Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200512
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515200512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
XXX, XXX XX V., zastúpená splnomocnenkyňou: H. proti žalovaným: 1. C. 2. U. V., N.: XXXXXXXX, s
miestom podnikania V. XXX, XXX XX V., obaja právne zastúpení JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát,
so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/99/2015-174 zo dňa 01.12.2016 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 7C/99/2015-181 zo dňa 15.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vo veci samej.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňu a žalovanou v 2. rade tak, že sa
medzi nimi náhrada trov konania nepriznáva.

III. Vo zvyšku vo veci samej sa rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Z
a s t a v u j e konanie v časti zapletenia sumy 75,96 eur.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaným p r i z n á v aproti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd p r i z n á v a štátu proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 106 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala proti žalovanej v 1. rade náhrady

škody v celkovej výške 1.245,63eur, pozostávajúcej z náhrady za bolesť vo výške 629,-eur, náhrady
za stratu na zárobku vo výške 480,51eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 69,12eur, náhrady
cestovných výdavkov vo výške 60,-eur a náhrady za vypísanie lekárskeho posudku vo výške 7,-eur
dôvodiac,žeutrpelaúraz,úplnúzlomeninuvonkajšiehočlenkaľavejnohy našmykľavom,zľadovatenom
a neupravenom chodníku pred budovou OÚ V.. Dôvodnosť žaloby opierala o svedecké výpovede,
listinné dôkazy (lekárske správy, lekárske posudky).

4. Neskôr v priebehu konania vzala žalobu v časti zaplatenia sumy 60,-eur ako náhrady za cestovné
výdavky a v časti zaplatenia sumy 15,96 ako náhrady za hotové výdavky späť a v tejto časti žiadala
konanie zastaviť. Súd preto postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.5. Dňa 3.11.2016 navrhla žalobkyňa (i) aby na strane žalovanej pristúpila do konania U. V., ktorá sa
mala podieľať na údržbe chodníka, kde malo dôjsť k úrazu a (ii) súčasne rozšírila petit žaloby tak, aby jej

žalovanéalternatívnezaplatilicelkovosumu1.509,05eur.Ojejnávrhochsúdkladnerozhodoluznesením
dňa 4.11.2016.

6. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, k tomuto uviedol, že: (i) je potrebné
vychádzať zo zásady, že „zodpovedný za škodu je skutočný pán nad vecou, na ktorej ku škode malo

dôjsť“; (ii) z výpovede žalobkyne a zo žalovanej v 1. rade predložených fotografií je nepochybné, že
schod na ktorom malo dôjsť ku úrazu žalobkyne, je vyústením pasáže budovy žalovanej v 1. rade
a tento schod je spojený s chodníkom/je jeho súčasťou, (iii) v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa
22.2.2012 medzi žalovanou v 1. rade ako prenajímateľom a žalovanou v 2. rade ako nájomcom bolo
v článku V., bod 12. dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje vykonávať údržbu verejného priestranstva
a chodníka pred prenajatou nehnuteľnosťou a udržiavať ho v čistote, pričom zo svedeckej výpovede

zamestnanca žalovanej v 1. rade, účastníckej výpovede žalovanej v 2. rade, čo nebolo ani žalobkyňou
v priebehu konania rozporované vyplýva, že v čase, kedy malo k úrazu dôjsť, údržbu jednoznačne
vykonávala žalovaná v 2. rade (iv) vychádzajúc z priestorového umiestenia schodu, na ktorom malo
dôjsť k úrazu žalobkyne a s poukazom na citované zmluvné dojednania, medzi žalovanou v 1. rade
ako prenajímateľom a žalovanou v 2. rade ako nájomcom, a zo svedeckej výpovede zamestnanca

žalovanej v 1. rade a účastníckej výpovede žalovanej v 2. rade možno jednoznačne urobiť záver o
tom, že skutočným pánom nad vecou (schodom), na ktorom malo dôjsť ku škode (úrazu žalobkyne)
v prejednávanom prípade bola žalovaná v 2. rade, voči ktorej si mala potom žalobkyňa uplatniť svoj
nárok titulom náhrady škody, a nie žalovaná v 1. rade, (v) žalobkyňa tak v tomto konaní keď zažalovala
žalovanú v 1. rade, zažalovala subjekt, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (zodpovednosti

za škodu), o ktorú v tomto konaní išlo. Nič na tom nemôžu zmeniť ani námietky žalujúcej strany „o
neúčinnosti ústnej dohody medzi žalovanými vo vzťahu k tretím osobám“, ako aj námietka žalujúcej
strany o neexistencií úpravy tejto otázky prostredníctvom VZN, pretože z čl. V., bod 12. zmluvy je celkom
jednoznačne a zrejme, že tak mala robiť žalovaná v 2. rade neustále a túto jej povinnosť v čase, kedy
k úrazu malo dôjsť, reštriktívna ústna dohoda iba zdupľovala. Preto bolo potrebné žalobu vo vzťahu k

žalovanej v 1. rade zamietnuť.

7. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanej v 2. rade uviedol: (i) ku škodovej udalosti - utrpeniu
úrazu na zľadovatenom a neupravenom chodníku pred budovou OÚ V., tak ako to vyplýva jednak z
tvrdení žalobkyne ako aj ňou predložených lekárskych správ malo dôjsť dňa X.X.XXXX; (ii) z lekárskeho

posudkuobolestnomvypracovanéhoT..T.O.predloženéhožalobkyňouvyplýva,želiečenieužalobkyne
boloukončenédňa8.6.2013;(iii)obepodmienkynauplatnenienárokunanáhraduškodytakužalobkyne
boli splnené dňa 8.6.2013, kedy žalobkyňa vedela, resp. mohla vedieť o škode a jej druhu a rozsahu
vyčísliteľnom v peniazoch, nakoľko liečenie už bolo ukončené, ako aj vedela o mieste kde ku škode
došlo,tedavzhľadomnavšetkyskutkovéokolnostiajosubjekte,ktorýzatútoškoduzodpovedá,subjekte

ktorý porušil svoju povinnosť, keď nevykonal údržbu verejného priestranstva, teda aj schodu, na ktorom
došlo k tvrdenému utrpeniu úrazu žalobkyňou; (iv) žalobkyňa v priebehu konania nijako nepreukázala,
že vedomosť o subjekte zodpovednom za škodu nadobudla neskôr ako v čase vzniku škody, keď na
pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX potvrdila, že zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú
medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade má, pričom táto v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka

akoajčl.VII.,bod1.tejtozmluvymuselabyťprenadobudnutiejejúčinnostizverejnenánawebovomsídle
žalovanej v 1. rade, a teda vzhľadom na tieto skutočnosti musela byť známa žalobkyni aj v čase utrpenia
úrazu - škodovej udalosti; (v) námietka premlčania žalovanej v 2. rade, je tak dôvodná a postačuje na
to, aby aj vo vzťahu k nej bola žaloba žalovanej v celom rozsahu zamietnutá, keď nárok žalobkyňou bol
voči nej uplatnený dňa 3.11.2016 (návrh žalobkyne na pripustenie pristúpenia žalovanej v 2. rade do

konania), teda až po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorá uplynula dňa 9.6.2015 (začiatok plynutia deň nasledujúci po ukončení liečenia t.j.
9.6.2013 a uplynutie premlčacej doby 9.6.2015); (vi) navyše žalovaná počas plynutia premlčacej doby
sa nijako nepokúsila u žalovanej v 1. rade dopytovať na nárok na náhradu škody, čo by ju mohlo naviesť
k subjektu, ktorý mala žalovať a dodržať tak včasnosť uplatnenia svojho nároku.

8. Pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k obom žalovaným uviedol: (i) zo strany žalobkyne, tak ako to
uvádzali obe žalované, neboli preukázané jednotlivé zložky uplatnenia nároku na náhradu škody vo
vzťahu k ním obom, a to najmä že ku škode došlo na mieste, ktoré udala žalobkyňa, ktorá nenavrhlavykonať žiaden dôkaz smerujúci k preukázaniu tejto skutočnosti. Svedkovia navrhnutí žalobkyňou,
neboli priamymi svedkami jej úrazu, až následne po utrpení úrazu žalobkyňou sa s ňou dostali do
kontaktu, čiže až sprostredkovane z jej vyjadrení získali obraz o údajnom priebehu udalosti. Žalobkyňa

rovnako nepreukázala, že aj jej správanie bolo prispôsobené prípadnej zhoršenej schodnosti chodníka,
tak ako to namietali aj žalované; (ii) žalobkyňa patrične preukázala iba výšku náhrady škody na zdraví.
Ostatné zložky potrebné na uplatnenie nároku na náhradu škody z jej strany neboli preukázané; (iii)
žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, v
dôsledku čoho súd nemohol jej priznať ňou uplatnený nárok a musel žalobu zamietnuť, keď uplatnené

nároky zo strany žalobkyne zostali iba v rovine tvrdení.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

10. V predmetnom spore vznikli trovy štátu, keď zo štátnych prostriedkov na základe právoplatného
uznesenia sp. zn. 7C/99/2015 zo dňa 16.11.2015 bude uhradené svedočné svedkovi, ktorý sa zúčastnil

pojednávania dňa 16.9.2015, kde vypovedal k veci samej. Tieto trovy dôkazu však neboli kryté zálohami
strán sporu, preto budú vyplatené zo štátnych prostriedkov a predstavujú trovy štátu v tomto spore.
Keďže žalobkyňa bola v predmetnom spore neúspešná, keď jej žaloba bola zamietnutá, súd štátu priznal
náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 261 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania (ako to vyplýva z obsahu
odvolania) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že vlastníkom
nehnuteľnosti, kde došlo k úrazu, je Obec V.. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ uviedol,
že časť nebytových priestorov mala v prenájme žalovaná 2/, na pojednávaní bola predložená nájomná
zmluva, ktorá bola žalobkyni predložená k nahliadnutiu. Počas pojednávania bola vypočutá p. U., p.

Szaboová. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ mala existovať
ústna dohoda, na základe ktorej počas pracovných dní a počas dní pracovného pokoja, kedy nebola
prevádzka žalovanej 2/ otvorená sa o údržbu komunikácie mal starať žalovaný 1/. Nájomná zmluva
medzi obcou a podnikateľským subjektom je voči tretím osobám právne neúčinná, keďže nie je upravená
vo VZN. Nemožno súhlasiť s premlčaním nároku voči žalovanej 2/, keďže žalobkyňa sa o existencii

nájomnej zmluvy dozvedela až na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, premlčacia doba tak začala plynúť až
týmto dňom. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

12. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobkyňa je v stave dôkaznej núdze, z
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody počas konania preukazovala len výšku škody. Žalobkyňa

nepreukázala porušenie právnej povinnosti, nepreukázala, že k úrazu došlo na ňou označenom mieste,
vykonané dôkazy nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Bolo by namieste, aby žalobkyňa preukázala, že k úrazu nedošlo v dôsledku
jej nedbanlivostného správania. Tvrdenie o páde práve na chodníku, schode priľahlom k budove vo
vlastníctve žalovaného 1/ môžu byť účelové, keď žalobkyňa mohla utrpieť úraz inde. Žalobkyňa

vzhľadom na ust. § 9 ods. 2 druhá veta zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách si mala
tiež uvedomiť, že za škodu nezodpovedá iba vlastník nehnuteľnosti ale aj jej užívateľ. Navrhli rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.03.2017 uviedla, že komunikácia ako aj schody, na ktorých došlo

k úrazu, boli v inkriminovanom čase zľadovatené a aj napriek zákonnej povinnosti vlastníka alebo
užívateľa nebola vykonaná riadna údržba chodníka schodov, čo potvrdili vo svojich svedeckých
výpovediach svedkyne p. U. a p. U.. Počas celého konania nebolo žalovanými spochybnené, že k úrazu
došlo tak, ako to uviedla žalobkyňa v žalobe. O nájomnej zmluve sa žalobkyňa dozvedela až počas
prebiehajúceho konania.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)preskúmalrozsudokvnapadnutomrozsahu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2
CSP, bez nariadenia pojednávania.

15. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/ odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie
nároku voči žalovanej 2/ ako premlčaného súdom prvej inštancie je správne. Nemali by byť pochybnosti
o tom, že predmetom sporu je nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku úrazu,ktorý utrpela dňa 09.02.2013. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.09.2016,
po tom, čo jej bola predložená zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi žalovaným 1/ a
žalovanou 2/ uviedla, že túto zmluvu má. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne prezentované v odvolaní,

v zmysle ktorého sa o nájomnom vzťahu dozvedela až na pojednávaní. Žalobkyňa nepreukázala, že o
nájomnom vzťahu, na základe ktorého žalovaná 2/ v čase úrazu žalobkyne užívala nebytové priestory
nachádzajúce sa v budove Obecného úradu, a teda, že za škodu zodpovedá žalovaná 2/ sa dozvedela
menej ako dva roky pred podaním návrhu na pripustenie žalovanej 2/ do konania. Už v žalobe doručenej
súdu dňa 09.02.2015 žalobkyňa poukazovala na ust. § 2 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných

komunikáciách, v zmysle ktorého údržbu komunikácie má vykonávať nielen vlastník, ale aj užívateľ
nehnuteľnosti.Ničpretožalobkyninebránilo,abysvojnároknanáhraduškodyuplatnilasúdnoucestouaj
proti žalovanej 2/ už žalobou zo dňa 08.02.2015, doručenou súdu 09.02.20115. K návrhu na pripustenie
žalovanej 2/ do konania žalobkyňa pristúpila až dňa 03.11.2016. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že
nárokžalobkynevočižalovanej2/jespoukazomnaust.106ods.1Občianskehozákonníka premlčanýv
subjektívnejdvojročnejpremlčacejdobe.Súdprvejinštanciesprávneustálilpočiatokplynutiapremlčacej

doby. Za stavu, že nárok žalobkyne je voči žalovanej 2/ premlčaný, nemožno ho s ohľadom na účinne
vznesenúnámietkupremlčaniazostranyžalovanej2/ (§100Občianskehozákonníka)žalobkynipriznať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej 2/ ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. Žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanej 2/ v konaní neúspešná, preto úspešnej žalovanej 2/ vznikol
voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
v zmysle § 257 CSP opodstatňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanej 2/. Odvolací súd v
tomto smere poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola voči žalovanej 2/ zamietnutá z dôvodu oslabenia

práva žalobkyne v dôsledku plynutia času. Premlčanie nemá za následok zánik nároku, len jeho
súdnu nevymáhateľnosť v prípade vznesenia námietky premlčania zo strany povinnej osoby. Samotná
žalovaná 2/ však v konaní potvrdila, že počas víkendov, teda aj v deň, kedy došlo k úrazu žalobkyne
mala vykonávať v zmysle nájomnej zmluvy a dohody so žalovaným 1/ údržbu chodníka. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, chodník a schody vedúce do obecného úradu v čase úrazu žalobkyne

boli zľadovatené, neudržiavané. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že zaviazanie žalobkyne na
náhradu trov konania žalovanej 2/ by nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vecí, preto rozsudok
vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ postupom podľa § 388 CSP zmenil tak,
že medzi nimi náhradu trov konania nepriznal.

17. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému 1/ odvolací súd uvádza, že právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská
republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v
čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a

z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah
odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť,
spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať
konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné,
abytextodôvodnenianebollenpopisnýaformálny,aleabynaopakobsahovaljasnéalogickéargumenty,

ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

18. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby voči žalovanému 1/ neuviedol žiadnu právnu normu, z ktorej vychádzal. Žalobkyňa v žalobe
poukázala na ust. § 2 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého závady

v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti sú povinní odstraňovať vlastníci alebo užívatelia
nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že vlastníkom budovy obecného úradu je žalovaný 1/. Súd
prvej inštancie neuviedol, ako sa vyrovnal s predmetným zákonným ustanovením, akými právnymi
úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného 1/ nie je daná. Vzhľadom na
formuláciu ust. § 2 zákona o pozemných komunikáciách nemožno uzavrieť, že zodpovedným subjektom

za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej z tohto ustanovenia popri užívateľovi
nehnuteľnosti nemôže byť aj vlastník. Javí sa, že súd prvej inštancie mal za to, že prenechaním
časti nehnuteľnosti vlastníkom do užívania tretej osobe a dohodou o povinnosti udržiavať priestranstvo
pred nehnuteľnosťou sa vlastník zbavuje povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, zodpovednosti zaprípadnú škodu, neuviedol však, akými právnymi úvahami sa pri prijímaní tohto záveru riadil. Súd prvej
inštancietiežkonštatoval,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,pokiaľideopreukázanieporušenia
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti. Z rozhodnutia ale nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie

vyrovnal s výsledkami vykonaného dokazovania, a to najmä pokiaľ ide o výpoveď svedkyne p. U. vo
vzťahu k stavu chodníka a schodov vedúcich k obecnému úradu pri otvorení prevádzky predajne a v
čase úrazu žalobkyne, časový sled udalostí - prítomnosť žalobkyne v predajni, krátky časový úsek medzi
jej odchodom a návratom, dôvod návratu a pod..

19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami
spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv).
Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo

potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených
intenciách v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Po opätovnom posúdení veci súd prvej

inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v
ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).