Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208248
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816208248.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: LITA,

autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, zast.: JUDr. Dagmar
Kubovičová, advokátka so sídlom Námestie Biely kríž 3, P. O. BOX 39, 830 03 Bratislava 33, proti
žalovanému: GAZZA s.r.o., IČO: 36 307 092, so sídlom A. Hlinku 8, 971 01 Prievidza, zast.: Mgr. Karol
Haťapka, advokát so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 1.248,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.248,00
€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.248,00 € od 20.06.2016 do zaplatenia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v
žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1248,- €, úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1248,- € odo dňa 27.5.2016 až do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že nadobudol postavenie organizácie kolektívnej
správy v zmysle Zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve (ďalej len AZ) a právach súvisiacich s

autorským právom, nakoľko mu bolo udelené oprávnenie na výkon Kolektívnej správy práv č. 2/2004
Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-XXX/XXXX-XX/XXXX a to na výkon kolektívnej
správymajetkovýchprávautorovainýchnositeľovprávkliterárnym,dramatickým,hudobnodramatickým
achoreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie organizácie kolektívnej správy autorských práv má
žalobca aj v zmysle novej právnej úpravy platnej od 1.1.2016, t.j. v zmysle Zák. č. 185/2015 Z.z.
V zmysle uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitia diel ním zastúpených autorov

prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických
zariadení.
Podľa § 84 ods. 1 Autorského zákona ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu ochranu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie
podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie ne výkon kolektívnej
správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia

predmetov ochrany. Žalobca má za to, že žalovaný realizoval v ním prevádzkovanom zariadení verejný
prenos.Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom
zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných priestoroch
ubytovacích zariadení alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a pod. Žalobca

poukázal na rozsudok Súdneho dvora EˇU z 7.12.2006vo veci Sociedad General de Autores y Editores
de Espana ( SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. Zn C-306/05 v ktorom súdny dvor ako odpoveď na
prejudiciálne otázky uvádza : Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také
verejný prenos v zmysle smernice EP a Rady 2001/29/ES z 22. Mája 2001 o zosúladení niektorých
aspektov autorských práv, a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu

hotelovým zariadením prostredníctvom prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách zariadenia,
predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle č.l. 3 ods. 1 tejto
smernice. Ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenie
vybavené príjmom, tak tým dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu. Žalovaný je prevádzkovateľom
ubytovacieho zariadenia hotel Design Hotel Preuge, ktoré sa nachádza na adrese Ul. D. X S., pričom
ide o zariadenie v štandarde Hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v ním prevádzkovanom zariadení

používal od 1.1.2015 predmety ochrany spravované žalobcom a to prostredníctvom tzv. ďalšieho
verejného prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických zariadení bez súhlasu autorov.

Podľa čl. 9 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a rady č.2001/29/ES z 22.5.2001
o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni
ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Na duševné vlastníctvo sa vzťahuje
ochrana vlastníctva a nedotknuteľnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a
slobôd. Podľa ods. 10 úvodných ustanovení Smernice „ Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať
vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu,

rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov,
ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby "na požiadanie", sú
značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti
takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií“.

Podľa ods.11 úvodných ustanovení „Jedným z hlavných spôsobov zabezpečenia potrebných zdrojov pre
európsku kultúrnu tvorivosť a produkciu a zabezpečenia nezávislosti a dôstojnosti umeleckých tvorcov
a interpretov je prísny a účinný systém ochrany autorských práv a súvisiacich práv.“

Podľa ods.22 cieľ, ktorým je primeraná podpora šírenia kultúry sa nesmie dosahovať za cenu obetovania

prísnej ochrany práv alebo tolerovaním nelegálnych foriem distribúcie falšovaných alebo pirátskych diel.

Podľa § 18 ods. 2 AZ autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela najmä na verejný prenos
diela. Žalobca vyzýval podaniami z 12.3.2015 a z 21.4.2015 žalovaného k uzatvoreniu licenčnej zmluvy,
pričom ho upozornil na skutočnosť, že v prípade uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy sa dostane

do pozície neoprávneného používateľa predmetov ochrany a vystavuje sa riziku žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu žalovaný neuzavrel so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu.
Preto jepoužitie diel z jeho strany neoprávnené.

Žalobca má z webovej stránky žalovaného a z ďalších zdrojov voľne prístupných na internete vedomosť

o tom, že v zariadení prevádzkovanom žalovaným dochádza k verejnému prenosu technickými
zariadeniami v rozsahu 24 zvukoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca
poukazoval na ust. § 190 ods. 1 Zák. č. 185/2015 /nový autorský zákon/ podľa ktorého sa ustanoveniami
tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto vzťahov, vrátane
nárokov z nich vyplývajúcich ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich

sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015. Predpisom účinným do 31.12.2015 bol Zák.
č.618/2003 Z.z. /autorský zákon/, podľa ktorého sa tak posudzujú nároky žalobcu uplatňované touto
žalobou.
Žalobca si touto žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
neoprávnenépoužitiedielatozaobdobieod1.1.2015do31.12.2015.Sumuuplatnenéhobezdôvodného

obohatenia vyčíslil na sumu 1248- € a to v súlade so sadzobníkom licenčných odmien za jeden rok, kde
pri 3* hoteli za zvukovo obrazové zariadenie predstavuje 26,- € a za 24 zvukovo obrazových zariadení za
rok predstavuje sumu 1248,- €. Výška bezdôvodného obohatenia na ktoré má žalobca voči žalovanémunárok je teda určená ako 2-násobok obvyklej licenčnej odmeny, ktorá by žalobcovi prislúchala za dané
obdobie pri oprávnenom použití diel žalovaným.

3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním Platobného rozkazu č.
k.9C 120/2016-20 zo dňa 10.8.2016.

4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v
ktorom uviedol, že žalobcu považuje za nedôvodnú a to v celom rozsahu a navrhol, aby ju súd zamietol.

Namietal nesprávnu aplikáciu zákonných ustanovení, tiež že sa bezdôvodne neobohatil. Počet zariadení
ktoré uviedol žalobca nezodpovedá počtu zariadení u žalovaného, poplatky zaplatil subjektu SOZA.
Preto súd uznesením z 28.9.2016 platobný rozkaz zrušil.

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016
v ktorom uviedol, že hromadné či kolektívne licenčné zmluvy sa uzatvárajú na konkrétny spôsob

alebo spôsoby použitia diela a na všetky alebo niektoré diela, ku ktorým daná organizácia kolektívnej
správy vykonáva správu. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ chce ktorýkoľvek používateľ legálne použiť
dielo, musí mať predchádzajúci súhlas autora. Trval na tom, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke
zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom tak týmto dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.
Opätovne poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 spis. zn. C 306/05 /ďalej

rozsudok SD/ v ktorom sa uvádza, že „Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje
ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady2001/29/ES z 22.5.2001 o
zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti,
poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú
ubytovaní v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu

verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 tejto smernice.“ Taktiež poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo dňa 12.3.2012, spis. zn. C 162/10, kedy súd uviedol: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia,
ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál
je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos...“. Žalovaný je prevádzkovateľom hotela Preuge
v Prievidzi, v kategórii troch hviezdičiek, žalovaný preukázal verejným vyhlásením žalovaného že sú

v tomto zariadení izby vybavené televízorom. Zároveň priznaním zmluvy so SOZA deklaroval sám
žalovaný že ňou vlastne získaval licenciu na ďalší verejný prenos hudobných diel. Súčasťou televízneho
vysielania sú predovšetkým literárne, hudobnodramatické, choreografické , audiovizuálne a fotografické
diela výtvarného umenia, architektonické a diela úžitkového umenia a súčasťou každého vysielania sú
aj výkony umelcov. Podľa § 18 ods. 2 AZ autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä

na h/ „verejný prenos diela“.

Práve pre vylúčenie takýchto situácií s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút
kolektívnej správy hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca preukázal oprávnením Ministerstva kultúry č.
2/2004 že má postavenie organizácie kolektívnej správy podľa zákona 283/1993 Z.z. o kolektívnej

správe práv a vykonáva dobrovoľnú klektívnu správu v odbore verejného prenosu akýmikoľvek
technickými prostriedkami. Pokiaľ žalovaný chce používať predmety ochrany a ak pre daný spôsob
ich používania udelené oprávnenie na kolektívny výkon správy, tak používateľ je povinný plniť svoje
povinnosti priamo oprávnenej organizácii kolektívnej správy, pokiaľ používateľ nepreukáže že konkrétny
nositeľ práv kolektívnu ochranu vylúčil. SOZA vykonáva ochranu len nositeľom práv k hudobným dielam.

Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť voči žalobcovi, realizoval ďalší verejný prenos, zasiahol
neoprávnene do práv autorov a nositeľov práv zastupovaných žalobcom. Priamo s takýmto konaním je
spojený nárok autorov a nositeľov práv na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobca poukázal aj na § 56 ods.1 písm. g AZ podľa ktorého sa môže autor, do ktorého práva sa

neoprávnene zasiahlo domáhať g/ vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny,
ktorá je obvyklá na získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase zásahu.
Podľa § 57 ods. 1 AZ nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej
licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv
autora.

Podľa § 81 ods. 1, písm. i/,j/, a k/ AZ, v zmysle ktorého je ) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech
nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívnespravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám
domáha alebo ak je to nehospodárne,

j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané
odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a
vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom,

k) viesť evidenciu vybraných odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a príjmov z vydaného

bezdôvodného obohatenia a umožniť nositeľovi práv na požiadanie kontrolu správnosti jemu uhradenej
odmeny, primeranej odmeny, náhrady odmeny či prípadného príjmu z bezdôvodného obohatenia,
organizácia kolektívnej správy povinná oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa
práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomne potvrdenie.

Podľa § 84 ods. 1 AZ ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu

svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ
je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie
kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore
použitia predmetov ochrany.

Sadzobník žalobcu vychádza z kritérií stanovených pre licenčné odmeny v § 45 ods. 1 AZ a zohľadňuje
požiadavky uplatňované pre licenčné odmeny zahraničnými partnermi žalobcu. V Slovenskej republike
pôsobí viacero organizácií kolektívnej správy. SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv
autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam, Slovgram vykonáva kolektívnu správu majetkových
práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo obrazových záznamov

a vysielateľova iných nositeľov týchto práv a žalobca vykonáva kolektívnu správu práv autorov a
iných nositeľov práv literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia.
K duplicite kolektívne spravovaných práv medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy v SR
nedochádza, čo potvrdilo a dôsledne objasnilo aj Ministerstvo kultúry SR ako vydávateľ oprávnení pre

výkon činností organizácie kolektívnej správy vo svojom stanovisku z 20.5.2015.

Žalobca uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena
dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. Nerešpektovanie takejto
dohodnutej odmeny že v prípade používania predmetov ochrany verejným prenosom je jeho

povinnosťou mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu s príslušnou organizáciou kolektívnej správy
a mal vedomosť o tom, že v prípade ak zmluvu neuzatvorí a bude používať predmety ochrany, tak
sa dostane do pozície neoprávneného používateľa predmetom ochrany. Žalobca uzatvoril ku dňu
vyjadrenia 87 dohôd o urovnaní s neoprávnenými využívateľmi, túto možnosť ponúkol aj žalovanému,
ten však na návrh žalobcu o mimosúdne urovnanie nereflektoval.

6. Na pojednávaní sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu, žalovaný sa nedostavil, tiež jeho právny
zástupca. Súd konal preto v ich neprítomnosti. Oboznámil sa s listinami: Oprávnenie č.l. 6, výzva č.l. 7,
upomienka č.l. 8, sadzobník č.l. 9-11, ponuka hotela žalovaného č.l. 12-13, odpor č.l. 22-23, vyjadrenie
č.l. 29-32, smernica č.l. 33-38, zoznam používateľov č.l. 39-42, autor č.l. 44-51, partnerské organizácie

č.l. 52, návrh dohody č.l. 53,vyjadrenie č.l. 60-69. V podaní z 24.4.2017 poukázal právny zástupca
žalobcu i na uznesenie Súdneho dvora EˇU C-136/09 z 18.3.2010 podľa ktorého prevádzkovateľ hotela
tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na
základe tejto skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice EP a Rady 2001/29/ES z
22.mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej

oblasti. Jeho sadzobník je verejne prístupný na www stránke žalobcu. Článok 13 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29.4.2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať
tak, že nebráni vnútroštátnej úprave, akou je dotknutá právna úprava vo veci samej, podľa ktorej môže
majiteľ práv duševného vlastníctva, ktoré boli porušené požadovať od porušovateľa práv buď náhradu
spôsobenej ujmy so zohľadnením všetkých aspektov konkrétneho prípadu , alebo zaplatenie sumy

zodpovedajúcej dvojnásobku primeranej odmeny, ktorá by sa mala zaplatiť z titulu oprávnenia používať
dotknuté dielo bez toho, aby tento majiteľ práv musel preukazovať existenciu skutočnej ujmy. Tiež
poukázal na judikatúru v tomto smere. V ostatnom trval na predchádzajúcich vyjadreniach.7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako ho vo svoje žalobe preukazoval
žalobca.

8. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy podľa autorského zákona, ktorý získal oprávnenie
na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11.5.2010 pod
ČK MK-663/2010-70/6165 a to na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového

umenia, okrem iného v odbore káblová retransmisia literárneho dramatického, hudobnodramatického,
choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického
diela alebo diela úžitkového umenia, ako aj dobrovoľnú správu v odbore verejného prenosu vyššie
uvedených diel predvedením akýmikoľvek technickými prostriedkami.

9. Žalobca na svojej www stránke, www.lita.sk uverejňuje zoznamy nositeľov práv,

ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Podľa výročnej správy uverejnenej na predmetnej stránke,
žalobca v roku 2015 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2933 slovenských nositeľov práv.
Právny zástupca žalovaného tieto skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňoval.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom hotela S. v S. v kategórii

tri hviezdičky. Tiež prebiehali medzi žalobcom a žalovaným rokovania o podmienkach kolektívnej
licenčnej zmluvy, avšak rokovania neboli úspešné a neviedli k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy
ani k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2015 medzi stranami sporu.

11. Žalobca listom zo dňa 12.3.2015 a 21.4.2015 prostredníctvom svojej právnej. zástupkyne oznámil

žalovanému s odkazom na príslušné ust. Autorského zákona, že má ku dňu odoslania tohto listu
postavenie neoprávneného používateľa uvedených predmetov ochrany podľa Zák.č. 618/2003 Z.z.,
nakoľko dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu predmetov ochrany bez uzatvorenia licenčnej zmluvy.
Podľa návrhu na uzatvorenie dohody o urovnaní z 20.6.2016 navrhoval žalobca žalovanému uzavretie
dohody o urovnaní do 20 dní od doručenia výzvy z 20.6.2016.

12. Podľa § 190 ods. 1 Zák. č. 185/2015 Z.z., Autorský zákon účinný od 1.1.2016 ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto právnych vzťahov
vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich
vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015.

13. Podľa § 5 ods. 14 Zák. č. 618/2013 Z.z. Autorský zákon, účinný do 1.1.2016, /ďalej len AZ/, verejný
prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov
alebo zvukov a obrazov súčasne alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo
osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú

retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

14. Podľa § 5 ods. 14 Zák. č. 618/2013 Z.z. Autorský zákon, účinný do 1.1.2016, /ďalej len AZ/, verejný
prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov
alebo zvukov a obrazov súčasne alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu

vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj
káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

15. Podľa § 18 ods. 2, písm. h/ AZ, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na
verejný prenos diela.

16. Podľa § 48 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú
licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na
použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým spôsobom alebo
spôsobmi v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté

inak, uhradiť odmenu.

17. Podľa § 49 ods. 1, 2 AZ, organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu
s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou táto organizáciaudeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým
spôsobom alebo spôsobmi v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú odmenu. Z
kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby

združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu
sa použijú primerane.

18. Podľa § 56 ods. 1, písm. g/ AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého
právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v
čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

19. Podľa § 57 ods. 1, AZ, nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej
licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv
autora.

20. Podľa § 78 ods. 1, AZ, účelom kolektívnej správy podľa tohto zákona /ďalej len „kolektívna správa“/je
kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného
umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovoobrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie
uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

21. Podľa § 78 ods. 5, AZ, kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy; a to sústavne vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.

22. Podľa § 79 ods. 1, AZ, organizácie kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené

oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

23. Podľa § 80 ods. 1 a 9 AZ, o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy rozhoduje
Ministerstvo kultúry SR na základe písomnej žiadosti právnickej osoby. Ministerstvo vedie evidenciu
organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie; evidencia obsahuje názov, sídlo organizácie

kolektívnej správy a vymedzenie kolektívne spravovaných práv a predmetu týchto práv alebo ak ide o
diela ,vymedzenie ich druhu.

24. Podľa § 81 ods. 1, písm. h/, AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne s náležite
odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami

oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany,
alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých
podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany,
ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu,
primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia,

25. Podľa § 81 ods. 1, písm. i/ a j/ AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne
i) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva,
ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne,

j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané
odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a
vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom,

26. Podľa § 84 ods. 1, AZ, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu

svojich práv a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ
je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie
kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore
použitia predmetom ochrany.

27. Podľa § 517 ods. 1, 2, OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokovo z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.28. Podľa § 3 ods. 1 NR SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne
dôvodná.

30. Na základe skutkového vymedzenia žaloby, súd žalobcom uplatnený nárok posudzoval ako osobitný
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je upravený osobitným predpisom. Týmto predpisom
je Autorský zák.č.185/2015 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.1.2016 zrušil Zák.č.618/2003 Z.z. /Autorský
zák./ a ktorý v ust. § 190 ods. 1 odkazuje na použitie Autorského zák.č. 168/2003 Z.z., čo sa týka
vzniku právnych vzťahov vzniknutých pred 1.1.2015, resp. nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práv
a zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich. Súd preto aplikoval na právny vzťah

sporových strán, Autorský zák. č. 168/2003 Z.z., keďže predmetom konania sú uplatnené nároky za
rok 2015.

31. Z cit.ust. § 78 ods. 5 v spojení s § 79 ods. 1 AZ, vyplýva, že kolektívnu správu práv môže vykonávať
jedine organizácia kolektívnej správy, ktorá je právnickou osobou a ktorej bolo udelené oprávnenie na

výkon kolektívnej správy. Podstatou kolektívnej správy je zastupovanie viacerých autorov v rôznych
odboroch vymedzených v oprávnení na výkon kolektívnej správy. Súd sa nestotožnil s námietkou
žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z dôkazov predložených
žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je takouto osobou, nakoľko Ministerstvo kultúry SR
mu udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. č. 2/2004 pod č.k MK-XXX-XXXX-XX/XXXX

zo dňa11.5.2010 a to okrem iného v odbore káblová retransmisia a aj na dobrovoľnú kolektívnu správu
podľa autorského zákona v odbore verejný prenos literárneho, dramatického, hudobnodramatického,
choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického
diela a diela úžitkového umenia, prevedením akýmikoľvek technickými prostriedkami. Žalobca ako
organizácia kolektívnej správ je teda aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o

vydanie bezdôvodného obohatenia a to s poukazom na ust. § 81 ods. 1, písm. i/ AZ, pričom takéto
oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za obdobie od
1.1.2015 do 31.12.2015 nemal so žalobcom uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, ani. Kolektívnu
licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca ako organizácia kolektívnej
správy spravuje práva. Žalovaný je prevádzkovateľom hotelového zariadenia Hotel S. v S. kategórie tri

hviezdičky s kapacitou izieb 24, v ktorých pre hostí v žalovanom období poskytoval v rámci vybavenia
okrem iného zariadenia na verejný prenos predmetov ochrany, ku ktorým právo žalobca kolektívne
spravuje..

32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a

právne dôvodná. Žalovaný prostredníctvom zariadení v izbách - televíznych prijímačov zabezpečuje
klientom TV, čím im umožnil sledovanie televíznych programov. Uvedenú skutočnosť preukázal žalobca
predložením ponuky predmetného hotela uvedenej na webovej stránke hotela, v ktorom žalovaný
vykonáva prevádzku. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca mal snahu uzavrieť o
žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, avšak zo strany žalovaného k uzavretiu zmlúv nedošlo. Poplatky

za výkon správy vyplývajú zo sadzobníka žalobcu a vzťahujú sa na všetkých používateľov predmetov
ochrany. Z tohto dôvodu je možné dospieť k záveru, že poplatky ktoré boli v sadzobníku schválené
a sú rešpektované ostatnými používateľmi, sú obvyklé a primerané. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj
fakt, že so žalobcom uzavrelo hromadné licenčné viacero subjektov, čo žalovaný nespochybňoval,
pričom odmena bola stanovená v zmysle platného sadzobníka žalobcu pre rok 2015. Vychádzajúc

z pojmu obvyklý - zvyčajný, bežný, je za obvyklú odmenu podľa názoru súdu potrebné považovať
odmenu stanovenú sadzobníkom žalobcu, ktorý je používateľmi, ktorí majú uzatvorené licenčné zmluvy
akceptovaný. Súd ďalej poukazuje na to, že uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy je predpokladom
pre využívanie diel prostredníctvom verejného prenosu. Podstatou udelenej licencie je právo a nie
povinnosť používať predmety ochrany. Podľa § 56 AZ postačuje, ak sa v konaní preukázalo, že do

autorského práva sa zasiahlo a to neoprávneným spôsobom. V prejednávanej veci je evidentné, že
zo strany žalovaného sa tak udialo. Žalovaný nemá udelený súhlas na používanie diel, či už formou
hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy, napriek tomu má žalovaný v izbách prevádzkovaného
ubytovacieho zariadenia televízne prijímače s káblovou TV, z čoho je zrejmé, že svojim hosťomumožňuje prístup k predmetom ochrany, ktorých ochranu zabezpečuje žalobcu a to s plným vedomím,
že tak koná neoprávnene, bez platne uzatvorenej licenčnej zmluvy. Na základe uvedeného je žalovaný
ako používateľ predmetov ochrany povinný zaplatiť žalobcovi ako organizácií kolektívnej správy práv

podľa § 56 ods, 1 písm. g/ AZ sumu rovnajúcu sa 2-násobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie
licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa
sadzobníka platného pre rok 2015bola ročná odmena za jedno zvukovoobrazové zariadenie v hoteli
kategórie 3* vo výške 26,- €. Pokiaľ teda žalovaný takto vybavil izby hostí, je zrejmé, že tieto mali slúžiť
na účely zodpovedajúce ich určeniu a teda na sledovanie televíznych programov ubytovanými hosťami.

Samotné umiestnenie zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia ako také síce
nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom
televíznych prijímačov klientom ubytovaným v zariadení predstavuje nezávisle od používanej techniky
prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/
ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej
spoločnosti /Rozsudok Súdneho dvora EÚ spis.zn.C-306/05 zo dňa 7.1.2006/. Uvedené potvrdzuje tiež

Rozsudok Súdneho dvora EÚ spis.zn. C-162/10zo dňa 12.3.2012, v ktorom súdny dvor EÚ uvádza,
že: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo
rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos“. Z
uvedeného je teda bez všetkých pochybností zrejmé, že žalovaný poskytoval prostredníctvom svojho
ubytovacieho zariadenia na ubytovanie izby vybavené káblovou TV, že tieto boli vybavené televíznym,

príp. rozhlasovým prijímačom zabezpečeným signálom a teda jednalo sa o verejný prenos, pričom sám
žalovaný prostredníctvom webovej stránky za obdobie roka 2015 deklaroval, že vo svojom zariadení
má 24 izieb vybavených TV čo predstavuje obvyklú odmenu v celkovej výške 624,- € za rok. Výšku
žalovanej sumy teda žalobca uplatnil v súlade s ust. § 56 ods. 1/, písm. g/ AZ.

34. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1248 eur.

35. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy súd priznal žalobcovi
aj uplatnený úrok z omeškania od 20.6.2016 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 OZ,
keďže k uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania

zodpovedá ust. § 3 NR SR 87/1995 Z.z.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v
spojení s §255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu preto priznal
proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.