Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207991
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:5315207991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov 1/ A. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. XXXX, U., 2/ Z. S., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX, U., 3/ Z.. B. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. 26XX, U., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom L.ar. 11.
06.XXX,e bytom Z. XXXX, U., žalobkyňa 3/ právne zastúpená JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelkárie Raková 1445, pracovisko Fraňa Kráľa 1504, Čadca, IČO: 42 350
867, proti žalovanému A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom 9. Z. XXXX/XX, C., právne zastúpeného JUDr.
Petrom Pohančeníkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Palárikova 93, Čadca, v konaní

o zaplatenie 59.509,86 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne 3/ proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 4C/87/2016-233 zo dňa 31. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku
o náhrade trov konania (výrok III.); p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalobkyňa 3/ j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou voči žalovanému domáhali, aby im spoločne a nerozdielne zaplatil
sumu 59.509,86 EUR s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30.000,- EUR od 01. 07. 2013
až do zaplatenia, ktorý nárok im podľa ich tvrdenia vyplýval z dohody o urovnaní, uznaní dlhu a
prevzatí záväzku uzavretej dňa 11. 01. 2013 medzi žalobcami 1/ až 3/ ako dlžníkmi so žalovaným ako
preberateľom dlhu.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1.411,80

EUR zastavil (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dohodu zo dňa 11.01.2013 (ďalej v texte
„dohoda“), a to v časti bodu 2 písm. b), kde žalovaný má uznať dlh vzniknutý vo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08. 10. 2008 ako neplatnú s poukazom na § 37, § 558 Občianskeho zákonníka z
dôvodu nedostatočnej identifikácie pohľadávky. Keďže určenie pohľadávky, ktorú mal žalovaný uznať čo

do dôvodu a výšky a zaviazal sa ju zaplatiť, je podľa súdu rozhodujúcim kvalifikačným kritériom uznania
dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, potom pokiaľ je uznanie dlhu v časti určenia
pohľadávky neplatné, uznanie dlhu stráca svoje opodstatnenie.4. Rovnako súd konštatoval neplatnosť dohody aj v bode 2 písm. b) v časti, v ktorej sa žalovaný zaviazal
kprevzatiudlhuspoukazomna§531ods.1Občianskehozákonníka,atozdôvoduneexistenciesúhlasu
spoločnosti Tatra banka, a. s. ako veriteľa zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 10. 2008 s

prevzatím dlhu. Súhlas spoločnosti Tatra banka, a. s. s prevzatím dlhu mohol byť daný ako vopred tak
aj dodatočne, avšak žiadna zo strán nedoložila žiadny doklad, z ktorého by bolo možné vyvodiť súhlas
vyššie uvedenej spoločnosti ( veriteľa ) s prevzatím dlhu. Táto časť zmluvy by teda mohla založiť právny
vzťah iba medzi dlžníkom a žalobcami a treťou osobou žalovaným, ktorý by nemohol ovplyvniť právny
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere zo dňa 08. 10. 2008 (č. XXXXXXXXXX).

5. Súd taktiež poukázal na neprehľadnosť a vnútornú rozpornosť dohody v bode 2 písm. a) a b).
Žalovaný sa v rámci bodu 2 zaviazal buď dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
08. 10. 2008 prevziať, alebo ho do 30. 06. 2013 splatiť spoločnosti Tatra banka, a. s. v plnej výške, ale
zároveňsazaviazaluhradiťžalobkynipravidelnémesačnésplátkyvovýške200,29EURbezšpecifikácie
počtu splátok, ktoré má žalobkyni uhradiť. Výkladom zmluvy podľa jej znenia je možné dospieť k

záveru, že aj v prípade, ak by žalovaný prevzal dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08. 10. 2018, alebo ho do 30. 06. 2013 splatil, nezbavil by sa tým povinnosti naďalej platiť
nešpecifikované množstvo pravidelných mesačných splátok vo výške 200,29 EUR žalobkyni, čo je
bezpochyby možné považovať za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Rovnako je možné podľa okresného súdu považovať za rozporné, že žalovaný sa v rámci zmluvy

zaviazalposkytovať pravidelnémesačnéplnenievovýške200,29EUR(akopravidelnémesačnésplátky
úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 10. 2008) a to žalobkyni 3/ a súčasne uhradiť celý tento dlh zo zmluvy
o úvere zo dňa 08. 10. 2008 Tatra banke, a. s..

6. Súd preto s ohľadom na absolútnu vnútornú rozpornosť, neprehľadnosť ustanovení bodu 2 písm.

a), b), považoval tieto za neplatné ako ustanovenia nejasné a nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Keďže bod 2 písm. a), b) dohody predstavuje s ohľadom na jeho povahu a
obsah neoddeliteľnú časť zmluvy o urovnaní, jeho neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1, § 41 Občianskeho
zákonníka spôsobuje neplatnosť dohody ako celku.

7. Na záver okresný súd uviedol, že vychádzajúc z prejavu vôle žalobcov v zmysle ich prednesu
učineného na pojednávaní dňa 15. 05. 2017 (ods. 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), súd
konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1.411,80 EUR konanie v dôsledku čiastočného
späťvzatia zastavil a vo zvyšnej časti súd stotožňujúc sa s vyjadreniami žalovaného žalobu zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 3/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a to podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Má za to, že okresný
súd nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho vyvodil nesprávny právny záver.

Opätovne poukázala na to, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným uzavrela
dňa 08. 10. 2008 úverovú zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s veriteľom Tatra
banka, a.s. v sume 32.861,98 EUR. V tom čase bol žalovaný jej partnerom, neskôr manželom a banky
mu v tom čase nechceli poskytnúť úver pre jeho nízku bonitu na ďalšie podnikanie, ktorý nevyhnutne
potreboval. Žalobcovia 1/ a 2/, teda jej rodičia, sa rozhodli im pomôcť a založili svoj rodinný dom a

priľahlé pozemky z dôvodu, aby jej bol vyššie uvedený úver zo strany Tatra banky, a. s. poskytnutý.
Neskôr však došlo k rozvratu manželstva, a preto sa tak žalobcovia ako aj žalovaný rozhodli uzavrieť
dohodu o urovnaní dlhu dňa 11. 01. 2013 s tým, že žalobcovia sú presvedčení, že uzavretá dohoda je
bezvadná a je platným právnym úkonom, nakoľko spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka, vrátane ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že ustanovenie predmetnej

dohody v bode 2 písm. b) jasne a zrozumiteľne definuje, čo je predmetom dohody, a to konkrétne, že je
ňou pohľadávka vzniknutá a existujúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 08.10.2008
medzi ňou a Tatra bankou. Zrozumiteľnosť predmetnej dohody potvrdzuje aj to, že žalovaný na základe
predmetnej dohody plnil a plní.

10. K tvrdeniu súdu prvej inštancie o neprehľadnosti a vnútornej rozpornosti dohody v bode 2 písm. a),
b) a povinnosti naďalej platiť splátky v zmysle bodu 2 písm. a) aj napriek tomu, že by žalovaný prevzal
dlh v zmysle bodu 2 písm. b), alebo ho do 30. 06. 2013 splatil, podľa ktorého by sa tým žalovaný nezbavil
povinnosti splácať v zmysle bodu 2 písm. a), je v rozpore s výkladom tejto dohody, ak sa posudzuje tak,akojenapísaná,t.j.vcelosti,anievytrhnutímčastitextuzkontextucelejuzavretejpredmetnejdohody.O
jej zrozumiteľnosti a určitosti svedčí aj dlhodobé plnenie zo strany žalovaného, aj keď nie riadne a včas,
ktorý pochopil a chápe zmysel tejto dohody. Ak súd považoval dohodu za nezrozumiteľnú, nie je zrejmé,

z akého dôvodu preto vydal platobný rozkaz na základe žaloby, ktorú následne po zrušení platobného
rozkazu a vykonanom dokazovaní zamietol. Aj z odporu žalovaného zo dňa 07. 11. 2016 možno len
konštatovať, že dohoda v bode 2 písm. a) porušená nebola a žalovaný spláca, že žalovaný ako aj
žalobcovia z prejavu vôle zachyteného v písomnej dohode tejto porozumeli v celom rozsahu. Žalovaný
vie, čo je predmetom dohody, rovnako ako vie a od jej podpisu vedel, ako má plniť a je si vedomý, že

porušil predmetnú dohodu o urovnaní. Keďže predmetnú dohodu porušil, vznikom im dôvodne i nárok
na pokutu.

11. Na záver žalobkyňa 3/ namietala, že žalovaný nebol v predmetnom spore vypočutý, súdu sa vyhýbal
a keďže absentuje jeho výsluch, ktorý žalobcovia navrhovali, nebolo dokazovanie vykonané okresným
súdom dostatočné. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v celom

rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu v plnom
rozsahu súhlasí a opätovne poukázal na rozpornosť samotnej dohody s poukazom na to, že uznanie
dlhu sa vzťahuje na vlastný dlh a prevzatie dlhu sa vzťahuje na dlh cudzí. Nie je preto podľa neho možné,

aby určitý dlh bol súčasne vlastný a súčasne cudzí, teda aby jeden a ten istý dlh bol prebratý a zároveň
uznaný. Uvedený rozpor žalobcovia nevyjasnili. V prejednávanom prípade sa totiž uznanie dlhu z jeho
strany malo týkať zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 10. 2008, ktorú zmluvu však uzavrela
žalobkyňa 3/ a Tatra banka, a. s., teda nešlo o jeho vlastný dlh, ktorý by mohol uznať, ale o dlh žalobkyne
3/ voči Tatra banke, a. s.. Nie je možné preto na spornú vec použiť inštitút uznania dlhu. Pokiaľ by išlo o

inštitút prevzatia dlhu, § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje na prevzatie dlhu súhlas veriteľa.
Žalobcovia však v súdnom konaní nepredložili dôkaz, podľa ktorého by veriteľ s prevzatím dlhu súhlasil,
a preto nie je možné použiť na danú vec ani inštitút prevzatia dlhu. Okresný súd preto správne uzatvoril,
že predmetná dohoda je neplatná ako celok.

13. Naviac v konaní je sporná i skutočnosť existencie dlhu, nakoľko podľa neho nie je možné v
predmetnom sporovom konaní hovoriť o jeho existencii. Medzi žalobkyňou 3/ a Tatra bankou, a.s. bola
uzavretá zmluva o úvere, tento úver bol splácaný, a nie je možné hovoriť o tom, že dlh existuje,
nakoľko dlh by vznikol iba v prípade nesplácania úveru. Už v priebehu konania poukazoval na vnútornú
neprehľadnosť a rozpornosť tejto dohody, ktorú v konečnom dôsledku konštatoval aj súd. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však

platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne 3/ a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 CSP a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu, teda vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o
náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.
Výrok, ktorým súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1.411,80 EUR zastavil, nebol
odvolaním napadnutý, preto v tomto rozsahu zostáva nedotknutý.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré súz hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil

skutkový ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že dohoda uzavretá medzi
žalobcami 1/ až 3/ a žalovaným zo dňa 11. 01. 2013 (dohoda o urovnaní, uznaní dlhu a prevzatí
záväzku)jeneplatnýmprávnymúkonom,zktoréhonárokžalobcovnanimitvrdenomskutkovom základe
nevyplýva.

18. Keďže odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, dostatočné, odvolací súd sa
obmedzil iba na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), najmä v bodoch
35 až 45, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne
3/ uvádza nasledovné:

19. Žalobkyňa 3/ v odvolaní namietala, že dohoda o urovnaní uzavretá dňa 11. 03. 2013 je určitá,

zrozumiteľná, nie je neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uznáva, že
účelom dohody o urovnaní malo byť urovnanie všetkých vzájomných sporov týkajúcich sa zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 08. 10. 2008 medzi žalobkyňou 3/ a Tatra bankou, a. s., ako aj
vzájomných sporov a nárokov týkajúcich sa zmluvy o záložnom práve uzavretej dňa 06. 10. 2008 medzi
žalobcami 1/ a 2/ a Tatra bankou, a. s., resp. spory z týchto zmlúv vyplývajúce a s ňou súvisiace, čo

však nič nemení na tom, že je nezrozumiteľná a nejasná, vyvolávajúca pochybnosti najmä o tom, čo je
jej predmetom, aký dlh ale aj jeho výška.

20. Dohodou o urovnaní v zmysle Občianskeho zákonníka môžu účastníci upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné s tým, že dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,

sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Urovnanie (transakcia) má za následok zánik
pôvodného sporného záväzku a vznik záväzku nového, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Urovnanie
možno teda definovať ako dvojstranný právny úkon majúci za následok zánik pôvodného záväzku
a súčasne vznik nového záväzku. Účelom tejto dohody by teda najmä malo byť ako predísť ďalším
nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa ruší a

nahradí novým záväzkom. Dohoda o urovnaní je teda samostatným právnym titulom novovzniknutého
záväzku. Účastníci tejto dohody v bode 2 prejavili svoju vôľu všetky vzájomné spory ukončiť dohodou,
nie je však z nej zrejmé, aké právne sporné vzťahy zanikajú, čím sú nahradené, a ani to, v akom rozsahu.
V zmysle dohody, na základe bodu 2 písm. a) žalovaný pravidelne mesačne hradil splátky žalobkyni
3/ vo výške 200,29 EUR, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalobkyňa 3/ spochybňovala to,

že žalovaný túto svoju povinnosť neplnil riadne a včas, napriek tomu, že plnil, v žalobe žalovanému
vytýkala, že dlh do podania žaloby neuhradil, ani neprevzal, a ku dňu 20.08.2015 je zostatok záväzku
vočiTatrabanke,a.s.29.509,86EURadomáhalasaajzmluvnejpokuty30.000EUR.Jetedazrejmé,že
napriek tomu, že žalovaný ku dňa podania žaloby podľa dohody, konkrétne bodu 2 písm. a) postupoval,
duplicitne sa žalobcovia domáhali aj postupu podľa bodu 2 písm. b) dohody, naviac aj zmluvnej pokuty,

napriek tomu, že splátky žalovaný žalobkyni 3/ platil a dokonca podľa jej tvrdenia , aj stále platí.

21. Žalovaný tak podľa bodu 2 písm. a) mal prebrať dlh a len z bodu 2 písm. b) dohody je možno
nepriamo vyvodiť, že tento dlh mal vzniknúť zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 08. 10.
2008 medzi žalobkyňou 3/ a Tatra bankou, a. s., avšak ku dňu uzavretia tejto dohody o urovnaní zo

dňa 11. 01. 2013 už bol úver v zmysle zmluvy o úvere uzavretej dňa 08. 10. 2008 až do 11. 01. 2013
čiastočne uhradený bez toho, aby z uvedenej dohody o urovnaní vyplynulo, v akej výške je dlh resp. v
akom stave k prebratiu tohto dlhu zo strany žalovaného malo dôjsť. Okresný súd správne konštatoval,
že ide o nedostatočne identifikovanú pohľadávku.

22. Naviac odvolací súd dopĺňa, že účastníkom predmetnom dohody sú nielen žalobcovia 1/ až 3/ a
žalovaný, ale i Tatra banka, a. s., ktorá bola veriteľom vystupujúcim v zmluve o úvere uzavretej dňa
08. 10. 2008, a ktorá súhlas s prevzatím dlhu v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka neudelila.
Prevzatie dlhu je však možné len za kumulatívneho splnenia nasledovných predpokladov:
- dlžník a tretia osoba sa dohodli, že tretia osoba preberá za dlžníka dlh,

- dohoda o prevzatí dlhu bola uzavretá písomne,
- veriteľ so zámenou dlžníkov súhlasil, pričom nie je rozhodujúce, či tento jeho prejav bol adresovaný
pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Absencia čo len jedného predpokladu má za následok
neplatnosť dohody a zachovanie pôvodného záväzkové vzťahu. Z uvedeného je teda zrejmé, žepokiaľ mal i žalovaný úmysel prebrať dlh žalobkyne 3/ vyplývajúci zo zmluvy o úvere, kde ako veriteľ
vystupovala Tatra banka, a. s., v tomto rozsahu nemôže byť právny úkon - prevzatie dlhu platný. Navyše
i samotná dohoda o urovnaní sa má týkať účastníkov, ktorých práva medzi nimi boli sporné alebo

pochybné, teda nemôže dôjsť k urovnaniu záväzku aj vo vzťahu k osobe, ktorá nie je účastníkom tejto
dohody.

23. Následne sú správne i právne závery okresného súdu o vzájomnej rozporuplnosti a zmätočnosti
bodov 2 písm. a) a písm. b) dohody, ich vnútornú rozpornosť nie je možné odstrániť ani výkladom, ktorý

ponúka samotná žalobkyňa 3/ len tým, že žalovaný predmetnú dohodu aj plnil a plní. Žalovaný totiž ako v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie, tak aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu opätovne zotrval
na tom, že žalobkyni 3/ posiela pravidelne mesačné splátky úveru, že je vylúčené, aby mu bola dohodou
o urovnaní uložená súčasne povinnosť splácať dlh žalobkyni 3/ a súčasne samotnej banke (Tatre banke,
a. s.). Uznal, že došlo k dohode spočívajúcej v tom, že má dlh splácať v splátkach po 200,29 EUR až do
jeho zaplatenia žalobkyni 3/ a potom je v úplnom rozpore, aby dlh, ktorý voči žalobkyni 3/ má, splácal

dvakrát. V dohode o urovnaní sa však žalovaný zaviazal buď dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa
08. 10. 2008 prevziať (bez ohľadu na to, že je v tomto bode zmluva neurčitá, pretože nie je zrejmé, v
akej výške tento úver trvá, do kedy sa má úver splácať ), alebo má dlh (bez ohľadu na predtým uvedenú
vytýkanú neurčitosť tohto dlhu) uhradiť do 30. 06. 2013 Tatra banke, a. s. v plnej výške bez uvedenia
konkrétnej sumy. Súčasne sa zaviazal uhrádzať žalobkyni mesačné splátky vo výške 200,29 EUR bez

špecifikácie počtu splátok, ktoré má žalobkyni ešte uhradiť. Výkladom zmluvy nie je možné dospieť ani
k záveru, že aj v prípade, ak by žalovaný prevzal dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 08. 10. 2008
alebo ho do 30. 06. 2013 aj splatil, nezbavil sa tým povinnosti naďalej platiť nešpecifikované množstvo
pravidelných mesačných splátok vo výške 200,29 EUR žalobkyni, čo je bezpochyby možné považovať
za rozporné a zmätočné.

24. Nie je zrejmé, aký dlh, v akom rozsahu mal v celej výške žalovaný do 30. 06. 2013 splatiť, aby
tým došlo k zrušeniu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. K prevzatiu
dlhu malo teda zo strany žalovaného dôjsť vo vzťahu k žalobkyni 3/ predmetnou dohodou o urovnaní a
následne k ďalšiemu prevzatiu dlhu do 30. 06. 2013 i vo vzťahu k Tatra banke, a. s.. Je ale nevyhnutné

rozlišovať dohodu o prevzatí dlhu a dohodu o prevzatí plnenia, nakoľko dohodou o prevzatí plnenia sa
totiž tretia osoba zaväzuje vo vzťahu k dlžníkovi, že za neho splní záväzok voči veriteľovi, teda ide o
vnútorný vzťah dlžníka a tretej osoby, ktorý sa nijako nedotýka aj vzťahu veriteľa založeného pôvodným
dojednaním. Ak mali teda účastníci dohody o urovnaní záujem na tom, aby žalovaný splnil záväzok
žalobkyne 3/ voči Tatra banke, a. s., potom vznikla žalovanému ako dlžníkovi povinnosť poskytovať

plnenie jeho veriteľovi, teda Tatra banke, a. s., avšak účastníci dohody o urovnaní sa takto nedohodli,
naopak, žalovaný sa zaviazal hradiť naďalej záväzok žalobkyni 3/, teda nie jej veriteľovi (Tatra banke,
a. s.), a napriek tomu sa súčasne zaviazal splatiť ten istý dlh bez ohľadu na to, že je neurčitý a
nešpecifikovaný i Tatra banke, a. s..

25. V neposlednom rade je predmetná dohoda o urovnaní zmätočná aj pokiaľ žalovaný v bode 2 písm.
b) uznal dlh zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 08. 10. 2008, a to napriek tomu, že tento dlh vznikol
medzi žalobkyňou 3/ a Tatra bankou, a. s.. Žalovaný však týmto spôsobom len uznal, že úver, ktorý bol
poskytnutý žalobkyni 3/, bol poskytnutý za účelom podnikania pre jeho osobu, v dôsledku čoho pristúpil
k uzavretiu dohody o urovnaní. Znenie tejto dohody však nemôže byť na ťarchu žalovaného, ak k jej

vypracovaniu došlo zo strany žalobcov 1/ až 3/ a sám žalovaný vzhľadom na to, že dôvod poskytnutia
tohto úveru bol v jeho prospech, poskytuje žalobkyni 3/ mesačné splátky úveru vo výške 200,29 EUR.

26. Žalobkyňa 3/ až odvolaní tvrdí, že medzi ňou a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke.
Bez ohľadu na to, že dosiaľ v tomto rozsahu dokazovanie nebolo vykonané, nakoľko k uvedenému

tvrdeniu zo strany žalobkyne 3/ došlo až v odvolaní, ani uvedené nemá zásadný vplyv na zmenu
právneho posúdenia veci okresným a odvolacím súdom vo vzťahu k predmetnej dohode o urovnaní.
To, že finančné prostriedky zo zmluvy o úvere, ktoré boli žalobkyni 3/ poskytnuté zo strany Tatra banky,
a. s. ako veriteľa, boli poskytnuté v prospech žalovaného za účelom jeho podnikania, v konaní totiž
sporné nebolo. Žalobcovia 1/ až 3/ však nemohli byť v konaní úspešnými, ak sa plnenia domáhali na

základe dohody o urovnaní, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom a súčasne práve v dôsledku
neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nejasnosti predmetnej dohody nie je možné posúdiť ani to, či a v akom
rozsahu došlo na strane žalovaného k povinnosti resp. záväzku vrátiť žalobkyni 3/ v zmysle ústne
uzavretej zmluvy o pôžičke finančné prostriedky, a v akom razsahu.27. Na záver odvolací súd dopĺňa, že vyššie uvedené závery súdu nevylučujú, aby medzi žalobcami
1/ až 3/ a žalovaným došlo k platne uzavretej dohode o urovnaní, ktorá však bude spĺňať podmienku

určitosti, zrozumiteľnosti bez toho, aby si jej ustanovenia vzájomne odporovali. Už pred súdom prvej
inštancie totiž žalovaný uviedol, že dohodu v zmysle bodu 2 písm. a) rešpektuje, a na základe toho
žalobkyni3/mesačnezasielasplátky.Žalovanýalevýslovnenamietal, anatoužžalobkyňa3/vodvolaní
nepoukazovala, že ustanovenie dohody v bode 2 písm. b) dohody je v rozpore s ustanovením 2 písm.
a) a navzájom sa tieto ustanovenia vylučujú, preto k prevzatiu dlhu a ani jeho splateniu nepristúpil a

jeho dôvod i výšku spochybnil.

28. K námietke žalobkyne 3/ k tomu, že žalovaný nebol v konaní osobne vypočutý, odvolací súd
poznamenáva, že postup súdu, ktorý nevykonal výsluch žalovaného ako dôkaz, nie je procesnou
vadou, ktorá by akýmkoľvek spôsobom spochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Tým,
že žalovaný nebol v konaní vypočutý, nedošlo k zásahu do práv žalobkyne 3/, ak súčasne okresný súd

vykonal dokazovanie dostatočne a výsluch žalovaného pre skutkový a právny záver okresného súdu
nebol nevyhnutný, uvedený dôkaz nepovažoval súd za nevyhnutný pre posúdenie veci a v konaní mal
žalovaný zvoleného právneho zástupcu.

29. Keďže aj odvolací súd zastáva právny názor, že dohoda je neplatná ako celok, rozsudok

okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny, pretože odvolanie žalobkyne 3/
nebolo dôvodné. Žiadna z odvolacích námietok žalobkyne 3/ akýmkoľvek spôsobom nespochybnila
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, naopak opakovane išlo len o polemiku s právnymi závermi
okresného súdu.

30. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ak postupoval v zmysle § 255 ods.
1 CSP, teda priznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu - žalovanému, a to v celom rozsahu.
Uvedenú skutočnosť odvolací súd poznamenáva napriek tomu, že odvolaním nebol výrok o náhrade
trov konania napadnutý konkrétnymi odvolacími dôvodmi, avšak ide o výrok závislý.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobkyňa 3/ nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na ich náhradu.
Úspešným bol v odvolacom konaní v celom rozsahu žalovaný, preto mu vo vzťahu k žalobkyni 3/,
ktorá odvolanie podala, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).