Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217334
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114217334.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - B. T., prechodne
bytom S., ul. L. XXX/XX, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,
so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 46, proti žalovanej: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J., ul.
L. U. 7, zastúpená zástupcom: CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Zlatovská 22, o
zaplatenie 6.075,57 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4.367,09 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 12.06.2012 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 43,76 %.

IV. Súd p r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré sú mu
povinné nahradiť žalobkyňa v rozsahu 28,12 % a žalovaná v rozsahu 71,88 % z ich celkovej výšky.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.07.2014 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovanej
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 6.075,57 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06.06.2012 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 25.11.2011 bolo Notárskym úradom JUDr. Márie Zimanovej vydané

Osvedčenie o dedičstve po matke sporových strán, X. K., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. J. po nej,
teda súrodenci sa vzájomne dohodli, že nadobúdateľkou členského podielu družstevného bytu, ktorý sa
nachádza na ul. Y. W. v B. Dubnici, sa stane v celosti žalovaná. V tejto dohode sa žalovaná zaviazala,
že v prípade odpredaja členského podielu vyplatí ustupujúcich dedičov každého v sume rovnajúcej
sa 1/5 z prijatej kúpnej ceny, zodpovedajúcej trhovej cene v čase a mieste obvyklej predaju obdobnej
nehnuteľnosti,atovlehotedo5-tichdníododňazískaniakúpnejceny,poníženúovýškudlhovvyjadrenú
sumou 3.022,13 eur. Žalovaná uvedený byt (členský podiel) previedla Dohodou o prevode členských

práv a povinností na I. W. dňa XX.XX.XXXX. O tom žalobkyňu neinformovala. Keď
sa žalobkyňa vrátila v januári 2013 z Anglicka, kde pracovala, ich spoločná sestra Z. jej oznámila, že
žalovaná previedla členské práva k bytu a poskytla jej aj Dohodu o prevode členských práv a povinností,
ktorú si odfotila, a ktorá je priložená k žalobe. Do dňa spísania žaloby jej žalovaná neoznámila sumu, za
ktorú previedla na I. W. členský podiel k bytu. Dňa 11.05.2014 doporučeným listom požiadala žalovanú
o vyplatenie dedičského podielu zo sumy 30.377,87 eur vo výške 1/5, t.j. v sume 6.075,57

eur, a to do 5 dní od doručenia listu. Žalovanú jej požadovanú sumu nezaplatila a pokus o vyriešenie
sporu mediáciou nevyšiel, pretože nemohla akceptovať ponuku žalovanej o splácanie dlžnej sumy po
30 eur mesačne, t.j. 17 rokov.2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 15.01.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná
odpor. V ňom uviedla, že žalobou vyčíslený nárok je nedôvodný a bez právneho základu. Členský podiel

k predmetnému bytu bol prevedený za sumu 16.000 eur, ktorá predstavuje priemernú trhovú
hodnotu obdobných členských podielov v bytovom družstve v čase a mieste prevodu členského podielu.
Prijatá suma ponížená o dlhy z dedičstva predstavuje je vo výške 13.335,43 eur, preto že žalovaná
povinná zaplatiť žalobkyni iba sumu 2.667,10 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.06.2012
do zaplatenia.

3. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe sporové
strany a ich právni zástupcovia.

4. Právni zástupcovia sporových strán na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach v žalobe, resp.
vo vyjadrení k žalobe.

5. Súd vykonal v konaní dokazovanie výsluchom svedkyne I. W., ustanovil v konaní znalca v odbore
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, N.. Jána Brenišina, ktorý podal písomný znalecký
posudok č. XX/XXXX, a nakoniec sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to: Osvedčením o dedičstve
sp.zn. 16D/1361/2008 zo dňa 25.11.2011, Dohodou o prevode členských práv na č. l. 8, listom žalobkyne

zo dňa 11.05.2014 - žiadosť o vyplatenie z dedičského podielu, kópiou doručenky na č.l. 12, fotografiami
z predmetného bytu na č. l. XX-XX, čestným prehlásením na č.l. 87, Znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, kópiou Zmluvy o prevode členských práv k bytu zo dňa 06.06.2012, ktoré predložila žalovaná na
pojednávaní dňa 13.12.2016. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil uvedený skutkový
stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

6. Dňa 25.11.2011 vydala notárka JUDr. Mária Zimanová ako súdna komisárka v dedičskom konaní
po poručiteľke X. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (matke sporových strán), Osvedčenie o
dedičstve sp.zn. 16D/1361/2008, Dnot 250/2008, v ktorom osvedčila, že dedičia (medzi nimi aj sporové
strany) uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej sa nadobúdateľkou členského podielu k družstevného

bytu č.9, ktorý sa nachádza v bytovom dome so súpisným č. 730 na ul. Y. W. v B. J., stala žalovaná.
Táto sa zároveň zaviazala, že v prípade odpredaja sa zaväzuje vyplatiť ustupujúcich spoludedičov Z. K.,
X. K., G. K. a T. L., každého sumou rovnajúcou sa 1/5-ine z prijatej kúpnej ceny zodpovedajúcej trhovej
cene v čase a mieste obvyklej predaja obdobnej nehnuteľnosti v lehote do 5 dní odo dňa získania kúpnej
ceny, poníženú o sumu z pohľadávok nadobúdaných H. K., atď.. Výška dlhov, ktoré na seba žalovaná

v dedičskom konaní prevzala bola vyčíslená v sume 2.664,57 eur.

7. Dňa 06.06.2012 uzatvorila žalovaná ako prevodca s I. W. ako nadobúdateľom Dohodu o prevode
členských práv a povinností. Ich podpisy na tejto dohode boli úradne osvedčené dňa 06.06.2012, pričom
v tejto dohode sa údaj o cene za prevod členského podielu nenachádza.

8. Svedkyňa I. W., vypovedala, že je pravdou, že od žalovanej kupovala družstevný byt v B. J. na ulici
Y. W.. Po kúpe tohto bytu v ňom nikdy nebývali, ostali bývať v J. nad P.. Zrekonštruovala ho spolu s
priateľom a ešte v tom istom roku, teda v roku 2012, byt predali. Na kúpnu cenu, za ktorý
byt kúpila si už presne nepamätala, bolo to približne 20.000 eur. Aj keď bola kupujúca ona, riešila to len

okrajovo, v prevažnej miere to riešil jej priateľ. Byt predali s miernym ziskom. V čase kúpy bola pôvodná
umakartová kúpeľňa a toaleta. Takisto boli pôvodné okná, menili podlahy, rozvody elektriny, stierkovali
steny v celom byte. Cena pre ňu bola výhodná, nakoľko v tom čase sa byty predávali o čosi drahšie.
Žalovaná spomínala, že byt chce predať, nakoľko má dlhy, ktoré potrebuje vyplatiť.

9. Zo znaleckého posudku č. 28/2016 znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, N.. Y. X., vyplýva, že všeobecná hodnota predmetného družstevného bytu č.9, ktorý
sa nachádza v bytovom dome so súpisným č. XXX na ul. Y. W. v B. J., spolu s prislúchajúcimi
spoluvlastníckymi podielmi k pozemku pod bytovým domom a na spoločných zariadeniach a
spoločných častiach bytového domu, bola ku dňu predaja členského podielu žalovanou vo výške 24.500

eur.10. Listom zo dňa 11.05.2014 požiadala žalobkyňa žalovanú o vyplatenie dedičského podielu v sume
6.075,57 eur. Tento list si žalovaná prevzala dňa 15.05.2014. Žalovaná žalobkyni nezaplatila žiadne
peňažné prostriedky.

11.1 Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

11.2 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11.3 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11.4Podľa§494Občianskehozákonníkazplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

11.5 Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.6 Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.7Podľa§153ods.1,ods.2,ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkustranysúpovinnéuplatniťprostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou v tomto konaní domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti
žalovanej splniť si jej záväzok, ktorý na seba prevzala na základe dedičskej dohody, uzavretej okrem

iného aj medzi sporovými stranami. Podľa tejto dedičskej dohody znel dohodnutý záväzok žalovanej tak,
že„vprípadeodpredajasazaväzujevyplatiťustupujúcichspoludedičovZ.K.,X.K.,G.K.aT.L.,každého
sumou rovnajúcou sa 1/5-ine z prijatej kúpnej ceny zodpovedajúcej trhovej cene v čase a mieste obvyklej
predaja obdobnej nehnuteľnosti v lehote do 5 dní odo dňa získania kúpnej ceny, poníženú
o sumu z pohľadávok nadobúdaných H. K..“. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že k predaju

žalovanou zdedeného členského podielu došlo dňa 06.06.2012, a to prevodom na nadobúdateľku I. W..
Obrana žalovanej spočívala v tom, že byt, resp. členské práva k tomuto družstevnému bytu previedla
za kúpnu cenu 16.000 eur, ktorá zodpovedala trhovej cene obdobných členských podielov.

XX. P. dokazovania bolo preukázané, že trhová cena predmetného bytu, resp. členských práv k nemu v

čase jeho predaja, bola v sume 24.500 eur. Súd pritom zistil hodnotu konkrétneho bytu, ku ktorému sa
vzťahoval členský podiel, ktorý žalovaná odplatne previedla. Takto zistená cena sa tak neviaže len na
„obdobný byt“, čím je povinnosť žalovanej zistená presnejšie a teda aj spravodlivejšie. Teda argument
žalovanej, že členský podiel k tomuto družstevnému bytu previedla za kúpnu cenu, ktorá zodpovedala
trhovej cene obdobných členských podielov, nie je dôvodný. Predmetný členský podiel predala „pod“

trhovú cenu. Aj svedkyňa I. W. vypovedala, že cena pre ňu bola výhodná, nakoľko v tom čase sa byty
predávali o čosi drahšie. Z. spomínala, že byt chce predať, nakoľko má dlhy, ktoré potrebuje vyplatiť.
V tejto časti je preto obrana žalovanej nedôvodná.14. Záväzok žalovanej vyplatiť ustupujúcich podľa dedičskej dohody bol viazaný na kúpnu

cenu „zodpovedajúcu trhovej cene v čase a mieste obvyklej predaja obdobnej nehnuteľnosti“. Ako je
uvedené vyššie táto bola určená znalcom v sume 24.500 eur. Jej záväzok bolo preto potrebné
vypočítať z tejto sumy. Po odrátaní výšky dlhov po poručiteľke, ktoré podľa dedičskej
dohody prevzala na seba žalovaná, je potrebné vypočítať výšku výplaty ustupujúcich dedičov zo sumy
21.835,43 eur (24.500 eur - 1.380,06 eur - 1.284,51 eur). Jedna pätina pripadajúca na žalobkyňu tak

potom predstavuje sumu 4.367,09 eur. Žalobu v časti prevyšujúcej tento nárok, súd zamietol.

15.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesťajto,žezdedičskejdohodyjezrejmé,žeustupujúcidedičiaviazali
ich výplatu na kúpnu cenu, ktorá zodpovedala trhovej cene obdobných členských podielov, pretože ak
by tomu tak nebolo, nemohlo by sa vylúčiť, že žalovaná by predala členský podiel výrazne pod cenu,
čím by znížila povinnosť výplaty na úkor ustupujúcich dedičov.

16.Natakomtovýkladetejtodohody,ktorýrešpektujeajustanovenie§35ods.2Občianskehozákonníka,
nie je spôsobilé zmeniť nič ani zmätočne použité slovné spojenie „prijatej“ kúpnej ceny. Ak by súd vyložil
predmetnú dohodu (záväzok) tak, že žalovaná bola povinná vyplatiť ustupujúcich dedičov iba z prijatej
kúpnej ceny, nebral by do úvahy celé znenie tohto záväzku a takisto by takýto výklad celkom zjavne

nezodpovedal vôli dedičov. Pri opačnom výklade by sa totiž nedalo vylúčiť, že žalovaná
by predala členský podiel za takú cenu, ktorá by úplne minimalizovala povinnosť jej výplaty (napr. vo
výške zdedených dlhov). Tým by fakticky nadobudla celé dedičstvo na úkor ostatných dedičov, ktorí
by z dedičstva nemali žiadny majetkový prospech. Takémuto záveru by však nezodpovedala dedičská
dohoda, keďže podľa nej sa dedičia nezriekli svojho dedičstva bezodplatne, čo mohli urobiť, avšak

neurobili tak. Je prirodzené, že v čase uzatvorenia dedičskej dohody sa nedalo presne odhadnúť, za
akú cenu sa podarí žalovanej predať zdedený členský podiel. Je preto racionálne, aby povinnosť ich
výplaty viazali na trhovú cenu v čase a mieste predaja obdobnej nehnuteľnosti.

17. Súd nevzal do úvahy listinný dôkaz predložený právnym zástupcom žalovanej na

poslednom pojednávaní, označený ako Zmluva o prevode členských práv a povinností, nakoľko tento
dôkaz nebol predložený včas, pričom žalovaná k tomuto dôkazu uviedla, že nevie objasniť skutočnosť,
prečo existuje aj táto zmluva a prečo nebol predložený originál tejto zmluvy. Na rozdiel od listinného
dôkazunač.l.8predloženálistinaneobsahujeaniosvedčenépodpisyzmluvnýchstrán.Právnyzástupca
žalovanej uviedol, že bol v domnení, že tento originál sa v spise nachádza, pričom nie je povinný chodiť

každý deň nahliadať do spisu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že Dohoda o prevode
členských práv a povinností zo dňa 06.06.2012, ktorú súd vzal do úvahy, bola obsahom spisu
od začiatku konania a doručená bola žalovanej spolu so žalobou dňa 21.01.2015. Do 15.12.2016, teda
do dňa, kedy právny zástupca žalovanej súdu predložil kópiu inej zmluvy, súd vykonal tri
pojednávania, pričom uplynuli takmer dva roky a žalovaná ani jej právny zástupca existenciu žiadnej

inej zmluvy dovtedy neuvádzali.

18. Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalovanej o vypočutie svedkyne I. W., pretože ju v konaní
užvypočul,atoajzaprítomnostižalovanejajejprávnehozástupcu,ktorínasvedkyňuvčasejejvýsluchu
nemali žiadne otázky. Opačný postup by bol jednoznačne nehospodárny a viedol by k zbytočnému

odďaľovaniu rozhodnutia. B. právneho zástupcu žalovanej, že nemá povinnosť každý deň nahliadať do
spisu celkom zjavne neobstojí. V prvom rade je potrebné uviesť, že je iba na ňom, ako často využije
právo nazerať do spisu a či vôbec, a v druhom (podstatnejšom) rade je potrebné uviesť, že o listinnom
dôkaze na č.l. X mala žalovaná vedomosť od XX.XX.XXXX, kedy jej bol ako príloha doručený do
vlastných rúk. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tzv. sudcovskú koncentráciu konania podľa §

153 ods.2 Civilného sporového poriadku. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.19. Aj keby súd vzal do úvahy aj tento listinný dôkaz, neprivodil by iné rozhodnutie súdu o podanej
žalobe, pretože pre rozhodnutie súdu bolo podstatné zistenie všeobecnej hodnoty členského podielu
(teda trhová cena) v čase jeho predaja.

20. Súd rozhodol aj o splnení povinnosti žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa uvedenej dedičskej dohody mala žalovaná vyplatiť ostatných dedičov do 5 dní
odo dňa získania kúpnej ceny. Žalovaná ju získala dňa 06.06.2012. Táto skutočnosť nebola medzi
sporovými stranami sporná (zápisnica z pojednávania na č.l. 56). Posledným dňom riadneho plnenia

bol deň 11.06.2012 (pondelok, pracovný deň). Nasledujúcim dňom sa dostala žalovaná do omeškania
so splnením tohto peňažného dlhu. V deň omeškania bola zákonná výška úrokov z omeškania 9 %
ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21.Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa
bola v konaní úspešná na 71,88 % a žalovaná na 28,12 %. Pomer jej úspechu k úspechu žalovanej je

71,88 ku 28,12. Úspešnejšia v tomto konaní tak bola žalovaná. Žalobkyni tak patrí náhrada trov konania
vo výške 43,76 % z celkových trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.1 V priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 135,33 eur, ktoré boli

použité na vyplatenie znalečného ustanovenému znalcovi v tomto konaní, na základe uznesenia zo dňa
03.06.2016. Uvedená skutočnosť, je zdokladovaná v súdnom spise bezprostredne po jej
zrealizovaní. Súd preto konštatuje, že výdavok štátu je účelne vynaložený a preukázaný.

23.2 S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený zákonom

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia
tohto zákona priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto súd
v čase rozhodnutia aplikuje na rozhodovanie o trovách konania, ktoré vznikli štátu zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

23.3 Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23.4 Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa

posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít.

23.5 Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, má štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi

zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

23.6 Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

23.7 Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu
jeho výdavkov, ktoré platil, ( t. j. či štát má právo na náhradu výdavkov alebo nemá právo na náhradu
výdavkov) o náhrade výdavkov štátu rozhodol súd v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného
sporového poriadku aplikujúc zmysel a účel ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho poriadkuúčinného v čase rozhodnutia súdu a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princíp právnej istoty.

23.8 Súd zároveň poukazuje na analógiu § 259 v spojení s § 258 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá
je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy zákonodarcu k
ustanoveniu § 259 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne
výdavky štátu. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby

výslovne nevylučuje. Súd takisto poukazuje aj na znenie § 155 ods. 3 prvá veta Civilného sporového
poriadku, ktoré uvádza, že: „Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.“ Zákon týmto ustanovením
odníma štátu právo na náhradu jeho výdavkov súvisiacich s tlmočením (pri splnení podmienok § 155
ods. 1). Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním (vyplatenie znalečného) však
zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodňal. Súd má za to, že aj štát je potrebné
považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj

právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.

23.9 Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal
v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinné zaplatiť sporové strany podľa miery ich úspechu v
spore. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.