Rozhodnutie – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213616
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112213616.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu FITTICH ALARM spol.s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00
634 743, právne zastúpený PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD. advokát, so sídlom Kukučínova 18,
974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/XX, XXX XX X.

X., právne zastúpený JUdr. Danielom Šintajom, advokát so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská
Bystrica, o zaplatenie sumy 28.792,-Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 64Cb/143/2012-477 zo dňa 28.júla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/143/2012-477 zo dňa 28.júla 2015 v
napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.792,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.2.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 64Cb/143/2012-477 zo dňa 28.júla 2015 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.792,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 15.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prevyšujúcej

časti úroku z omeškania návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si návrhom zo dňa 30.5.2012 uplatnil voči žalovanému právo na
zaplateniesumy28.792,-Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod14.3.2011dozaplatenia
z dôvodu, že žalovaný dňa 14.3.2011 odoslal na svoj účet bez právneho dôvodu peňažné prostriedky

žalobcu v tejto výške. Žalovaný odmietol vrátiť uvedenú sumu a listom z 21.2.2012 spolu s manželkou
vykonali neplatné jednostranné započítanie.

3. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný na svoj účet odoslal túto sumu na základe dodatku zo dňa
10.3.2011 k Zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 11.10.2008. Dodatok podpísal za prenajímateľa
žalovaný a za nájomcu v mene žalobcu tiež žalovaný ako vtedajší konateľ žalobcu. Dodatok sa týka

Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 11.10.2008, hoci žalobca žiadnu zmluvu so žalovaným v uvedený
deň neuzavrel. Podľa žalobcu ide o neexistujúci dodatok k zmluve, ktorý navyše obsahuje v článku II bod
1. Sumu 28.782,-Eur a nie sumu 28.792,-Eur. V konaní žalobca argumentoval, že v prípade dvojstrannej
zmluvy medzi konateľom spoločnosti na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej ide o právny úkon
fakticky a fyzicky urobený subjektmi, ktorých záujmy sú v rozpore už zo samotnej povahy dvojstranného
právneho úkonu a naviac podľa ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ spoločnosti

s ručením obmedzeným nemôže uzatvárať zmluvy sám so sebou bez ohľadu na záujmy spoločnosti a
jej spoločníkov.4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v danom čase bol konateľom spoločnosti žalobcu a bol oprávnený
neobmedzenekonaťzatútospoločnosť.Pokiaľžalobcapoukazovalnachybuvdátumeuzavretiazmluvy

o nájme uvedeného v dodatku k zmluve žalovaný uviedol, že sa jedná o zrejmú chybu písaní v dátume,
pretože nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá len jedna zmluva o nájme. Táto chyba
nemôže spôsobovať neplatnosť Dodatku k Zmluve zo dňa 10.3.2011 s poukazom na § 37 ods. 3
Občianskehozákonníka.NaviacpodľačlánkuIIbod3.Dodatkuvznikložalovanémuprávovočižalobcovi
nazaplatenieosobitnejnáhradyvovýške724.538,77Eurzatejpodmienky,ženájomneskončíuplynutím

určitej doby. Pretože nájomný vzťah neskončil uplynutím určitej doby žalovanému vznikol nárok voči
žalobcovi na zaplatenie tejto sumy, preto si svoj nárok započítal voči nároku žalobcovi a doručením
jednostranného započítania pohľadávka žalobcu zanikla.

5. Okresný súd z predložených a označených dôkazných prostriedkov zistil, že dňa 10.11.2008 žalobca
ako nájomca a žalovaný prenajímateľ uzatvorili Zmluvu o nájme nehnuteľností. Z údajov zapísaných v

obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že medzi stranami v konaní nebolo sporné,
že dňa 10.11.2008 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená
Zmluva o nájme nehnuteľností, ktorej predmetom boli administratívne a skladové priestory na adrese
Y. XX, X. X.. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že následne adresa Y. XX, X. X. bola zapísaná do
obchodného registra ako adresa sídla spoločnosti žalobcu. Sporná nebola ani skutočnosť, že predmetnú

zmluvu o nájme nehnuteľností za žalobcu podpísal žalovaný ako konateľ spoločnosti, ktorý ku dňu
10.11.2008 bol jediným štatutárnym orgánom. Rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 10.3.2011
bol medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorený Dodatok k Zmluve
o nájme nehnuteľností, ktorý za žalobcu uzatvoril a podpísal opäť konateľ spoločnosti, t.j. žalovaný.
Okresný súd z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica odd. Sro. vložka č. 73/S zistil, že

ku dňu 10.3.2011, kedy bol uzavretý Dodatok k zmluve o nájme nehnuteľností bol konateľom spoločnosti
žalovaný a ďalším konateľom spoločnosti bol N.. S. W. s dátumom vzniku funkcie 15.1.2011. Spôsob
konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti žalobcu bol zapísaný tak, že spoločnosť zastupujú a
za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne. Na základe zistených skutočností okresný súd Zmluvu o
nájme nehnuteľností zo dňa 10.11.2008 a Dodatok zo dňa 10.3.2011 považoval za platné právne úkony.

6. Stotožnil sa s obranou žalovaného, že v danom prípade došlo len k chybe v písaní pri uvedený
dátumu uzavretia Zmluvy o nájme nehnuteľností, keď správne mal byť uvedený dátum 10.11.2008.
Keďže Zmluvu o nájme nehnuteľností ako aj Dodatok k Zmluve okresný súd považoval za platné právne
úkony, mal preukázané, že podľa dodatku k zmluve žalovanému vzniklo právo ku dňu 14.3.2011 na

prijatie sumy 28.782,-Eur od žalobcu titulom tzv. kaucie, ktorou mali byť počas trvania nájomného vzťahu
zabezpečené platby z titulu nájomného a plnení súvisiacich s nájmom. Vzhľadom na skutočnosť, že
strany v zmluve dohodli podmienky vrátenia tzv. kaucie v súvislosti s ukončením záväzkového vzťahu,
ktorý skončil ku dňu 31.1.2012, okresný súd konštatoval, že účel zábezpeky pominul a vznikla povinnosť
žalovaného ako prenajímateľa túto kauciu vrátiť žalobcovi v lehote do 14 dní od zániku nájomného

vzťahu, t.j. ku dňu 14.2.2012.

7. Okresný súd v ďalšom konaní posudzoval, či uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným
započítacím úkonom žalovaného zo dňa 21.2.2012. Žalovaný započítal časť svojej pohľadávky proti
pohľadávke žalobcu podľa článku XIX. ods. 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení dodatku

jednostranným právnym úkonom zo dňa 21.2.2012. Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi na zaplatenie
sumy 724.538,77 Eur odvodzoval podľa článku XIX ods. 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení
Dodatku zo dňa 10.3.2011.

8.VdanomprípadestranyvDodatkuzodňa10.3.2011dohodli,„vprípadeukončenianájomnéhovzťahu

z akéhokoľvek dôvodu, okrem uplynutia dohodnutej doby určitej, vznikne prenajímateľovi osobitné
právo voči nájomcovi na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložil pri rekonštrukcii
predmetnej administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej ( po jej nadobudnutí do jej vlastníctva )
v sume 724.538,77 Eur, ktorú sumu nájomca uznáva a táto suma je splatná do siedmych dní od zániku
nájomného vzťahu“. V tejto súvislosti okresný súd v odôvodnení uviedol, že prenechanie vecí do nájmu

predstavuje jeden zo základných spôsobov, ktorým vlastník nakladá so svojím vlastníctvom. Nájom
neznamená zmenu vlastníctva veci, ktorej sa týka, prenajímateľ naďalej zostáva vlastníkom prenajatej
veci a nájomca ju len užíva, a to za odplatu - nájomné. Prenajímateľovi počas celej doby trvania
nájmu zostávajú zachované zákonné práva patriace vlastníkovi. V prípade vlastníctva nehnuteľnostíjedným z práv patriacich vlastníkovi je aj jej rekonštrukcia, resp. prestavba, alebo iné stavebné zmeny.
Žiadne zákonné ustanovenie nezakladá právo vlastníka domáhať sa úhrady nákladov, ktoré vynaložil na
zmeny svojho vlastníctva od iného subjektu. Rovnako žiadne zákonné ustanovenie nezakladá ani právo

prenajímateľa domáhať sa úhrady takýchto nákladov od nájomcu, keď naviac má prenajímateľ zákonnú
povinnosť prenajatú vec na svoje náklady udržiavať v spôsobilom stave a nájomca má len zákonnú
povinnosť za užívanie prenajatej veci platiť nájomné. Ak teda žalovaný ako vlastník a prenajímateľ
vynaložil počas doby trvania nájmu finančné prostriedky na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti, je
správne konštatovanie žalobcu, že žalovaný v danom prípade zveľaďoval svoje vlastníctvo. Žalobca

ako prenajímateľ mal len zákonnú povinnosť platiť dohodnuté nájomné, ktoré v zásade má slúžiť
prenajímateľovi aj na to, aby ho použil na udržiavanie prenajatej vec v stave spôsobilom na nájom, resp.
na akékoľvek ďalšie zhodnotenie veci a investície do nej. Už pri uzatvorení zmluvy o nájme žalovaný mal
zákonnú povinnosť odovzdať žalobcovi predmet zmluvy ako nájomcovi v stave spôsobilom v obvyklému
a riadnemu užívaniu a v tomto stave ho počas doby nájmu udržiavať. Naviac zo žiadneho ustanovenia
zmluvy nevyplýva potreba úpravy, resp. zmeny prenajatých priestorov pre účel nájmu.

9. Okresný súd v tomto kontexte zohľadnil tú skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o nájme a najmä
pri uzatváraní dodatku k zmluve, žalovaný konal nielen ako prenajímateľ, ale konal aj ako nájomca
v pozícii konateľa žalobcu, preto okresný súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že dodatok obsahuje
značnú nevyváženosť práv a povinnosť zmluvných strán v neprospech žalobcu, čím bola prekročená

zmluvná voľnosť v prospech žalovaného. Tieto skutočnosti súd zohľadnil pri posudzovaní ustanovenia
článku XIX ods. 1 Zmluvy o nájme v znení Dodatku v tej časti, ktorou bolo žalovanému priznané
osobitné právo voči žalobcovi na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré žalovaný vynaložil pri rekonštrukcii
predmetnej administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej. Ak dodatkom malo byť žalovanému
ako prenajímateľovi priznané právo na náhradu nákladov vynaložených na rekonštrukciu prenajatej

nehnuteľnosti za obdobie od jej nadobudnutia do vlastníctva žalovaného, ide o právo, ktoré je v rozpore
so zákonom, najmä s § 664 a § 5667 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zdôraznil, že prenajímateľ
má zákonnú povinnosť už pri vzniku zmluvy predmet nájmu prenechať v spôsobnom stave, v tomto stave
ho na svoje náklady udržiavať a právo na náhradu nákladov vynaložených na zmenu prenajatej veci
zákon priznáva len nájomcovi vo vzťahu k prenajímateľovi. Naviac vlastník je povinný sa o svoju vec

starať, znášať náklady s ním spojené a priznaním takého práva žalovanému by kúpnu cenu predmetnej
nehnuteľnosti aj náklady na jej rekonštrukciu hradil žalobca, ktorý nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti.
Podľa názoru okresného súdu ide o právo, ktoré svojím obsahom je v rozpore s dobrými mravmi, preto
súd predmetné ustanovenie vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalovaný náklady na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti preukazoval len daňovými dokladmi

- faktúrami, tieto dôkazy okresný súd považoval za právne irelevantné, ktoré majú význam z hľadiska
daňového, resp. účtovného. Keď naviac žalovaný nepreukázal, že by fakturované sumy skutočne aj
uhradil. Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nemal
voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie v sume 724.538,77 Eur z titulu náhrady nákladov,
ktoré vynaložil pri rekonštrukcii predmetu nájmu.

10. Okresný súd v konaní posudzoval aj ďalšiu námietku na započítanie titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný v konaní tvrdil, že má proti žalobcovi pohľadávku na započítanie z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov nad rámec Zmluvy o nájme zo dňa 10.11.2008 vo
výške 20.610,59 Eur v podaní zo dňa 21.3.2013 vo výške 40.956,46 Eur.

11. V súvislosti s takto uplatnenou námietkou na započítanie okresný súd posudzoval predmet nájmu
podľa článku I. bod 1 Zmluvy o nájme, ktorý je špecifikovaný tak, že ide o administratívne a skladové
priestory na adrese Y. XX ( administratívna budova ) a súvisiace pozemky. Uviedol, že pri špecifikácii
predmetu zmluvy nie je žiadnym spôsobom definované, v akom rozsahu podlahovej plochy je predmet

nájmu tvorený, resp. nie je žiadnym spôsobom uvedené, že predmetom je iba časť priestorov. Vychádzal
z výkladových pravidiel prejavu vôle s poukazom na § 35 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
ak predmetom nájmu boli administratívne a skladové priestory, išlo o všetky priestory v administratívnej
budove. Predmetom zmluvy je prenájom priestorov v administratívnej budove aj podľa článku I Dodatku
k zmluve. Pokiaľ v článku XII. Zmluvy pri dohode o nájomnom je uvádzaná aj rozloha kancelárskych

priestorov a ostatných sociálnych priestorov, skladu a chodby, v kontexte s článkom I Zmluvy, nie
je možné prijať záver, že predmetom zmluvy mala byť iba časť priestorov, nakoľko nájomné nebolo
dohodnuté za m2, ale bolo dohodnuté pevnou sumou za jeden mesiac trvania nájmu, tak ako to vyplýva
z článku XII bod 1. Zmluvy, ktorá určovala výšku nájomného za mesiac a nie m2. Ostatné priestoryžalobca užíval na základe a vôle žalovaného, ktorý tieto priestory poskytol žalobcovi bez poplatku ako
priateľskú výpomoc. Na základe týchto skutočností dospel okresný súd k záveru, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie z titulu

vydania bezdôvodného obohatenia.

12. Nevyhovel žiadosti žalovanému, ktorý požadoval, aby súd si pripojil spis Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 4T/4/2014, a konštatoval, že nie je povinnosťou súdu bez ďalšieho sa oboznamovať
s iným súdnym konaním, ale je povinnosťou účastníka konania označiť alebo predložiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Ak účastník označí dôkaz, má zároveň uviesť, aké svoje tvrdenie má byť
tento dôkaz vykonaný. Žalovaný však žiadne na ktoré mal súd tento dôkaz vykonať neuviedol, preto
okresný súd tento dôkaz nevykonal.

13. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal aj
právo na úrok z omeškania od 15.2.2012, kedy žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zábezpeky.

14. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalovaný.
Namietalže,okresnýsúdneúplnezistilskutkovýstavtým,ženevyhovelnávrhužalovanéhonadoplnenie
dokazovania pripojením trestného spisu 4T/4/2014. Nevykonaním navrhnutého dôkazu došlo k zásahu
do práv účastníka na spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ by sa súd so spisom

oboznámil zistil by, že Dodatok k nájomnej zmluve a dohodnutá náhrada podľa článku XIX ods. 1
vychádzala z predchádzajúcich dohôd, bola pripravovaná právnikom spoločnosti Y.. T. X. ( nachádza
sa v trestnom spise ) , teda žalovaný nemohol konať v rozpore s odbornou starostlivosťou a uvedené
ustanovenie nemôže byť považované za rozpory s dobrými mravmi. Je zrejmé, že trestné konanie, v
ktorom je žalovaný obžalovaný a jeho výsledok je vo veci posúdenia dobrým mravov rozhodujúci a

podstatný, pretože sa preukáže nevina žalovaného, že jeho úmyslom nebolo poškodiť žalobcu, preto
uvedené ustanovenie nie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. Preto toto konanie má
podstatný význam pre posúdenie vznesenej započítacej námietky. Predmetné ustanovenie Dodatku
potvrdildohoduspoločníkovotom,žežalovanýkúpipredmetnúnehnuteľnosťprepotrebyzriadeniasídla
žalobcu, pričom všetky náklady s tým budú vrátené platením nájomného, ktoré malo trvať minimálne

15 rokov, teda po dobu, keď platením nájomného sa zaplatia všetky náklady spojené s nadobudnutím
a rekonštrukciou budovy. Preto nemôže súhlasiť s tým, že takéto ustanovenie zákon obchádza resp. je
v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak by žalobca nepotreboval, alebo nebola dohoda o garancii
dlhodobého nájmu, žalovaný by ku kúpe a rekonštrukcii, ktorá bola urobená na mieru žalobcovi, nikdy
nepristúpil. Ak zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, že by mal prenajímateľ právo takéto náklady

od nájomcu požadovať uvádza, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by takúto dohodu
vylučovalo alebo obmedzovalo. Rozhodujúci je fakt, že dohody boli uzatvorené medzi spoločníkmi, ktorí
v tom čase vlastnili 80 % podielu spoločnosti žalobcu, teda žalovaný konal v súlade s týmito dohodami,
konal v súlade s vôľou väčšiny spoločníkov, nemohol konať nedobromyseľne alebo v rozpore s dobrými
mravmi.

15. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že žalovaný svoj nárok preukázal len
daňovými dokladmi - faktúrami. Žalovaný si uplatňoval svoj nárok v zmysle článku IX. ods. 1 Zmluvy
v znení jeho dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška náhrady a vznik jej splatnosti. Nebolo preto
potrebné v konaní preukazovať, na základe čoho uvedená suma bola v článku IX. ods. 1 vypočítaná.

Keďže žalobca nenamietal nedostatočnosť preukázania nákladov predloženými faktúrami, nebolo to
v konaní sporné, nebol dôvod predkladať súdu ďalšie dôkazy. Okresný súd dospel k nesprávnemu
záveru aj vo veci započítacej námietky titulom bezdôvodného obohatenia. Zo znenia § 35 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že pri hodnotení úkonu sa prihliada na prejav vôle účastníkov. Kto iný, ako žalovaný
môže vedieť, aká bola vôľa strany pri uzatváraní zmluvy o nájme. Výklad zmluvného ustanovenia, bez

prihliadnutia na prejav vôle, by prichádzal do úvahy len v tom prípade, ak by prejav vôle bol neznámy,
resp. sporný. V tomto prípade žalovaný, ako osoba konajúca za prenajímateľa a nájomcu v konaní
neustále poukazoval na to, že vôľou strán nebolo uzatvoriť nájom priestorov v celej budove, ale len
tie časti, ktoré boli vyjadrené dohodnutím výšky nájomného, a tá sa odvíjala od výmery prenajatej
plochy priestorov. Súd preto nemôže výklad tohto ustanovenia vykladať bez toho, aby zobral do úvahy

žalovaným deklarovanú vôľu strán pri uzatváraní zmluvy.

16. V odvolaní žalovaný vytýkal okresnému súdu, že nesprávne posudzoval ustanovenie článku VIII
bod 1 Zmluvy, keď dospel k záveru, že nájomné nebolo určené podľa výmery. Z tohto ustanoveniajasne vyplýva, koľko m2 sa prenajíma a aká výška nájomného zodpovedá uvedenej výmere. Práve
ustanovenie článku VIII. ods. 1 preukazuje vôľu strán, že predmetom nájmu budú priestory o určitej
výmere, z ktorých sa odvíja následne výška nájomného. V článku VIII bod 1 Zmluvy je uvedené, že

nájomné za prenajaté kancelárske priestory o rozlohe 405m2 vo výške 60.754,10 Sk ( za mesiac
t.j. 2.017,-Eur ) , čo je 1.800,-Sk za m2/rok ( a nájomné za prenajaté sociálne priestory, sklady a
chodby o celkovej rozlohe 495m2 vo výške 53.624,30 Sk ( t.j. 1.780,-Eur, čo je 1.300,-Sk za m2/rok ).
Toto ustanovenie korešponduje s dohodami podpísanými 80% spoločníkov/dohoda o výške nájmu v
prehlásení žalobcu zo dňa 28.11.2008. Naviac zo znaleckého posudku vykonaného v konaní je zrejmé,

že výmera uvedená v tomto článku je nižšia o 669,59 m2 ako výmere celkovej plochy budovy, to
znamená, že užívaním plochy nad dohodnutú výmeru, užíval žalobca priestory bez právneho dôvodu,
čím sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil.

17. Pokiaľ ide o priateľskú výpomoc, ktorou žalobca preukazuje právny dôvod užívania naviac priestorov,
je podľa názoru žalovaného potrebné posudzovať vôľu strán, ktorá bola taká, že žalovaný povolil

žalobcovi užívanie naviac priestorov, avšak nikdy nedeklaroval, že sa jedná o bezodplatné prenechanie
do užívania. Nie je preto rozhodujúce, že žalovaný nikdy pred tým tento nárok neuplatňoval, pretože ak
bol konateľom žalobcu, ponechal to v rovine, že sa to dorieši v budúcnosti pri komplexnom riešení nájmu
a vzťahov medzi spoločníkmi. Podstatným je to, že žalobca užíval priestory nad rámec dohodnutých
zmluvou bez právneho dôvodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný konkrétne nešpecifikuje ani
neoznačuje, aké informácie obsahuje spis vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
4Tk/4/2014, ktoré by mali alebo mohli byť relevantné pre rozhodovaciu činnosť súdov v tomto konaní.

Žalovaný je v danom trestnom konaní obžalovaným, t.j. má právo do súdneho spisu nazerať a mohol
súdu bez akýchkoľvek ťažkostí predložiť fotokópiu listín daného trestného konania. Pokiaľ sa žalovaný
zmieňuje o údajne nejakých predchádzajúcich dohodách, ktorých výsledkom má byť Dodatok k zmluve
zdôraznil, že z hľadiska oprávnenosti konať menom nájomcu a prenajímateľa a kto Dodatok podpísal,
ide o dohody medzi žalovaným / v postavení prenajímateľa a spoločníka žalobcu / a žalovaným /v

postavení konateľa žalobcu ako nájomcu/, preto dohody pre žalobcu sú úplne irelevantné. Pokiaľ má
žalovaný na mysli dohody s treťou osobu, ktorá nie je zmluvnou stranou Dodatku, potom jej prejav vôle v
Dodatkuvovzťahuk žalobcovi úplneirelevantný.Ve-mailovejsprávezodňa25.3.2011žalovanýpresne
popísal, prečo uzatvoril Dodatok sám so sebou, a ním uvádzané zmeny existujúceho nájomného vzťahu
boli v neodškriepiteľnom a nepopierateľnom rozpore so záujmami žalobcu a v prospech žalovaného,

ktorý by od žiadneho iného nájomcu nikdy nebol získal a nebol by ho získal ani od žalobcu. Ak by
nekonal v rozpore so svojimi povinnosťami ako konateľa žalobcu tak by ho nezískal ani od žalobcu.
Podotkol,žežalobcavtomčasemalajdruhéhokonateľa,ktorýmoholDodatokpodpísať,„tovšakzrejme
žalovanému vyhovovalo, preto Dodatok radšej podpísal sám so sebou“.

19. Zdôraznil, že dohody niektorých spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným medzi sebou sú vo
vzťahu k zmluvám spoločnosti s určením obmedzeným úplne irelevantné. Konateľ nesmie uprednostniť
záujem svoj či záujem niektorého spoločníka nad záujmom spoločnosti. Nie je možné a prípustné, že
by v záujme obchodnej spoločnosti bola povinnosť zaplatiť náklady na kúpu nehnuteľnosti, náklady
na jej rekonštrukciu a platiť niekoľko rokov nájomné bez toho, aby spoločnosť bola vlastníkom danej

nehnuteľnosti. V opačnom prípade by to znamenalo, že spoločnosť žalobcu by bola povinná takúto
nehnuteľnosť zaplatiť 2x a to jedenkrát v obstarávacích nákladoch a druhýkrát v nájomnom, čo je v
zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Podstatným je to, že dohoda v Dodatku o osobitnom práve na
zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložil pri rekonštrukcii predmetnej administratívnej
budovy a prenajatých priestorov v nej po jej nadobudnutí do vlastníctva, v celkovej sume 724.538,77

Eur nie je dohodou o nákladoch spojených s užívaním predmetu nájmu, ale o nákladoch žalovaného na
kúpu a rekonštrukciu vlastného majetku.

20. K argumentácii žalovaného ohľadne rozsahu predmetu nájmu uviedol, že žalovaný fakturoval
náklady spojené s užívaním celého predmetu nájmu a nie iba v pomernej časti, tak ako to žalovaný tvrdil.

21. K námietke žalovaného, ktorý v odvolaní tvrdil, že žalobcovi povolil užívanie naviac priestorov, ale
nie bezodplatne, uviedol, že okresný súd vychádzal z priameho vyjadrenia žalovaného na súdnom
pojednávaní, ktorý sám potvrdil, že priestory poskytol na priateľskú výpomoc, išlo teda o bezodplatnéprenechanie priestorov do užívania žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 CSP rešpektujúc
viazanosťodvolacímidôvodmipodľa§380ods.1CSP,nenariadilpojednávanie,pretoženepovažovalza
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv ako účastníka
konanianaspravodlivýprocesaspravodlivékonanietým,ženevyhovelnávrhužalovanéhonadoplnenie
dokazovania a nepripojil trestný spis sp.zn. 4T/4/2014. Podľa názoru žalovaného konanie v trestnej veci
má podstatný význam pre posúdenie vznesenej námietky započítania.

24. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je
garantované tak Ústavou Slovenskej republiky ( článok 46 a nasl. ), Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd ( článok 6 ods. 1 ), ako i zákonmi Slovenskej republiky.

25. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu.

26. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, s navrhovaným a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto

základného práva nemožno považovať neúspech ( nevykonanie návrhu ) v konaní pred všeobecným
súdom ( napr. I.ÚS 8/1996, III.ÚS 197/02, III.ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecný súd zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných
právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom
nemožno zamieňať s rozhodnutím súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie
dôkazu podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorý by mu súd zasiahol
do jeho práva na spravodlivý proces spravodlivé rozhodnutie, lebo rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy
budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu (§185 ods. 1 CSP ). Ak však súd rozhodne,

že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť ( napr. preto, že sú nevýznamné alebo
nadbytočné ). Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie navrhnutých dôkazov posilňuje presvedčivosť
rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti, dôvodnosti.

27. Súd prvej inštancie v rozhodnutí k návrhu žalovaného na pripojenie spisu Okresného súdu sp.zn.

4T/4/2014 uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné a efektívne navrhovaný dôkaz vykonať
a sa ním sa zaoberať. Keďže žalovaný neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by malo byť preukázané
predložením vyššie uvedeného trestného spisu, okresný súd tento dôkaz nevykonal.

28. Z obsahu sporu nesporne vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému právo na

zaplatenie sumy 28.792 Eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný ako konateľ spoločnosti
žalobcu dňa 14.3.2011 odoslal na svoj účet bez právneho dôvodu peňažné prostriedky v tejto výške,
ktoré odmietol žalobcovi vrátiť. Žalovaný v konaní vzniesol námietku započítania z titulu náhrady
nákladov, ktoré žalovaný ako prenajímateľ a vlastník vynaložil pri rekonštrukcii jeho Administratívnej
budovy a prenajatých priestorov v nej a námietku započítania titulom vydania bezdôvodného obohatenia

podľa § 451 Občianskeho zákonníka za užívanie priestorov nad rámec Zmluvy o nájme nehnuteľností
zo dňa 10.11.2012, ktoré podľa žalovaného žalobca užíval bez právneho dôvodu.29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd posudzoval skutkovú a právnu
dôvodnosť pohľadávky, ktoré si žalovaný uplatnil na započítanie. Dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie ohľadne uplatnenej námietky započítania sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto

dôvody odkazuje. Odvolací v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
na základe jeho skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, že má voči žalobcovi pohľadávku
spôsobilú na započítanie titulom náhrady nákladov, ktoré vynaložil na rekonštrukciu Administratívnej
budovy v jeho vlastníctve a rovnako nepreukázal, že by sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Nepreukázal, že by žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, z neplatného právneho

úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov. V konaní
nebolo sporné, že žalovaný peňažné prostriedky vynaložil na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti a
nie v prospech spoločnosti žalobcu. Voči žalobcovi mu preto žiadne právo na náhradu nákladov
vynaložených v súvislosti s rekonštrukciou jeho nehnuteľnosti nevzniklo. Žalovaný v konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktorými by mohol preukázať vyššie uvedené skutkové podstaty
vzniku bezdôvodného obohatenia ( § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

30. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že
súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP ( predtým § 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.).

31. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne
relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú stránku napadnutého rozsudku okresného
súdu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalovanému úspešný.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

33. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.