Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714200660
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3714200660.12

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňa JUDr. Anna Irikovská v právnej veci žalobcu: Y. C., B.. XX. X.
XXXX, X. Z., N.. W. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JOZEF OPET, ADVOKAT, so
sídlom Trenčín, Hroznová 2318, proti žalovaným: X/ T. Y., B.. XX. X. XXXX, X. P. Č.. XXX, X/ T. Y., B.. XX.
XX. XXXX, X. P. Č.. XXX, zastúpený opatrovníkom Y. Y., B.. XX. X. XXXX, X. P. Č.. XXX, obaja právne
zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v konaní o

určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je povinný nahradiť
žalovaným 1/, 2/ trovy konania a právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu v rozsahu 100 % do
3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v pozemnostnom hárku č. 81 pre k. ú. P., C. L., bol zapísaný
ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v podiele 1/3-ina, a to: parcely č. 63 o výmere 4 094 m2,
ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č.. XXX ako parcela registra „C“ č. 63/1 o výmere 3 518
m2 záhrady, parcela registra „C“ č. 63/2 o výmere 352 m2 trvalé trávne porasty, parcela registra „C“

č. 63/3 o výmere 224 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 91 o výmere 1 032 m2, ktorá je v
súčasnomobdobízapísanánaI.Č..XXXakoparcelaregistra„Cč.91ovýmere1032m2lesnépozemky,
parcely č. 92 o výmere 1 579 m2 záhrady, ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č.. XXX, parcely
č. 93 o výmere 599 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č..
XXX.Uvedené nehnuteľnosti žalobca nadobudol riadne na základe právnych listín. V 50. rokoch odišiel
do USA, pričom po jeho odchode boli predmetné nehnuteľnosti v užívaní poľnohospodárskeho družstva.

Po roku 1989 sa vrátil na Slovensko, súčasne však istú časť v roku býva aj v Kanade. Splnomocnil preto
svojho príbuzného N.. N. J., aby mu jeho nehnuteľnosti riadnym spôsobom preveril a prekontroloval.
Následne zistil, že na I. Č.. XXX L. W.. Ú.. P., C. L., kde sú zapísané nehnuteľnosti, a to parcely registra
C č. 63/1 o výmere 3518 m2, 63/2 o výmere 352 m2, 63/3 o výmere 224 m2 a č. 91 o výmere 1032 m2,
sú vedení ako vlastníci X. J., N.. N. J., H. J., P. L., každý v 1/12-ine. Uvedený spoluvlastníci sú právnymi
nástupcami po Y. X.-J., ktorý bol spoluvlastníkom v podiele 1/3-ina daných nehnuteľností, ktoré boli

zapísané v pozemnostnom hárku č. XX L. W.. Ú.. P.. Ako ďalší vlastník je na I. Č.. XXX D. T. Y., B.. XX. X.
XXXX, ktorý je spoluvlastníkom v podiele 2/3-iny v uvedených nehnuteľnostiach a on (navrhovateľ) na
predmetnom LV nie je vedený ako spoluvlastník napriek tomu, že v pozemnostnom hárku je zapísaný
jeho podiel o veľkosti 1/3-ina.

2. Žalobca ďalej poukázal na to, že vlastníci X. J., N.. N. J., H. J. H. P. L. sú oprávnenými dedičmi

po svojom právnom predchodcovi Y. X.-J., H. O. L. T. Y. nemôže byť T. Y. nemôže byť spoluvlastníkom
uvedených nehnuteľností v podiele 2/3-ín, pretože tým by vlastnil aj jeho 1/3-inu. On svoj podiel oveľkosti1/3-inyvuvedenýchnehnuteľnostiachzapísaných naLVč.XXXpredodchodomdoUSAnikomu
nedaroval, nikomu ich nepredal, ani ich inak nescudzil a nikoho ani nesplnomocnil na to, aby sa o jeho
nehnuteľnosti staral, a preto na základe vyššie uvedeného má zato, že jeho spoluvlastnícky podiel o

veľkosti 1/3-iny v hore uvedených nehnuteľnostiach si nechal zapísať odporca 1/ T. Y. nedôvodne.

3. V žalobe tiež uviedol, že v pozemnostnom hárku č. 81 pre W.. Ú.. P. boli ďalej zapísané aj parcely č.
92 o výmere 1579 m2 záhrady a č. 93 o výmere 599 m2, ktoré sú v súčasnom období zapísané na I. Č..
XXX. Na tomto LV je ako výlučný vlastník v podiele 1/1-ina uvádzaný žalovaný 2/ a ako titul nadobudnutia

má u predmetných nehnuteľností uvedené osvedčenie notára č. B. XX/XX, B. zo dňa 2. 3. 2000. Podľa
tejto notárskej zápisnice dôvodom zmeny vlastníctva mala byť tá skutočnosť, že on (žalobca) mal údajne
vyššie uvedené nehnuteľnosti darovať nadobúdateľovi - žalovanému 2/, čo však nie je pravda, ako
nie je ani pravdivé tvrdenie v tejto notárskej zápisnici, že sa zdržiava na neznámom mieste, pretože
napríklad v roku 1967 sa stretol s C. Y. a jeho rodinou, a teda mohli mať zistenú jeho adresu. Absolútne
je nepravdivé tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti boli od r. 1940 užívané nadobúdateľom resp. jeho

právnymi predchodcami, a teda že došlo k vydržaniu jeho spoluvlastníckeho podielu. Dobromyseľnosť
právnych predchodcov ani žalovaného 2/ nemôže byť preukázaná, a preto notárska zápisnica nemohla
byť ani listinou, ktorá by zakladala nové právne skutočnosti a odôvodňovala zmenu vlastníckeho práva.

4. Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe je podľa názoru žalobcu u neho daný, pretože v

súčasnosti existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovanými, ktorý nemožno za daných
okolností odstrániť inými právnymi prostriedkami ako určovacou žalobou, teda žalobou na určenie
vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal na to, že už podal žalobu o určenie vlastníckeho práva aj v konaní
6C 179/2009 na iné nehnuteľnosti, a to v 10 ročnej lehote od vydania osvedčenia dňa 18. 12.2009,
pričom Okresný súd Považská Bystrica v tomto konaní mal za to, že v tom konaní žalovaný nepreukázal,

že by žalobca svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach daroval v čase odchodu z Obce P. v roku
1948 matke žalovaného a jej manželovi. Súd vo svojom rozhodnutí v danom konaní konštatoval, že v
súlade s ustanovením § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. (stredný občiansky zákonník) vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nadobudne ten, kto nehnuteľnosť oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov drží. Podľa
§ 145 ods. 1 uvedeného zákona musí byť vydržiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v

tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda musí byť dobromyseľným držiteľom. Súd skonštatoval, že
žalovaný T. Y. nepreukázal, že by žalobca uvedené nehnuteľnosti daroval v čase odchodu z obce
Vydrná a tiež nepreukázal, že by sa on a jeho právni predchodcovia cítili byť vlastníkmi nehnuteľností
patriacichdovlastníctvanavrhovateľa,ktorýboltakistožalobcomvdanomsúdnomkonaní.Krajskýsúdv
Trenčíne predmetný rozsudok potvrdil s poukazom na to, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno

a nebol spôsobilý preukázať dobromyseľnosť pri svojom vstupe do držby. Odvolací súd skonštatoval,
že samotné užívanie nehnuteľnosti neznamená, že nehnuteľnosti boli užívané dobromyseľne, čo je
základným predpokladom pre uplynutie zákonom stanovenej vydržacej lehoty. Žalobca preto žiadal,
aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX H. XXX a to
v 1/3-ine.

5. Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

6. Žalovaný 1/ podal dňa 3. 4. 2016 vyjadrenie k žalobe a žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože na
strane žalobcu absentuje aktívna legitimácia na vedenie tohto sporu. Uviedol, že dňa 13. 5. 2013 na

základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Púchov pod č. V 1359/13 dňa 31. 5.
2013, nadobudol od žalovaného 2/ nehnuteľnosti uvedené v petite žaloby, okrem parciel KNC č. XX H.
XX zapísané na LV č. XXX. Pri odkupovaní spoluvlastníckeho podielu vychádzal zo zápisu na LV a bol a
stále je dobromyseľný v tom , že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci tak, ako to ustanovuje
§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z. Jeho právny predchodca - žalovaný 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel

2/3-iny titulom dedenia v dedičskom konaní sp. zn. D 267/73 a titulom osvedčenia notára N 75/00 a Nz
71/00 zo dňa 2. 3. 2000, teda jeho vlastníctvo z titulu vydržacieho práva tu existuje od 2. 3. 2000, pretože
ten, kto je zapísaný v katastri na LV je dobromyseľný, počas tejto 10 ročnej doby nebol nikým napádaný
a rušený a po uplynutí 10 ročnej lehoty zápisu na LV mu uvedené nehnuteľnosti žalovaný 2/ odpredal.
Okrem toho žalovaný 1/ poukázal na tú skutočnosť, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 8C254/74 bolo

vedené obdobné konanie, kde Y. J. podal žalobu proti T. Y. H. H. W. a domáhal sa určenia vlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnostnom hárku č. XX P. W.. Ú.. P., pričom bolo v odôvodnení
súd uviedol, že rozhodnutím Výmeru bývalého ONV Púchov zo dňa 7. 6. 1951 v spojení s rozhodnutím
Krajského národného výboru v Žiline zo dňa 15. 8. 1952 štát vykúpil z pozemkového vlastníctvažalobcu nehnuteľnosti pkn. č. 63, 65, 66, 91, 92 a 93 s tým, že o náhrade za vykúpené pozemky bude
rozhodnuté dodatočne a následne dňa 15. 5. 1948 boli Y. C. pridelené bezplatne pozemky v katastri T.
C. I.. Aj tento majetok mu mal prepadnúť v prospech štátu po jeho nedovolenom opustení republiky na

základe rozsudku Okresného súdu I.. V reštitučnom konaní si tieto nároky neuplatnil v zmysle zákona
č. 229/91 Zb. a preto jeho práva zanikli.

7. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením návrhu, oboznámením sa s obsahom pripojeného
spisu tun. súdu 6C 179/2009, predovšetkým s rozsudkom č.k. 6C179/2009-106 zo dňa 18. 10. 2010,

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. 11. 2011, č. k. 5Co374/2010-124,
oboznámením sa s rozsudkom č. k. 8C254/74-28 zo dňa 15. 11. 1974, so spisom N 75/00, oboznámením
s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici zo dňa 14. 4. 2011 sp. zn. H
11/00083-R/1309-BE1-A-50, správy Okresného súdu Levice zo dňa 22. 10. 2014, správy Ministerstva
vnútra SR Štátny archív v Nitre zo dňa 20. 11. 2014, oboznámením výpisu z I. Č.. XXX W.. Ú.. P.
H. Č.. XXX W.. Ú.. P., oboznámením sa s rozsudkom Českej republiky Okresný súd Plzeň - Juh č.

3Nc1034/2015-43 zo dňa 22. 10. 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Nc1034/2015-55 zo dňa
14. 1. 2016, výsluchom žalovaného 1/, opatrovníka žalovaného 2/, výsluchom právnych zástupcov
žalobcu a žalovaného 1/ rozhodol vo veci dňa 18.4.2016 rozsudkom tak, že žalobe vyhovel.

8. Vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c O.s.p., § 115, §116 ods. 1, 2 , § 145 ods. 1 zákona č.

141/1950 Zb. (stredného občianskeho zákonníka), účinného od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, tiež podľa
článku 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ustanovení § 123 a 39 Občianskeho zákonníka.

9. Vyhovenie žaloby súd odôvodnil s poukazom na to, že žalovaný 2/ nepreukázal, že by jeho právni
predchodcovia získali nehnuteľnosti, ktoré sú v pozemkovej knihe v 1/3-ine zapísané na žalobcu , darom

od žalobcu a následne že mu ich mala darovať jeho matka. Žalovaný 2/ rozhodne súdu nepreukázal,
že by žalobca tieto nehnuteľnosti v čase odchodu z obce Vydrná daroval jeho matke prípadne aj jej
manželovi, teda jeho otcovi, čo žalobca rozhodne popieral. Žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal dobromyseľnosť držby pozemkov KNC č. XX H. Č.. XX, ani dobromyseľnosť držby
uvedených pozemkov na strane jeho právnych predchodcov, pretože nepreukázal svoje tvrdenie,

že jeho právni predchodcovia získali tieto nehnuteľnosti darom priamo od žalobcu. Z tohto dôvodu
neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že predmetné nehnuteľnosti získal darom od matky, keďže
sám žalobca poprel, že by jeho matke predmetné nehnuteľnosti pred odchodom do zahraničia
daroval . Samotné tvrdené užívanie nehnuteľností žalovaným 2/, resp. jeho právnymi predchodcami
neznamená, že nehnuteľnosti boli užívané dobromyseľne.

10. Ohľadom žalovaného 1/, súd poukázal na to, že pokiaľ jeho právny zástupca uvádzal, že
žalovaný 1/ kupoval podiel v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX (W. Č.. XX/X,XX/X,XX/
X H. XX) v dobrej viere, tak odvodzovanie tohto záveru len s odkazom na záväznosť zápisov na LV
nie je dostatočná. V danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej údaje zapísané v kat.

nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od
nevlastníka nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho
ako od vlastníka podľa údajov na LV, ale mal by vynaložiť náležitú starostlivosť a preveriť si titul
nadobudnutia predávajúceho. V danom prípade rozhodne sám žalovaný 1/ potvrdil, že pri uzatváraní
zmluvy bol uzrozumený s tým, že exitoval spor ohľadom vlastníctva k iným pozemkom, ktoré nadobudol

žalovaný 2/ osvedčením a že bol upozornený, že takýto spor môže vzniknúť aj v súvislosti s pozemkami,
ktoré kupoval od žalovaného 2/. Znamená to teda, že už vtedy mohol mať pochybnosť o právnom
titule, na základe ktorého žalovaný 2/ nadobudol predávané podiely do svojho vlastníctva, pričom súd
dospel k záveru, že žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť dané nehnuteľnosti vydržaním pre absenciu
dobromyseľnosti. Pri nadobúdaní podielu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 200 žalovaným 1/,

ktorý podiel podľa pozemnostného hárku patrí žalobcovi je síce daný modus - rozhodnutie o vklade
do katastra nehnuteľnosti, ale jasne chýba titulus, ktorým musí byť platne uzavretá zmluva medzi
scudziteľom a nadobúdateľom, čo v danom prípade nie je splnené, keďže nik nemôže previesť viac práv
než má. Preto za situácie, keď žalovaný 2/, ktorý podiely v nehnuteľnostiach predával žalovanému 1/,
platne nenadobudol vlastnícke právo, následne ho nemohol platne previesť na žalovaného 1/. Jedná

sa preto o absolútne neplatnú kúpnu zmluvu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že
nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na, hoci aj dobromyseľného, nadobúdateľa. Nie
je totiž možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Súd však podotkol,že v tomto prípade dobromyseľný nebol nielen žalovaný 2/ ale ani žalovaný 1/, čo vyplynulo aj z jeho
výpovede.

11. Pokiaľ právny zástupca žalovaného 1/ poukazoval na rozsudok vydaný vo veci vedenej na tun.
súde pod sp. zn. v konaní 8C/254/74, tak súd v odôvodnení poukázal na to , že závery tohto rozsudku
nie sú použiteľné vo vzťahu k žalobcovi , keďže účastníkom daného konania nebol, ale tiež, že je
podstatné to, že predmetom rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Púchove zo dňa
27.06.1951 pod č. SN IX/611/51 boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. P., L. XX, XX, XX, XX, XX

H. XX, L. Ž.H. Y. J. L. Ž. T. Y. a H. W. bola zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
na strane Y. J., ktorému boli tieto citované nehnuteľnosti štátom vykúpené, čo však neznamená, že by
boli i vykúpené aj Y. C. a z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaného 1/, že žalobca nemá danú
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, pretože nehnuteľnosti mu boli vykúpené, čo z predmetného
rozsudku nevyplýva.

12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a Krajský súd v
Trenčíne uznesením sp. zn.:4Co/426/2016 - 223 zo dňa 28. septembra 2017 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení krajský
súd konštatoval, že počas odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy sporového konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"CSP"),ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(O.s.p.).Vprechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd
preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

13. Krajský súd poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyslovil danosť naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva k označených nehnuteľnostiam s odkazom na
ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.06.2016, keďže v danom spore konal aj rozhodol za
účinnosti tohto procesného predpisu, pretože aj podľa odvolacieho súdu žalobca má naliehavý právny

záujem na určení spoluvlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, pretože ako spoluvlastníci
sú v I. Č.. XXX H. I. Č.. XXX W.. Ú.. P. zapísaní žalovaní 1/ a 2/ a určovacou žalobou sa má dosiahnuť
zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Nestotožnil sa však
so závermi prvoištančného súdu , ktorými odôvodnil vyhovenie žaloby s poukazom na to, že súd
prvej inštancie síce dôsledne skúmal, či sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva

na strane žalovaných 1/ a 2/, avšak neskúmal splnenie podmienok na určenie vlastníckeho práva v
prospech žalobcu. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd len konštatoval, že v pozemkovej knihe v
pozemnostnom hárku č. XX W.. Ú.. P. /ktorý sa nachádza len v pripojenom spise sp. zn. 6C/179/2009/
sú uvedení ako poslední spoluvlastníci pozemnoknižných parciel č. XX,XX,XX H. XX W. X. Y., Y. C.
H. Y. J., každý v 1/3-ine a že zrejme vlastnícke právo žalobcu potom okresný súd odvodzoval z tohto

pozemnostného hárku č. 81 bez toho, aby ďalej skúmal, či pozemnostný hárok zakladá vlastnícke právo
žalobcu v žiadajúcom podiele. Vytkol prvoinštančnému súdu, že pri rozhodovaní si neuvedomil, že pre
údaje v pozemkových knihách platil do 01.01.1951 intabulačný princíp, pričom samotné pozemnostné
hárkynebolilistinou,nazákladektorýchbybolomožnévykonaťzmenuvlastníckehoprávavpozemkovej
knihe. Pozemnostné hárky boli len ďalším operátom v pozemkovej knihe, v ktorom sa evidovali užívacie

vzťahykpozemkom.Uvedenéznamená,žepozemnostnéhárkybezďalšieho nepreukazovalivlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ale len užívacie právo a vlastnícke vzťahy boli zapísané v pozemkovej
knihe v pozemnoknižných vložkách. Nemohli byť samy o sebe pred 01.01.1951 základom pre prevod
nehnuteľnosti do vlastníctva užívateľa. Odvolací súd v tomto poukazuje na uznesenie ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 124/2016 z 15.03.2016. Podľa názoru odvolacieho súdu pozemnostné hárky však mohli

byť podkladom dobromyseľnosti užívateľa o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním za splnenia
predpokladov platných v čase obyčajového práva a v čase stredného Občianskeho zákonníka z roku
1950, čo však súd prvej inštancie nezisťoval.

14. Ďalšieho pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil aj tým, že určenie vlastníckeho práva v

prospech žalobcu posúdil podľa ustanovení Stredného Občianskeho zákonníka z roku 1950, ktoré
sa týkajú vydržania, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uvedené nehnuteľnosti
neužíval počas jeho účinnosti, nakoľko opustil republiku a emigroval do cudziny v roku 1948. Súd sa
teda nezaoberal tým, na základe čoho a kedy mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k označenýmnehnuteľnostiam, keďže len samotné pozemnostné hárky jeho vlastnícke právo nezakladali. Žalobca
v žalobe uviedol len toľko, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol riadne, na základe právnych listín.
Tieto však súdu nepredložil ani neoznačil. Za nedôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietka

žalovaných, že v danom spore nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2, pretože z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca bol zapísaný v pozemnostnom hárku č. XX W.. Ú.. P. ako užívateľ/ nie
vlastník/ nehnuteľností - parc. Č.. XX, L.. Č.. XX/X, L.. Č.. XX, L.. Č.. XX H. L.. Č.. XX v podiele 1/3-iny.
Uvedené parcely sú v súčasnosti vedené na I. Č.. XXX W.. Ú.. P., kde je ako spoluvlastník v podiele 2/3-
ín vedený žalovaný 1/ T. Y., titulom nadobudnutia je kúpna zmluva z 13.05.2013, č. V 1359/13 a na LV

č. XXX W.. Ú.. P., kde je ako vlastník vedený žalovaný 2/ T. Y., titulom nadobudnutia je D 267/73-30,
osvedčenie notára č. N 75/00 z 02.03.2000, osvedčenie č. N 108/05, NZ 26008/05, NCRls 25716/05
z 08.06.2005.

15. Krajský súd vyslovil, že súd prvej inštancie bude v danej veci ďalej konať v zmysle hore uvedených
intencií, najmä doplní dokazovanie, na akom základe žiada žalobca určiť vlastnícke právo k označeným

nehnuteľnostiam, keď pozemnostné hárky samy o sebe nezakladajú jeho vlastnícke právo a právne
listiny, na ktoré poukazuje v žalobe, doposiaľ nepredložil ani ich neoznačil. Po takto doplnenom
dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a vec správne právne posúdi.

16. Súd preto, rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu, vyzval žalobcu, prostredníctvom

právneho zástupcu, aby v intenciách odôvodnenia uznesenia krajského súdu predložil dôkazy, na
základektorýchodvodzuje svojevlastníctvokspornýmnehnuteľnostiamanariadilvovecipojednávanie.

17. Právny zástupca žalobcu následne na nariadenom pojednávaní uviedol, že napriek jeho snahe
nájsť dôkazyovlastníctvežalobcu,zaktorýmúčelomsaaj spojilspríbuznýmižalobcu,samunepodarilo

zistiť žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vlastníctvo žalobcu.

18. Právny zástupca žalovaných na predmetnom pojednávaní na prednes právneho zástupcu žalobcu
uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Po takto doplnenom dokazovaní a vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred prvým
rozhodnutím v tejto veci súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností.

20. Vzhľadom na upozornenie zo strany krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí, že nie je možné

právne posúdiť vec podľa Stredného Občianskeho zákonníka z roku 1950, ktoré sa týkajú vydržania
od ktorého žalovaný2 odvodzoval svoje vlastníctvo), pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca uvedené nehnuteľnosti neužíval počas jeho účinnosti, nakoľko opustil republiku a emigroval
do cudziny v roku 1948 , súd právne posúdil vec podľa uhorského obyčajového práva, platného
do 31.12.1950, v ktorom bol pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zakotvený obligatórny

intabulačný princíp. Pre nadobúdanie vlastníctva k nehnuteľnostiam bol smerodajný Pozemnoknižný
poriadok z roku 1885 upravujúci pozemkové knihy. Podľa vtedy platného práva sa vlastníctvo k
nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorý zápis mal konštitutívne účinky. Zo
zásady, že vlastníkom nehnuteľnosti vpísanej do pozemkovej knihy môže byť len ten, kto je v nej ako
vlastník uvedený, boli dve výnimky, kedy vlastníctvo niekto mohol nadobudnúť bez pozemnoknižného

vpisu, a to dedenie a vydržanie vlastníctva.

21. Je nesporné, a potvrdil to aj krajský súd, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem
žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva k označených nehnuteľnostiam , pretože ako spoluvlastníci
sú v I. Č.. XXX H. I. Č.. XXX W.. Ú.. P. zapísaní žalovaní 1/ a 2/ a určovacou žalobou sa má

dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobca
však nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že on
bol v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník. Preukazoval svoje vlastníctvo len s poukazom na
pozomnoknižný hárok, ktorý však neosvedčuje vlastníctvo, ale len užívanie, čo v danom prípade je
nepostačujúce na preukázanie jeho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

22. Napriek tomu, že tun. súd nezmenil svoj právny názor ohľadom nesplnenia podmienok pre
nadobudnutie vlastníckeho práva na strane žalovaných 1/ a 2/, s poukazom na odôvodnenie tohto
rozsudku v bodoch 9. a 10., ale aj s poukazom na skutočnosť, že keď nie je preukázané vlastníckeprávo žalobcu, tento nemohol darovať sporné nehnuteľnosti žalovanému 1/, tak, ako to tento tvrdil a
následne časť z nehnuteľností nemohol preto ani previesť na žalovaného 2/, uvedené nemá vplyv na
žalobcom uplatnenú určovaciu žalobu.

23. Keďže žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by nehnuteľnosti nadobudol dedením, či vydržaním,
súd sa s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva bez pozemnoknižného vpisu nezaoberal.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené a za situácie, keď pre platný a účinný zápis vlastníka bol podľa

Pozemnoknižného poriadku z roku 1885 nevyhnutný zápis v pozemkovej knihe, ktorý mal nielen
deklaratórny ale i konštitutívny charakter, a teda bez takéhoto zápisu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva žalobcu a zároveň žalobca netvrdil a ani nepreukázal nadobudnutia vlastníckeho
práva bez pozemnoknižného vpisu či už dedením, alebo titulom vydržania, súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 ,2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1,2 CSP vychádzajúc z ustanovenia §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ako úspešnej strane v tomto konaní, priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Povinnosť nahradiť tieto trovy vznikne žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka tun. súdu, ktorým rozhodne o výške týchto trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať

návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok ); v prípade výkonurozhodnutia vo veciach maloletých môže oprávnený podať na príslušný súd návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).