Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200252
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717200252.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Mestský urbársky
spolok, pozemkové spoločenstvo, so sídlom 038 41 Kláštor pod Znievom, IČO: 17 066 646, právne
zastúpený: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom Martin, A. Kmeťa 28 , IČO: 42 217 105,
proti žalovanému: Obec Kláštor pod Znievom, so sídlom Kláštor pod Znievom, M. Čulena 181, IČO: 00
316 733, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica,

v konaní o určenie neexistencie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 10.1.2017 žiadal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom
podielu XXX/XXXX-ín k nehnuteľnosti, nachádzajúcich sa v S. H., S. F. J. B., F..Ú.. F. J. B., zapísané
na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor LV č.XXX. V písomne podanej žalobe uviedol, že
žalovaný je na liste vlastníctva č.XXX vedený ako podielový spoluvlastník v podiele XXXXX/XXXXXX-
in. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená pozemno-knižná vložka č.XXX J. L.. Žalobca
podľa priloženej pkn dokumentácie zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,

zapísaných na LV č.XXX Y. J. XX/XXXX-Í. C. X. XXX/XXXX-ín, ako je uvedená pod L. K..Č..XXX
uvedeného listu vlastníctva. Žalovanému boli vždy vyplácané výnosy z podielu XX/XXXX-ín a tento
vedomý si uvedenej zrejme nesprávnosti toto ani nikdy nenamietal. Žalobca podal na Okresnom
úrade Martin, katastrálny odbor žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte na základe uvedených
skutočností. Rozhodnutím zo dňa 23.8.2016 Katastrálny úrad Martin konanie v súlade s § 30 ods.1
písm.e/ Zákona o správnom konaní zastavil. Katastrálny odbor konštatoval, že po vykonaní prepočtu

všetkých spoluvlastníckych podielov v pkn vložke, v ktorých je evidované vlastnícke právo k spoločnému
urbárskemu lesu, pri prepočte, určení výšky spoluvlastníckeho podielu evidované v pkn vložke č.XXX
bolo zistené, že v pkn vložke je na strane A majetková podstata okrem iných evidovaných pod L. K..Č..
J. XX/XXXX-Í. k spoločnému urbárskemu lesu, zapísanému v pkn vložke č.XXX. Na strane B vlastníctvo
je pod L. K..Č.. XX evidovaný vlastník Kláštor pod Znievom ako spoluvlastník so spoluvlastníckym
podielom 1/1 titulom nadobudnutia kúpnej zmluvy Č..G..XXXX/XXXX. Následne sa toto vlastnícke právo

na základe Nariadenia vlády č.1100/1953 Zb. a Vyhlášky ministerstva financií č.127/1957 Úv vpísalo
do L. K..Č..XX v prospech Československého štátu - MNV v Kláštore pod Znievom v 1/1-ine. Teda
spoluvlastnícky podiel k spoločnému urbárskemu lesu, zapísanému v pkn vložke č.XXX, evidovaný v
pkn vložke 285 predstavuje podiel, uvedených častí B vlastníctvo k podielu uvedeného na strane A,
to znamená, že podiel 1/1-iny (z časti B) z podielu XX/XXXX-Í. je podiel XX/XXXX-ín. Podľa žalobcu
z uvedeného vyplýva, že správny spoluvlastnícky podiel k uvedeným titulom nadobudnutia je výška

XX/XXXX-Í., K.. XXXX/XXXXXX-Í. a nie XXXXX/XXXXXX-ín. Rozdiel, ktorý tu vzniká vo výške XXX/
XXXX-Í., o ktorý je navýšený spoluvlastnícky podiel Obce Kláštor pod Znievom na LV č.XXX je podielomvlastníkov s neznámym pobytom, ktorý má spravovať Slovenský pozemkov fond. Vlastníci majú stále
evidované vlastníctvo v pkn vložke a neboli uvedené v zozname podielnikov Mestského urbárskeho
spolku, pozemkového spoločenstva Kláštor pod Znievom. Napriek tomu, že Okresný úrad, katastrálny

odbor v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje nesprávnosť výšky podielu žalovaného, nie je jeho
právomocou rozhodnúť o oprave tejto skutočnosti na liste vlastníctva.
Žalovaný vyzval žalobcu na vyplatenie podielov prislúchajúcich žalovanému ako podielnikovi Mestského
urbárskeho spolku, pozemkového spoločenstva Kláštor pod Znievom za roky 2013, 2014 a 2015 listom
zo dňa 12.10.2016. Žalobca na výzvu reagoval tak, že spochybnil vlastníctvo žalovaného k podielu

XXX/XXXX-ín k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č.XXX Kláštor pod Znievom a preto k týmto podielom
nevyplatilfinančnývýnos.Žalobcasadomáhalurčenia,žežalovanýniejevlastníkomuvedenéhopodielu
na nehnuteľnosti, teda podal negatívnu určovaciu žalobu s poukazom na tú skutočnosť, že Slovenský
pozemkový fond žalobu za neznámych vlastníkov nechcel podať a žalobca nemal inú možnosť ako
zosúladiť existujúci vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Na výzvu súdu sa žalovaný k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal
žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Mal za to, že
žaloba je podaná osobou, ktorá nie je nositeľom aktívnej legitimácie, čo vyplýva aj z ustanovenia
§ 9 ods.9 Zák.č.97/2013 Z.z., podľa ktorého prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu

na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je
zakázaný, teda je vylúčené, aby samotné spoločenstvo spochybňovalo a napádalo dokonca žalovalo
vlastníka podielu k danej právnej veci. Žalovaný bol presvedčený, že jedine osoba, ktorá sa považuje
za oprávneného vlastníka sa môže domáhať súdnej ochrany, pozemkové spoločenstvo takou osobou
ex lege nemôže byť, pretože nie je nositeľom aktívnej legitimácie. Žalobca, ktorý v podanej žalobe

deklaruje, že on sám nie je vlastníkom a nikdy ani v minulosti nebol spoluvlastníkom podielu vo výške
XXX/XXXX-ín k spoločnej nehnuteľnosti, a keďže sa jedná o určovaciu žalobu, nemôže nijako preukázať
naliehavý právny záujem, ktorý je základným procesným predpokladom pre určovaciu žalobu. Z podanej
žaloby jasne vyplýva, že právne postavenie žalobcu by sa dokonca aj v prípade úspechu v tomto
smere nijako nezmenilo, preto takáto žaloba podľa žalovaného je neprípustná. Jediným motívom,

ktorý aj žalobca pripúšťa je skutočnosť, že nie je ochotný vyplácať podiely zo zisku, prislúchajúce
žalovanému podľa spoluvlastníckeho podielu vo výške XXX/XXXX-ín, čo však nemôže byť považované
za naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaný by ich aj tak musel vyplácať tomu, kto by prípadne sa
stal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Podaná žaloba je neprípustná aj v tom ohľade,
že nevykonateľnosť navrhnutého petitu v prípade vyhovenia žalobe by znamenala, že rozsudkom by

došlo derelikcii spoluvlastníckeho podielu vo výške XXX/XXXX-ín k spoločnej nehnuteľnosti, čo právny
poriadok nepripúšťa. Podiel by ostal bez vlastníka a preto takáto žaloba je neprípustná. Žalovaný
žiadal, aby sa súd v zmysle zásady hospodárnosti a rýchleho súdneho konania najskôr vysporiadal s
procesnými prekážkami a až následne s vecou samou.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - čiastočným výpisom z listu
vlastníctva č.XXX F..Ú.. F. J. B., Y. B. J. Y. Č..XXX F..Ú.. F. J. B., rozhodnutím Okresného úradu Martin ,
katastrálny odbor zo dňa 23.8.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 12.10.2016, odpoveďou na výzvu
zo dňa 4.11.2016, vyjadrením Slovenského pozemkového fondu zo dňa 15.5.2017 a zistil nasledovný
skutkový stav.

4. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom podielu XXX/XXXX-
Í. k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v F. J. B., zapísaných na LV č.XXX. Svoju žalobu odôvodnil
tvrdeniami, preukazujúcimi nadobúdací titul žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam ako aj tou
skutočnosťou, že Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo má vyplácať podiely zo zisku k

týmto nehnuteľnostiam, ale je presvedčené, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
len v podiele XX/XXXX-ín. Z listinných dokladov, ako aj z výsluchu žalovaného a žalobcu vyplynulo, že
v prípade takéhoto určenia vlastníctva by sa žalobca nestal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho
podielu. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že Okresný úrad, katastrálny odbor by následne postupoval
tak, že odpíše podiely obce, list vlastníctva bude otvorený a podiely sa rozpíšu na neznámych vlastníkov.

5. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu spolu so zástupcom žalobcu zotrvali na podanej žalobe
tak, ako bola súdu podaná s pripojenými listinnými dokladmi.6.Starostkaobce,t.j.zástupcažalovanéhonapojednávaníuviedla,žeurbárnechcevyplácaťobcivšetky
podiely. Po nástupe do funkcie sa riadila Zákonom o obecnom zriadení a Zákonom o nakladaním s
majetkom obce a keďže mala preukázanú výšku spoluvlastníckeho podielu obce, za obec si uplatnila

takýto nárok vo vzťahu k žalobcovi. Na súde sú vedené dve konania, kde obec žaluje urbársky spolok
o výšku plnenia zodpovedajúceho spoluvlastníckemu podielu. Tieto konania dosiaľ skončené nie sú.

7. Podľa ustanovenia § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe, súd dospel k záveru, že
žalobca sa domáha negatívneho určenia vlastníckeho práva, teda určenia, že žalovaný nie je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu označeného v žalobe. Pri rozhodnutí, ktorým by bolo vyhovené tejto žalobe
by sa žalobca nestal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Právne postavenie žalobcu v

situácií, kedy žalovaný je podielovým spoluvlastníkom podielu zapísaného v katastri nehnuteľností, nie
je neisté, ani ohrozené, a teda už vôbec by pozitívnym rozhodnutím nejaká neistota alebo ohrozenie na
strane žalobcu odstránené neboli.
Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný
uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto

tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Listinné doklady, ktoré pripojil žalobca do spisu podľa názoru súdu
nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na rozhodnutí vo veci tak, aby bolo
negatívne určené o vlastníckom práve žalovaného, teda právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo,
neodstraňovali by sa žiadnym spôsobom neistota, alebo ohrozenie na strane žalobcu. Súd bol toho
názoru, že určenia vlastníckeho práva v prípade, že by podiel žalovaného nebol skutočne v takej výške,

akojepodielzapísanývkatastrinehnuteľností,bysamohlidomáhaťvlastníci,ktorýchprávasúdotknuté.
Vzhľadom na uvedené súd pri absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na rozhodnutí vo veci,
jeho žalobu zamietol.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku.

Žalovanému voči žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov v rozsahu
100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.