Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/16/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706207758
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7706207758.52

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, vo veci strán sporu X. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. K.
XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom AK so sídlom Michalovce, Nám.slobody
13, proti odporkyni A. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. Č. I. XX M. X. T., E. XXX XX Q., právne zastúpenej
JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom AK so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku 8, v konaní o vyporiadanie
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa X. Z. :
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K., obec K., okres
A. zapísanej v evidencii Okresného úradu A., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok registra
„C“ evidovaný na katastrálnej mape parc.č. XXX - zastavaná plocha o výmere 996m2,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K., obec K., okres
A. a to k nedokončenej neskolaudovanej novostavbe - rodinnému domu postavenému v obci K., okres A.

na základe Stavebného povolenia vydaného ObÚ životného prostredia v Michalovciach dňa 14.9.1994
pod č. Ú. XXXX/XXXX, všetko v hodnote 44.812,-EUR.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporkyne A. Z. :
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K., obec K., okres

A. zapísanej v evidencii Okresného úradu A., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok registra
„C“ evidovaný na katastrálnej mape parc.č. XXX - zastavaná plocha o výmere 996m2,
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K., obec K., okres
A. a to k nedokončenej neskolaudovanej novostavbe - rodinnému domu postavenému v obci K., okres A.
na základe Stavebného povolenia vydaného ObÚ životného prostredia v Michalovciach dňa 14.9.1994
pod č. Ú. XXXX/XXXX, všetko v hodnote 44.812,-EUR.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 25.5.2006 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyporiadal
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, nakoľko od rozvodu medzi nimi k dohode nedošlo
čo sa týka nehnuteľnosti ako aj hnuteľných vecí. V priebehu konania došlo medzi účastníkmi na
pojednávanídňa30.3.2010kustáleniuokruhupredmetuzaniknutéhoBSM,pričomostalispornéniektoré

hnuteľné veci ako aj nehnuteľnosť pozemok, ktorej určenia sa domáhala odporkyňa ako výlučného
vlastníctva,pretožetentozakúpilazaprostriedky,ktoréjejdarovalotec.Spornýmipodľaodporkyneostali
položky č. 1 sedacia súprava tmavozelenej farby 3+2, pretože podľa jej názoru táto nepatrí do BSM,
nakoľko sa jedná o jej výlučné vlastníctvo. Túto súpravu kúpila odporkyni matka O. J.. Taktiež sporná
ostala položka č. 3 ružový porcelán 6ks, kde odporkyňa uviedla, že táto nepatrí do BSM, nakoľko to
dostala ako dar od svojich kolegýň. Rovnako čo sa týka položky 4, 6, 7, 8 a 9 uviedla, že sú to výlučne

dary od jej strýka, pretože takisto nepatria do zaniknutého BSM. Rovnako uviedla, že čo sa týka položky
11 a 12 2ks kobercov, tieto takisto nepatria do BSM, pretože je to vlastníctvo jej matky, ktorá mala bývaťs nimi v tomto rodinnom dome. Sporná bola tiež položka 37 šijací stroj zn. Lada, kde odporkyňa uviedla,
že tento nepatrí do zaniknutého BSM, pretože tento získala darom od svojej matky. Taktiež odporkyňa
uviedla, že položka č. 34 keramické džbány 5ks nie sú predmetom BSM, pretože patria do výlučného

vlastníctva žalobcu.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

3. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 16/2006-301 zo dňa 20.5.2014 súd zistil, že súd prikázal

nehnuteľné veci do podielového spoluvlastníctva účastníkov a rovnako rozdelil hnuteľné veci. Proti
tomuto rozsudku podal včas odvolanie proti všetkým výrokom žalovaná, ktoré odôvodňovala odvolacími
dôvodmi v zmysle ust.§ 205 ods. 2 písm. d, f/ OSP t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie.

4. Odvolanie odôvodňovala tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže podľa jej názoru navrhovateľ svoje tvrdenia ničím
nepreukázal. Uviedla, že súd prvého stupňa v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov považoval bez
akýchkoľvek obmedzení za pravdivé tvrdenia navrhovateľa a naopak spochybnil jej tvrdenia, podložené

jej výpoveďou, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa ani nezohľadnil.
Pri hodnotení dôkazov, tieto vykonané dôkazy neuviedol a preto dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podľa jej názoru výsluch jej matky na pojednávaní dňa 1.4.2008, ako aj jej výpoveď,
dostatočne preukazovali nadobudnutie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, obec K., kat. úz.
K. a to parc. reg. C KN č. XXX o výmere 996 m2, keďže týmito dôkazmi preukázala, že na kúpu

nehnuteľnosti - pozemku použila finančné prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva a nijakým
spôsobom nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že na kúpu predmetného pozemku doniesol
finančné prostriedky, ktoré zarobil počas pobytu v USA (za dva týždne pobytu pred jej odchodom na
územie SR). Nadobudnutie tohto pozemku do výlučného vlastníctva preukazovala aj tým, že mala k
dispozícii finančné prostriedky uložené na vkladnej knižke vo výške 85.000,- Sk, ktoré jej boli poskytnuté

jej matkou, s odkazom na Notársku zápisnicu zo dňa 13.8.1993 sp. zn. E. XXX/XX, E. XXX/XX.

5. Poukazovala na rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.10.2001 sp. zn. 22 Cdo 1659/2000, ako aj rozhodnutie
ÚS ČR zo dňa 7.12.2000 sp. zn. III. ÚS 317/2000, s odkazom aj na citáciu ust. § 143 OZ. Uviedla, že
navrhovateľ v tom čase nedisponoval dostatočnými, resp. žiadnymi finančnými prostriedkami na kúpu

predmetného pozemku. Tým poukazovala na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne
právne posúdenie.

6. K prikázaniu nedokončenej, neskolaudovanej novostavby rodinného domu do podielového
spoluvlastníctvo účastníkov s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 každému z účastníkov, akcentovala

napodanévyjadreniezodňa13.5.2014,vrámciktoréhovyjadrilasvojnesúhlassprikázanímpredmetnej
nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva vzhľadom na reálnu možnosť vzniku ďalších súdnych
sporov, v dôsledku vyhrotených vzťahov medzi účastníkmi konania, týkajúcich sa spoločného užívania
rodinného domu súčasne oboma účastníkmi.

7. Citovala ust. § 150 OZ a v tomto kontexte poukazovala na to, že súd prvého stupňa nedostatočne
prihliadol na spôsob, akým sa ona, hoci nepriamo, starala o chod domácnosti, o potreby maloletých detí
účastníkovkonania,čoboloajjejdôvodomodchodudoUSAzaúčelomzískaniafinančnýchprostriedkov
v prospech rodiny, keďže zabezpečovala aj pobyt detí v USA v priebehu letných prázdnin, vrátane
zabezpečenia jazykových kurzov pre deti priamo v USA. Zdôraznila, že v čase keď sa nachádzala na

území SR postupne dochádzalo k dokončeniu stavby rodinného domu z jej finančných prostriedkov,
keďže ona zabezpečovala potrebný stavebný materiál, pracovnú silu, ako aj občerstvenie pre majstrov
a preto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa o jeho záujme na svojpomocnom dokončení rodinného
domu. Po väčšinu času, kedy dochádzalo k dokončeniu predmetnej stavby rodinného domu bol
navrhovateľ nezamestnaný a teda nemohol prispievať a podieľať sa finančne na dokončení stavby

rodinného domu. Preto nesúhlasila s vynaložením finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa vo
výškach 300.000,- Sk, 160.000,- Sk a 180.000,- Sk (s poukazom na ich konkretizáciu), na nadobudnutie
predmetných nehnuteľností.8. Zdôraznila, že navrhovateľ od 1.10.1991 minimálne do konca r. 1995 bol nezamestnaný a evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie a do skončenia výstavby rodinného domu, ktorá bola ukončená v prvej
polovici r. 1998 nemal k dispozícii finančné prostriedky, z ktorých by mohol prispievať na výstavbu

nehnuteľnosti, ako to tvrdil. Uviedla, že predaj rodinného domu, ku ktorému podiel zdedil po svojej
neb. matke sa realizoval v decembri 1998 a získal iba časť kúpnej ceny, keďže bol podielovým
spoluvlastníkom. Trojizbový byt na ul. Kyjevskej v Michalovciach, ktorý patril do BSM účastníkov konania
aktorýnásledneúčastnícikonaniapreviedlidovýlučnéhovlastníctvasvojejdcérybolnazákladežiadosti
navrhovateľa z výlučného vlastníctva dcéry účastníkov konania prevedený do výlučného vlastníctva

navrhovateľaazostranynavrhovateľabolodpredanývr.2004,resp.vr.2005.Pretofinančnéprostriedky
získané predajom tohto bytu nemohol použiť na výstavbu rodinného domu, na ktorom stavebné
práce boli vykonané a dokončené v prvej polovici roka 1998. Podotkla, že práve ona uhrádzala za
nehnuteľnosti daň z nehnuteľnosti. Navrhovateľ tým, že predal byt, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve
niekedy v r. 2004 až 2005 si sám skomplikoval svoju bytovú otázku. Uviedla, že aj keď navrhovala
vyžiadanie listinného dôkazu zo správy katastra nehnuteľností o prevode vlastníctva k predmetnému

bytu, súd prvého stupňa takýto dôkaz nevykonal, pričom na to poukazovala aj vo svojom záverečnom
stanovisku zo dňa 23.4.2013 a jeho doplnení zo dňa 13.5.2014.

9. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dokazovanie vo veci bolo náležite vykonané, pričom
rozsudok bol vydaný takmer po ôsmich rokoch po podaní návrhu na vyporiadanie BSM. Podotkol, že

odporkyňa sa žiadnym spôsobom nestarala o majetok, ktorý žiada priznať do výlučného vlastníctva,
pričom v USA sa vydala a kúpila si rodinný dom a preto nemá skutočný záujem o nehnuteľný majetok
a jej tvrdenia sú len účelové, vedúce k nehospodárnym prieťahom v súdnom konaní. Čo sa týka
nadobudnutia pozemku do výlučného vlastníctva poukazoval na skutočnosť, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Michalovce pod č.k. XC/XX/XXXX sa odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa

31.10.2005 vyjadrila v tom znení, že nehnuteľnosti v kat. úz. K. zapísané na LV č. XXXX a novostavba
rodinného domu postavená na týchto nehnuteľnostiach patria do BSM. Preto v tomto konaní mala za
to, že určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam nemá hmotnoprávny
nárok a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Michalovce č.k. XC/XX/XXXX zo dňa
24.1.2006, ktorým konanie bolo zastavené. V odôvodnení rozsudku sa preto jednoznačne konštatuje,

že z dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosti patria do BSM účastníkov konania a preto je nutné pri
ich vyporiadaní postupovať podľa § 150 OZ. Taktiež uvedené skutočnosti ani odporkyňa nespochybnila
vo svojom podaní zo dňa 18.9.2006, 28.5.2007, kde došlo k zmene jej výpovede. Ďalej poukazoval
na jej rozporuplné tvrdenia na pojednávaní konanom dňa 2.4.2008, vo vyjadrení zo dňa 23.4.2013.
S poukazom na uvádzané skutočnosti ďalej tvrdil, že sú nepravdivé tvrdenia odporkyne, ktorými

spochybňuje, že dal odporkyni 9.000,- USD, keďže v USA pracoval od 11.6.1993 do 6.6.1994, t.j. takmer
rokazatenčaszarobilcca22.700,-USD,pričomsumu9.000,-USDdalodporkynizačiatkomapríla1994
a nie v júni 1993, keď prišiel do USA. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 22Cdo 1659/2000,
je v predmetnej veci neaplikovateľné. Po citácii ust. § 150 OZ a § 149 ods. 4 OZ, ako aj s poukazom
na rozhodnutie NS ČR 22Cdo 980/2003 zastával názor, že po celý čas užíval nehnuteľnosť výlučne

on, keďže odporkyňa žila v USA, preto má nárok na prikázanie predmetných nehnuteľností do svojho
výlučného vlastníctva, vychádzajúc aj z jeho insolventnosti. Poukazom na uvádzané vykonané dôkazy
v konaní a mal za to, že v konaní bolo preukázané, že kúpu pozemkov a výstavbu domu nefinancovala
výlučne a v prevažnej miere odporkyňa, a to aj čo sa týka starostlivosti o deti a spoločnú domácnosť.

10. Z uznesenia krajského súdu č.k. 11Co 858/2014-337 zo dňa 19.11.2015 súd zistil, že odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie založil na zistení,
že odvolanie podala odporkyňa v zákonnej lehote a súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku.

11. Súd druhej inštancie považoval za potrebné uviesť, že predmetom konania je vyporiadanie BSM
účastníkov konania, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi, preto odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§212 ods. 2 písm.c/ OSP, teraz §
379 písm.c/ CSP). Predmetom odvolacieho prieskumu boli preto všetky výroky napadnutého rozsudku
vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania, pričom odporkyňa podala odvolanie proti všetkým

výrokom napadnutého rozsudku.

12. S poukazom na ust. § 132 OSP (teraz § 191 ods. 1 CSP) a § 153 ods. 1 OSP (teraz § 215 ods. 1 CSP)
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.13. Poukázal na to, že konanie o vyporiadanie BSM manželom je sporovým konaním, ktoré je ovládané
prejednávacou zásadou. Preto účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 OSP(teraz § 132 ods. 1

CSP) v tomto konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia, a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia a dôkazy
preukazujúce ich pravdivosť, pokiaľ ide o určité tvrdené skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní zaťaží
toho účastníka, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak
účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do situácie
dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech so

záverom, že tvrdená okolnosť nebola preukázaná.

14. Súd druhej inštancie poukázal na ust. § 143 OZ a uviedol, že vychádzajúc z konkrétne vykonaných
a citovaných dôkazov je dôležité predovšetkým ustáliť vôľu účastníkov konania pri nadobudnutí
nehnuteľností - pozemku do ich BSM, ktorá by mala byť jasne preukázaná a v odôvodnení napadnutého
rozsudku aj odôvodnená. Poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

15. Zo spisu nevyplýva ďalšia odvolateľkou dôvodne namietaná skutočnosť, aby bola súdom prvého
stupňa vyzvaná na zloženie sumy titulom finančného vyporiadania do úschovy súdu, prípadne notárskej
úschovy, taktiež na vinkulovanie finančnej čiastky, ako aj na preukázanie svojej finančnej situácie, kedy

by až potom mohol súd prvého stupňa reálne zhodnotiť solventnosť, prípadne insolventnosť odporkyne
na vyplatenie finančného podielu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania.

16. Odvolací súd podotýka, že z obsahu spisu vyplýva, že ohľadom možnosti finančného vyrovnania

išlo len o komunikáciu medzi účastníkmi konania, keďže odporkyňa súdom prvého stupňa v priebehu
konania nebola vyzvaná na zloženie finančnej čiastky do úschovy súdu, prípadne notárskej úschovy.
Preto odvolací súd konštatuje, že v tomto smere je záver súdu o insolventnosti odporkyne predčasný
a ničím nepreukázaný.

17.Odvolacísúdzároveňakcentujenato,žesúdprvéhostupňasavodôvodnenínapadnutéhorozsudku
nevysporiadal s predajom rodinného domu vo Vinnom patriaceho navrhovateľovi po smrti jeho matky,
taktiež s bytom, ktorý mal patriť pôvodne do BSM , na čo dôvodne poukazovala v odvolacích námietkach
odporkyňa, aj čo sa týka nevykonania navrhnutých dôkazov, na čo už odvolací súd poukázal.

18. K vyporiadaniu hnuteľných vecí odvolací súd uvádza, že je dôvodná odvolacia námietka odporkyne,
žehnuteľnúvec-gaučovásúpravastaburetkounemôžepatriťdoichBSMlennazákladetejskutočnosti,
že navrhovateľ predložil doklad o ich zakúpení, a taktiež ich opísal. Odvolací súd podotýka, že pri
vyporiadaní hnuteľných vecí treba brať zreteľ na všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
súvislostiach, čo súd prvého stupňa opomenul.

19. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností odvolací súd uvádza, že v danej veci sú naplnené
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p..

20. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2 O.s.p. a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

21.Úlohousúduprvéhostupňapozrušeníavrátenívecibudevychádzaťzprávnehonázoruodvolacieho
súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 226 O.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne
interpretovať a aplikovať ust. § 143 OZ, § 149 OZ, § 150 OZ. Bude potrebné, aby súd prvého stupňa

vo veci vzal do úvahy všetky dôkazy vyplývajúce z obsahu spisu týkajúce sa aplikácie citovaných
zák. ustanovení a tieto konkrétne vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s tým, aby starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania s prihliadnutím na dôvodne uplatnenú odvolaciu
námietku odporkyne vo vzťahu k nedostatočnému zhodnoteniu skutkového stavu veci s odkazom na

jeho predčasné právne posúdenie v zmysle cit. zák. ustanovení § 143 OZ, § 149 OZ, a § 150 OZ.

22. Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový stav :23.Napojednávanídňa23.8.2016právnizástupcoviaúčastníkovzhodnenavrhlikonanieovyporiadanie
hnuteľných vecí zastaviť z dôvodu, že tieto už nemajú hodnotu od tej doby, ako bol podaný návrh na
vyporiadavanie BSM. Z uvedených dôvodov v tejto časti súd konanie zastavil. Súd poukazuje na to,

že dispozíciu účastníkov predmetom konania o vysporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že
súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania.
Pokiaľ by v konaní o vyporiadanie BSM súd vysporiadal aj veci resp. majetok, ktorý účastníci neurobili
predmetom konania, potom by konal v rozpore s ust. § 216 ods. 2 CSP, a išlo by o vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov súd konanie o vyporiadanie

hnuteľných vecí zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.

24. Predmetom konania v danom prípade ostalo už len vyporiadanie nehnuteľností a to rodinného domu
a pozemku.

25. Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyzval žalovanú prostredníctvom právneho

zástupcu, aby zdokladovala svoju solventnosť a preukázala, že má dostatok finančných prostriedkov
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, konkrétne na pojednávaní dňa 15.11.2016 uložil
právnemu zástupcovi žalovanej, aby tento vyzval žalovanú, aby v lehote 20 dní preukázala svoju
solventnosť tým, že poukáže finančné prostriedky v sume 44.812,-€ buď na účet právneho zástupcu
žalovanej, prípadne do notárskej úschovy, do úschovy súdu resp. bude vyinkulovať finančnú čiastku

v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu s tým, že táto musí byť vyinkulovaná v slovenských
bankáchanievAmerike.Napojednávanídňa14.2.2017právnyzástupcažalovanejuviedol,žežalovaná
doposiaľnepreukázala,žemánaúčtedostatokfinančnýchprostriedkovtak,akotobolodanéuznesením
Krajského súdu v Košiciach. Uviedol, že za tejto situácie nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a
ponechávajú rozhodnutie na úvahu súdu. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

26. Zo stanoviska žalovanej zo dňa 21.4.2016 (č.l.389) súd zistil, že čo sa týka novostavby trvá na
dispartite 60:40 v jej prospech, lebo bola sama investorom tejto stavby. Žalobca nemohol prispievať z
dôvodu nezamestnanosti a čestne prehlásila, že disponuje finančnými prostriedkami uzavrieť tento celý
prípad.

27. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.10.2016 (č.l.392-393) súd zistil, že žalobca súhlasí s ohodnotením
nehnuteľného majetku, ktorý ostal predmetom vyporiadania sumou vo výške 89.624,-€ a trvali na
prikázaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. do podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania, pretože poukázal na to, že žalovaná žije v USA od r. 1998 a od tej doby neurobila

pre zachovanie a udržanie spoločného nehnuteľného majetku nič. Neprispela ani na jeho ochranu, ani
na údržbu alebo opravu. Žalovaná sa v USA vydala, kúpila si vlastný rodinný dom a žije v ňom spolu aj s
deťmi. Takže žalovaná už má svoje rodinné zázemie v USA a doteraz nepreukázala účel, pre ktorý žiada,
aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva. Okrem jej výlučne subjektívneho názoru,
že má na nich nárok. To je nepreukázala, či prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva dôjde

k účelnému využitiu nehnuteľnosti a má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tento účel ani
nepreukáže. Uviedol, že správanie žalovanej nesvedčí jej tvrdeniam o skutočnom záujme o nehnuteľný
majetok alebo o účelnom využití tohto majetku, keďže ju stav tohto majetku už viac ako 18 rokov
nezaujímaarodinnézázemiemávybudovanéužvcudzine.Spoukazomnaust.§391ods.2CSP,žesúd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, uviedol, že majú za to, že na preukázanie

solventnosti žalovanej je súd povinný vyzvať žalovanú na preukázanie jej finančnej spôsobilosti, pričom
jej písomné vyhlásenie alebo predloženie výpisu z účtu nie je dostatočným dôkazom tejto skutočnosti,
nakoľko finančné prostriedky z tohto účtu môžu byť do dňa povinnosti výplaty žalovanou kedykoľvek
vybraté a použité na iný účel. Vzhľadom na uvedené a ako aj na skutočnosť, že žalovaná počas súdneho
konania minimálne 5x zmenila výpoveď ohľadom nadobudnutia nehnuteľného majetku, nepovažovali jej

tvrdenia o tom, že má finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu za hodnoverné a dostatočné.

28. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

29. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.30. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

31. Súd po vykonanom dokazovaní , zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných

súvislostiach s poukazom na všetko, čo vyšlo za konania najavo, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
čo sa týka vyporiadania BSM bol dôvodný a preto ho vyporiadal tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní má za preukázané, že rodinný dom
patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnako ako aj pozemok, ktorý zakúpila
odporkyňa za trvania manželstva, aj keď táto tvrdila, že kúpila uvedenú nehnuteľnosť za finančné
prostriedky, ktoré jej poskytla matka resp. bolo to dedičstvo po neb. otcovi. Túto skutočnosť má súd

za preukázanú aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu 7C 10/2005 a z odôvodnenia rozsudku ako aj z
vyjadrenia žalovanej zo dňa 31.10.2005, kde jednoznačne sa vyjadrila, že nehnuteľnosti - rodinný dom
aj pozemok, patria do BSM. Rovnako túto skutočnosť má súd za preukázanú z odôvodnenia citovaného
rozsudku 7C 10/2005, kde je uvedené, že je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť, ako aj novostavba
patria do BSM, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané dohodou ani rozhodnutím súdu, ako aj uplynutím

3-ročnej lehoty od zániku manželstva v zmysle § 149 ods. 4 OZ. V tejto súvislosti poukazuje aj na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.1.2012 sp.zn. 1Cdo 44/2010 v zmysle ktorého pokiaľ už bola v
občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je
súdvinomkonaní,vktorommátúistúotázkuposúdiťakoprejudiciálnu,viazanýjejskoršímrozhodnutím.
Túto skutočnosť má súd za preukázanú aj z vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.9.2006, kde sa vyjadrila,

že nespochybňuje fakt, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na jej meno patria do BSM vrátane
novostavby. Súd v súvislosti so získaním finančných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny
na kúpu pozemku, poukazuje na to, že žalovaná v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázala, že
získala finančné prostriedky tak, ako to tvrdila od svojej matky, na základe dedičského rozhodnutia
od nebohého otca, ktorý zomrel v r. 1987 a jej tvrdenie súd považuje za pochybné aj z toho dôvodu,

že ak mala finančné prostriedky na kúpu pozemku v r. 1993 a v r. 1992 odišla za účelom zarobiť
peniaze do USA, pričom v tejto výpovedi priamo uviedla, že predtým ako začali stavať rodinný dom
nemali žiadne finančné prostriedky ani úspory a preto išla do Ameriky. Súd dospel k záveru, že z
vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná svoje tvrdenia ničím nepodložila, t.j. nepreukázala
výlučné nadobudnutie vlastníctva alebo práva k pozemku a platí preto právna domnienka, že ide o

majetok patriaci do BSM. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním judicium duplex a preto, ak v konaní
o vyporiadanie BSM niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto
svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí, inak
platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vysporiadať.

Z uvedených dôvodov, keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, a s poukazom na vyššie citované
rozhodnutie tunajšieho súdu, súd pojal uvedenú nehnuteľnosť do masy zaniknutého BSM.

32. Čo sa týka vyporiadania nehnuteľnosti - rodinného domu, súd poukazuje na to, že základnou
zásadouprevykonanievyporiadaniaBSMje,žepodielyobochmanželovsúrovnaké.Ztejtozásadyvšak

zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť
napr. skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o
rodinu, že sa nepričiňoval, hoci mohol o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.

33. Podľa rozhodnutia dovolacieho súdu (rozhodnutie NS SR č. 6Cdo 202/2010) je pre úvahu

o (ne)rovnosti podielov významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o
rodinu(spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno považovať za relevantné, čím a v akej
výške každý z manželov prispel na zabezpečenie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku,
bez ohľadu na to, či ho mal manžel v dobe pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva alebo ho

získal napr. dedením alebo darovaním za trvania manželstva. Ust. § 150 OZ takú situáciu totiž rieši
stanovením práva manžela požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok. Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva je iným hľadiskom (zásadou ) dôležitým pre vyporiadanie spoločného majetku než jestanovenie výšky tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j.
stanovenie čiastky, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov a ktorej výška
sa potom premietne v čiastke stanovenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto hľadiská

(zásady vyporiadania) nemožno zamieňať ani zmiešavať.

34. Podľa názoru súdu žalovaná v žiadnom prípade nepreukázala opodstatnenosť disparity podielov
v pomere 40:60, pretože v konaní má súd za preukázané, že žalobca sa sám viac ako 10 rokov od
rozvodu manželstva stará o spoločný majetok, rodinný dom s pozemkom, ochraňuje a udržiava ho v

stave spôsobilom na bývanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná, ktorá žiadala prikázať nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva nepreukázala solventnosť na vyplatenie žalobcu, súd nehnuteľnosti prikázal
do podielového spoluvlastníctva účastníkov, pretože žalobca nemá finančné prostriedky na vyplatenie
žalovaná, ktorá má bytovú otázku poriešenú v USA, kde vlastní rodinný dom.

35.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a to tak, že nepriznal účastníkom trovy

konania, pretože títo si trovy konania neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.