Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/286/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206815
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5714206815.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - JUDr. Jaroslav
Plichta, správca konkurznej podstaty úpadcu COLORSERVICE s.r.o. so sídlom Hlboká č. 20, Martin,
IČO: 36 752 088, v zastúpení právne - JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Y. č. XXXX, P. S.,
proti žalovaným - 1/ Martinská STK spol. s.r.o. so sídlom Robotnícka č. 14/9856, Martin, IČO: 45

571 872, v zastúpení právne - JUDr. Miroslav Trtílek, advokát so sídlom X. S. XX, Q., 2/ Slovenská
sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, v zastúpení právne - Advokátska
kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o. so sídlom Garbiarska č. 5, Košice, IČO: 36 863 017, o
určenie vlastníckeho práva, o určenie neexistencie záložného práva, na základe odvolania žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5C/131/2014-232 zo dňa 3.7.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu uznesenie súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému v rade 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

Žalovaný v rade 2/ n e m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej okresný súd) po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej (o určenie vlastníckeho práva, o určenie neexistencie záložného práva) rozhodoval o náhrade
trov konania. Vo výroku I. uznesenia priznal žalovanému v rade 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Vo výroku II. uznesenia priznal žalovanému v rade 2/ voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V merite veci žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2014 sa domáhal 1. určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.5.2010 medzi COLORSERVICE s.r.o. so sídlom Hlboká č.
20, Martin ako predávajúcim na strane jednej a žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim na strane druhej, 2.
určenia neexistencie záložného práva voči žalovanému v rade 2/ zriadeného u nehnuteľností tvoriace
predmetkúpnejzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovanýmvrade1/. Popripustenízmenyžalobyna
pojednávaní dňa 26. 2.2015 sa žalobca voči žalovanému v rade 1/ namiesto určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom novovytvoreným z pôvodne kupovanej
jednej parcely.

3. Doručeným podaním súdu dňa 25.1.2016 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť, späťvzatie žaloby žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vychádzajúc z procesného úkonu
späťvzatia žaloby žalobcom, súd uznesením č.k. 5C/131/2014-196 zo dňa 9.2.2016 konanie v merite

veci zastavil.4. Konštatoval procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania ( uvedený záver akceptoval Krajský
súd v Žiline už vo svojom rozhodnutí č.k.10 Co 211/2016 zo dňa 29.12.2016, ktorým zrušil v poradí
prvé uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 5C/131/2014-208 zo dňa 21.3.2016 vo veci rozhodovania o

trovách konania ) a v poradí 2. uznesením ( aktuálne napadnuté odvolaním ) priznal podľa § 256 ods.1
CSP v aplikácii s § 262 ods.1 CSP žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov konania. Zároveň dodal, že o
výškenáhradytrov rozhodne poprávoplatnostiuzneseniasamostatnýmuznesením(§262ods.2CSP).

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a žiadal

vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. Namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že okresný súd napriek uloženej povinnosti
v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/211/2016 zo dňa 29.12.2016 neskúmal existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, i keď podľa názoru odvolateľa boli naplnené dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Podľa názoru odvolateľa spočívajú
dôvody osobitného zreteľa v tom, že nebyť existencie právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa domáhal

podanou žalobou, nehnuteľnosti tvoriace predmet spornej kúpnej zmluvy by boli spísané do majetku
konkurznej podstaty úpadcu COLORSERVICE s.r.o. a účastníci konkurzného konania by boli uspokojení
z výťažku z predaja týchto nehnuteľností. Okolnosti uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.2010
jednoznačne nasvedčovali tomu, že jediným cieľom žalovaného v rade 1/ bolo odstrániť predmet
kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.2010 z majetku úpadcu tak, aby boli veritelia žalobcu ukrátení na možnosti

uspokojenia svojich pohľadávok z majetku úpadcu ako ich dlžníka.

6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazuje na vecnú správnosť rozhodnutia a žiada
jehopotvrdenie.Podľanázoružalovanéhovrade1.)okresnýsúdprirozhodovaníonáhradetrovkonania
správne aplikoval § 256 ods. 1 CSP bolo totiž preukázané, že procesný úkon - späťvzatie žaloby ( ničím

neodôvodnený) žalobcom viedol ku zastaveniu konania, procesné zavinenie na zastavenom konaní tak
nesie žalobca. V sporovom konaní sa otázka náhrady nákladov konania odvíja od zistenia toho, ktorý
z účastníkov konania dosiahol procesný úspech. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať
z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca domáhal a skutočnosťou pre ktorú
zobral svoju žalobu späť a v dôsledku čoho bolo konanie zastavené. Žalobca zobral žalobu späť podľa

§ 96 ods. 1 OSP ( v znení účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu ) bez toho, aby uviedol
akýkoľvek dôvod svojho procesného postupu, resp. bez uvedenia skutočností o tom, že by malo dôjsť
ku späťvzatiu žaloby pre správanie sa žalovaného. Navyše, nebolo ani osvedčené, že by žalovaný v
rade 1 svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania.

7. Žalovaný v rade 1) zotrvával na tom, že v súdenej veci neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o
náhrade trov konania postupom podľa § 257 CSP. Tvrdil, že nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou
vzniku sporu možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý by súd inak úspešnému
účastníkovi náhradu trov nepriznal. Žalobca neuvádzal žiadny dôvod prečo vzal svoju žalobu späť a už
vôbec neuviedol dôvod taký, ktorý by bol spojený so správaním sa žalovaného v rade 1/.

8. Pokiaľ žalobca vidí okolnosti hodné osobitného zreteľa v tom, že nebyť existencie úkonu, ktorého
neplatnosti sa dovoláva v spore, by boli nehnuteľnosti uvedené v spornej kúpnej zmluve zapísané do
majetkovej podstaty úpadcu COLORSERVICE s.r.o., podľa názoru žalovaného v rade l sa nejedná o
okolnosť - okolnosti, ktorá - ktoré by založili podmienku pre rozhodovanie o trovách podľa § 257 CSP. On

( žalovaný 1/ ) za predmetné nehnuteľnosti zaplatil v súlade s kúpnou zmluvou kúpnu cenu, v prípade
úpadcusazmenilnehnuteľnýmajetoknamajetokpeňažný,majetokspôsobilýuspokojiťveriteľovúpadcu
sa nezmenšil, kúpna zmluva bola vyhotovená ( návrh kúpnej zmluvy vyhotovoval úpadca ) a podpísaná
v zákonom predpísanej forme.

9. Žalovaná v rade 2/ nepredložila písomné vyjadrenie k odvolaniu.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu, ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

podľa § 379, § 380 CSP, konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia a potvrdil ho podľa § 387 ods. 1
CSP v celom rozsahu.11. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Okresný súd Martin uznesením č.k. 5C/131/2014-196
zo dňa 9.2.2016 zastavil konanie o žalobe podanej JUDr. Jaroslavom Plichtom, správcom konkurznej
podstaty úpadcu COLORSERVICE s.r.o. Martin (ako žalobca) voči žalovaným 1/, 2/ vo veci určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam konkrétne vymedzeným v žalobe (po pripustení zmeny žaloby)
a voči žalovanému 2/ o určenie neexistencie záložného práva zriadeného k presne vyšpecifikovaným
nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy. Zastavenie konania bol dôsledok procesného úkonu
žalobcu - späťvzatia žaloby. Uznesenie okresného súdu o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť
1.3.2016.

12. Žalobca späťvzatie žaloby ničím neodôvodnil, iba vo všeobecnosti uviedol, že berie v celom rozsahu
žalobu späť v zmysle § 96 ods. 1 OSP ( v znení účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu ).

13. Správne okresný súd aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania (nároku na ich náhradu) §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej iba „ CSP“ ) v znení účinnom od 1.7.2016, v zmysle

ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Rozhodovanie o náhrade trov konania v sporovom konaní podľa § 256 ods. 1 CSP je výnimkou z
rozhodovania o náhrade trov konania podľa princípu, resp. zásady úspechu/neúspechu vo veci (§ 255
CSP). V § 256 CSP je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne § 146 ods.

2 a § 147 OSP), čo znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli.
Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 256 CSP vychádza tak z princípu procesného zavinenia,
otázka procesného zavinenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

15. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP
nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia §
257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Treba dať za pravdu odvolateľovi, že okresný súd v
odvolaním napadnutom rozhodnutí sa nevyjadril či boli/ neboli splnené výnimočné okolnosti ( dôvody
hodné osobitného zreteľa ) pre rozhodovanie o náhrade trov konania aplikáciou § 257 CSP. Krajský súd,

napriek absencii týchto záverov v rozhodnutí okresného súdu, v odvolaní namietanú zásadnú otázku
posúdil a aj vyhodnotil, keďže obsah spisového materiálu v aktuálnom štádiu rozhodovania umožnil
zodpovedať, či je alebo nie je splnený základ pre rozhodovanie o náhrade trov konania účastníkov
aplikáciou ustanovenia § 257 CSP.

16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov
konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Aplikácia tohto ustanovenia má svoj základ v osobitných okolnostiach konkrétnej
veci a musí mať vždy výnimočný charakter.

17. Krajský súd v súdenej veci nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti,
ktoré by umožnili aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pre rozhodovanie o náhrade trov konania medzi
stranami sporu.

18.Žalobcaokolnostihodnéosobitnéhozreteľavidelvtom,ženebyťexistencieprávnehoúkonu,ktorého
neplatnosti sa predmetnou žalobou domáhal, nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet spornej kúpnej zmluvy
by boli spísané do majetku konkurznej podstaty úpadcu COLORSERVICE s.r.o. a účastníci konkurzného
konania by boli uspokojení s výťažku predaja týchto nehnuteľností. Podľa žalobcu okolnosti uzatvorenia
spornejkúpnejzmluvyzodňa27.5.2010jednoznačnenasvedčovalitomu,žejedinýmcieľomžalovaného

v rade 1/ bolo odstrániť predmet kúpnej zmluvy zo dňa 27.5.2010 z majetku úpadcu tak, aby boli veritelia
žalobcu ukrátení na možnosti uspokojenia svojich pohľadávok z majetku úpadcu ako dlžníka.

19. K podaniu žaloby ( vzhľadom na jej skutkové vymedzenie ) viedli žalobcu ale úplne iné, odlišné
okolnosti, než tie ktoré označuje v odvolaní ako okolnosti výnimočné, hodné osobitného zreteľa. Navyše,

žalobca dôvod späťvzatia žaloby vo svojom písomnom procesnom úkone vôbec nevymedzil, neuviedol.
Je z obsahu spisu preukázané, že späťvzatie žaloby nebolo ani dôsledkom správania sa žalovaných
1,2. Vzhľadom na existujúcu procesnú situáciu je potom naplnený dôvod rozhodovania o náhrade
trov konania podľa § 256 ods.1 CSP a na základe konštatovaného procesného zavinenia žalobcu nazastavení konania je daná aj jeho procesná zodpovednosť voči tým účastníkom sporu, ktorým trovy v
súvislosti s vedeným konaním vznikli. V súhrne krajský súd uzavrel, že v súdenom prípade neexistujú
dôvody výnimočné, dôvody hodné osobitného zreteľa na základe ktorých by bol splnený zákonný

predpoklad rozhodovania o náhrade trov konania aplikáciou ust. § 257 CSP. Z týchto dôvodov odvolaniu
žalobcu nebolo možné vyhovieť.

20. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol. Úspešnými stranami odvolacieho konania boli žalovaní
1/, 2/. Krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému v rade

1/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, pretože v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu
žalovanémuvzniklivodvolacomkonanítrovy(žalovanýsakodvolaniuvyjadrilpísomnecestouprávneho
zástupcu). Krajský súd dodáva, že o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie ( § 262 ods.2 CSP ).

21. Žalovanej 2/ odvolací súd náhradu trov ( nárok na náhradu ) tohto odvolacieho konania nepriznal, z

obsahu spisu totiž nevyplynulo, že by mali tejto procesne úspešnej strane v odvolacom konaní vzniknúť
nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .