrhovateľka uviedla: ,,Toto bola dlžná suma, ktorú som dlžila OTP
Banke, ktorú chcel odporca, aby najskôr uhradila s tým, že potom jej poskytne pôžičku, pôžičku jej mal
poskytnúť v decembri 2008 s tým, že až keď uhradí splátku OTP Banke tak jej pôžičku vyplatí. Stále
ju len naťahoval, naťahoval čas, túto splátku uhradila v marci 2009 a hneď na to som podávala trestné

oznámenie.“
Na otázku, čo je potom suma 1.400 eur uvedená v tomto písomnom vyjadrení, keď je tam uvedené suma
1.400 eur plus OTP Banka? Navrhovateľka uviedla: ,,Je to tá dlžná splátka, ktorú dlžila OTP Banke, plus
OTP Banke neznamená, že mala vyplatiť celý úver 2 a pol milióna.“
Na otázku súdu keď tvrdí, že s odporcom bola dohodnutá pôžička, boli dohodnuté i podmienky pôžičky t.

j. splátky, ich splatnosť a podobne? Navrhovateľka uviedla: ,,Bola dohodnutá splátka vo výške 21.000,-
Sk mesačne a to tak, že hneď ako mi dá peniaze splátka mala byť vyplatená hneď mesiac na to, peniaze
mi mal vyplatiť odporca v januári vo výške 1 mil. Sk a prvá splátka mala byť následne vo februári 2009.“
Na otázku súdu, kde v tom čase pracovala a aký mala príjem? Navrhovateľka uviedla: ,,V tom čase
som pracovala v hypermarkete Tesco na Zlatých pieskoch, príjem v tej dobe som mala okolo 15.000

Sk. Pôžičku som mala použiť na odkúpenie vedľajšieho pozemku od pána R. a splátky by som mala
z prevádzky pohostinstva.“
Na otázku súdu ako by to všetko časovo stihla previesť nehnuteľnosť, prevádzkovať pohostinstvo,
mať z toho zisk, keď prvá splátka mala byť vyplatená nasledujúci mesiac po poskytnutí pôžičky 1 mil.
Sk? Navrhovateľka uviedla: ,,Pohostinstvo prevádzkuje naša rodina, v tom čase v decembri 2008 ho

neprevádzkoval nikto.“
Na otázku súdu ako vysvetlí, že v priebehu konania tvrdila, že peniaze z pôžičky majú byť vyplatené
priamo p. R. za účelom odkúpenia pozemkov, a teraz tvrdí, že suma pôžičky vo výške 1 mil. Sk mala
byť vyplatená jej? Navrhovateľka uviedla: ,,Je to tak ako som to povedala predtým, peniaze mali byť
vyplatené pánovi R., my sme mali spísanú len zmluvu o pôžičke. Zmluva bohužiaľ nie je, odporca mi

ju dal len k nahliadnutiu.“
Na otázku súdu odkiaľ mala sumu 250.000 Sk, ktorú v deň uzavretia zmluvy poukázala spoločnosti
Finance partners? Navrhovateľka uviedla: ,,Tieto peniaze som mala v hotovosti doma, boli to peniaze
ktoré som mala od spoločnosti Finance partners ako pôžičku, tieto som si požičala v októbri 2008 a v
novembri 2008 som splatila jednu sumu pôžičky vo výške 7.000 Sk a v decembri 2008 som ich vrátila

nakoľko pán W. mi mal požičať peniaze, tak som ich chcela vrátiť.“
Na otázku súdu akú sumu žiadal pán R. za odkúpenie pozemkov? Navrhovateľka uviedla: ,,1.500.000
Sk.“
Na otázku súdu, kto dával inzerát na predaj predmetného domu? Navrhovateľka uviedla: ,,Tento inzerát
dával ešte môj starý otec, vôbec neviem kedy, ja som sa stala vlastníčkou v roku 2005, tento inzerát

nebol stiahnutý.“
Na otázku súdu kto v čase prevodu nehnuteľnosti býval v nehnuteľnosti? Navrhovateľka
uviedla: ,,Bývala som tam ja, starí rodičia, moja matka a moja krstná matka. Tento dom postavili v
minulosti moji prastarí rodičia.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky, čo chcela vlastne urobiť, či chcela len pôžičku alebo predať
nehnuteľnosť? Navrhovateľka uviedla: ,,Chcela som iba pôžičku.“
Na otázku odporcu z čoho chcela navrhovateľka splácať pôžičku tak ako tvrdí vo výške 21.000 Sk
mesačne, keď v tom čase mala pôžičku v OTP Banke vo výške približne 2.500.000 Sk ktorú riadne
nesplácala? Navrhovateľka uviedla: ,,Pôžičku som chcela splácať z prevádzky pohostinstva, čo sa týka

splátok hypotekárneho úveru v OTP Banke tento sme splácali celá rodina.“
Na otázku odporcu na aké obdobie mala byť pôžička vo výške 1.000.000 Sk? Navrhovateľka
uviedla: ,,Malo to byť približne na tri, štyri roky, nie som si presne istá.“Na otázku odporcu aký bol dohodnutý úrok? Navrhovateľka uviedla: ,,Úrok si nechcel, nakoľko si nás
poznal celú rodinu.“
Na otázku odporcu či má vedomosť o tom, že jej dedo J. Š. po tom ako predmetná nehnuteľnosť bola

predmetnou zmluvou predaná kúpil nehnuteľnosť na juhu Slovenska? Navrhovateľka uviedla: ,,Dedo
po tom ako predal susedné pozemky pánovi R.Ž. kúpil si rodinný dom vo F. U. v roku 2008, nemám
vedomosť o tom, že by sa chcel sťahovať. Mala to byť víkendová chata, keďže od narodenia žil v
predmetnej nehnuteľnosti.“
Na otázku zástupcu odporcu či si v ťaživej životnej situácii kúpili víkendovú chatu? Navrhovateľka

uviedla: ,,Ja som v ťaživej situácii nebola, keďže tento dom si kupoval môj starý otec a nie ja.“
Na otázku zástupcu odporcu, prečo brat B. Š., ktorý prevádzkoval pohostinstvo a malo ich všetkých
živiť, prečo prestal prevádzku prevádzkovať, keď to mal byť zdroj obživy pre celú rodinu a splácania
úverov? Navrhovateľka uviedla: ,,Brat prestal prevádzkovať pohostinstvo lebo sme predali pozemok i
s pohostinstvom pánovi R., pán R. mal s dedom spísanú zmluvu o pôžičke keď pán R. požičal dedovi
peniaze, dedo mu ich nemal odkiaľ vrátiť brat musel ukončiť prevádzkovanie, nakoľko zmluva bola

spísaná s dedom tak, že všetok zisk by mal ísť pánovi R.. Toto bolo v roku 2008 keď prestal prevádzkovať
ešte predtým ako si dedo kúpil víkendovú chatu.“
Na otázku súdu, prečo navrhovateľka tvrdí, že nemala finančné problémy, keď na druhej strane tvrdí, že
nechcela predať nehnuteľnosť, ale v skutočnosti chcela pôžičku 1 mil. Sk od odporcu? Navrhovateľka
uviedla: ,,Ja som pracovala v BA mala som príjem.“

Na otázku súdu, načo potom potrebovala 1 mil. Sk od odporcu, ktorý ako tvrdí mala použiť na odkúpenie
pozemkuodpánaR.,kdestálobistro,tedapozemku,ktorýmupredaldedoaktorémupatrilobistro,prečo
ona si chcela požičať peniaze, keď dedo mal finančné prostriedky, keď ako tvrdila kúpil si víkendovú
chatu? Navrhovateľka uviedla: ,,Dedo chcel predať tieto priľahlé pozemky, ja som nemala peniaze,
aby som vyplatila pána R. za pôžičku, ktorú poskytol dedovi, ja som to chcela riešiť týmto spôsobom

teda pôžičkou, lebo s dedom sa vtedy nedalo riešiť nič, jeho psychický stav a jeho správanie nebolo
v poriadku.“
Na otázku súdu aká bola kúpna cena víkendovej chaty? Navrhovateľka uviedla: ,,To naozaj netuším.“
Na otázku zástupcu odporcu navrhovateľke či bola alebo nebola v ťaživej situácii? Navrhovateľka
uviedla: ,,Nebola som v ťaživej životnej situácii.“

Na otázku zástupcu odporcu ako ste chceli prevádzkovať bistro v Bielom Kostole, keď ste pracovali
pravdepodobne vo viaczmenej prevádzke? Navrhovateľka uviedla: ,,Prevádzkovali by ju moji rodinní
príslušníci a ja som pracovala iba na ranných zmenách.“
Na otázku zástupcu odporcu odkiaľ ste chceli získať finančné prostriedky ktoré predstavujú rozdiel
medzi kúp. cenou za pozemky pod bistrom, ktoré požadoval od vás pán R. (1.500.000 Sk) a údajnou

pôžičkou od odporcu vo výške 1 mil. Sk? Navrhovateľka uviedla: ,,500.000 Sk som mala od pána R.
ešte za pozemky, ktoré mu dedo predal.“
Na otázku zástupcu odporcu ako nadobudla predmetnú nehnuteľnosť od starých rodičov?
Navrhovateľka uviedla: ,,Kúpnou zmluvou, peniaze na kúpu som mala rodiny, keď mama sa starala o
svojich starých rodičov, rodinný dom bol rozdelený na dve časti, peniaze som mala od rodiny.“

Na otázku zástupcu odporcu aká bola kúpna cena? Navrhovateľka uviedla: ,,1 mil. Sk. K veci chcem
ešte uviesť, že v ťaživej situácii som nebola z finančného hľadiska, ale zo situácie, ktorá sa viedla od
rozhodnutia deda predať priľahlé pozemky pánovi R. a moja situácia keď som ich chcela odkúpiť naspäť,
tá situácia bola pre mňa ťaživá lebo mne ako osobe by mi úver nikdy nedali, s bratom sme zháňali
hypotekárny úver, ale to dlhšie trvalo. O tom vedel aj pán R..“

Na otázku zástupcu odporcu keď ste teraz uviedli, že ste splácali hypotekárny úver, povedali ste že so
splátkamihypot.úverusteproblémnemali,prečostesbankourokovaliopredĺženísplátokaprečobanka
pohľadávku voči vám predala? Navrhovateľka uviedla: ,,Problém so splácaním hypot. úveru som mala
od januára 2009 ako sa stal odporca majiteľom nehnuteľnosti, v tejto dobe som úver prestala splácať
lebo odporca mi mal poskytnúť pôžičku, namiesto toho podal urýchlený vklad do katastra, stále ma

zavádzal a čakala som na pôžičku, na odporcu som podala trestné oznámenie o čom som informovala
i banku, banka mi odporúčala aby som úver nesplácala kým sa nevyrieši táto situácia.“
Na otázku zástupcu odporcu či pôžička od odporcu mala slúžiť na splácanie úveru v banke?
Navrhovateľka uviedla: ,,Samozrejme nie, nakoľko odporca urobil vklad do katastra, už v tej dobe som
vyhľadala advokáta a ten mi poradil, aby som úver nesplácala.“

Zástupca odporcu k výpovedi navrhovateľky uviedol: ,,Keď to teda zhrniem máme obdobie kedy brat
navrhovateľky prestal prevádzkovať bistro, pretože musel údajne odvádzať všetok zisk tretej osobe a
starý otec navrhovateľky si kúpil víkendovú chatu za údajný predaj pozemkov na ktorom stálo toto bistro,navrhovateľka pracovala v Bratislave a všetci chceli prevádzkovať neexistujúce bistro, ktoré ich malo
živiť a ešte im poskytnúť priestor na splácanie neúmerných pôžičiek. Moja otázka je, či tomu rozumiem
správnečitotaktobolo?Navrhovateľkauviedla:,,Ktomutosaťažkoviemvyjadrovať,lebojasomnemala

žiadne finančné problémy, splácala som hypotekárny úver v OTP Banke, riadne som bola zamestnaná,
čo sa týka môjho brata a môjho starého otca, k ich rozhodnutiam som sa nemohla vyjadriť.“

Na otázku súdu prečo podpísala kúpnu zmluvu dopredu? Navrhovateľka uviedla: ,,Odporca mi sľúbil
peniaze hneď pri podpise a to pôžičku vo výške 1 mil. Sk, my sme komunikovali spolu už pred tým,

že mi vyplatí peniaze, že peniaze budem mať vyplatené, že podpíšeme zmluvu o pôžičke hneď ako mi
vyplatí peniaze a mal mi ich vyplatiť v ten deň 31.12.2008 kedy sme podpísali zmluvu, podpísali sme
zmluvu a hneď mi mal vyplatiť peniaze, on ju mal mať pripravenú so sebou, ale mi ju nepredložil.
Na otázku súdu prečo podpísala kúpnu zmluvu keď jej nepredložil zmluvu o pôžičke? Navrhovateľka
uviedla: ,,On mal pripravenú len kúpnu zmluvu, ja som mu dôverovala, že mi tie peniaze dá.“

Na otázku súdu prečo podpísala kúpnu zmluvu keď nedostala ani 1 mil. Sk titulom pôžičky ani zmluvu
o pôžičke? Navrhovateľka uviedla: ,,Lebo som odporcovi dôverovala, preto som podpísala.“
Na otázku súdu z čoho odvodzovala, že sa kúpna zmluva nepoužije? Navrhovateľka uviedla: ,,Nakoľko
som dôverovala odporcovi, ktorý mi povedal, že sa použije zmluva, len ak by sa pôžička nesplácala a
na základe toho, že na dome bola ťarcha od spoločnosti Finance Partners, kde bol hypotekárny úver.“

Na otázku zástupcu odporcu, prečo ste v ten istý deň vyplatili dlh voči spoločnosti Finance Partners,
teda v ten istý deň, kedy bola podpísaná predmetná zmluva? Navrhovateľka uviedla: ,,Nakoľko odporca
o tom vedel, že to vyplatím, ja som to vyplatila, lebo som už nechcela mať toľko pôžičiek.“
Na otázku zástupcu odporcu teda neplatí to čo ste povedali pred chvíľkou, že zabezpečovací prevod
práva v prospech Finance Partners mal slúžiť ako zábezpeka, že odporca kúpnu zmluvu nepoužije.“

Navrhovateľka uviedla: ,,Dlžná suma spol. Financ Partners bola 500.000 Sk, ja som im vrátila len istinu
250.000, ostatné som mala splácať, takže by zostal ako záložný veriteľ Financ Partners a OTP Banka.“
Naotázkuzástupcuodporcuskýmstesadohodliotom,žesplatíteibaistinuapríslušenstvobudeteďalej
splácať? Navrhovateľka uviedla: ,,O tomto som komunikovala s pánom E., zamestnancom spoločnosti
Financ Partners.“

Na otázku zástupcu odporcu prečo vám potom vydávali stav dlhu? Navrhovateľka uviedla: ,,Stav dlhu
bol z novembra 2008, kedy som žiadala o vyčíslenie zostatku úveru.“
Na otázku zástupcu odporcu prečo navrhovateľka potrebovala vyčísľovať istinu, ktorú poznala ak chcela
vyplatiť len istinu a úroky splácať? Navrhovateľka uviedla: ,,Vedela som že sú tam aj úroky, len som
nevedela, že bude taká vysoká suma, ktorú je potrebné vrátiť spoločnosti Finance Partners.“

Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť, keď nielenže
považuje predmetný návrh za nedôvodný, ale aj za neodôvodnený. V spise sa nachádzajú len názory a
domnienkynavrhovateľkyatotovyplývaizjejvýpovede,ktorájezmätočná.Naopakvspisesanachádza
kúpna zmluva, ktorá obsahuje všetky náležitosti, ktoré takýto úkon vyžaduje. V konaní doposiaľ nebolo

preukázané, že by tento právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy nebol vykonaný vážne, slobodne, že
by bol nezrozumiteľný.
Nie je celkom zrejmé, ako s predmetným konaním súvisia úkony realizované D. R.. Taktiež nie je zrejmé,
čo chcela navrhovateľka splácať, keď pôžička jej pred uzavretím zmluvy ani poskytnutá nebola. Čo
sa týka kúpnej ceny, poukazuje na tvrdenie samotnej navrhovateľky v písomnom vyjadrení zo dňa

11.2.2009, z ktorého je zrejmé, že sa prevádzajú nehnuteľnosti, na ktorých viazne ťarcha a to záložné
právo, z čoho je zrejmé, že v takomto prípade sa táto skutočnosť premieta i do kúpnej ceny, keď záväzky
je potrebné vyrovnať. Poukazuje ďalej na to, že nie je zrejmé, prečo navrhovateľka napriek tomu, že ju
odporca podľa jej názoru podviedol, nevyužila svoje právo podať odvolanie voči rozhodnutiu o povolení
vkladu. Navrhovateľka napriek tomu, že v januári 2009 už mala vedomosť o tom, že odporca jej pôžičku

nechce poskytnúť, nevyužila svoje právo odvolania v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o návrhu
na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím bolo umožnené správe katastra ďalej
konať a rozhodovať o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Poukazuje ďalej na skutočnosť, že v prípade, ak by tomu malo byť tak ako uvádza navrhovateľka, t. j.
peniaze titulom pôžičky, ktorú jej mal poskytnúť odporca, by jej v skutočnosti ani nemali byť vyplatené, a

mali by byť použité ako splátka kúpnej ceny úplne inej osobe, absentovali by právne tituly, bol by v tom
zmätok, nebolo by zrejmé kto komu akým titulom dlží a poskytol peniaze, preto má pochybnosť o tom,
že tomu tak bolo a je toho názoru, že odporca na takéto niečo nepristúpil.Navrhovateľka inzerovala predaj domu, čo svedčí o tom, že mala záujem nehnuteľnosť predať, inzercia
bola publikovaná v Realitnej kancelárii Kľúč a Casmar. I z trestného konania - jeho výsledku vyplýva,
že nedošlo k žiadnemu trestnému činu, i z tohto je zrejmé, že sa jednalo o úplne štandardný prevod

nehnuteľnosti.
Ďalej zástupca odporcu uviedol, že konanie na polícii je už skončené, odporca nebol obvinený, má
vedomosť, že konanie bolo zastavené. V tomto konaní polícia zisťovala a preukazovala, či časové
súvislosti boli také ako tvrdil odporca, napr. o tom ako odišli navrhovateľka a odporca v deň uzavretia
zmluvy z katastra do banky, ako išli na poštu lebo nemali kolky, akým spôsobom boli vyplatené peniaze v

banke, ktoré predstavovali kúpnu cenu vyplatenú odporcom navrhovateľke. V banke sa vyplácala dlžná
suma Finance Partners, aby predmet kúpy nebol založený.

Odporca uviedol, že sa s navrhovateľkou poznal už pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, vedel, že
ponúka na predaj bistro i dom, čo bolo známe i z realitnej kancelárie, kde ponúkala uvedené na predaj,
vedel, že pánovi R. predala bistro ona a jej starý otec. Vedel, že má úvery, chodila za ním s tým, že

má finančné problémy, nakoľko celú domácnosť ťahala sama, bývali tam viacerí, nikto jej neprispieval
na potrebné poplatky, prišla za ním, chcela aby jej pomohol, povedal jej, že jediným východiskom z
tejto situácie je predať dom, navrhol jej, že dom kúpi a budú mu platiť nájomné. Po určitom čase spolu
navštívili notárku, kúpne zmluvy mal už pripravené a vyhotovené, kópiu zmluvy dal navrhovateľke ešte
pred tým, ako išli k notárke, u notárky zmluvu podpísali, následne išli kúpiť kolky, tieto však nezohnali,

nakoľko bol koniec roka, išli na kataster, kde podali návrh na vklad, zatiaľ bez kolkov a potom išli do
TatrabankynaEvanjelickomdomevTrnave,kdedalnavrhovateľkezelenýruksakvktorombolahotovosť
o výške 672.000,-Sk s tým, že navrhovateľka išla do banky, vo väčšej časti ruksaku bola suma 250.000,-
Sk a v menšej časti bol zbytok. Navrhovateľka sumu 250.000,-Sk poukázala na účet spoločnosti Finance
Partners, o čom mu dala originál dokladu o vklade v hotovosti, tento doklad si nechal, odviezol ju domov,

zvyšok peňazí si zobrala, nemá vedomosť ako s nimi naložila. Po čase mu prišlo z katastra oznámenie,
že nie je možné vykonať zápis a to prevod nehnuteľnosti, nakoľko spoločnosť Finance Partners, s ktorou
bola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva, mala ešte pohľadávku voči vlastníkom. Preto
sa skontaktoval s navrhovateľkou, že je tam tento problém, povedal jej, že nie je možné povoliť vklad
nakoľko je ešte dlžná suma voči spoločnosti Finance Partners, chcel, aby zistila, v akej výške je ešte

tento dlh. Potom ako mu to navrhovateľka oznámila, skontaktoval sa s konateľom uvedenej spoločnosti
Finance Partners a dlžnú sumu v plnej výške zaplatil zo svojich finančných prostriedkov, nevie o akú
sumu vtedy išlo. Bola vystavená kvitancia spoločnosťou Finance Partners o zaplatení podlžnosti s čím
išiel na kataster a bol povolený vklad. Navrhovateľka ani jej príbuzní mu nájomné neplatili, dohoda bola
ústna, nájomné mali platiť vo výške 21.000,-Sk mesačne s tým, že keď zaplatia prvé nájomné, bude

uzavretá nájomná zmluva. Keďže neplatili, išiel za nimi, zo sumy nájomného mal ešte splácať úver v
OTP Banke, ktorý bol poskytnutý navrhovateľke. Tento úver sa zaviazal splácať z toho dôvodu, že vedel,
že navrhovateľka by to nesplácala, OTP Banka mala záložné právo na dom, ktorý kúpil, mohol by prísť
o dom. Spolu bola zaplatená OTP banke suma asi 30.000,-Sk.
V kúpnej cene, ktorú navrhovateľka namieta, že bola nízka, bola zohľadnená skutočnosť a to ťarcha -

úver poskytnutý navrhovateľke vo výške zhruba 2.500.000,-Sk na zabezpečenie ktorého bol založený
dom. Nájomné mu napokon zaplatila družka navrhovateľkinho brata, ktorý mu povedal, že pokiaľ má on
platiťcelénájomnévovýške21.000,-Skchcehoajcelýužívaťapovedalmu,žeztohtodôvoduchce,aby
ostatných spolubývajúcich okrem starých rodičov, teda aj navrhovateľku vypratal z tejto nehnuteľnosti.
Preto navrhovateľku i s jej matkou, bratom L. a F. Š. požiadal, aby z nehnuteľnosti odišli, odovzdali kľúče

bratovi B., nehnuteľnosť uzamkol, kľúče odovzdal B. Š. a odišiel. Potom mu volal B. Š., že sa tam vlámali
a nechcú odísť. V súčasnosti v nehnuteľnosti bývajú starí rodičia, navrhovateľka, jej matka a možno brat
L., nájomné neplatia.
Zvyšok kúpnej ceny vo výške 180.000,-Sk mal zaplatiť do 30 dní po povolení vkladu vlastníckeho práva,
ale vzhľadom na to, že zaplatil zvyšok dlžnej sumy spoločnosti Finance Partners, ktorý bol podstatne

vyšší ako 180.000,-Sk, navrhovateľke túto čiastku už nevyplatil.
Nie je to pravdou, že by navrhovateľke sľuboval pôžičku, nakoľko poskytol pôžičku v minulosti jej bratovi
L. vo výške 50.000-60.000,-Sk, vedel, že navrhovateľka má pôžičky, úvery, takže vedel, že nie je účelné
peniaze jej požičiavať.
Na otázku súdu odporcovi aby sa vyjadril, ako chápe písomný prejav navrhovateľky zo dňa 27.2.2009, v

ktorom uviedla:“ Keď nebudú do utorka 3.3.2009 zaplatené 1.400 eur plus OTP Banka tak už nebudem
ukecávať ďalšiemu odkladu splátok.“? Odporca uviedol: ,,Ja sa k tomu neviem vyjadriť, je možné jediné
vysvetlenie, že dotyčný keďže sa nemali kam vysťahovať, bolo dohodnuté, že mi budú platiť nájomnévo výške 21.000 Sk, muselo to súvisieť len s nájomným, chcem poukázať, keďže som jej nič nepožičal,
čo mi chcela splácať.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, cena nehnuteľnosti v predmetnej kúpnej zmluve bola 852.000 Sk,

vám sa táto suma javí adekvátna? Odporca uviedol: Nehnuteľnosť bola zaťažená 2.500.000 Sk úverom,
preto bola cena adekvátna.
Na otázku zástupcu navrhovateľky, prečo ste si zobral túto nehnuteľnosť, keď bola zaťažená takýmto
vysokým úverom? Odporca uviedol: ,,Lebo cena bola adekvátna tomu, že som zohľadnil i výšku úveru.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky či nadobudol predmetnú nehnuteľnosť s tým, že bude predmetom

obchodu, resp. či ju potrebovať na bývanie? Odporca uviedol: ,,Chcel som ju prenajímať.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky či bola dohoda medzi odporcom a navrhovateľkou o prevzatí ťarchy
na predmetnú nehnuteľnosť teda 2.500.000 Sk? Odporca uviedol: ,,Dohoda bola, že ja budem splácať
úver za navrhovateľku. V danom období mi dala i prístupové heslá k internetbankingu, jedenkrát som
bol s navrhovateľkou a jej bratom L. v OTP Banke, kde sme zaplatili splátku úveru, pamätám si to, lebo
som splátku zaplatil s 10 korunovými mincami resp. časť z toho.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky či vyplatil kúpnu cenu navrhovateľke? Odporca uviedol: ,,Áno, a to
podľakúpnejzmluvy.Viemtodokázaťpodpisomnakúpnejzmluve.Prišetrenínejakéhoudaniazostrany
navrhovateľky voči mne príslušník polície skúmal a ja som presne uviedol spôsob ako bola vyplatená
suma, časť peňazí bola použitá na úhradu dlhu voči Finance partners, tržba z našej firmy, kde je presná
súpiska mincí z ktorých tržba pozostávala, bola odovzdaná Tatrabanke, peniaze boli v ruksaku a peniaze

boli banke odovzdané a preto nemôže byť pravdou, že to boli jej peniaze. Toto sa zisťovalo v trestnom
konaní, existuje o tom dôkaz.
Na otázku zástupcu navrhovateľky či odporca v rozhodujúcom čase, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy poznal navrhovateľku alebo jej rodinu? Odporca uviedol: ,,Áno.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, aby sa navrhovateľka vyjadrila k písomnému vyjadreniu zo dňa

27.2.2009,naktorésasúdpýtalodporcu,navrhovateľkauviedla:,,OTPbankavyzvalamňaakoiodporcu
dňa 2.2.2009, aby sme splatili splátku z dlžnej časti úveru, nakoľko už vtedy som vedela, že odporca
mi žiadnu pôžičku neposkytne a naozaj som potrebovala čas, aby som mohla právnych zástupcov
oboznámiť s prípadom, vtedy som mu napísala, keď odporca chcel odo mňa aby som uhrádzala splátky
hypotekárneho úveru, ja ako som uviedla som ich nesplácala, ja som chcela týmto vyjadrením aby

počkal, on splátky hypotekárneho úveru odmietal platiť, lebo to bola zmluva o pôžičke.“
Na otázku súdu či navrhovateľka chcela, aby ich platil? Navrhovateľka uviedla: ,,Nie, nakoľko som nikdy
dom nepredávala.“
Na otázku súdu čo znamenalo toto jej vyjadrenie a čo chcela od odporcu? Navrhovateľka uviedla: ,,Ja
som chcela, aby počkal so splatením splátok hypotekárneho úveru, ja som písala to čo mi diktoval pán

W..“
Na otázku súdu načo pán W. jej diktoval niečo čo adresovala jemu? Navrhovateľka uviedla: ,,Aby mal
dôkaz o tom, že ja uhradím splátky úveru.“
Na otázku súdu bola dohoda medzi navrhovateľkou a odporcom, aby odporca splácal úver?
Navrhovateľka uviedla: ,,Nie.“

Na otázku súdu prečo mal teda odporca čakať so splácaním splátok hypotekárneho úveru?
Navrhovateľka uviedla: ,,Nemal ho splácať on ale ja.“
Na otázku súdu aby navrhovateľka vysvetlila rozpor vo svojich výpovediach keď najskôr tvrdí, že mal
odporca počkať so splácaním splátok hypotekárneho úveru a potom tvrdí, že odporca ho nemal splácať?
Navrhovateľka uviedla: ,,Splátky som mala splácať ja.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky či dostala navrhovateľka peniaze z kúpnej zmluvy? Navrhovateľka
uviedla: ,,Nedostala.“
Na otázku súdu odporcovi či ho navrhovateľka žiadala o splácanie úveru v OTP Banke? Odporca
uviedol: ,,Dohodnuté bolo, že úver budem splácať ja, to sme sa dohodli pri kúpe nehnuteľnosti, čo bolo
zohľadnené aj v kúpnej cene. Ja som to mal ďalej splácať pod jej menom, dostal som od nej prístupové

kódy na internet banking, keďže nedošlo k tomu, aby mi navrhovateľka splácala nájom za to, že bývali v
dome tak ja som ani nesplácal splátky úveru a ja som si presne spomenul na papier, na ktorý ste sa ma
pýtali, výška nájomného bola 700,-eur na jeden mesiac, 1.400 za dva mesiace a plus OTP znamená to,
čo som bol ja s jej bratom a L. Š. v OTP Banke a z mojich finančných prostriedkov som zaplatil dlžobu na
úvere dovtedy. Toto vyjadrenie znamenalo, že ona chcela, aby som počkal na splácanie nájmu 1.400

eur, aby som ich nevysťahoval z domu a plus OTP znamená čo mi zostala dlžná staré splátky.“
Naotázkunavrhovateľkyvieteakúcelkovúdlžnúsumusommalavrátiťspol.FinancePartners?Odporca
uviedol: ,,Malo to byť viac ako 250.000 Sk, bola si prítomná keď sme sa bavili o tom, že jej vrátime len
istinu a v druhom kole budeme s nimi zjednávať úroky, ktoré som potom musel dojednať sám.“Na otázku navrhovateľky prečo zjednával odporca úroky sám s pánom R. bezo mňa? Odporca
uviedol: ,,Nepotreboval som k tomu navrhovateľku, potreboval som mať papier zo spoločnosti Finance
Partners, že je pohľadávka vyrovnaná.“

Na otázku navrhovateľky, na základe čoho sa stal majiteľom predmetnej nehnuteľnosti? Odporca
uviedol: ,,Na základe kúpnej zmluvy.“

Svedkyňa F. Š., uviedla, že je sesternicou navrhovateľky, pozná i odporcu, už dlho z Bieleho Kostola,
k odporcovi teraz nemá dobrý vzťah, vzhľadom na situáciu ktorá nastala, kvôli tomuto sporu o dom,

v ktorom bývala, teraz býva u priateľa. Bola pri tom, keď odporca navrhovateľke ponúkol pôžičku na
odkúpenie bistra, pozemkov neviem odkiaľ sa to odporca dozvedel, že potrebuje peniaze, bolo to u
nich na dvore, nevie, kedy to bolo, navrhovateľka povedala odporcovi, že si to rozmyslí a dá mu vedieť.
Hovorilo sa o jednom milióne slovenských korún. Existuje svedectvo, kde je napísané, že odporca
navrhovateľke požičiava jeden milión korún na odkúpenie pozemkov od pána R.. Bolo vyhotovené na
podnet pána W. - odporcu. Má iba kópiu, originál je u pána W.. Tento dokument písala ona, diktoval

jej to pán W.. Bola celý čas pri tom ako sa oni dohodli, že jej požičia jeden milión korún, splátky boli
okolo 20.000,-Sk, presne si to nepamätá, koľko to bolo. Videla ako tento dokument podpísal odporca.
Len jedno vyhotovenie bolo urobené.
Naotázkuprečotvrdilavtrestnomkonaní,žejejboltentooriginálukradnutýateraztvrdí,žesihoodporca
ponechal, svedkyňa uviedla:,, Môže byť, že si ho ponechal, alebo bol ukradnutý, môže byť aj, aj.“

Odporca k výpovedi svedkyne uviedol, že nie je pravdou, že diktoval obsah potvrdenia svedkyni, jeho
podpis je okopírovaný zrejme z nejakého originálu, originál tohto potvrdenia nikdy nemal, oni to vytvorili,
tak ako je to predložené, niekde doma dodatočne.

Svedok T. Q. uviedol, že nepozná účastníkov konania, v spoločnosti Finance Partners pracuje asi od
roku 2009, alebo 2010, ohľadom úveru navrhovateľky L. Š. v spoločnosti Finance Partners uviedol,
že si naštudoval zo spisu, že navrhovateľka mala zobratý úver v ich spoločnosti, k splateniu úveru
navrhovateľky má len informácie, ktoré získal zo spisu a to že dňa 16.10.2008 bola medzi spoločnosťou
a navrhovateľkou uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru, ktorý jej bol poskytnutý vo výške 8.298,48 eur

(250.000 Sk) splátky mali byť splácané vo výške 256,26 eur mesačne teda 7.720 Sk. Úver mal byť
splatený do desať rokov, prvá splátka bola 16.11.2008. Pani Š. žiadosťou zo dňa 30.11.2008 požiadala o
predčasné splatenie úveru, prílohou žiadosti bola žiadosť o vyčíslenie zostatku úveru, dňa 1.12.2008 jej
bol odoslaný e-mailom súhlas veriteľa s predčasným splatením, pani Š. úver vyplatila dňa 31.12.2008,
kedy bola istina úveru vo výške 250.000 Sk vložená na účet spoločnosti Finance Partners, ako účel

platby bol uvedený odstúpenie od zmluvy. Nakoľko suma bola poukázaná na účet nie je možno zistiť,
kto v skutočnosti túto sumu na účet poukázal.
Na otázku navrhovateľky či svedok má vedomosť o tom, že odporca sa stretol s konateľom spoločnosti
Finance Partners pánom Q. E.? Svedok uviedol: ,,Ja mám vedomosť, že pán E. sa stretol s nejakým
človekom, čo viem z toho, že skutočnosti preverovala i polícia takže viem to z rozhovoru s pánom E.,

ale neviem s kým konkrétne sa stretol ohľadom tohto úveru. Stretli sa za účelom vyplatenia dlhu pani
Š., ale išlo to cez účet, asi to viem od pána E., že sa stretol s jedným človekom.“
Na otázku navrhovateľky či má svedok vedomosť, či na stretnutí toho človeka s pánom E. boli vyplatené
nejaké peniaze? Svedok uviedol: ,,To sme tiež rozoberali s pánom E., lebo to bola tiež otázka polície a
viem, že na tom stretnutí žiadne peniaze neboli.“

Na otázku odporcu vy ste vyčíslili zostatok úveru vo výške 584.422,-Sk, tvrdíte, že vyplatená suma bola
vo výške 250.000 Sk a uviedli ste, že na stretnutí nejakého pána s pánom E. nebola doplatená žiadna
suma, viete vysvetliť ten rozdiel? Svedok uviedol: ,,Pod vyčíslením nie som podpísaný ja, bola zaplatená
len čisto pohľadávka, jedna splátka a istina, my sme nemohli ako spoločnosť za mesiac pýtať raz toľko.“

Svedok Q. E. (konateľ spoločnosti Financ Partners) uviedol, že navrhovateľka mala úver v spoločnosti
Finance Partners k splateniu úveru došlo platbou, ktorá bola pripísaná na ich účet, teda na účet
spoločnosti Finance Partners zriadený v Tatrabanke. V súvislosti s týmto dlhom ich kontaktoval pán
W., alebo pani Š., alebo nejaký príbuzní. Dotyčný chcel, bola to žiadosť o predčasné splatenie úveru,
následne malo dôjsť k osobnému stretnutiu s pánom ktorý sa predstavil ako pán W., on si prišiel pre

tie doklady do Nitry, stretnutie bolo v Nitre na benzínovej stanici, nepamätá si presne na ktorej, kde mu
odovzdal doklady, bolo to späťvzatie návrhu na vklad do katastra a myslí si, že tam bolo aj prehlásenie
o splatení úveru, ale nie je si istý, či to bolo v tých dokladoch, alebo sa to následne posielalo.Na otázku zástupcu odporcu mala navrhovateľka vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu k predaju nehnuteľnosti s
odporcom? Svedok uviedol: ,,Niečo také bolo spomínané, že malo ísť k predaju nehnuteľnosti a z tých
zdrojov malo dôjsť k splateniu úveru.“

Na otázku zástupcu navrhovateľa odkiaľ ste mali informácie, že malo dôjsť k predaju?
Svedok uviedol: ,,To vám neviem povedať, neviem, či ešte nejaký príbuzný pani Š. sa mi zdá, že mi
telefonoval, s pani Š. som nehovoril, s tou som hovoril až potom, až keď vznikol nejaký problém, je
možné že som hovoril o tom predaji či s pánom W. alebo nejakou treťou osobou, niektorým z príbuzných
pani Š..“

Na otázku zástupcu navrhovateľky či svedok si pamätá o čom bol rozhovor s pani Š.? Svedok
uviedol: ,,To mohlo byť aj po dvoch alebo aj po troch rokoch od splatenia úveru, a to už vôbec neviem,
o čom sme hovorili, myslím, že informatívne sme hovorili, že vznikol nejaký spor ohľadom predaja
rodinného domu, ktorý bol predmetom ručenia u nás.“
Na otázku odporcu pamätáte si koľko ľudí bolo na tom stretnutí v Nitre? Svedok uviedol: ,,Ja som bol s
kolegom a bol tam ten pán, ktorý sa predstavil ako pán W.. Ja si pamätám že tam bol iba jeden človek,

ktorý si sadol ku mne do auta a odovzdal mi doklady.“
Odporca k výpovedi svedka uviedol: ,,Svedok očividne nehovorí pravdu, lebo sme tam boli dvaja, ja
som tam bol a pán R..“
Na otázku odporcu, keď bol splatený úver vkladom na účet 31.12.2008, prečo spoločnosť Finance
Partners nebola schopná dať potvrdenie o splatení úveru bolo to až na základe nášho stretnutia? Svedok

uviedol: ,,To neviem povedať, či to boli nejaké subjektívne alebo objektívne dôvody, neviem ani ako bola
časová následnosť, kedy došlo k stretnutiu.“

Svedkyňa I. Š. uviedla, že je matkou navrhovateľky, pozná aj odporcu, odvtedy ako prišiel do Bieleho
Kostola podnikať so svojimi bratmi, nemali nič, skamarátili sa s jej dcérou a synom L. Š., požičiavali si

lešenie na opravy, prívesný vozík, aj peniaze si požičiavali, bolo to v 90-tych rokoch.
Na otázku súdu či bola priamym svedkom uzavretia nejakého záväzkového vzťahu medzi
navrhovateľkouaodporcom?Svedkyňauviedla:,,Nebolasomsvedkomtoho,aleviem,žeodporcazačal
chodiť za mojou dcérou koncom októbra, začiatkom novembra 2008, chodil za ňou s tým, nakoľko sme
mali vedľa na pozemku spor, odporca tam robil nejaké práce, hoci mu to nepatrilo, s odporcom som sa

vtedy veľmi pohádala, čo tam hľadá, keď mu tam nič nepatrí, patrilo to pánovi R. a on sa tam pohyboval,
začal búrať tam odporca plot, mala som s ním konflikt, povedal, že si ho najal pán R., že tam on bude
robiť stavebné práce. Potom sa situácia ukľudnila a rozprával sa s dcérou a synom L., odporca začal
vyhľadávať moju dcéru a povedal jej, že jej pomôže. Ja som počula ako jej to hovoril, že jej pomôže,
keď bude potrebovať peniaze.“

Na otázku súdu, či navrhovateľka potrebovala nejaké peniaze? Svedkyňa uviedla: ,,Moja dcéra
nepotrebovala žiadne peniaze, nemala žiadne finančné problémy, môj syn L. si vybavoval úver,
potreboval peniaze, nikto mu nechcel požičať, bola kríza, od banky nebolo možné požičať, chcel odkúpiť
spätne pozemky od p. R. - susedné pozemky. Ja som bola pri tom, keď odporca povedal navrhovateľke
že jedine jej požičia peniaze, keď bude ručiť domom. Povedal, že takto sa dávajú novodobé pôžičky,

aby mal istotu, že mu vráti peniaze. Ako zábezpeku chcel mať dom. Viac nič som nepočula, odporca
potom odišiel, povedal jej nech si to rozmyslí a dá mu vedieť. Potom jej telefonoval stále, ja som bola
pri nej, keď jej telefonoval, chcel, aby si to už rozmyslela, že bude problém, keď sa bude prechádzať
na euro. Odporca dcére volal začiatkom decembra a 31.12.2008 došiel autom pred náš dom a povedal,
aby si nastúpila do auta že jej dá tú pôžičku. Odišli spolu, dcéra prišla domov, ale mala len kúpnu zmluvu

podpísanú, ale žiadne peniaze nemala, tieto jej nepriniesol ani zmluvu o pôžičke, čo jej sľúbil. Išla za ním
priamo v Bielom Kostole, aby jej dal ten papier, bolo to hneď v ten deň 31.12.2008, aby jej dal zmluvu
o pôžičke, alebo peniaze. Dcéra mi povedala, že ju odporca zavádzal, klamal, bola tam aj so synom
L., povedal jej, že čo panikária, že stále je vlastníčkou nehnuteľnosti, že zmluvu on nepoužije, toto mi
povedala dcéra aj syn. Predmetný dom bol domom mojich starých rodičov ja tam celý život žijem aj s

mojimi deťmi. Chcem ešte povedať, že navrhovateľka nikdy nemala žiadne finančné problémy, nikdy
nebola vo finančnej tiesni, mali sme bistro, novinový stánok, zmrzlináreň, všetci sme pracovali. V marci
2009 odporca vtrhol k nám a začal sa vyhrážať, odporca nikdy nedošiel, že chce nájom, nikdy nič takéto
sa nestalo, nikdy u nás nebol, neprišiel si opísať elektriku, plyn ani si zobrať kľúče.“
Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť, prečo sa predala susedná nehnuteľnosť? Svedkyňa uviedla: ,,Ja som

o tom nevedela, to spravil môj otec, ani sme o tom nevedeli, mojej dcére patrili pozemky ani o tom
nevedela.“
Na otázku zástupcu odporcu či to teda bolo že nevedela, alebo to bolo pod nátlakom? Svedkyňa
uviedla: ,,Bolo to pod nátlakom.“Na otázku súdu či jej otec J. Š. vlastní nejaké nehnuteľnosti? Svedkyňa uviedla: ,,Nie nevlastní žiadne
nehnuteľnosti.“
Na otázku súdu, či má vedomosť, že kúpil víkendovú chatu a za akú cenu? Svedkyňa uviedla: ,,Viem o

tom, ale bola to malá drevenička, čo si on robil to nás nezaujímalo.“
Na otázku súdu, kto býval v dome v čase jeho prevodu? Svedkyňa uviedla: ,,Bývala som tam ja, moja
dcéra, môj syn L., na poschodí bývala moja matka, môj otec, moja sestra, starší syn B. s jeho manželkou
a deti.“
Na otázku súdu, či tento dom chceli opravovať, rekonštruovať? Svedkyňa uviedla: ,,Rekonštruoval sa

v roku 2005.“
Na otázku súdu či má vedomosť o tom, že navrhovateľka si zobrala pôžičku v októbri 2008? Svedkyňa
uviedla: ,,Nie o tom neviem, teda upresňujem svoju výpoveď, nebolo to na rekonštrukciu, zobrala si
pôžičku od spoločnosti Finance Partners na odkúpenie vedľajších pozemkov, zvyšnú sumu do 1 500.000
Sk mu mal dať starší syn B.. Dcéra nedostala vyššiu pôžičku ako 250.000 Sk, starší syn B. jej sľúbil,
že jej dá.“

Na otázku súdu, kto chcel odkúpiť tie vedľajšie pozemky? Svedkyňa uviedla: ,,Dcéra chcela pozemky
naspäť pre seba, chcela ich odkúpiť pre seba.“
Na otázku súdu, aby vysvetlila rozpor vo svojej výpovedi, že pozemky vedľajšie chcel kúpiť syn L. ale
odporca chcel peniaze požičať len navrhovateľke a táto si ich chcela požičať pre L. a teraz tvrdí, že
pozemky chcela odkúpiť navrhovateľka? Svedkyňa uviedla: ,,Možno som sa zle vyjadrila, dcéra nakoľko

už mala úver v OTP Banke, nikto by jej nedal ďalší úver, chcela naspäť pozemky, čo má R., R. spísal
skôr predkupnú zmluvu s mojou dcérou, vedel, že dcéra od nikoho peniaze nedostane, banka by jej
nepožičala, spísal predkupnú zmluvu so synom L., povedal, že sa to bude všetko prepisovať na neho
a nie na ňu, že on nebude dlhšie čakať a chce peniaze hneď. L. dal dopredu aj 100.000 Sk R. ako
zábezpeku. Bolo to zo sumy 600.000 Sk, ktoré dal R. navrhovateľke, keď odkupoval pozemky.“

Na otázku súdu kedy sa svedkyňa dozvedela, že nehnuteľnosť je predaná? Svedkyňa uvádza: ,,Bolo to
koncom januára 2009, kedy prišiel navrhovateľke z katastra papier.“
Na otázku súdu či nečítala kúpnu zmluvu, ktorú dcéra priniesla 31.12.2008? Svedkyňa uviedla: ,,Prečo
by som čítala zdrap papiera, keď to nebola pravda.“
Na otázku súdu odkiaľ ste to vtedy vedeli, čo je na tom papieri? Svedkyňa uviedla: ,,Dcéra mi povedala,

že má kúpnu zmluvu.“
Na otázku súdu ako vedela, že v tom papieri nie je pôžička? Svedkyňa uviedla: ,,Veď som predsa si
prečítala že to je kúpna zmluva. Dcéra utekala za ním naspäť, on im povedal, prečo panikária, veď sú
vlastníci.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, keď by ste boli vysťahovaní mali by ste kde bývať? Svedkyňa

uviedla: ,,Nie.“
Na otázku zástupcu odporcu aký papier prišiel v januári 2009 z katastra? Svedkyňa uviedla: ,,Prišiel len
taký papier z katastra, že je odporca vlastníkom.“
Na otázku zástupcu odporcu vy ste videli z papiera doručeného z katastra, že odporca je vlastníkom?
Svedkyňa uviedla: ,,Áno.“

Na otázku zástupcu odporcu máte vedomosť o tom, že vaša dcéra po tom ako prišiel papier za katastra
podpisovala nejaký papier? Svedkyňa uviedla: ,,Nepodpisovala žiadny papier, nikam žiadny papier
neniesla.“
Naotázkuzástupcuodporcuvieteotom,ževašadcérapodpísalavzdaniesaodvolaniaprotirozhodnutiu
Správy katastra Trnava, na základe ktorého mohol byť povolený vklad? Svedkyňa uviedla: ,,Viem, že

podpisovala na kataster čo jej došlo čo sa týkalo spoločnosti Finance Partners. Viem, že podpisovala
vzdanie sa odvolania.“
Na otázku zástupcu odporcu máte vedomosť o tom, že navrhovateľka nesplácala hypotekárny úver v
OTP Banke? Svedkyňa uviedla: ,,Splácala ho.“
Na otázku zástupcu odporcu prečo ste sa na jar v marci odsťahovali z domu? Svedkyňa uviedla: ,,Ja

som sa nevysťahovala, ja som šla hľadať pomoc na políciu, zatiaľ mi vypáčil zámky.“
Naotázkuzástupcuodporcuprečostepotrebovalipomocodpolície?Svedkyňauviedla:,,Odporcachcel,
aby som opustila dom, preto som šla na políciu, dcéra platila hypotekárny úver, dom bol založený v
banke.“
Na otázku zástupcu odporcu viete kedy sa začal tento súdny spor? Svedkyňa uviedla: ,,V roku 2009.“

Na otázku zástupcu odporcu, prečo tieto skutočnosti uvádzate až teraz? Svedkyňa uviedla: ,,Nemala
som to kde povedať, nikto ma nepredvolal.“
Na otázku zástupcu odporcu, vy ste navrhovateľke nikdy nepovedali, že odporca sa vám priznal, že jej
nikdy peniaze nevyplatil? Svedkyňa uviedla: ,,Prečo by som jej to mala hovoriť, bola pri tom keď chcelodo mňa 100.000 Sk, že mal výdaje na katastri a so všetkým, vyhrážal sa dcére so sekerou, bolo to vo
večerných hodinách v ten deň, keď už v doobedných hodinách sa dcére vyhrážal, aby stiahla trestné
oznámenie, aj netere sa vyhrážal, lebo že im odtrhne hlavy. Ja som to osobne počula, predo mnou ju

vydieral, povedal, že keď mu dá 21.000 dá jej papier o pôžičke.“
Odporca uviedol: ,,Je to vymyslené a je to klamstvo.“
Súd vyzval svedkyňu ku konfrontácii s odporcom, aby povedala odporcovi, ako to bolo.
Svedkyňa uviedla: ,,Nedal si jej ani korunu, ja som ti povedala zadarmo by si chcel dom, nedal si jej ani
korunu. On kikiríkal a začal sa vyhrážať, vykrikoval, keď mi dáš 21.000 Sk dám ti papier o pôžičke.“

Odporca uviedol: ,,Všetko je vymyslené.“
Na otázku zástupcu odporcu svedkyni, papier od akej pôžičky mal dať odporca navrhovateľke?
Svedkyňa uviedla: ,,Tú ktorú mal spísať mal jej dať ten papier o pôžičke, ktorú mal spísať, a ktorú
nespísal o čom je aj svedectvo, ktoré spísal s neterou F., o čom je aj spísané svedectvo, chcel, aby
sa všetko stiahlo.“
Na otázku zástupcu odporcu svedkyni, v akej výške mala byť pôžička, svedkyňa uviedla: ,,1 milión SK.“

Na otázku zástupcu odporcu na akú dobu mala byť pôžička a s akým úrokom? Svedkyňa uviedla: ,,To
neviem, pri tom som ja nebola.“
Na otázku zástupcu odporcu na minulom pojednávaní ste povedali, že ste počuli ako sa rozprávali na
dvore o pôžičke? Svedkyňa uviedla: ,,Ťažko sa bavili o úrokoch, bavili sa o pôžičke.“
Na otázku zástupcu odporcu prečo pýtal od vašej dcéry sumu 100.000 Sk? Svedkyňa uviedla: ,,Povedal,

že má problémy na katastri, ja neviem, čo tam mal, čo tam splácal.“
Na otázku zástupcu odporcu čo podľa vás znamená, že kúpna zmluva bola fiktívna? Svedkyňa
uviedla: ,,Znamená to, že nikdy nemala byť použitá.“
Na otázku zástupcu odporcu použitá na čo? Svedkyňa uviedla: ,,Chcel to ako zábezpeku k pôžičke, keď
by mu nesplácala, prisvojil by si dom, tak to robil bežne, oklamal viacerých ľudí.“

Na otázku navrhovateľky či dňa 31.12.2008 jej svedkyňa dávala nejaké peniaze? Svedkyňa
uviedla: ,,Áno brala si z domu 250.000 Sk, ktoré išla vrátiť spoločnosti Finance Partners, pretože jej
odporca sľúbil pôžičku 1 mil. korún, preto ich išla vrátiť, aby nemala toľko splácania.“
Naotázkuzástupcunavrhovateľkyčisipamätáteženavrhovateľkadoniesladomovvtendeň31.12.2008
nejaké peniaze? Svedkyňa uviedla: ,,Nie nepriniesla.“

Svedok B. Š. uviedol, že navrhovateľka je jeho sestra, vie, že sa súdia o nehnuteľnosť s odporcom.
Odporcu pozná 10 alebo 15 rokov zo začiatku u nich robil, neskôr spolupracovali obchodne, teraz s ním
už nespolupracuje.
Na otázku súdu, či bol svedkom niekedy toho, že by si účastníci konania požičiavali alebo chceli

požičiavať peniaze? Svedok uviedol: ,,Nie.“
Na otázku súdu aby sa svedok vyjadril k tomu, čo vie o predaji predmetného domu a odkiaľ má také
informácie? Svedok uviedol: ,,Ja z katastra viem, že pred 7 alebo 8 rokmi bola predmetná nehnuteľnosť
rodinný dom v Bielom Kostole prevedená na T. W. ale za akých podmienok, ja k tomu nič uviesť neviem.“
Na otázku odporcu, užíval si alebo mal si prenajaté bistro odo mňa? Svedok uviedol: ,,Áno.“

Na otázku odporcu, vyhodil som ťa ja z tohto bistra, alebo si skončil prevádzkovanie, lebo to neišlo?
Svedok uviedol: ,,Bistro som mal prenajaté, zatvoril som to preto, lebo to nebolo rentabilné, nemal som
z toho nič, neskôr sa tam našla nejaká pani, ktorá to chcela, dala mi odstupné za zariadenie, ktoré som
tam mal ja vlastné, vyplatila mi a ja som jej odovzdal kľúče a tým to skončilo.“
Na otázku odporcu, je pravda, že som ťa vyhodil z dobre fungujúceho bistra? Svedok uviedol: ,,Nie.“

Na otázku odporcu, v ten deň, keď sa „vysťahovali“ L. Š., F., I. J. L. Š., dal som ti kľúče od tej prednej
časti domu? Svedok uviedol: ,,Áno.“
Na otázku súdu, či svedok býval v tom čase keď sa dom prevádzal v predmetnom dome? Svedok
uviedol: ,,Dom je rozdelený na dve časti, ja som býval vo vrchnej časti, sestra navrhovateľka bývala v
spodnej časti.“

Na otázku súdu, predaný bol celý dom? Svedok uviedol: ,,Áno.“
Na otázku súdu, či vedel, prečo mu dal odporca kľúče? Svedok uviedol: ,,Kľúče mi boli odovzdané až
po tom ako som sa dozvedel z katastra, že dom bol prevedený. Ja som išiel za odporcom ešte pred tým
ako mi dal kľúče, chcel som vedieť ako to je s domom, povedal mi že ho kúpil, že chce, aby sme sa buď
vysťahovali, alebo si to prenajali. Moja manželka sa dohodla s odporcom na prenájme, spísala s ním

aj zmluvu. Ja som neriešil čo ostatní, ja som riešil len to, aby som mal kde bývať, keď som zistil, že je
to predané, preto sme sa dohodli s odporcom na prenájme na dobu kým si nájdem bývanie, ja som sa
následne zhruba po troch týždňoch odtiaľ odsťahoval.“Na otázku súdu či sa vie vyjadriť čo ostatní, jeho sestra, jeho matka, ako to riešili? Svedok uviedol: ,,Celé
to asi riešila sestra, ale ako, ja som sa o to nezaujímal. Ja som sa to v januári dozvedel a vo februári
2009 som už býval inde.“

Na otázku súdu prečo sa o to nezaujímal? Svedok uviedol: ,,Vzťahy medzi nami teda mnou, matkou a
sestrou neboli najlepšie, ja som sa o to nezaujímal preto, lebo to nebolo nikdy moje.“
Na otázku navrhovateľky, či si svedok spomína na incident, keď v marci 2009 prišiel odporca, vyhrážal sa
matke a porozbíjal okná? Svedok uviedol: ,,Ja si spomínam len na to, že som mal na dvore zaparkované
auto a bolo mi zavolané, že mám na ňom vysypané sklo, neviem kto mi to volal a keď som prišiel, bol

som na dvore nebol som pri tom, aby som videl, kto mi to spravil.“
Na otázku navrhovateľky počul si čo rozprával odporca vtedy? Svedok uviedol: ,,Ja ak by som mal
presne citovať to čo povedal, keďže to bolo už dávno, to by som asi klamal.“

Svedok L. Š., uviedol, že navrhovateľka je jeho sestra, odporcu pozná už dlho asi 10 rokov,
Na otázku súdu, či býval v nehnuteľnosti, v ktorej býva navrhovateľka? Svedok uviedol: ,,Bývali sme

spolu, vlastne som tam aj stále, ale zdržiavam sa u priateľky.“
Na otázku súdu aby sa vyjadril k susednej nehnuteľnosti? Svedok uviedol: ,,Náš dedko predával
nehnuteľnosť pánovi R., tým vznikol tento spor, viem, že dedko to predával a potom mal s tým problémy,
nevedeli sme ja, sestra a mama, že za tým je ešte nejaká pôžička, ktorú mal od pána R. zobranú. Asi to
vzniklo tak, že pán R. dal dedovi pôžičku a potom sa začali robiť tieto prevody, viem, že dedko pánovi R.

predal bistro, lebo mu nemal z čoho vrátiť peniaze, a potom to vzniklo na tento spor, lebo tam boli nejaké
sestrine pozemky, my sme to chceli kúpiť, sestra a ja, na čo sestre nedali úver, lebo už mala jeden v
OTP Banke, potom som si ja vybavoval úver, chcel som kúpiť tú nehnuteľnosť naspäť, ja som si úver
nevybavil, mal som mesiac na to, aby som si ho vybavil, mal som sa ešte spojiť s pánom R., nedvíhal
mi však telefón, mal som mu povedať, či som si úver vybavil, pán R. mi povedal, že prešla doba a mám

kontaktovať odporcu, že on predal bistro jemu, to bolo predtým ako vznikol tento spor, s odporcom som
sa nekontaktoval lebo potom to riešila už sestra, že jej mal poskytnúť pôžičku. Ja som tam bol so sestrou
po tom ako som nevybavil úver, sme sa stretli s odporcom u neho na sklade, odporca jej povedal, mojej
sestre, že jej poskytne pôžičku na odkúpenie nehnuteľností, dal jej podpísať kúpnu zmluvu, že to bude
ako zábezpeka, viem, že jej dal kúpnu zmluvu ale či ju tam podpísala neviem, povedal jej, že to bude

ako zábezpeka k pôžičke, ktorú jej vlastne ale nedal, kúpna zmluva sa použila a došlo to až sem. Viem,
že jej mal poskytnúť pôžičku, mala tam mať mesačné splátky, neprišlo k tomu.“
Na otázku súdu za akým účelom išli za odporcom s navrhovateľkou a kedy to bolo? Svedok
uviedol: ,,Bolo to vtedy keď som ja mal kúpiť susednú nehnuteľnosť v roku 2008, lebo pán R. povedal,
že to predal odporcovi, my sme prišli za odporcom so sestrou s tým, že to chceme naspäť na čo nám

odporca povedal, že nám poskytne pôžičku, a to sestre, lebo dom, ktorý mala ručiť bol na sestru,
povedalo sa, že poskytne pôžičku a že sa to vybaví, že nie je problém.“
Na otázku súdu či sa rozprávali o výške pôžičky a o splátkach?
Svedok uviedol: ,,Rozprávali sa o výške pôžičky 1 mil. Sk, splátka mala byť okolo 21.000 Sk mesačne.“
Na otázku súdu, kto mal splácať splátky? Svedok uviedol: ,,Sestra.“

Na otázku súdu, či v tom čase sestra pracovala a či mala príjem? Svedok uviedol: ,,Pracovala, mala
príjem.“
Na otázku súdu komu patrila nehnuteľnosť, ktorú chcela navrhovateľka kúpiť naspäť? Svedok
uviedol: ,,Ja sa teraz neviem vyjadriť v čase keď som si ja vybavoval pôžičku bol vlastníkom pán R..“
Na otázku súdu kto mal kúpiť tú nehnuteľnosť? Svedok uviedol: ,,Do vlastníctva by som ju kúpil asi ja,

lebo ja som si vybavoval úver.“
Na otázku súdu prečo tvrdí, že nehnuteľnosť si mal kupovať asi on, keď povedal, že úver nedostal?
Svedok uviedol: ,,Ja som si ho vybavoval, ale pán R. sa mi neozval.“
Na otázku súdu, prečo si mal kupovať nehnuteľnosti asi on do vlastníctva, keď na to nemal peniaze?
Svedok uviedol: ,,Ja som dal zálohu pánovi R.J. 100.000 Sk, že kúpim nehnuteľnosť, my sme

nehnuteľnosť nechceli predať, to chcel predať dedo, ja som to chcel naspäť.“
Na otázku súdu prečo si chcel kupovať nehnuteľnosť on? Svedok uviedol: ,,Lebo sme tam bývali od
mala, chcel som to kupovať ja, lebo sestre nedali úver, preto som to chcel kupovať ja.“
Na otázku za čo to chcel kupovať, keď nemal peniaze?
Svedok uviedol: ,,Najskôr som si bral úver ja, už som mal peniaze dostať, ja som mal predschválený

úver 1 mil. Sk vo VÚB Banke, z toho zišlo, lebo pán R. sa mi neozval, on bol vlastník tej nehnuteľnosti
ktorú som chcel kupovať.“Na otázku súdu na čo si navrhovateľka chcela požičiavať peniaze od odporcu, na kúpu nehnuteľnosti,
ktorá mala ísť do jeho vlastníctva, keď ste mali predschválený úver 1 mil. Sk? Svedok uviedol: ,,Mne
keď nedali ten úver, lebo pán R. so mnou nekomunikoval, povedal, že máme komunikovať s odporcom.“

Na otázku súdu či 1 mil. Sk by bol dostal od banky? Svedok uviedol: ,,Áno dostal by som.“
Na otázku súdu prečo teda by si mala navrhovateľka požičiavať peniaze od odporcu? Svedok
uviedol: ,,Lebo potom už komunikovala s odporcom. Pozemky sa mali odkupovať od pána R..“
Na otázku súdu či uzavrel s pánom R. aj zmluvu o budúcej zmluve? Svedok uviedol: ,,Áno.“
Na otázku súdu načo išiel za pánom W. teda odporcom keď zmluvu o budúcej zmluve mal uzavretú s

pánom R.? Svedok uviedol: ,,Pán R. keď povedal, že to má pán W., tak vtedy to začalo, že ja už som
s pánom R. neriešil pôžičku a vtedy povedal odporca, že poskytne pôžičku sestre on.“
Na otázku súdu, prečo si nezobral 1 mil. Sk z banky na kúpu nehnuteľnosti? Svedok uviedol: ,,Lebo pán
R. prestal so mnou komunikovať.“
Na otázku súdu či si zisťoval kým išiel s navrhovateľkou za pánom W. - odporcom, kto je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti? Svedok uviedol: ,,Nezisťoval som to.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky úver v banke, ktorý ste si vybavovali, mal byť hypotekárny úver?
Svedok uviedol: ,,Áno.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, bola potrebné súčinnosť pána R., aby vám poskytli úver? Svedok
uviedol: ,,Áno, ale v banke mi bolo povedané, že takúto výšku úveru by mi nedali, ale ak by mi ručil pán
R. nehnuteľnosť, tak by mi úver dali.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky viete, že navrhovateľka mala pôžičku vo Finance Partners? Svedok
uviedol: ,,Áno.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, viete uviesť okolnosti ako došlo k splateniu tejto pôžičky? Svedok
uviedol: ,,Sestra si požičala od tejto spoločnosti peniaze, neviem kedy, tieto peniaze im boli aj vrátené,
viac o tom neviem.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky viete z akých peňazí boli vrátené? Svedok uviedol: ,,Tie čo si zobrala,
tie im aj vrátila.“
Na otázku SZ navrhovateľky viete aj o nejakých udalostiach, ktoré nasledovali po podpísaní zmluvy dňa
31.12.2008? Svedok uviedol: ,,Začal sa tam stavať plot a takéto veci. Kúpna zmluva bola použitá, rušili
sa nám trvalé pobyty a takéto veci.“

Na otázku zástupcu navrhovateľky pamätáte si , že by bol u vás odporca? Svedok uviedol: ,,Navštívil
nás, neviem kedy to presne bolo, viem že k nám prišiel a porozbíjal nám všetky okná, ja som tam prišiel,
vlastne bol som tam, videl som, že so sekerou nám rozbil okná.“
Na otázku zástupcu navrhovateľky, ako to malo byť s pôžičkou ktorú mal poskytnúť odporca
navrhovateľke, kto by ju splácal? Svedok uviedol: ,,Navrhovateľke by sme pomáhali všetci.“

Na otázku zástupcu odporcu, prečo ste nekúpili nehnuteľnosť od odporcu keď ste mali predschválený
úver? Svedok uviedol: ,,Odporca oslovil nie mňa, ale moju sestru, že jej požičia on na to peniaze.
Odporcajejmalposkytnúťpeniazejaneviemktobolvtedyvlastníkomtejnehnuteľnosti,maljejposkytnúť
pôžičku na to, aby to odkúpila naspäť, odporca jej povedal, že to nemusí riešiť s R..“
Naotázkuzástupcuodporcu,tásľúbenápôžičkaododporcubolavýhodnejšiaakoúverzbanky?Svedok

uviedol: ,,Presne neviem aký tam bol úrok, ale viem, že tam bola splátka okolo 20.000 Sk, ale na koľko
to bolo neviem, neviem, čo všetko by sa tam zaplatilo.“
Na otázku zástupcu odporcu, ako sa vyjadríte k výpovedi vašej matky I. Š., ktorá sa vyjadrila, že mu
nechceli dať úver? Svedok uviedol: ,,Kríza bola, banka by mi požičala, viem že predschválený úver
som mal, potreboval som k tomu pána R.J., aby tam došiel, bol som aj v Istrobanke a tam mi neposkytli,

možno mama hovorila o Istrobanke.“
Na otázku zástupcu odporcu, či na sklade, keď sa dohadovali o pôžičke bola aj F. Š.? Svedok uviedol: ,,S
odstupom času sa neviem vyjadriť.“
Na otázku súdu prečo potom chcel nehnuteľnosť do svojho vlastníctva keď na to nemal finančné
prostriedky? Svedok uviedol: ,,My sme to nechceli predať, ja som to chcel kúpiť naspäť.“

Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.10.2008 medzi J. Š., V. Š., L. Š. ako predávajúcimi a D. R. ako
kupujúcim súd zistil, že predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV XX k.ú. Q. B. - parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X a LV č. XXX k.ú. Q. B. -parc. č. XXX/X, parc č. XXX/X, dom súp.č. XXXX na parc. č.
XXX/X, kúpna cena bola 1.200.000,- Sk, pričom suma 600.000,- Sk mala byť vyplatená L. Š. a suma

600.000,- Sk mala byť vyplatená J. Š.B. J. V. Š..

Zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.10.2008 medzi spoločnosťou Financ Partners, s.r.o., Partizánske
ako veriteľom a L. Š. ako dlžníkom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške250.000,- Sk, úver mal byť splácaný v splátkach vo výške 7.720,- Sk, prvá splátka bola splatná
16.11.2008. Úver bol zabezpečený formou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v prospech
veriteľa, pričom zabezpečenie bolo vykonané na základe osobitnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. B..

Zo Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 28.10.2008 medzi D. R. ako budúcim predávajúcim a L. Š.
ako budúcim kupujúcim vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení zmluvy ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia Q. B. ako a) rodinný dom súp.č. XXXX postavený

na parcele číslo XXX/X, b) pozemky parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/
X. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1.500.000,- Sk, ktorá mala byť zaplatená najneskôr do
30.11.2008, zmluvné strany sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria po zaplatení celej kúpnej ceny.

Zo Stanoviska k žiadosti dlžníka o predčasné splatenie úveru zo dňa 2.12.2008 vyplýva, že spoločnosť
Financ Partners, s.r.o. oznámila navrhovateľke, že na základe jej žiadosti o predčasné vyplatenie úveru,

súhlasí s predčasným ukončením zmluvy, dlžná suma bola vyčíslená na sumu 584.422,- Sk.

Z potvrdenia o svedectve zo dňa 12.12.2008 vyplýva, že podpísaná F. Š. J. T. W. potvrdzujú svojimi
podpismi pravdivosť o svedectve a to, že F. Š. ako svedok vo veci požičiavania peňazí v sume
1.000.000,-Sk L. Š. od T. W., ktoré budú výlučne použité na odkúpenie nehnuteľností od D. R., ktorý

bol o tom informovaný. T. W. sa zaväzuje vyplatiť dohodnutú sumu 1.000.000,-Sk L. Š. a tá dohodnutú
sumu bude splácať v dohodnutom termíne vždy ku koncu mesiaca. Na základe pôžičky bude spísaná
ich kúpna zmluva, ktorá bude použitá v prípade, ak L. Š. požičané peniaze 1.000.000,-Sk nesplatí.

Z kúpnej zmluvy uzavretej v Trnave dňa 31.12.2008 medzi L. Š. (navrhovateľkou v predmetnom

konaní) ako predávajúcou a T. W. (odporcom v predmetnom konaní) ako kupujúcim súd zistil, že
predmetom kúpnej zmluvy bol predaj a kúpa spoluvlastníckeho podielu 1/1 na nehnuteľnosti evidovanej
na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q.
B., zapísanej na LV číslo XX ako parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214
m2, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2 a stavby na parcele číslo

XXX/X súpisné číslo XXXX, rodinný dom. V časti C listu vlastníctva bolo vyznačené záložné právo na
nehnuteľnostiOTPBankaSlovensko,zmluvaoúverečíslo015/2017/05HU,záložnázmluvaprávoplatná
dňa 7.9.2005. V zmysle článku III zmluvy predávajúca predáva v celosti nehnuteľnosti popísané v článku
II kupujúcemu a kupujúci kupuje tieto nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva v 1/1, spolu s
vyznačenými ťarchami. V zmysle článku IV predávajúca predáva a kupujúci od nej kupuje predmet

kúpy popísaným v článku II kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 852.000,-Sk. Kúpna cena bude
uhradená nasledovne: čiastku 672.000,- Sk uhradí kupujúci v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy,
prijatie tejto čiastky predávajúca potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve. Čiastku 180.000,- Sk
uhradí kupujúci do tridsiatich dní po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na účet
predávajúcej. K nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko, zml. o

úvere č. 015/2017/05HU, záložná zmluva právoplatná dňa 7.9.2005. V zmysle článku V bod 6 návrh na
vklad do katastra nehnuteľností tejto kúpnej zmluvy podá kupujúci. V zmysle článku VI účastníci zmluvy
berú na vedomie, že táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, avšak
účinky prevodu vlastníckeho práva nastúpia dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Trnava o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností. V zmysle článku

VII bod 4 zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok a že ich zmluvná voľnosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Zmluva bola podpísaná
predávajúcimi i kupujúcim dňa 31. 12. 2008 na notárskom úrade JUDr. I. F. v Trnave, bola osvedčená
pravosť podpisov zmluvných strán.

Z Návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zrýchlenom konaní súd zistil, že T.
W. podal dňa 31.12.2008 návrh na vklad vlastníckeho práva.

Zo späťvzatia návrhu na povolenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a návrhu na zastavenie konania zo dňa 14.1.2009 vyplýva, že spoločnosť Financ Partners

a L. Š. zobrali späť návrh na povolenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a žiadali zastaviť konanie, keď dňa 16.10.2008 uzatvorili Zmluvu o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.Z Prehlásenia veriteľa o splatení úveru zo dňa 14.1.2009 vyplýva, že spoločnosť Financ Partners, s.r.o.
potvrdila, že dňa 31.12.2008 splatila L. Š. úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe uzatvorenej Zmluvy
o úvere č. 205/2008 zo dňa 16.10.2008.

Z výpisu z listu vlastníctva číslo XX katastrálneho Ú. Q. B. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností parcela
číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 178 m2 a stavby na parcele číslo XXX/X súpisné číslo XXXX, rodinný dom je T. W.
(odporca v predmetnom konaní). Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva právoplatná dňa 27. 1. 2009.

Z písomného prejavu navrhovateľky zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že navrhovateľka oznámila odporcovi
nasledovné: ,,Keď nebudú do utorka 3.3.2009 zaplatené 1.400 EUR + OTP Banka, tak už nebudem
ukecávať ďalšiemu odkladu splátok“.

Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: ORP-537/OEK-TT-2009 Pt zo dňa 2.1.2012

súd zistil, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin podvodu preto, že dňa 31.12.2008 v presne
nezistenom čase doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci ako T. W. vylákal od L. Š. predaj rodinného
domu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve a to tak, že L. Š. si chcela vybaviť úver vo VÚB, pričom tento
sa jej nepodarilo vybaviť a T. W. sa jej ponúkol, že jej poskytne pôžičku 1.000.000,- Sk, pričom uviedol,
že sa k tomu urobí zmluva o úvere ale aj fiktívna zmluva, ktorá mala byť ako zábezpeka, keby mu úver

nesplatila, na základe toho dňa 31.12.2009 podpísala u notára kúpnu zmluvu, ktorou bol uskutočnený
prevod rodinného domu na T. W., súčasne jej mal dať podpísať aj zmluvu o úvere a vyplatiť jej pôžičku
1.000.000,- Sk, pričom v skutočnosti jej zmluvu o pôžičke nedal a nevyplatil jej ani pôžičku, následne
urobil T. W. bez jej vedomia návrh na vklad nehnuteľnosti do katastra a stal sa majiteľom jej rodinného
domu, bolo zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,

že dokazovania je jednoznačne zrejmé, že z konania T. W. nevyplýva podozrenie zo spáchania zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že D. R., poskytol starému otcovi navrhovateľky J. Š. pôžičku vo
výške 500.000,-Sk dňa 5.9.2008. Následne dňa 10.10.2008 navrhovateľka, jej starý otec J. Š. a stará

matka V. Š. uzavreli s D. R. kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, ktoré sú priľahlými nehnuteľnosťami
k predmetným nehnuteľnostiam, podľa tvrdenia navrhovateľky dôvodom bola skutočnosť, že D. R. žiadal
peniazevrátiť.Dňa28.10.2008uzavrelL.Š.-bratnavrhovateľkyakobudúcikupujúcisD.R.akobudúcim
predávajúcim Zmluvu o budúcej zmluve predmetom ktorej boli susedné nehnuteľnosti k predmetnej
nehnuteľnosti, ktoré boli zmluvou zo dňa 10.10.2008 prevedené na D. R.. Následne dňa 31.12.2008

uzavrela navrhovateľka ako predávajúca predmetnú kúpnu zmluvu s odporcom, odporca v uvedený deň
podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, následne odporca vyplatil zvyšok
dlžnej sumy titulom úveru poskytnutého navrhovateľke od spoločnosti Financ Partners, bola vystavená
kvitancia spoločnosťou Finance Partners o zaplatení podlžnosti a bol povolený vklad vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti v prospech odporcu.

Navrhovateľka od počiatku v konaní tvrdila, že kúpnu zmluva s odporcom dňa 31.12.2008 neuzavrela
vážne.
Je nesporným, že navrhovateľka kúpnu zmluvu s odporcom dňa 31.12.2008 podpísala. Predmetným
návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - uzavretia kúpnej zmluvy

z dôvodu, že jej vôľa ako i vôľa odporcu smerovala k inému právnemu úkonu, keď podľa dohody
zmluvných strán mala slúžiť ako zábezpeka splácania peňažnej pôžičky, ktorú mal odporca bezodkladne
navrhovateľke po podpise zmluvy poskytnúť. Nedošlo pritom ani k podpisu zmluvy o pôžičke ani k
odovzdaniu sumy pôžičky. Zmluvu podpísala s tým, že ide o určité budúce zabezpečenie v prípade
nevrátenia pôžičky peňazí, ktorú jej mal poskytnúť odporca, čo odporca v konaní popieral.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Z výkladu k citovanému ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vážnosť vôle súvisí s

tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej
kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou,
simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Aj
keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresátnevážnehoprávnehoúkonusamusí-aknemoholanipredpokladaťnedostatokvážnostiprávnehoúkonu
- chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s
platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto

hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu
vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že
adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná
náležitosť vôle. (doc. JUDr. M Števček, PhD. a kol., Občiansky zákonník, Veľké komentáre, C.H.BECK)
Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je

vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle
nastali. Niekedy však druhej strane nie je zrejmé, že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený
prejav sa dobromyseľne domnieva, že právny úkon vznikol a svoje veci zariadi v súlade s týmto mylným
predpokladom. Ak by právo túto jej opodstatnenú dôveru nechránilo, vystavilo by právny styk veľkej
neistote,leboakbysakaždýmoholkedykoľvekodvolávaťnato,žejehovôľanebolavážna(nesmerovala
k právnym následkom), nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. Vôľa,

ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto
ide o absolútne neplatný (neexistentný) právny úkon. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany
dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Existenciu vážnosti vôle k právnemu
úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený

spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť
právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. (JUDr. Imrich Fekete, CSc., Občiansky
zákonník , Veľký komentár, EUROKÓDEX, s.r.o.)

Vzhľadom na výklad k ustanoveniu § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd zameral dokazovanie

v predmetnej veci na zistenie či navrhovateľka právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy urobila vážne
v tom zmysle, či jej vôľa smerovala k uskutočneniu právnych následkov tohto úkonu a zároveň na
zistenie, či odporcovi so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, bolo a mohlo byť zrejmé, že prejav vôle
navrhovateľky by nemal byť vážny.
Zo samotnej výpovede navrhovateľky vyplýva, že kúpnu zmluvu podpísala v domnení, že v skutočnosti

sa nepoužije, jej vôľa bola previesť nehnuteľnosť na odporcu ale až v prípade, že by odporcovi nesplatila
údajnúpôžičku.Súdneuveriltakémutotvrdeniunavrhovateľkyatovzhľadomnanasledovnéskutočnosti:
Navrhovateľka, ako sama uviedla, si predmetnú zmluvu prečítala, zo zmluvy je zrejmé, že kúpna cena vo
výške 852.000,- Sk bude uhradená nasledovne: čiastku 672.000,- Sk uhradí kupujúci v hotovosti pred
podpisom tejto zmluvy, prijatie tejto čiastky predávajúca potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve.

Čiastku 180.000,- Sk uhradí kupujúci do tridsiatich dní po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho na účet predávajúcej. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka musela mať vedomosť,
že podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie časti kúpnej ceny. Navrhovateľka teda nielenže dôverovala
odporcovi do takej miery, že podpísala zmluva v domnení, že sa nepoužije a má byť len ako zábezpeka
pôžičky bez toho, aby pred podpisom zmluvy jej odporca vyplatil údajnú pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk

(resp.juvyplatilpriamoD.R.akokúpnucenuzaprevodnehnuteľnosti,ktorémalkúpiťbratnavrhovateľky
L. Š.) ale dôverovala mu natoľko, že potvrdila prevzatie kúpnej ceny vo výške 672.000,- Sk, pričom ako
tvrdila v konaní, túto sumu jej odporca ani nevyplatil.
Otázneďalejje,akývýznambymalouzavretietakejtozmluvy(vktorejdokoncanavrhovateľkapotvrdzuje
prevzatiečastikúpnejceny!!!!),ktorázmluvasamalapoužiťažvprípadeakbynavrhovateľkanesplácala

údajnú pôžičku (inak nemala byť použitá), a to zvlášť s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka
mala vedomosť i skúsenosť z minulosti, akým spôsobom zabezpečiť poskytnutie pôžičky a to v
súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere s veriteľom Financ Partners dňa 16.10.2008, v ktorej zmluve bol
úver zabezpečený formou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v prospech veriteľa, pričom
zabezpečenie bolo vykonané na základe osobitnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. B..
V konaní nebolo preukázané, že odporcovi by bolo zrejmé, resp. vzhľadom na všetky okolnosti mohlo
byť zrejmé, že navrhovateľka v skutočnosti nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. nechcela previesť
predmetnénehnuteľnostibezsplneniaďalšejpodmienky(nesplateniabudúcejpôžičkyodporcovi),práve
naopak, už z okolností uzavretia predmetnej zmluvy a to najmä, že bola podpísaná pred notárom, je

zrejmé, že vôľa navrhovateľky bola skutočná. Napokon je tiež nelogické, ak mala kúpna zmluva slúžiť
na zabezpečenie pohľadávky - pôžičky navrhovateľky od odporcu a odporca podľa navrhovateľky mal o
tom vedomosť, vyvstáva otázka, na čo by odporcovi bola takáto zmluva, keď údajná pôžička vo výške
1.000.000,- Sk mala byť splácaná po 20.000,-Sk až 21.000,- Sk mesačne, t.j. samotná istina by sasplácala minimálne 48 mesiacov. V zmysle v tom čase platnej Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., návrh na vklad musel byť podaný v 3-ročnej lehote
od uzavretia zmluvy. Vyvstáva teda otázka, akým spôsobom by mal odporca zabezpečené poskytnutie

pôžičky, resp. jej vrátenie, ak by navrhovateľka prestala úver splácať až po uplynutí tejto lehoty, teda
takýto právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá sa má použiť až v prípade nesplácania pôžičky je
pre veriteľa nepoužiteľný, zbytočný a nie je ani v súlade so zákonom ako zabezpečovací prostriedok.
Je nepravdepodobné, aby mal odporca záujem poskytnúť navrhovateľke pôžičku, keď mu bolo
zrejmé, že má finančné problémy a bolo viac ako pravdepodobné, že by ju nebola schopná splácať

(navrhovateľka mala hypotekárny úver v OTP banke na základe zmluvy uzavretej v roku 2005 vo
výške 80.661,22 eur bez príslušenstva, jej mesačný príjem podľa jej vyjadrenia bol v tom čase 15.000,-
Sk). Ani nízka kúpna cena, na ktorú poukazovala navrhovateľka, podľa názoru súdu, nemôže byť
okolnosťou vzbudzujúcou u odporcu pochybnosť o vážnosti vôle navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu,
keď obom zmluvným stranám bolo zrejmé, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy v podobe záložného
práva v prospech OTP Banky Slovensko titulom poskytnutého úveru. I ďalšie skutočnosti a to písomná

„výzva“ odporcovi zo dňa 27.2.2009, ktorou navrhovateľka odporcu žiadala o úhradu sumy 1.400 eur
+ OTP Banka (pred súdom nevedela relevantne vysvetliť o čo konkrétne sa jednalo) v čase, keď už
nehnuteľnosť bola právoplatne prevedená na odporcu, teda komunikovala s odporcom a nedomáhala
sa neplatnosti právneho úkonu, naopak, žiadala úhradu záväzkov; ďalej inzerovanie predaja domu;
ako i samotné podanie predmetného návrhu až dňa 18.5.2009, napriek povoleniu vkladu vlastníckeho

práva v prospech odporcu už dňa 27.1.2009 o čom navrhovateľka mala vedomosť (rozhodnutie jej bolo
doručené), spochybňujú tak skutkové tvrdenia navrhovateľky ako aj jej tvrdenie, že jej vôľa smerovala
k tomu, aby právne účinky úkonu nenastali skôr ako nevráti pôžičku. Napokon už v čase keď jej bolo
doručené zo správy katastra rozhodnutie o povolení vkladu a mala za to, že právny úkon, ktorý bol
titulom pre zápis vlastníckeho práva - predmetná kúpna zmluva zo dňa 31.12.2008 je neplatná, mala

možnosť využiť zákonné opravné prostriedky aby zvrátila tento stav, čo navrhovateľka nevyužila a
konala práve naopak, keď ešte pred povolením vkladu dňa 14.1.2009 zobrala späť návrh na povolenie
vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti Financ
Partners a žiadala zastaviť toto konanie. S uvedeným konaním navrhovateľky je potom v rozpore jej
tvrdenie v predmetnom konaní, že dôvodom pre ktorý sa domnievala, že sa predmetná kúpna zmluva

uzavretá s odporcom nepoužije bola i skutočnosť, že nehnuteľnosť je založená v spoločnosti Financ
Partners.
Pochybné zostáva tiež tvrdenie navrhovateľky že jej nebola vyplatená kúpna cena v deň podpisu
zmluvy, keď naopak všetky okolnosti nasvedčujú opaku, keď práve v tento deň vyplatila sumu
250.000,- Sk spoločnosti Financ Partners titulom odstúpenia od úverovej zmluvy; otázne zostáva, prečo

navrhovateľka vyplatila tento dlh práve v tento deň, keď tvrdí, že to bolo z finančných prostriedkov, ktoré
mala od spoločnosti Finance Partners ako pôžičku, tieto si požičala v októbri 2008; odôvodnila to tým,
že nechcela mať toľko dlhov, ale na druhej strane tvrdí, že jej nebola poskytnutá pôžička od odporcu a
nedal jej ani zmluvu o pôžičke, teda nevedela konkrétne podmienky pôžičky od odporcu, tieto nevedela
uviesť ani v priebehu konania.

Ani výpoveďami svedkov v konaní neboli odstránené rozpory v tvrdeniach navrhovateľky a odporcu
ohľadom účelu uzavretia kúpnej zmluvy, napokon okrem navrhovateľky a odporcu pri tomto úkone nebol
nikto zo svedkov osobne prítomný, preto sa ani nemohli ako priami svedkovia vyjadriť relevantne k
okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy, odovzdaniu kúpnej ceny a pod. a z ich výpovedí nemožno ani
vyvodiť, že okolnosti predchádzajúce uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. nasledujúce svedčia inému záveru

súdu než k tomu, ktorý je vyššie uvedený.
Svedkyňa F. Š. tvrdila, že bola svedkom toho, keď odporca sľuboval navrhovateľke pôžičku, tvrdila, že
bolo vyhotovené písomné potvrdenie, ktoré jej nadiktoval sám odporca a v ktorom uviedol, že požičiava
navrhovateľke 1.000.000,-Sk. Súd jednak neuveril výpovedi svedkyne, keď ani nevedela jednoznačne
uviesť kto si ponechal originál dokladu a jednak je málo pravdepodobné, aby mal odporca záujem o

vyhotovenie takéhoto potvrdenia, ktoré malo byť iba prísľubom poskytnutia pôžičky, teda nemalo žiadnu
„právnu silu“. Napokon odporca spochybnil existenciu a vyhotovenie tohto dokladu a originál nebol súdu
predložený.
Svedkovia T. R. J. Q. E., zamestnanci spoločnosti Financ Partners, potvrdili iba skutočnosti o splatení
dlžnej sumy titulom úveru poskytnutého navrhovateľke, z ich výpovedí nie je zrejmé z akých finančných

prostriedkov bol zaplatený úver dňa 31.12.2016, čím by mohlo byť potvrdené alebo vyvrátené tvrdenie
účastníkov konania, že to bolo vyplatené z kúpnej ceny vyplatenej v deň odporcom navrhovateľke. Z
ich výpovedí vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 30.11.2008 požiadala o predčasné splatenie
úveru, prílohou žiadosti bola žiadosť o vyčíslenie zostatku úveru, dňa 1.12.2008 jej bol odoslaný e-mailom súhlas veriteľa s predčasným splatením, úver vyplatila dňa 31.12.2008, kedy bola istina úveru vo
výške 250.000 Sk vložená na účet spoločnosti Finance Partners, ako účel platby bol uvedený odstúpenie
od zmluvy. Svedok Q. E. uviedol, že odporca si prišiel pre doklady a to prehlásenie o splatení úveru

a späťvzatie návrhu na vklad do katastra, čo odporca nepoprel. Výpovede uvedených svedkov teda
nepreukázali žiadne sporné skutočnosti.
Výpoveď svedkyne I. Š. - matky navrhovateľky bola zmätočná, keď tvrdila, že navrhovateľka nevedela o
tom, že jej starý otec predal susedné pozemky, potom tvrdila, že to bolo pod nátlakom, ďalej svedkyňa
najskôr tvrdila, že susedné pozemky chcel odkúpiť syn L. Š., následne tvrdila, že ich chcela odkúpiť

navrhovateľka pre seba. Na vysvetlenie rozporu vo výpovedi uviedla: ,,Možno som sa zle vyjadrila, dcéra
nakoľko už mala úver v OTP Banke, nikto by jej nedal ďalší úver, chcela naspäť pozemky, čo má R.,
R. spísal skôr predkupnú zmluvu s mojou dcérou, vedel, že dcéra od nikoho peniaze nedostane, banka
by jej nepožičala, spísal predkupnú zmluvu so synom L., povedal, že sa to bude všetko prepisovať na
neho a nie na ňu, že on nebude dlhšie čakať a chce peniaze hneď. L. dal dopredu aj 100.000,- Sk R.
ako zábezpeku. Bolo to zo sumy 600.000 Sk, ktoré dal R. navrhovateľke, keď odkupoval pozemky.“

Svedkyňa uviedla, že bola pri tom, keď odporca povedal navrhovateľke že jedine jej požičia peniaze, keď
bude ručiť domom. Povedal, že takto sa dávajú novodobé pôžičky, aby mal istotu, že mu vráti peniaze.
Uvedené tvrdenie svedkyne by mohlo preukázať jedine prísľub pôžičky, nie jej uzavretie.
Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka hneď v ten deň 31.12.2008 išla za odporcom do Q. B., aby
jej dal zmluvu o pôžičke, alebo peniaze, čo podľa názoru súdu odporuje tvrdeniu navrhovateľky, ktorá

v ten istý deň podpísala zmluvu napriek tomu, že nedostala vyplatenú pôžičku ani zmluvu o pôžičke s
tým, že dôverovala odporcovi.
Svedkyňa ďalej na otázku na otázku súdu či nečítala kúpnu zmluvu, ktorú dcéra priniesla 31.12.2008,
uviedla: ,,Prečo by som čítala zdrap papiera, keď to nebola pravda.“
Na otázku súdu odkiaľ ste to vtedy vedeli, čo je na tom papieri? Svedkyňa uviedla: ,,Dcéra mi povedala,

že má kúpnu zmluvu.“
Na otázku súdu ako vedela, že v tom papieri nie je pôžička? Svedkyňa uviedla: ,,Veď som predsa si
prečítala že to je kúpna zmluva. Dcéra utekala za ním naspäť, on im povedal, prečo panikária, veď sú
vlastníci.“
Uvedené tvrdenia svedkyne sú taktiež v rozpore s výpoveďou navrhovateľky, ktorá sama uviedla, že si

zmluvu prečítala, teda poznala jej obsah, z výpovede svedkyne ale vyplýva, že navrhovateľka nemala
vedomosť, že podpísala kúpnu zmluvu a čo bolo jej obsahom.
Výpoveď svedkyne I. Š. vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil ako účelovú v snahe napomôcť
navrhovateľke v predmetnom spore.
Z výpovede svedka L. Š. vyplýva, že susedné nehnuteľnosti chceli kúpiť s navrhovateľkou,

navrhovateľke nedali úver, svedok tvrdil, že s navrhovateľkou sa stretli s odporcom tento povedal
navrhovateľke, že jej poskytne pôžičku na odkúpenie nehnuteľností, ďalej svedok uviedol, že dal zálohu
pánovi R. 100.000 Sk, že kúpi nehnuteľnosť, mal predschválený úver 1 mil. Sk vo VÚB Banke, z toho
zišlo, lebo pán R. sa mu neozval, on bol vlastník tej nehnuteľnosti ktorú chcel kupovať a chcel aby mu
nehnuteľnosťou ručil.

Výpoveďou svedka teda podľa názoru súdu neboli potvrdené ani vyvrátené žiadne sporné skutočnosti
tvrdenéúčastníkmikonaniarovnakoakovýpoveďousvedkaB.Š.,B.torýnemalvedomosťookolnostiach
uzavretia predmetnej zmluvy.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť právne

následky - neplatnosť právneho úkonu, muselo by byť jednoznačne preukázané, že obe zmluvné strany
mali vedomosť o nedostatku vážnosti vôle. V danom, prípade všetky okolnosti nasvedčujú nielen tomu,
žeodporcanemoholmaťvedomosťonedostatkuvážnostivôlenavrhovateľkyuzavrieťpredmetnúkúpnu
zmluvu, ale i tomu, že tento nedostatok vážnosti vôle u navrhovateľky neexistoval. Napokon podľa
názoru súdu dôvod, ktorý uvádzala navrhovateľka, že uzavrela zmluvu v domnení, že sa použije až v

prípade ak by nesplácala pôžičku odporcovi, ani nie je možné ,,podradiť“ pod nedostatok vážnosti vôle
v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ako vyplýva z výkladu k uvedenému
zákonnému ustanoveniu ,,Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by
inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali“, teda podľa názoru súdu sa jedná o prípady, keď prejavujúci
nemieni, aby úkon vôbec niekedy vyvolal právne následky, ktoré zákon s takýmto úkonom spája. V

danom prípade navrhovateľka tvrdila, že právny úkon uzavrela s podmienkou, že sa použije až v prípade
ak by nesplácala údajnú pôžičku, teda navrhovateľka chcela, aby účinky tohto právneho úkonu (prevod
vlastníckeho práva nehnuteľností na odporcu) nastali ale až za splnenia podmienky - ak by nesplácala
údajnú pôžičku poskytnutú odporcom. Preto podľa názoru súdu ani nebolo v danej veci relevantné čiodporcaprisľúbilaleboneprisľúbilnavrhovateľkepôžičkuatoispoukazomnaskutočnosť,žepredmetná
kúpna zmluva bola jasná, určitá, zrozumiteľná, navrhovateľka je plne spôsobilou osobou, uviedla, že
zmluvu si prečítala, preto následné tvrdenie navrhovateľky, že sa domnievala, že zmluva sa nepoužije

súd vyhodnotil ako účelové.
Vzhľadom na uvedené súd nehodnotil v konaní dôkazy predložené navrhovateľkou svedčiace o
vyplatení úveru poskytnutého spoločnosťou Financ Partners, o vkladom konaní v súvislosti s týmto
úverom, dôkazy v súvislosti s úverom v OTP banke, v konaní súd nepripustil ani dôkaz - nahrávku
rozhovoru v ktorom sa mal odporca vyjadriť, že nevydá navrhovateľke zmluvu o pôžičke, nakoľko nemali

žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne iné dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, trestné konanie vedené proti odporcovi pre zločin
podvodu na skutkovom základe ktorý bol predmetom tohto konania bolo zastavené (z konania T. W. -
odporcu nevyplynulo podozrenie zo spáchania zločinu podvodu), návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi,
ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 653,11 eur a to za prevzatie veci a
prípravu zastúpenia dňa 3.5.2010 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. á 53,49 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 6,95 eur (v uvedenej výške
uplatnený), t.j. spolu 60,44 eur + 19% DPH, t.j. 11,48 eur = 71,92 eur + zastupovanie na pojednávaní

dňa 19.1.2011 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,-eur +
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur, t.j. spolu 64,41 eur + 20% DPH, t.j. 12,88
eur = 77,29 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 23.2.2012 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods.
1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 57,-eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á
7,41 eur, t.j. spolu 64,41 eur + 20% DPH, t.j. 12,88 eur = 77,29 eur + písomné podanie na súd vo veci

samej - odvolanie odporcu zo dňa 2.5.2011 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. á 57,-eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur, t.j. spolu 64,41
eur + 20% DPH, t.j. 12,88 eur = 77,29 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 2.4.2012 podľa § 11 ods.
1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 58,69 eur + režijný paušál podľa § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur, t.j. spolu 66,32 eur + 20% DPH, t.j. 13,26 eur = 79,58 eur + zastupovanie

na pojednávaní dňa 23.4.2012 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. á 14,67 eur, t.j. 1 zo sumy 58,69 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63
eur, t.j. spolu 22,30 eur + 20% DPH, t.j. 4,46 eur = 26,76 eur + písomné podanie na súd vo veci samej -
vyjadrenie odporcu zo dňa 10.8.2012 k odvolaniu navrhovateľky podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods.
1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 58,69 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á

7,63 eur, t.j. spolu 66,32 eur + 20% DPH, t.j. 13,26 eur = 79,58 eur + písomné podanie na súd vo veci
samej - vyjadrenie odporcu zo dňa 2.12.2013 k oznámeniu o vstupe účastníkov do konania podľa § 11
ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 60,07 eur + režijný paušál podľa §
16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,81 eur, t.j. spolu 67,88 eur + 20% DPH, t.j. 13,58 eur = 81,46 eur +
zastupovanie na pojednávaní dňa 27.10.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 11 ods.

1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) a § 13a ods. 4 veta druhá Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 15,46 eur, t.j. 1
odmeny (zo sumy 61,85 eur) + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,04 eur, t.j. spolu
23,50 eur + 20% DPH, t.j. 4,7 eur = 28,20 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 7.10.2015 podľa §
11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 64,53 eur + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,39 eur, t.j. spolu 72,92 eur + 20% DPH, t.j. 14,58 eur = 87,50 eur +

písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu k dôkazom predložených navrhovateľkou
zo dňa 13.11.2015 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 64,53
eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,39 eur, t.j. spolu 72,92 eur + 20% DPH,
t.j. 14,58 eur = 87,50 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2015 podľa § 11 ods. 1 v spojení s
§ 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 64,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky á 8,39 eur, t.j. spolu 72,92 eur + 20% DPH, t.j. 14,58 eur = 87,50 eur + písomné podanie na súd
vo veci samej - návrh na doplnenie dôkazov zo dňa 18.12.2015 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods.
1 písm. b)Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 64,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky
á 8,39 eur, t.j. spolu 72,92 eur + 20% DPH, t.j. 14,58 eur = 87,50 eur + zastupovanie na pojednávaní
dňa 20.1.2016 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 66,- eur +

režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,58 eur, t.j. spolu 74,58 eur + 20% DPH, t.j. 14,92
eur = 89,50 eur + zastupovanie na pojednávaní dňa 7.3.2016 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods.
1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 66,- eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky
á 8,58 eur, t.j. spolu 74,58 eur + 20% DPH, t.j. 14,92 eur = 89,50 eur + zastupovanie na pojednávanídňa 18.5.2016 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 66,- eur
+ režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,58 eur, t.j. spolu 74,58 eur + 20% DPH, t.j.
14,92 eur = 89,50 eur + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky dňa 19.1.2011

cesta Bratislava - Trnava a späť pričom jedna cesta trvá 45 minút, t.j. 4 polhodiny á 12,35 eur, t.j. 49,40
eur + dňa 23.2.2011 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 12,35 eur, t.j. 49,40 eur + dňa 2.4.2012
Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 12,72 eur, t.j. 50,88 eur + dňa 23.4.2012 Bratislava - Trnava a
späť 4 polhodiny á 12,72 eur, t.j. 50,88 eur + dňa 27.10.2014 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á
13,40 eur, t.j. 53,60 eur + dňa 7.10.2015 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 13,98 eur, t.j. 55,92

eur + dňa 18.11.2015 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 13,98 eur, t.j. 55,92 eur + dňa 20.1.2016
Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á 14,30 eur, t.j. 57,20 eur + dňa 7.3.2016 Bratislava - Trnava a
späť 4 polhodiny á 14,30 eur, t.j. 57,20 eur + dňa 18.5.2016 Bratislava - Trnava a späť 4 polhodiny á
14,30 eur, t.j. 57,20 eur + cestovné podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky Bratislava - Trnava a späť a
to dňa 19.1.2011, t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,371eur/l = 9,83 eur + cestovné
dňa 23.2.2011 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,399eur/

l = 10,03 eur + cestovné dňa 2.4.2012 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 6,4 l/100km
a cene benzínu 1,574eur/l = 11,28 eur + cestovné dňa 23.4.2012 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km
pri spotrebe 6,4 l/100km a cene benzínu 1,574eur/l = 11,28 eur + cestovné dňa 27.10.2014 Bratislava
- Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 1,316 eur/l = 14,15 eur + cestovné
dňa 7.10.2015 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 1,079 eur/l =

11,60 eur + cestovné dňa 18.11.2015 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a
cene nafty 1,086 eur/l = 11,68 eur + cestovné dňa 20.1.2016 Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri
spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 0,961 eur/l = 10,33 eur + cestovné dňa 7.3.2016 Bratislava - Trnava a
späť t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 0,979 eur/l = 10,53 eur + cestovné dňa 18.5.2016
Bratislava - Trnava a späť t.j. 112 km pri spotrebe 9,6 l/100km a cene nafty 1,012 eur/l = 10,88 eur, ktoré

súd s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal navrhovateľku
zaplatiť splnomocnenému zástupcovi odporcu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.