Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114208263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne P. Ű.H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom
O., D. A. XX, zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným
1. Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO : 35 709 332, zastúpená JUDr.
Slavomírom Dubjelom, advokátom, Košice, Žriedlová 3, 2/ P. J., narodenému XX.XX.XXXX, bytom
P., Ľ. Š. XX, zastúpenému Mgr. Jurajom Závodským, advokátom, Košice, Slovenskej jednoty 8, o
určenie zmeny účastníka záväzkového vzťahu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 15C/118/2017-195
z 8.8.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2.rade proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom 15C/118/2014-128 zo 4.2.2016 žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal
ju nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť
žalovanému v 2.rade sumu 6 556,78 € s prísl. a je povinným zo záväzku voči žalobkyni, ktorý jej
vznikol na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 12C/47/2008 zo dňa 26.10.2010. Zo žaloby
mu vyplynulo, že žalobkyňa v konaní 12C/47/2008 bola zaviazaná na zaplatenie sumy 6 556,78 € v
prospech žalobcu B.R.M. auto, s.r.o. za účasti vedľajšieho účastníka Generali Slovensko poisťovňa,
a.s., keď išlo o jej záväzok za opravu motorového vozidla, pričom žalobkyňa v danej veci je toho názoru,
že záväzok za ňu mala uhradiť poisťovňa a teda žalovaný v 1.rade. Poukázal na to, že písomným

podaním z 8.4.2015 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby, avšak jej návrhu uznesením z 22.6.2015
vyhovené nebolo. Vzal do úvahy stanovisko žalovaných, ktorí žalobu navrhli zamietnuť, keď žalovaný
v 1.rade namietal aj premlčanie pohľadávky a žalovaný v 2.rade nedostatok svojej pasívnej legitimácie.
Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod
sp.zn. 12C/47/2008 bola právoplatne zaviazaná na zaplatenie sumy 6 556,78 € s príslušenstvom za
vystavenú faktúru opravcovi svojho motorového vozidla - spol. B.R.M. auto, s.r.o. a v exekučnom konaní
na túto pohľadávku spolu zaplatila 15 500,- €, avšak podľa žalobkyne túto sumu mala uhradiť poisťovňa

- žalovaný v 1.rade. Prihliadol aj na tvrdenie žalovaného v 2.rade, podľa ktorého pohľadávku pôvodného
veriteľa voči žalobkyni odkúpil ešte v roku 2013 a v exekučnom konaní bol žalobkyňou uspokojený.
Citoval § 90 a § 159 ods.3 O.s.p. a tiež § 100 ods.1, § 101 ods.1 Obč.zák. a bol toho názoru, že vzhľadom
na predmet konania zmena účastníkov konania v danom prípade nie je možná, lebo ide o prekážkuprávoplatne rozhodnutej veci a o zaplatení sumy bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu a na
plnenie záväzným výrokom rozsudku bola zaviazaná žalobkyňa a teda o zmene účastníka konania už
nebolo možné rozhodnúť. Žalobkyňa podľa jeho názoru nie je aktívne legitimovaná na podanie takejto

žaloby a voči žalovanému v 1.rade mohla podať len samotnú žalobu, čo neurobila. Skúmal tiež námietku
premlčania vznesenú žalovaným v 1.rade a keďže žalobkyni premlčacia doba začala plynúť 26.10.2010
a žalobu na súde podala až 27.3.2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, jej nároku voči
žalovanému v 1.rade by nebolo možné vyhovieť. Pasívne legitimovaným nebol ani žalovaný v 2.rade,
keďže jeho pohľadávka v exekučnom konaní žalobkyňou bola uspokojená, a preto žalobu aj proti nemu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

3. Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaní žalobkyne uznesením 2Co/313/2016-172 z 28.4.2017
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol mu, že nesprávnym
procesným postupom a nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace práva až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Charakterizoval znaky určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP a uložil súdu prvej inštancie opätovne
posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok a prioritne sa zaoberať tým, či mala žalobkyňa na požadovanom
určení naliehavý právny záujem.

4. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 15C/118/2014-195 z 8.8.2017, t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím opätovne žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

5.Porekapituláciipriebehukonaniapoukázalnapostojžalobkyne,podľaktorejzaúhradusumy6.556,78

€ je zodpovedná poisťovňa napriek tomu, že v exekučnom konaní ona už túto čiastku zaplatila, avšak v
rámci exekúcie nemala možnosť domáhať sa zmeny účastníka konania a ani vrátenia zaplatenej sumy.
Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I 12C/47/2008-131 z 26.10.2010 bola žalobkyňa (tam v
procesnom postavení žalovanej) zastúpená vedľajším účastníkom Generali Slovensko poisťovňa, a.s.
zaviazanákpovinnostizaplatiťspoločnostiB.R.M.Auto,s.r.o.Košicesumu6.556,78€atotorozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 18.12.2010. Charakterizoval ďalej inštitút určovacej žaloby a citoval § 137
písm. c/, § 161 ods. 1, § 228 ods. 1 a § 230 CSP. Poukázal na to, že o zaplatení sumy 6.556,78 € bolo už
právoplatne rozhodnuté v osobitnom konaní Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 12C/47/2008 a v ňom
bolo posudzované, či existuje právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Bol toho názoru,
že žalobkyňa zaplatením pohľadávky v rámci exekúcie sama uznala nárok a svoju zodpovednosť zaň.

Samotný vyhovujúci rozsudok, ktorým by bolo určené, že žalovaný v 1. rade je povinný zo záväzku
voči žalobkyni by pre ňu nemal žiaden právny význam, lebo ochranu porušeného práva bolo možné
dosiahnuť žalobou na plnenie. Žalobkyňa teda na podanej žalobe nemá naliehavý právny záujem a ani
vyhovujúcim petitom by sa na jej postavení nič nezmenilo. Navyše nárok žalobkyne považoval aj za
premlčaný. Na základe týchto záverov žalobu zamietol a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol tým, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho posúdenia

veci. Nesúhlasila so záverom prvoinštančného súdu o nedostatku záujmu na požadovanom určení,
nakoľko existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ňou a žalovaným, ktorý ohrozuje jej
právne postavenie a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V exekúcii totiž neplnila svoj
záväzok dobrovoľne, ale chcela predísť hrozbe zabavenia majetku a vyplatené finančné prostriedky si
iba požičala od dcéry. Práve prejednávanou žalobou by došlo k plneniu zo strane poisťovne, čím je

jednoznačne daný i záujem na určovacej žalobe.

7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že v
konaní 12C/47/2008 Okresného súdu Košice I vystupoval len ako vedľajší účastník a nijakým spôsobom

nebol zaviazaný na plnenie. V tejto veci bolo jednoznačne určené, kto má komu plniť a dostatočne
jasne bola špecifikovaná aj výška samotného plnenia. Postavenie žalobkyne by sa ani vyhovujúcim
petitom nezmenilo, keďže žalobkyňa nepodala žalobu na plnenie a naviac sporná pohľadávka zanikla
už splnením dlhu v rámci exekúcie. Uviedol tiež, že žalobkyňa nevyužila možnosť voči rozsudku12C/47/2008 podať opravný prostriedok, čím jednoznačne dobrovoľne akceptovala svoj záväzok v
celom rozsahu.

8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne tiež navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalobkyňa rozsudkom 12C/47/2008 bola zaviazaná na zaplatenie
sumy 6.556,78 € s príslušenstvom, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a ním
nadobudnutá pohľadávka voči žalobkyni bola v exekučnom konaní v plnom rozsahu uspokojená. Nemá
tak ani zmysel, aby bol vôbec naďalej účastníkom konania. Na požadovanom určení žalobkyňa podľa

neho nemá ani naliehavý právny záujem a touto cestou sa nemôže domáhať zmeny konštitutívneho
rozsudku.

9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

11. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP nie je daný, keďže hodnoteniu výsledkov vykonaného dokazovania vykonanému súdom
prvej inštancie nemožno nič vytknúť.

15. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol
naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

16. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti
dopĺňa nasledovné:

19. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol prioritne preto, že na požadovanom určení nemá
naliehavý právny záujem a jej postavenie by sa ani vyhovujúcim výrokom nezmenilo. S týmto záverom
je možné súhlasiť.

20. Žalobkyňa sa cestou určovacej žaloby (i keď nesúcou znaky hybridného charakteru, keď požadovala

okrem iného tiež určiť, že žalovaný v 1. rade je povinný plniť konkrétnu sumu žalovanému v 2. rade)
domáhala určenia, že žalovaný v 1. rade je povinný uhradiť žalovanému v 2. rade sumu 6.556,78
€ s príslušenstvom, a teda je povinným zo záväzku voči nej, ktorý vznikol na základe rozsudku
Okresného súdu Košice I sp.zn. 12C/47/2008 zo dňa 26.10.2010. Súd prvej inštancie rozhodoval o takto
formulovanom petite, keďže neskoršie návrhy na pripustenie zmeny žaloby (právoplatne) nepripustil.

21. Určovacia žaloba (§ 137 písm. c/ CSP) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a/ CSP). V prípade

možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právnehovzťahualeboprávatam,kdesamôžedomáhaťsplneniapovinnostipodľa§137písm.a/O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,

že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
(ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný

základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Je potrebné zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samú, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia

žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci. Posúdenie naliehavosti právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností
dotýkajúcich sa tých vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou.

22.Vzmysleprocesnejteóriežalobcamôžežiadaťajurčenieprávažalovaného(ktoréexistujevočinemu
alebo voči ďalšiemu žalovanému), samozrejme tiež za predpokladu, že má na určení naliehavý právny
záujem. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je je nevyhnutné vykonať tak, aby bolo z
neho zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je totiž prípustné určovať
práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí teda, že rozsudok vždy určuje (ne) existenciu práva ku dňu

jeho vyhlásenia (§ 217 CSP). Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie
je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva vždy môže žalobca dosiahnuť žalobou
na plnenie. Naliehavý právny záujem na určení práva je podľa zaužívanej súdnej praxe otázkou vecnej
legitimácie žalobcu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, osobitnev tejto veci i s prihliadnutím na formuláciu žalobného petitu smerujúcu aj ku určeniu, že žalovaný v 1.
rade je povinný uhradiť žalovanému v 2. rade sumu 6.556,78 €. Aj s poukazom na vyššie uvedený
výklad je správny názor prvoinštančného súdu o absencii právneho záujmu žalobkyne na požadovanom

určení. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaný v 1. rade (Generali Poisťovňa, a.
s.) je povinný uhradiť žalovanému v 2. rade (P. J.) sumu 6.556,78 € s príslušenstvom a je povinným
zo záväzku voči nej, ktorý vznikol na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 12C/47/2008 zo
dňa 26.10.2010. Pritom v konaní 12C/47/2008 Okresného súdu Košice I rozsudkom , ktorý nadobudol
právoplatnosť 18.12.2010 žalobkyni (v tomto konaní žalovanej), bola uložená povinnosť do troch dní

zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného v 2. rade sumu 6.556,78 € s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 18.10.2006 až do zaplatenia, keď v tomto konaní Generali Poisťovňa, a. s. vystupovala
len v pozícii vedľajšieho účastníka. Po tomto rozhodnutí, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
sa veriteľom pohľadávky vo výške 6.556,78 € s príslušenstvom voči žalobkyni stal žalovaný v 2. rade,
ktorý si ju uplatnil aj v exekučnom konaní, v rámci ktorého žalobkyňa tento svoj záväzok už uhradila.
S prihliadnutím na uvedené ani podľa názoru odvolacieho súdu predmetná určovacia žaloba neslúži

požiadavkám praktického života a definitívne neodstraňuje spornosť vo vzťahu sporových strán. Navyše
nemôže obstáť určovací výrok, ktorý by deklaroval povinnosť žalovaného v 1. rade zaplatiť žalovanému
v 2. rade sumu 6.556,78 € s príslušenstvom, keďže túto už exekučne žalovaný v 2. rade vymohol priamo
od žalobkyne. Táto po plnení mohla svoje prípadné práva voči žalovanému v 1. rade uplatňovať cestou
žaloby na plnenie, ak by preto boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady. Preskúmavaný

rozsudok je takto vecne správny a odvolací súd ho musel potvrdiť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).