Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207854
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207854.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom
Malinovo, Slnečná 765/3, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka, Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. U. XX,

o zaplatenie sumy 617,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 12C/166/2016 - 79 zo dňa 06. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/166/2016 - 79 zo dňa 06. 04. 2017 z r u š u j e a
vec v r a c i a Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 617,11 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú
mu žalovaný spôsobil úverovým podvodom, za čo bol Okresným súdom Lučenec trestným rozkazom
č. k. 22T/99/2010 - 441 zo dňa 24. 05. 2010 uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona bol odkázaný žalobca
ako poškodený so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Okresný súd
z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o

pôžičke spadajúcu pod režim spotrebiteľského práva v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z tohto dôvodu aplikoval na daný vzťah ustanovenia spotrebiteľského práva. Zároveň
poukázal na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona
SNR č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku,

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Okresný súd sa teda
prioritnezaoberalotázkoupremlčanianároku,ajkeďsamotnýžalovanýnámietkupremlčanianevzniesol.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný v 2-ročnej
subjektívnej premlčacej dobe. Žalobu preto zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa zásady úspechu v konaní s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

3. Ako odvolacie dôvody označil ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda, že okresný súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca odmietol postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Poukázal na to,že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vyjadril názor, že súd
nebol oprávnený prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vzhľadom na skutočnosť, že zmluva medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľskou

zmluvou.Vďalšomsavyjadrilkpremlčaniutak,ženároknepovažujezapremlčanýzdôvodu,žeOkresný
súd Lučenec trestným rozkazom odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 06. 2010,
nárok teda nie je premlčaný.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods.
1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania odvolací súd dospel k záveru, že
je dôvodná námietka žalobcu voči aplikácii ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01. 05.
2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Toto zákonné ustanovenie (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) upravovalo
postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, súd bol povinný ex offo prihliadať
na premlčanie aj bez toho, aby strana sporu vzniesla námietku premlčania.

9. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisu konštatuje, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 617,11 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal žalovaný. Trestným rozkazom
Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/99/2010 - 441 zo dňa 24. 05. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 08. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 08. 06. 2010, bol žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu v
súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom ako veriteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené v
tomto prípade koná súd o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere,
preto nebolo právne významné zisťovať skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo-
právneho vzťahu zo zmluvy a nebolo významné skúmať, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení

spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahoval zo zákona režim spotrebiteľského práva, ako aj osobitná právna
ochrana vrátane (v tom čase) ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

10. Vzhľadom na zistenie, že v tomto prípade žalovaný nevzniesol námietku premlčania podľa § 100
ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (keď na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka),

okresný súd nebol oprávnený zaoberať sa premlčaním nároku. Pokiaľ tak urobil, jeho procesný postu
nebol a nie je správny, v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípade nevzťahuje, teda vec
nesprávne právne posúdil.

11. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva, keď odvolací súd tento

postup a toto právne posúdenie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených vyššie, nevykonal už
v konaní ďalšie dôkazy. Bolo preto potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom posúdi vec z
titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu tak, ako uviedol odvolací súd vyššie.Pretože rozhodnutie vo veci samej odvolací súd zrušil, zrušil zároveň aj závislý výrok o trovách konania.
V ďalšom konaní rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

12. Zároveň s novým rozhodnutím o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).