Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010378
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118010378.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18. júna 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. Č., nar. X. X. XXXX, trvale bytom R. XXX, okr. O.,

je vinný, že

- v období od 01.03.2008 doposiaľ v R., U.. O. a inde si ako prirodzený otec mal. A. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom u matky M.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX na adrese R. Č.. XXX, okr. O.,
úmyselne neplní riadne a včas svoju povinnosť vyživovať iného, hoci rozsudkom Okresného súdu v
Prešove, sp. zn. 27P/279/2008-25 zo dňa 18.02.2009, právoplatným

dňa 27.02.2009 a vykonateľným dňa 16.03.2009, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 40,-
EUR mesačne, ktoré má poukazovať k rukám matky dieťaťa M.. Q. I. vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.03.2008 opakovane do budúcna, pričom dlžné výživné za obdobie
od 01.03.2008 do 28.02.2009 pre mal. A. vo výške 480,- EUR mu súd uložil splácať v 15,- Eurových
mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného
vyrovnania dlhu, čím mu takto za obdobie od 01.03.2008 doposiaľ vznikol
dlh na výživnom vo výške najmenej 4.920,- EUR,

teda

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
alebozaopatrovaťinéhoatakýtočinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania -podlhšíčas,

čím spáchal

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods.
3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu ukladá

povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 28.2.2018 obžalobu sp. zn. 1Pv520/17 na M. Č.
na tom skutkovom a právnom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, a tak súd vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného, svedkov M.. Q. I., J. Č. a čítaním ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný využil svoje právo nevypovedať, avšak predtým vyhlásil, že nepopiera skutkové okolnosti,
avšak má pochybnosť o tom, že maloletá A. je jeho dcérou.

VkonanívypovedalaakohlavnásvedkyňapoškodenáM..M.I.,ktorávypovedala,žedcéraA.sanarodila
XX.XX.XXXX a od narodenia obžalovaný ako otec maloletej na jej výživu neprispieval. S obžalovaným
ako otcom maloletej nikdy nežila v spoločnej domácnosti, avšak nikto iný nemôže byť otcom, keďže v
rozhodnom čase nemala žiaden iný vzťah, len s obžalovaným. Do 1.3.2008 prispievala nepravidelne
formou darčekov na výživu maloletej matka obžalovaného. Obžalovaný riadne uznal otcovstvo na súde.

Z výpovede svedkyne M. Č. vyplynuli skutočnosti v zásade rovnaké ako z výpovede poškodenej,
sama uviedla, že maloletej istý čas dávala darčeky, avšak uviedla, že len ako dobrá susedka. Potvrdila,
že obžalovanému prišlo rozhodnutie zo súdu o uznaní otcovstva, avšak tento sa proti rozhodnutiu nijako
nebránil.

Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že mal. A. I. sa narodila XX.XX.XXXX matke M.. Q. I.,
pričom z rodného listu maloletej ako aj z výpovede matky maloletej vyplýva, že otcom maloletej je
M. Č. - obžalovaný. Zo žiadneho dôkazu nevyplynula pochybnosť, že by uvedená skutočnosť nebola
pravdivá, žiadna zo strán nespochybnila, že by otcovstvo nebolo riadne pred súdom uznané zo strany

obžalovaného. Rovnako nakoniec obžalovaný nežiadal o vykonanie dôkazu - genetického zisťovania
otcovstva (na otázku samosudcu, či má niekto návrhy na doplnenie dokazovania odpovedal, že nemá).
Nad rámec samosudca udáva, že takýto dôkaz by bol zamietnutý vzhľadom na tú skutočnosť, že takúto
obranu obžalovaného, že nie je otcom považoval za účelovú bez reálneho opodstatnenia, keďže sám
uznal v minulosti otcovstvo k maloletej, čiže nebolo určované žiadnou fikciou, ale na základe jeho

postojov.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/279/2008 zo dňa 18.2.2009 vyplynulo, že obžalovaný
bol povinný prispievať na výživu maloletej sumou 40 € mesačne do 15 dňa v mesiaci vopred.

Súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť od 1.3.2008
minimálne(priznávaltoisám),pričomsúdmalzato,žeminimálnebolschopnýplatiťvýživnévovýške40
€ ako to vyplýva z vyššie uvedeného rozsudku. Pokiaľ ide o otcovstvo, ako bolo vyššie rozvedené, súd
nemal pochybnosti, že obžalovaný je otcom. Sám a dobrovoľne uznal v čase krátko po narodení svoje
otcovstvo. Spochybňovanie tejto skutočnosti s odstupom času nebolo podložené žiadnou dôvodnou

pochybnosťou. Za obdobie od 1.3.2008 do vyhlásenia rozsudku dlhoval poškodenej sumu 4.920,- €.

Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v skutkovej
vete rozsudku.Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil

svojuzákonnúpovinnosťvyživovaťalebozaopatrovaťinéhoatakýtočinspáchalzávažnejšímspôsobom
konania - po dlhší čas.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom
úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného M. Č. súd zistil, že je ženatý, má z tohto vzťahu jedno dieťa. Z miesta bydliska bol
hodnotený kladne. V minulosti bol 3 krát súdne prejednávaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol súdený.

Obžalovanému M. Č. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu zanedbanie povinnej výživy
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od
1 roka až do 5 rokov.

Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona (že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život - hľadí sa na neho akoby nebol súdený),
pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, a tak pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností bol súdom ustálený v pomere 1:0. Pričom následne súd upravil výšku hornej
trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o

jednu tretinu.

Súd mal za to, že účel trestu možno dosiahnuť trestom odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby
v trvaní dvoch rokov (berúc do úvahu najmä dĺžku neplatenia výživného a jeho výhovorku, že neplatil
výživné,lebomápochybnosti,žejeotcom,pričomsámdobrovoľneuznalotcovstvo).Zároveňmalsúdza

to, že okamžitý výkon trestu odňatia slobody nie je nateraz nevyhnutný, a tak jeho výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Avšak uvedené uložil len vzhľadom na tú skutočnosť, že mu
podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil
zároveň povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom

rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený
môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať
na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.