Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209783
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714209783.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej G. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX I., štátna občianka SR, o zaplatenie 4.298,70 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcoviistinu3.388,02€,úroky228,66€spolusúrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4.298,70 € od 1.7.2014 do 6.8.2014,
zo sumy 4.208,69 € od 7.8.2014 do 18.8.2014,
zo sumy 4.118,68 € od 19.8.2014 do 25.9.2014,

zo sumy 4.028,67 € od 26.9.2014 do 23.10.2014,
zo sumy 3.938,66 € od 24.10.2014 do 4.12.2014,
zo sumy 3.848,65 € od 5.12.2014 do 22.1.2015,
zo sumy 3.758,64 € od 23.1.2015 do 26.2.2015,
zo sumy 3.668,63 € od 27.2.2015 do 26.3.2015,
zo sumy 3.578,62 € od 27.3.2015 do 3.5.2015,
zo sumy 3.483,32 € od 4.5.2015 do 25.5.2015,

zo sumy 3.388,02 € od 26.5.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 90,-
€ splatných vždy do 10-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom február 2017.
V prípade ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Žalobcovi súd v r a c i a súdny poplatok zo žaloby vo výške 38,50 €, po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia, prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta,
a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.7.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 1.7.2014, v ktorej žalobca žiadal,
aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu z titulu istiny 4.298,70 €, z titulu úrokov
305,98 €, z titulu sankčných poplatkov 31,14 €, úrok 15,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 1.7.2014
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od

22.5.2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo výške 90,- €, ako aj nahradiť trovy konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku.
Žalobný návrh zdôvodnil tým, že dňa 5.6.2013 uzatvoril žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu č.53387
(ďalejlen„zmluva“),nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške4.900,-€nažalovanouurčenýúčet,pričomposkytnutýúversúrokmisažalovanázaviazalasplácaťvpravidelných
mesačných anuitných splátkach do 25.5.2018. Po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila svoje zmluvné
povinnosti a preto bola listom zo dňa 29.4.2014 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v

lehote do 21.5.2014. Na základe výzvy bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej do dňa spísania žaloby
uhradená vo výške 95,24 €. K tomuto dňu tak pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavuje sumu
4.725,82 €.

2. Na návrh vydal súd dňa 25.9.2014 platobný rozkaz sp.zn.11Ro/147/2014-28, ktorý bol žalovanej

doručený dňa 13.10.2014 a proti ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 14.10.2014, doručený
tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014, v ktorom okrem iného uviedla, že namieta tvrdenia žalobcu, ktorými
v žalobe navodzuje domnienku právnej a skutkovej perfektnosti jeho nároku titulom úverovej zmluvy
č.53387 zo dňa 5.6.2013. Tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnosti, výška žalovanej istiny v
žalobcom deklarovanom rozsahu je nedôvodná, keďže tento nezohľadnil všetky úhrady z jej strany
a zároveň uviedla, že všetky úhrady, ktoré bude aj naďalej poukazovať na účet žalobcu sú platbami

na istinu a nie na úroky, a to s použitím ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň
uviedla, že sa momentálne nachádza v zlej finančnej a životnej situácii, ale aj napriek tomu, že má
viacerých veriteľov, tak okrem základných a bežných výdavkov sa snaží splácať všetkým veriteľom
aspoň čiastočné úhrady a to aj žalobcovi. Z tohto dôvodu žiadala, potom čo súd posúdi vec spravodlivo,
aby ju zaviazal splácať dlh vo forme mesačných splátok maximálne vo výške 90,- € mesačne k 31.dňu

v mesiaci, nakoľko na vyššiu splátku momentálne nemá finančné prostriedky.

3. Dňa 2.3.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 25.2.2015, v ktorom okrem iného
uviedol, že od podania žaloby došlo zo strany žalovanej k úhradám vo výške 90,01 € a to dňa 7.8., 19.8.,
26.9., 24.10. a 5.12.2014, ako aj dňa 23.1.2015 a z tohto dôvodu zobral žalobca žalobu späť v časti o

zaplatenie istiny 270,03 € spolu s príslušným úrokom (15,9 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 90,01 € od 7.8.2014, zo sumy 180,02 € od 19.8.2014, zo sumy 270,03 € od 26.9.2014)
s tým, že ostatné sumy boli pripísané na účet žalobcu po vydaní platobného rozkazu. Vo zvyšnej časti
označili odpor za absolútne právne irelevantný a vyjadrili nesúhlas s plnením v splátkach, keďže sú tieto
nižšie ako tie, ku ktorým sa pôvodne zaviazal na základe zmluvy. Uviedli, že nevidia dôvod na to, aby zlé

obchodné a súkromné rozhodnutia žalovanej mali byť na úkor uspokojenia ich ako jedného z veriteľov a
nie na úkor zníženia jej životnej úrovne, keďže si nabrala úvery vo viacerých spoločnostiach. Pri takomto
nastavení pri poskytnutí úveru by nebola úver dostala a jej konanie označili za úmyselné zavádzanie
veriteľa s úmyslom podvodne vylákať úver. Uviedli, že však postupujú v súlade s platnou legislatívou a
po dni predčasnej splatnosti úveru všetky prijaté úhrady účtujú na istinu dlhu žalovanej.

4. Súd uznesením zo dňa 4.3.2015 sp.zn.10C/165/2014-57 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy
270,03 €, úroku vo výške 15,9 % ročne a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,01 € od
7.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 180,02 € od 19.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 270,03 € od 26.9.2014
do zaplatenia. Zároveň súd rozhodol o tom, že žalobcovi sa vracia krátený súdny poplatok za podanie

žaloby vo výške 9,30 €. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

5. Súd prípisom zo dňa 5.3.2015 vyzval žalobcu, aby presne vymedzil čoho sa v konaní po jeho
čiastočnom zastavení naďalej domáha s tým, že úroky a úroky z omeškania ktorých zaplatenie sa
stalo predmetom konania je potrebné špecifikovať percentuálnou sadzbou, sumou z ktorej si žalobca

uplatňuje a obdobím za ktoré si ich uplatňuje a v prípade, že si ich uplatňuje za obdobia vymedzené
dátumom začiatku a konca (teda nie „do zaplatenia“), je potrebné uviesť aj ich konkrétnu výšku za takéto
obdobia.
Prípisom zo dňa 15.6.2015 súd urgoval žalobcu na ozrejmenie súdom požadovaných vyššie uvedených
skutočností.

6. Dňa 8.7.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 3.7.2015, v ktorej okrem iného
uviedol, že po 23.1.2015 žalovaná ešte uhradila dňa 27.2.2015, 27.3.2015 sumy 90,01 € a dňa 4.5.205
a 26.5.2015 sumy 95,30 €, na základe čoho zobral návrh žalobca čiastočne späť a špecifikoval ako po
týchto späťvzatiach žiada aby súd rozhodol s uvedením konkrétnych súm a právnych titulov, na základe

ktorých sa týchto nárokov domáha.7. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.8.2015 sp.zn.10C/165/2014-94 súd zastavil konanie v časti o
zaplatenie istiny 640,65 € s príslušenstvom. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené
v tomto uznesení.

8. Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 7.12.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý mal
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť
na tomto pojednávaní podaním zo dňa 30.11.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 5.12.2016, z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že zároveň požiadal, aby súd rozhodol bez jeho účasti. Na

pojednávaniesadostavilažalovaná,ktorámaladoručeniepredvolanianapojednávanievykázanériadne
a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré
doložili do spisu v priebehu konania strany sporu a to: výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa
29.4.2014 z č.l.4 vrátane poštovej doručenky z č.l.5, výpis z hlavnej knihy Prima banky k 22.máju 2014

z č.l.6, Úverovú zmluvu č.0053387 z č.l.7-8, výpis z účtu za obdobie 5.6.-28.6.2013 z č.l.9, pohyby
na účtoch jún 2013 z č.l.11, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. účinné od
1.5.2013 z č.l.12-15, účinné od 20.5.2014 z č.l.16-19, účinné od 30.5.2014 z č.l.20-21, výpis z účtu za
obdobie 1.8.-15.10.2014 z č.l.33, oznámenie o zastupovaní so žiadosťou o povolenie individuálneho
splátkového režimu zo dňa 20.3.2014 z č.l.53, pričom zistil tento skutkový stav.

Z výsluchu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že úver prestala platiť, lebo jej to
nevychádzalo, je si tejto skutočnosti vedomá s tým, že by to chcela začať splácať od februára 2017,
keďže v januári má poslednú splátku jedného úveru čo platila vo výške 120,- € mesačne. Okrem toho
platí ešte ďalšie úvery 200,- € mesačne a s poukazom na jej príjem, ktorý je od 450-500,- € mesačne
podľa počtu smien, nie je schopná platiť to vo vyššej výške než 90,- € mesačne, tak ako to splácala keď

ešte mala nejaké finančné prostriedky. Potvrdila, že od 26.5.2015 neuskutočnila žiadne ďalšie úhrady
ohľadne predmetného úveru.
Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.4.2014 súd okrem iného zistil, že ho adresoval žalobca
žalovanej, v ktorej jej oznámili, že nakoľko ju opakovane upozornili, že neplní podmienky úverovej
zmluvy č.053387 zo dňa 5.6.2013, ona neobnovila plnenie svojich povinností v zmysle zmluvy, rozhodli o

predčasnej splatnosti celého úveru. Týmto žiadali zaplatiť jednorázovo celú zostávajúcu sumu úveru vo
výške 4.731,39 € a tiež 30,- € z titulu spoplatnenej výzvy v zmysle sadzobníka poplatkov do 21.5.2014.
Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil, že dňa 22.5.2014 bola doručovaná zásielka žalovanej od
žalobcu, kedy ju mala žalovaná prevziať.
Z výpisu z hlavnej knihy Prima banky k 22.5.2014 súd okrem iného zistil, že ako dlžník je tu uvedená

žalovanázmluvač.053387zodňa5.6.2013,nezaplatenáistina(zostatokúveru)4.393,94€,nezaplatený
úrok 228,66 €, nezaplatené sankčné poplatky 5,56 €, celkom 4.628,16 €.
Z Úverovej zmluvy č.053387 zo dňa 5.6.2013 súd okrem iného zistil, že ako banka je tu uvedený
žalobca, ako klient žalovaná. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s
tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou splátkového bezúčelového

úveru bankou klientovi za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach žalobcu (ďalej aj „VOP“) tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť. Výška úveru 4.900,- €, výška
úrokovej sadzby 15,9 % ročne, poplatok za správu úverového účtu 1,99 € mesačne, výška anuitnej
splátky 119,- €, termín splatnosti 1.anuitnej splátky 25.6.2013, počet anuitných splátok 60, periodicita,
termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 25.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 25.5.2018,

výška RPMN 18,28 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 20,44 €, celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť 7.259,40 €. V bode 4.1. zmluvy bolo dojednané, že ak klient nezaplatí anuitnú
splátku včas, má banka právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky
až do jej zaplatenia. V bode 4.3. je uvedené, že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je
povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne a to až do jej zaplatenia.
Z výpisu z účtu za obdobie od 5.6. do 28.6.2013, majiteľ účtu žalovaná, výpis z účtu vedený v Prima
banke Slovensko, a.s. - pobočka Zvolen, č.účtu XXXXXXXXXX súd okrem iného zistil, že dňa 5.6.2013
bola uskutočňovaná transakcia - čerpanie úveru z úverového účtu vo výške 2.082,96 €.
Z dokladu pohyby na účtoch v období jún 2013 zo dňa 26.6.2014 súd zistil, že 5.6.2013 sú tu na účte

974824 uvedené transakcie poskytnutý úver 4.900,- €, čerpanie úver z úverového účtu 2.082,96 €, suma
1.033,96 € a suma 1.783,08 € na účet XXXXXXXXXX/XXXX.
Zo Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 1.5.2013, od
20.5.2014, od 30.5.2014 súd okrem iného zistil, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy boliúčinné VOP od 1.5.2013 v časti V. Úvery pre obyvateľstvo, v časti F. Poplatky a náklady klienta, bod
3 je okrem iného uvedené, že banka je oprávnená v súvislosti s úverovou zmluvou a zmluvami na
ne nadväzujúcimi spoplatniť jednotlivé úkony a skutočnosti v zmysle sadzobníka poplatkov platného

v deň vykonania úkonu alebo v deň kedy nastane príslušná skutočnosť. Sadzobník poplatkov je v
aktuálnom znení zverejňovaný v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky. V časti
I. Úvodné ustanovenia bod 7 je uvedené, že VOP sú vystavené v obchodných priestoroch banky klientovi
dostupných a na internetovej stránke www.primabanka.sk.
Z oznámenia o zastupovaní so žiadosťou o povolenie individuálneho splátkového režimu zo dňa

20.3.2014 súd zistil, že ho adresovala firma Prvá oddlžovacia s.r.o., IČO: 46501584 žalobcovi kde
ako dlžník je uvedená žalovaná, ktorá im mala udeliť plnú moc a poveriť ich riešením jej záväzkov a
komunikáciou s veriteľmi. Uviedli, že dotyčná má záväzky okrem žalobcu aj v Poštovej banke, a.s. spolu
v celkovej výške 8.016,- € a s poukazom na jej súčasnú životnú a finančnú situáciu si môže dovoliť
zasielať na úhradu pohľadávky žalobcu splátku vo výške 90,01 € mesačne, s poukazom na to, že klient
balansuje na hrane úpadku s tým, že apelujú na klienta aby okrem najnutnejších výdavkov na bývanie,

lieky a stravu uhrádzal maximálnu možnú čiastku. Ďalej v mene klienta oznámili, že s použitím § 330
ods. 2 Obchodného zákonníka sú znížené splátky platbami istiny.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „OZ“), ak ide o

plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred zdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, pri čiastočnom plnení
peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 232 ods. 3 C.s.p, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
Podľa § l ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 3l.5.2014 ( ďalej len „ citovaný právny predpis“) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods.2 citovaného právneho predpisu spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.9 citovaného právneho predpisu v znení účinnom od 9.6.2013, od spotrebiteľa nemôže

veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
Podľa § 40 ods.1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza
Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá
úverová zmluva č.053387 zo dňa 5.6.2013 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred

neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa
jedná o tzv. spotrebiteľský úver, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah
medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou

bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
považuje za „absolútny obchod“ t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú

úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp.
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.
Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď zároveň žalovaná tiež
potvrdila tieto skutočnosti a tieto údaje nijakým spôsobom nerozporovala, považoval nárok žalobcu nazaplatenie sumy predstavujúcej istinu úveru vo výške 3.388,02 € (po čiastočných späťvzatiach žaloby
uskutočnených v priebehu konania) za nesporný a túto sumu prisúdil žalobcovi, keď súd vychádzal z
toho, že v zmysle výpisu z hlavnej knihy ku dňu zosplatnenia úveru t.j. 22.5.2014 bola nezaplatená istina

(zostatok úveru 4.393,94 €), táto suma bola ponížená o úhradu zo strany žalovanej vo výške 95,24 €
ešte pred podaním žaloby, čo predstavuje pôvodne v žalobe uplatňovanú sumu 4.298,70 € a následne
bola táto suma ešte ponížená o úhrady vykonané žalovanou po podaní žaloby v celkovej výške 910,68 €.
Pokiaľ ide o riadny úrok z úveru, v tejto časti súd prisúdil žalobcovi sumu 228,66 € zo žalobcom
pôvodne vyčíslenej sumy 305,98 €, pričom súd opäť vychádzal z výpisu z hlavnej knihy Prima banky,

a.s. k 22.5.2014, podľa ktorého boli k tomuto dátumu nezaplatené úroky vo výške 228,66 € a teda
nepriznal žalobcovi riadny úrok po termíne predčasného zosplatnenia úveru, v dôsledku čoho nepriznal
ani žalobcom uplatnený nárok na úrok vo výške 15,9 % ročne uplatnený od 1.7.2014 zo súm a
za príslušné obdobia špecifikované v podaní žalobcu zo dňa 3.7.2015. V tejto časti žalobu žalobcu
zamietol, keď zastáva názor, že záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým
vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah (zmluva o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi určitú pomernú

časť poskytnutého úveru určenú spravidla percentnou sadzbou) je vedľajším akcesorickým peňažným
záväzkomkhlavnémuzáväzku.Splnenímhlavnéhozáväzkualeboinýmzospôsobovjehozánikuzaniká
i akcesorický záväzok úrokový. Dlžník je povinný zaplatiť len dospelé úroky. Žalobca ako veriteľ využil
svoje zákonné i zmluvné právo odstúpiť od zmluvy, v dôsledku omeškania žalovanej - dlžníka s platením
dohodnutých splátok, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, čiže

došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má
veriteľ právo aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanými
úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí práve výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s
tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov,
na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy

o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania s platením úveru, resp. jeho časti, ale v
takomtoprípadenastupujesankciazaporušeniezmluvnejpovinnosti,t.j.veriteľovivzniknenároknaúrok
z omeškania. Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie ust. § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere v súlade s vyššie

citovaným zákonným ustanovením, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na
pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do
pôvodnedojednanejdobysplatnostiúveru,vdanomprípadedovyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru,
z dôvodov ďalej špecifikovaných. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka totiž nevyplýva, že
by veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby

splatnosti úveru. V takomto prípade by totiž riadny úrok z úverovej istiny, ktorý by veriteľ požadoval aj
za obdobie nasledujúce po dátume pôvodne dojednanej konečnej splatnosti úveru, bol plnením, ktoré
nemá oporu v zmluve o úvere, teda plnením nad rámec zmluvne dojednaných práv a povinností. Mal
by mať teda akúsi sankčnú funkciu za omeškanie dlžníka, s takouto funkciou riadneho úroku však
zákon nepočíta, pretože túto funkciu, okrem iných špecifických funkcií, plní úrok z omeškania. Súd má

teda za to, že v prejednávanej veci má žalobca nárok na riadny úrok len do mimoriadnej splatnosti
úveru, t.j. účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda do dňa 22.5.2014, keďže žalobca nevyčíslil riadny
úrok pevnou sumou od dátumu 23.5.2014 do 25.5.2018 (konečná splatnosť úveru) v sume, ktorá by
zodpovedala výške riadneho úroku pri rešpektovaní všetkých ostatných zmluvných podmienok, pokiaľ
ide o počet a výšku splátok úveru, tak aby celková suma nepresiahla čiastku 7.259,40 € (celková čiastka

spotrebiteľského úveru, ktorú sa zaviazal dlžník zaplatiť).
Pokiaľ z článku 4. Následky porušenia zmluvných povinností bod 4.3. zmluvy o úvere vyplýva, že ak
klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z
poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to až do jej zaplatenia,
apokiaľztohtoustanoveniažalobcaodvodzujesvojnároknariadnyúrokajpokonečnejlehotesplatnosti

úveru resp. po predčasnom zosplatnení úveru je potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetná zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou a z tohto dôvodu je potrebné aj posúdiť, či niektoré zmluvné dojednania
nenapĺňajú znaky neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Súd posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 3 OZ v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej
v ust. § 53 ods. 1 OZ, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej
zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Súd má za to, že dojednanie o možnosti veriteľa žiadať od dlžníka platenie úroku z úveru z nezaplatenej
istiny bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, nie
je zmluvným dojednaním týkajúcim sa predmetu plnenia, resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri

zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo
vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre
prípad odstúpenia od zmluvy, resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné
povinnosti, už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z
posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Po posúdení znenia článku 4 bod 4.3. zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tieto zmluvné dojednania
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných
ako spotrebiteľov. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ mal
nárok na platenie zmluvného úroku, aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru
resp. v prejednávanej veci po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti. Pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ,
ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere, takéto práva zabezpečí tým, že ich vloží do zmluvy vo

forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pričom jeho
účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej
úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a je preto neplatné.
Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených sankčných poplatkov vo výške 31,14 € a poplatkov za

upomienky vo výške 90,- €, keď pri poplatkoch za upomienky nemal súd v konaní preukázané ani
že by nejaké upomienky boli žalovanej zasielané (s výnimkou výzvy na predčasné splatenie úveru zo
dňa 29.4.2014), avšak predovšetkým súd poukazuje na to, že pokiaľ úverová zmluva odkazovala na
sadzobník poplatkov s tým, že žalovaná mala žalobcovi platiť poplatky tam uvedené v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia VOP, súd poukazuje na fakt, že sadzobník poplatkov nebol v priebehu konania

do súdneho spisu doložený, v dôsledku čoho žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky
požadovaných poplatkov a ani naplnenia podmienok na ich uplatnenie. Taktiež má súd za to, že ohľadne
týchtodojednaníneboladodržanázákonomvyžadovanápísomnáformazmluvyospotrebiteľskomúvere
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovanej ako
spotrebiteľovi nebolo poskytnuté jej vyhotovenie v tejto časti v listinnej podobe resp. na inom trvanlivom

médiu, ktoré malo byť spotrebiteľovi dostupné, s poukazom na bod 3. časť F. časť V. VOP, pričom ani z
obsahusamotnejúverovejzmluvynevyplýva,žebyžalovanáakoklientaspotrebiteľvyhlásila,žebybola
pred podpisom tejto zmluvy s obsahom sadzobníka poplatkov oboznámená, súhlasí s ním, zaväzuje sa
ho dodržiavať atď., resp. že by jej bol tento sadzobník poplatkov odovzdaný pri podpise úverovej zmluvy.
Ak teda žalobca vychádzal z toho, že predmetné poplatky boli dojednané v sadzobníku poplatkov, súd

vychádzal z predtým citovaného ustanovenia § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, že od
spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať okrem iného poplatky resp. akékoľvek iné plnenia, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. Obdobne však táto situácia platí aj pre
VOP - Prima banka Slovensko, a.s., ktoré podľa bodu 1.1. Úverovej zmluvy mali tvoriť jej neoddeliteľnú
časť a to s poukazom na článok I. bod 7 citovaných predmetných VOP.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania súd tento priznal od 1.7.2014 do zaplatenia, čo zodpovedá
dátumu od ktorého si uplatnil úrok z omeškania aj samotný žalobca v zmysle navrhnutého petitu v podaní
zo dňa 3.7.2015. Pokiaľ ide o výšku úroku súd tento priznal vo výške ako bol žalobcom uplatnený, pričom
sa malo jednať o zmluvný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba ECB
bola od 11.6.2014 vo výške 0,15 %, a preto mu súd priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej výške,

ktorá bola nižšia než zákonná výška úroku z omeškania. Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu,
keď žiadal tento úrok z omeškania priznať nielen z nezaplatenej istiny, ale aj z nezaplatených úrokov,
konkrétne sa jednalo o žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
305,98 € od 1.7.2014 do zaplatenia (podanie zo dňa 3.7.2015) a preto v tejto časti tiež žalobu zamietol,
keďže právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade úroky z omeškania

zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť
nepriznávajú, keďže Občiansky ani Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad
omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, pričom úroky sú v súlade s § 121 ods.3 Občianskeho
zákonníka tiež považované za príslušenstvo pohľadávky (viď v tejto súvislosti napr. rozsudok NS ČR
sp.zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.3.2004).

Súd umožnil žalovanej splácať prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných
splátkach, s poukazom na aktuálnu finančnú a sociálnu situáciu žalovanej, keď súd mal preukázanú jej
snahu riešiť vzniknutú situáciu prostredníctvom firmy Prvá oddlžovacia, s.r.o. ešte pred zosplatnenímúveru, keď súd zároveň mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by spôsobilo žalovanej
existenčné problémy.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku, keď priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, keď neúspech
žalobcu sa týkal iba poplatkov spolu vo výške 121,14 € a riadneho úroku po predčasnom zosplatnení
úveru resp. úroku z omeškania zo sumy 305,98 €, keď tak úrok z omeškania ako aj riadny úrok bol
uplatňovaný od 1.7.2014 a s poukazom na to, kedy bola žaloba doručená na tunajší súd (4.7.2014)
má súd za to, že neúspech žalobcu nemôže byť posudzovaný resp. nemôže narastať len v dôsledku

dĺžky trvania súdneho sporu a preto súd tento neúspech žalobcu vyhodnotil v pomere k výške žalovanej
pohľadávky, ako neúspech len v pomerne nepatrnej časti a pokiaľ ide o sumy, v ktorých súd postupne
konanie zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súd mal preukázané, že tieto čiastočné
zastavenia konania zapríčinila po procesnej stránke žalovaná, ktorá uhrádzala tieto sumy až po podaní
žaloby.

12. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na
začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo

alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,
ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,

najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo
preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o

vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

13. Dňa 5.8.2014 žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok zo žaloby vo výške 257,50 €. Nakoľko
predmetom konania po čiastočných späťvzatiach žaloby zo strany žalobcu do začiatku pojednávania
zostala suma 3.388,02 € s príslušenstvom, mala byť poplatková povinnosť žalobcu vo výške 203,- €,
súd má tak zo zákona povinnosť vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 47,80 € (po
ponížení o sumu 6,70 €). Nakoľko však už súd uznesením zo dňa 4.3.2015 rozhodol o vrátení kráteného

súdneho poplatku vo výške 9,30 €, súd v konečnom rozhodnutí rozhodol o tom, že po právoplatnosti
tohto rozhodnutia bude žalobcovi vrátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 38,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.