Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010523
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010523.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti odsúdenému M. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 27. júna 2018 prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 8.11.2017, sp. zn. 3Nt/13/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného M. G. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 8.11.2017, sp. zn. 3Nt/13/2017, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. v
spojení s § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného M. G. na povolenie obnovy konania v trestnej
veci, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.3.2017, sp. zn. 1T/182/2015 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.5.2017, sp.zn. 3To/37/2017, právoplatne uznaný
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. na skutkovom

základe, že dňa 28. decembra 2014 v čase asi o 12.15 hod. v A. na ul. P. J. S., pri vchodových
dverách do obytného domu číslo XX sotil do poškodenej O. M., pričom jej vulgárne nadával a použil
slová, kde uviedol oznamovateľke, že „čo vypisuje na sociálku a že aj tak M. rodinu zabije“, pričom
tieto vyhrážky a konanie páchateľa u poškodenej O. M., o ktorej obžalovaný vedel, že je osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím, vzbudili dojem, že obžalovaný svoje vyhrážky usmrtením a ublížením
na zdraví skutočne vykoná a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov

nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.9.2015,
sp.zn. 3T/147/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.1.2016.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podal sťažnosť odsúdený M. G.. V jej písomnom
odôvodnení sám i prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na
to, že nebol vypočutý ním navrhnutý svedok O. O., ktorý v prípravnom konaní nevypovedal a rovnako

mohla okolnosti v jeho prospech ozrejmiť jeho družka S. O., ktorá by mohla potvrdiť, že poškodená O.
M. nahovárala pani O. O., aby vypovedala proti jeho osobe a aby jej dosvedčila, že on sa jej mal údajne
vyhrážať. Podľa jeho názoru sú v jeho prípade splnené podmienky na obnovu konania, pretože existuje
dôkaz súdu skôr neznámy, a to konkrétne výpoveď svedka O. O., ktorý by k predmetnému skutku mohol
uviesť okolnosti v jeho prospech. Tohto svedka pôvodne nepovažoval za potrebné vypočuť, no situácia
sa zmenila. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a

obnovu konania v jeho trestnej veci povolil.Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 25. januára

2018, na neverejnom zasadnutí dňa 27. júna 2018 preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného M. G. nie je dôvodná.

Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu.

V konaní o povolení obnovy nie je však možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného
v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje
predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o
také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo

dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine.

Za „nové skutočnosti skôr neznáme“ v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Tr. por. treba považovať také
(vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého
sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola

príslušnému orgánu známa, nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle
citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu
spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež
omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na

povolenie obnovy konania.

Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v
zmysle § 394 ods. 1 Tr.por. mohli viesť k zmene pôvodného právoplatného odsudzujúceho rozsudku. V

napadnutom uznesení vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval podaný návrh
za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu dostatočné
zrejmé nielen to, že odsúdený návrhom na obnovu konania sa domáhal prehodnotenia správnosti
právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o vine a treste odsúdeného napriek tomu, že v
konaní o povolenie obnovy zákon takúto možnosť súdu nedáva, ale aj to, že podstatné argumenty,

okolnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj návrh, boli známe nielen orgánom prípravného konania, ale aj
okresnému súdu už v pôvodnom konaní.

Okresný súd v napadnutom uznesení správne poukázal na to, že v pôvodnom konaní predmetom
dokazovania, okrem iných okolností, boli aj skutočnosti týkajúce sa prípadnej prítomnosti aj iných

svedkov na mieste činu v inkriminovanej dobe, pričom aj z výsledkov dokazovania na hlavnom
pojednávaní jednoznačne vyplynulo - potvrdil to pritom nielen odsúdený M.., ale aj poškodená O. M. -
že žiadny ďalší svedok sa v blízkosti miesta činu v inkriminovanej dobe nenachádzal.

Okresný súd potom správne poukázal na to, že z hľadiska skutkových zistení preukázaných v pôvodnom

konaní nemožno za novú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na zistenie skutkového stavu a ktorá
by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine, považovať odsúdeným M. G. navrhované vypočutie svedka O. O., keďže tento
svedok (ani žiadny ďalší) sa v kritickom čase nenachádzal na mieste činu (ani v jeho blízkosti) a nemohol
byť teda svedkom spáchania prejednávaného skutku.

Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností,
ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr.por. mohli
viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Krajský súd sa preto so záverom okresného súdu vcelom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného
M. G. uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Krajský súd, keďže sa so závermi okresného súdu stotožnil, nepovažoval sťažnosť odsúdeného M. G.
za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.