Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208845
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116208845.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: S.. J. L., V..
XX.XX.XXXX, P. L. Š. XXX, XXX XX L. Š., proti žalovanému: Y.. R. I., V.. XX.XX.XXXX, P. O.Á. X, XXX
XX Y. o zaplatenie 5 363,81 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 363,81 € spolu s úrokmi vo výške 2 % mesačne
z tejto sumy od 08.11.2014 až do zaplatenia a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto

sumy odo dňa 08.12.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 28.04.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 5 363,81
€, úrokov vo výške 2 % mesačne z tejto sumy od 08.11.2014 až do zaplatenia a úrokov z omeškania

vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy odo dňa 08.12.2015 až do zaplatenia. Žalobca vychádzal z toho
skutkového základu, že dňa 07.12.2012 došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu zmluvy o pôžičke.
Žalobca žalovanému požičal sumu 5 363,81 €, dohodnuté boli tiež úroky vo výške 2 % mesačne.
Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť najneskôr do 3 rokov od podpísania zmluvy. Následne
žalobca cituje §§ 657, 658 a 517 OZ ako aj § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.08.2016. V tomto vyjadrení
uviedol, že tak ako žalobca uviedol v žalobe, požičal mu sumu 5 363,81 € na základe zmluvy o pôžičke,
ktorú uzavreli dňa 07.12.2012. Žalobca navrhol úrok vo výške 2 % mesačne. Žalovaný považoval takýto
úrok za neprimeraný vysoký až úžernícky, avšak pôžičku nutne potreboval, preto žalobcom pripravený
návrh zmluvy podpísal. Požičanú sumu mal vrátiť najneskôr do 3 rokov od podpísania zmluvy. Žalovaný

ďalej pokračoval, že tvrdenia žalobcu v žalobe, že požičané peniaze doteraz nevrátil, nie sú pravdivé.
Pôžičku začal splácať hneď od prvého mesiaca v roku 2013 a každý mesiac na splatenie pôžičky vkladal
na účet žalobcu sumu 107 €. Takým spôsobom splácal pôžičku žalobcovi až do konca roka 2015. Pokiaľ
ide o vykonávanie dôkazov, navrhol, aby súd uložil žalobcovi predložiť výpisy z účtu za roky 2013 - 2015
na dôkaz toho, že mu bola pripísaná na jeho účet každý mesiac suma 107 €.

3. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením došlým súdu dňa 07.10.2016. V tomto
uviedol, že zmluva o pôžičke bola dobrovoľne žalovaným podpísaná. Zdôraznil, že úrok vo výške 2 %
mesačne stanovil žalovaný. Jeho tvrdenia sa teda nezakladajú na pravde. Pôžičku žalovanému poskytol
ibapreto,ževeľmidobrepoznaljehonebohéhootca,ktorýpracovalakopredsedaMestskéhonárodného
výboru v Prešove. Zároveň v prílohe zaslal výpisy z pohybu na jeho účte v ČSOB od 01.03.2015 do
30.09.2016 tak ako mu to systém internet banking prevádzkovaný ČSOB dovoľuje.4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 25.05.2017 v neprítomnosti žalobcu. Vykonal
dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce:
4.1. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke.

Podľa tejto zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 5 363,81 €. Ako odmena
za poskytnutie peňazí bol dohodnutý úrok vo výške 2 % mesačne. Dohodnutý úrok bol dlžník povinný
zaplatiťlenzaobdobiedovráteniapôžičky.Touto zmluvousažalovanýakodlžníkzaviazalcelúpožičanú
sumu vrátiť najneskôr do 3 rokov od podpisu tejto zmluvy, a to vrátane dohodnutých úrokov. Dohodnuté
úroky zo zmluvy o pôžičke mali byť platené mesačne vždy k 5-temu dňu v mesiaci.

4.2. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola súdom
oboznamovaná, žiadne finančné prostriedky napriek tomu, že ju podpísal od žalobcu neprevzal. Na
otázku súdu teda, či klame teraz alebo vo svojom vyjadrení došlom súdu dňa 31.08.2016 uviedol,
že teraz hovorí pravdu. Jeho vyjadrenie v písomnej forme urobil preto, lebo si myslel, že sa bude dať
so žalobcom mimosúdne dohodnúť a tento nebude žalovanú sumu požadovať. Ďalej uviedol, že súdu
vie predložiť čísla účtov, na ktoré zasielal finančné prostriedky žalobcovi a že išlo o splácanie skôr

poskytnutej pôžičky, na ktorú však neexistuje písomný doklad. Na otázku súdu, prečo súdu tieto doklady,
ktoré by mali byť v jeho prospech neposkytol súdu už skôr, uviedol, že ich našla jeho priateľka iba pred
týždňom a že to neurobil za ten čas z dôvodu, že má nedôveru v justíciu a obdobné orgány.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov a právnych úvah:

5.1. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
5.2. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011.
Břemeno tvrzení nese v případě sporu o vrácení půjčky věřitel, na kterém je, aby prokázal, že k uzavření
smlouvy o půjčce došlo, že dlužníkovi předmět půjčky odevzdal a že dlužník předmět půjčky řádně a
včas nevrátil. Jestliže smlouva o půjčce obsahuje prohlášení dlužníka, že převzetí půjčky od věřitele

potvrzuje svým podpisem na smlouvě (o pravosti podpisů smluvních stran na smlouvě přitom není
namístě pochybovat, neboť byly úředně ověřeny), odporuje pravidlům logického myšlení uvěřit bez
dalšího obraně dlužníka, že předmět půjčky od věřitele nepřevzal, resp. dovozovat, že smlouva o půjčce
opatřená ověřenými podpisy účastníků není dostačujícím důkazem pro prokázání opaku. Účastníkům
občanskoprávních smluvních vztahů by mělo být naopak umožněno spolehnout se na to, že zcela

zřejmý obsah jejich smluvních ujednání nemůže být vyvrácen na základě jeho pouhého popření ze
strany účastníka, který nechce nést následky porušení povinnosti ze smluvního vztahu (resp. nechce
být nositelem povinností založených smluvním vztahem) - rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 33
Cdo 2547/2011, ze dne 21. 6. 2012.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané

peniaze. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o
peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný časť z nej nevrátil. Z tohto bremena
tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky
a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca preukázal (medzi účastníkmi ani neboli sporné).Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že pôžičku vrátil v celom rozsahu, bolo jeho povinnosťou
toto svoje tvrdenie preukázať - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo
13/2009).

6. V prejednávanej veci ma súd za preukázané, že zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá
pôžička vo výške 5363,81 €. Uvedené bolo preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu, pričom
vyjadrenia žalovaného z pojednávania považuje súd za účelové jednak vzhľadom na ich obsah a jednak
na vyhýbavý štýl odpovedí žalovaného na otázky súdu.

6.1 Žalovaný navrhol vykonať dôkaz číslami účtov, ktoré súdu oznámi a na ktoré mal splácať pôžičku
žalobcovi.
Podľa § 153 C.s.p.
Ods.1 - Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Ods.2 - Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Ods.3 - Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Súd návrh na vykonanie dôkazu zamietol z dôvodu, že nebol uplatnený včas, napriek tomu, že ho

žalovaný mal k dispozícii a jeho vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania. Postup žalovaného
súd hodnotí ako účelový v snahe predĺžiť konanie bez vydania meritórneho rozhodnutia.
6.2. Žalobca zároveň požadovaným plnením potvrdil, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému
plneniu formou mesačnej platby úrokov. Mesačne sa mali platiť úroky vo výške 2% z dlžnej sumy -
107,28 €. Ak žalobca požadoval zaplatenie úrokov od 08.11.2014, javí sa že úroky za čas od 08.12.2012

do 07.11.2014 v sume 23 x 107,28 € zaplatené boli. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaného, že
čiastočne plnil, pričom tento dôkazné bremeno preukázania zaplatenia vyššej sumy neuniesol. Súd teda
priznal žalobcovi istinu ako aj zmluvné úroky od 08.11.2014 až do zaplatenia.
6.3. Výšku úrokov v rozsahu 24% ročne považuje súd pri individuálne dojednanej zmluve za súladnú
s dobrými mravmi prihliadajúc aj na vyššie citované rozhodnutie NS SR. Podľa www.nbs.sk bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov na obdobie od 1 do 5 rokov
11,64% ročne. Pri individuálne dojednanej zmluve o pôžičke bez zabezpečenia, považuje súd sadzbu
24% ročne za právne nezávadnú.
6.4. Pokiaľ ide o otázku (ne)pravdivosti zmluvy o pôžičke, ktorú tvrdil žalovaný, k tomu súd uvádza:
Podstatnou otázkou je hodnotenie súkromnej listiny. Súkromnými listinami sú listiny, ktoré nie sú listinami

verejnými. Môže to byť napríklad písomný právny úkon, prehlásenie o právne významnej skutočnosti,
dopis a podobne. Pre posúdenie súkromnej listiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a
pravdivosť. Listina je pravá ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. Ak je listina pravá, nie je
teda sfalšovaná alebo pozmenená dokazuje, že vystaviteľ prejavil vôľu o obsahu v listine zachytených
skutočností, prípadne urobil prehlásenie v listine obsiahnuté. To či obsah takéhoto prehlásenia

zodpovedá skutočnosti, teda či listina je pravdivá posúdi súd na základe výsledkov dokazovania, a to
spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť listiny, ale právne významné skutočnosti, o ktorých
existencii svedčí i listina. Ak tvrdí vystaviteľ, že jeho prehlásenie nie je pravdivé, alebo že je inak vadné,
je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba priaznivé následky, tiež dokázal. Takýto
postup vyplýva predovšetkým z pravidiel o dôkaznom bremene, a tiež zo všeobecnej skúsenosti, že čo

je písané, je dané a že by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto vyhotovil, prípadne podpísal
písomnosť s právne záväzným obsahom, ktorý naviac môže mať pre neho nepriaznivé následky, keby
obsah takejto listiny nebol pravdivý. Zároveň by odporovalo bežným a osvedčeným zvyklostiam, keby
strana, ktorá disponuje napríklad listinou potvrdzujúcou, že svoj dlh splnila, musela dokazovať túto
skutočnosť i inak. Vzhľadom k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez svedkov, predstavovalo

by uloženie dôkazného bremena strane, ktorá sa listiny dovoláva vo väčšine prípadov nesplniteľnú
úlohu (probacio diabolica). Obyčajné popretie alebo formálne spochybnenie obsahu súkromnej listiny
neoslabuje jej dôkaznú silu. K tomu je potrebné, aby popierateľ vysvetlil, prečo on a vystaviteľ urobili
prehlásenie, ktorého obsah neodpovedá skutočnosti, tak aby jeho tvrdenie bolo aspoň s určitou mierou
pravdepodobnosti preukázané. Zároveň je zrejmé, že inak je treba pristupovať k listine obsahujúcej

prejav vôle alebo prehlásenie, ktoré svedčí v neprospech vystaviteľa a inak k listine svedčiacej v jeho
prospech. Je treba vyjsť z toho, že v bežnom živote nikto písomne nepotvrdí nepravdivé skutočnosti
svedčiace v jeho neprospech (nepotvrdí prijatie peňazí z titulu pôžičky, napriek tomu, že si v skutočnosti
žiadne peniaze nepožičal). Ak je teda pravdivosť listiny preukázaná, je preukázaná i skutočnosť, ževystaviteľ urobil prehlásenie v listine uvedené. Pokiaľ účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej
alebo podpísanej listiny, popiera však jej obsah, tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V
takomto prípade nemožno uložiť protistrane, aby preukazovala, že popierateľove prehlásenie bolo

pravdivé, popierateľ musí tvrdiť a preukázať, že a prečo je jeho prehlásenie nepravdivé. Vo vyjadrení zo
dňa 31.08.2016 žalovaný poskytnutie pôžičky výslovne potvrdil.

7. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.01.2013 - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Vzhľadom na konečnú splatnosť pôžičky do 3 rokov od jej podpisu (deň podpisu 07.12.2012 bol

potvrdený oboma stranami sporu napriek dňu 04.12.2012, ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení
zmluvy), priznal súd úroky z omeškania od 08.12.2015. Ku dňu omeškania bola základná úroková
sadzba ECB 0,05% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,05% ročne.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.