Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115236177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 , proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX. XXXX, bydlisko G., o
zaplatenie sumy 9 495,52 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 03.júla 2017 pod č.k. 19C/676/2015-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p
o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 9 473,52 eura, úrok vo výške 525,27 eura, úrok z omeškania vo výške 9,13 eura, ako aj úroky z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9 495,52 eura od 14.2.2014 do 30.11.2015, úrok z omeškania

vo výške 8% ročne zo sumy 9 473,52 eura od 1.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 525,27 eura od 14.2.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol .Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 13,16%.
Konanie v časti sumy 22 eur ako aj v časti 8%- neho úroku z omeškania zo sumy 22 eur za obdobie
od 1.12.2015 do zaplatenia zastavil.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 14.12.2015

domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9 495,52 eura s príslušenstvom.
Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 5.11.2012 uzatvorili žalobkyňa so žalovaným Úverovú zmluvu
č. 13533, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému úver vo výške 10000 eur, úrok bol dojednaný
vo výške 13,9%, RPMN vo výške 15,43%, priemerná RPMN vo výške 11,4% a žalovaný sa zaviazal
splácať úver v 120 mesačných splátkach po 154,94 eura, splatných 20.deň v mesiaci, počnúc prvou
splátkou dňa 20.11.2012 a poslednou splátkou dňa 20.10.2022. Žalovaný úver riadne nesplácal, do
zosplatnenia úveru zaplatil žalobkyni sumu 504,48 eura na istine a sumu 1210,27 eura na úrokoch, teda

spolu uhradil sumu 1714,75 eura. Keďže splátky neuhrádzal riadne a včas, žalobkyňa úver zosplatnila
ku dňu13.2.2014.
1.3.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods. 1, 2 OZ,§ 54 ods. 1, 2 OZ, § 255 ods. 2 CSP, § 517 ods.1 ,2 § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a uviedol, že danom prípade mal
za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený záväzkový vzťah z titulu poskytnutia

spotrebiteľského úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 10000
eur, splátky úveru nesplácal riadne a včas. Do zosplatnenia úveru zaplatil žalobkyni sumu 504,48 eura
na istine a sumu 1210,27 eura na úrokoch, teda spolu uhradil sumu 1714,75 eura. Keďže však splátky
neuhrádzal riadne a včas, žalobkyňa úver zosplatnila ku dňu13.2.2014 a uplatnil si svoj nárok súdnou

cestou.
Žalobu považoval za dôvodne podanú v časti sumy 9 473,52 eura, časti úroku vo výške 525,27 eura,
úroku z omeškania vo výške 9,13 eura, ako aj úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9 495,52
eura od 14.2.2014 do 30.11.2015, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9 473,52 eura od
1.12.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 525,27 eura od 14.2.2014
do zaplatenia a v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel.

V časti uplatnených dojednaných úrokov po zosplatnení úveru žalobu zamietol. Uviedol. že žalobkyňa
v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného pristúpila k zosplatneniu dlhu, čím
žalovaný stratil výhodu plniť dlh v splátkach a celý dlh sa stal splatným ku dňu 13.2.2014. Uvedené má za
následok, že žalobkyňa má nárok na zmluvný úrok z úveru, teda zo sumy vyčerpaných prostriedkov len

do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už len sankcie spojené omeškaním dlžníka, t.j.
úroky z omeškania. Zmluvné dojednania, ktoré sa od takejto úpravy odchyľujú v neprospech spotrebiteľa
predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o

protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy.Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškania.Vtejtočasticitovalrozhodnutia
súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktorých založil svoje rozhodnutie.
1.4. V časti sumy 22 eur, ako v časti úroku z omeškania z tejto sumy konanie zastavil s poukazom na

§ 145 ods. 2 CSP pre späťvzatie žaloby .

1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobkyňa sa v konaní domáhala sumy
10007,92 eura (9473,52 + 525,27 + 9,13) = 100% a od tejto sumy musel odpočítať sumu 4345,57eura
(13,9% úrok zo sumy 9495,52 od 14.2.2014 do 30.11.2015 a 13,9% úrok zo sumy 9473,52 od 1.12.2015

do 31.5.2017), v ktorej časti žalobu zamietol, potom úspech žalobkyne predstavuje 56,58%, od ktorého
je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 43,42% a potom celkový úspech žalobkyne v konaní
je 13,16%. O samotnej výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa §
262 ods. 2 CSP.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti II. výroku, v časti trov konania napadla v
zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa. Nesúhlasila s nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho
predčasnej splatnosti poukazujúc na zmluvné dojednania, podľa ktorých je dlžník povinný platiť úroky
z úveru až do zaplatenia, čo je nesporne v súlade s ustanovením § 502 a § 503 Obchodného
zákonníka. Ďalej poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky a to zo dňa 27. 06.

2007 sp.zn. 33Odo 657/2005, zo dňa 24. 07. 2014 sp.zn. 33Cdo 1401/2014, podľa ktorých úroky
predstavujú odmenu za požičanie peňazí. Úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti,
pričom oba môžu existovať vedľa seba. Ďalej poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 24. 01. 2014 sp.zn. 4Cob/146/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2013
sp.zn. 43Cob/186/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 10. 2012 sp.zn. 14Co/83/2012 a

ustanovenie § 502 a § 503 Obchodného zákonníka. Uviedol, že právny záver súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa predčasne ukončila zmluvu, čím došlo k zmene tohto záväzku a vzniku jej práva domáhať
sa od žalovaného jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy a k vzniku povinnosti
žalovaného okamžite a naraz vrátiť celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi
ku dňu zmeny, nezohľadňuje skutočnosť, že protiprávny stav vyvolal žalovaný svojim nezodpovedným

správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia. Bola nútená vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 12.02.2014. Žalovaný ani v dodatočnej lehote jej pohľadávku neuhradil. Vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru nedochádza k zániku zmluvy. Žalovaný naďalej užíva poskytnuté finančné
prostriedky a ona nimi fakticky nedisponuje, preto má nárok na priznanie zmluvne dohodnutých úrokov.Je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. V
ďalšej časti namietala rozhodnutie o trovách konania, pretože súd prvej inštancie nemal pri posudzovaní
úspechu a neúspechu prihliadať na príslušenstvo pohľadávky a mal dospieť k záveru, že v konaní bola

plne úspešná a priznať jej 100 náhrady trov konania. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť , žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil jeho zamietajúcej časti.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.

5.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia

rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba

dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
nepriznal žalobkyni úrok z úveru po zospoplatnení úveru do jeho zaplatenia a výrok o náhrade trov
konania.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

ako aj odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnostinapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné
dôvody.
7.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská

zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.

3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy
spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.

7.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak

neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol
nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do

uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradnelendookamihuuplatneniaprávanajednorazovéspoplatnenieúverualebopôžičkyposkytnutej
spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že
veriteľsinebudemôcťpojednorazovomspoplatneníuplatniťúrokyzačas,ktorýbymalaúverovázmluva
ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude

mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byťkratšiaako15dní,upozornilspotrebiteľanauplatnenietohtopráva. Účinnosťuplatneniaprávapodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je

uplatnenie neúčinné.
7.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov

z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
7.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate

jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo

získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stavpre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene

záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
7.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že

po spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (12.02.2012)rozhodol správne a v
súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8. Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9.Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa úspechu strán sporu v konaní a do základu pre
výpočet trov konania zahrnul úroky z úveru, v ktorej časti žalobu zamietol.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného

plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú

veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istina 9473,52 eura, úroku z nezaplatenej istiny ,
úrokov z omeškania. Príslušenstvo pohľadávky teda nebolo žalobkyňou uplatňované ako kapitalizovaná
hodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia
§ 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný
predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom

prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno
rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny
za tento právny úkon. V predmetnom prípade hodnotou veci, z ktorej mal súd vychádzať pri stanovení
základnej tarifnej hodnoty za úkon právnej služby bola uplatnená výška pohľadávky 9473,25 eura.
Súd prvej inštancie však stanovil tarifnú hodnotu ako súčet hodnoty veci a kapitalizovanej hodnoty

príslušenstva. Tým dospel k nesprávnemu stanoveniu tarifnej hodnoty veci pre výpočet tarifnej odmeny
za úkon právnej služby vo výške a k pomeru úspech a neúspechu žalobkyne v konaní. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

10.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa nebola úspešná v
napadnutej zamietajúcej časti, úspešný bol žalovaný. Bola úspešná v časti náhrady trov konania. Preto
odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).