Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113203769.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: B..

B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. č. XXXX/XX, právne zastúpeného AK JUDr. Jánom Mrázovským
& partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. č. 2, Žilina, IČO: 36 855 278, proti odporcovi: PEREX, a.s.,
so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313, zastúpeného právne zastúpený LEGAL
PROFESSIONALS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tehelná 25, Bratislava, IČO: 36 857 998, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca PEREX, a.s., j e p o v i n n á ospravedlniť sa žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, a to tak, že v denníku Pravda na druhej strane uverejní ospravedlnenie v tomto znení:

„Ospravedlnenie B.. B. I.“
V článku „Sudca na odstrel?“ uverejnenom v týždenníku Moment č. 47, zo dňa 19.11.1999, sme
neoprávnene a hrubým spôsobom vážne zasiahli do práv spojených s právom na ochranu osobnosti p.
B.. B. I., bývalého vyšetrovateľa KÚV PZ v Žiline tým, že sme bez overenia pravdivosti údajov autorky
článku, J. A., uverejnili nepravdivé údaje o tom, čo bolo obsahom predmetného článku. V tomto článku
boli uvedené nepravdivé informácie týkajúce sa B.. B. I. a boli nedôvodným ponížením dôstojnosti,

občianskej cti, profesionálnej bezúhonnosti a vážnosti B.. B. I. pred spoluobčanmi, za čo sa mu redakcia
ospravedlňuje.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 66.387,84 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.688,70 Eur a

trovy právneho zastúpenia vo výške 4.817,76 Eur a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK
Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske nám. 2, Žilina, vedený v UniCredit bank, pobočka Žilina č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal ochrany osobnosti proti samotnému
odporcovi. V pôvodnom návrhu žiadal, aby sa mu odporca v týždenníku MOMENT na strane
6 ospravedlnil a zároveň žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške v tom čase 2.000.000,- Sk. Neskôr
svoj návrh pozmenil a žiadal ospravedlnenie avšak v denníku PRAVDA a nemajetkovú ujmu vo výške

2.000.000,- Sk. Zmenu návrhu odôvodnil v podstate tým, že v pôvodnom článku uverejnenom v
týždenníku MOMENT č. 47, kde poukázal na hrubý zásah do práv spojených s právom na ochranu
osobnosti, došlo k podstatnej zmene a to tým, že periodikum MOMENT od doby zverejnenia článku
prešlo viacerými zmenami od samostatného týždenníka až po jednorazovú neoddeliteľnú prílohuvydania denníka Pravda. Odporca je však vydavateľom denníka Pravda, preto navrhovateľ žiadal
ospravedlnenie zverejniť v denníku Pravda. Svoj návrh navrhovateľ v podstate odôvodnil tým, že
článok, ktorý bol zverejnený v týždenníku MOMENT podsunul čitateľovi nepravdivé a hrubo skreslené

informácie o samotnom navrhovateľovi. Dokonca neskôr podsúval v texte čitateľovi aj protiprávny
postup samotného navrhovateľa ku skutočnostiam, ktoré mal, ako šéf odboru hospodárskej kriminálky v
Žiline uskutočniť. Čitateľ bol presviedčaný, že navrhovateľ porušil všetky právne normy, neobjektívne a
nespravodlivo v rozpore s objektívnym právom posudzoval zverenú vec, v rozpore s objektívnym právom
zneužil svoju právomoc štátneho orgánu a postavenie vyšetrovateľa, nezákonným spôsobom rozhodol o

tom a to sám a za to čitateľ s údivom konštatuje a prijíma záver z uvedeného článku, že získal automobil
Octavia a
drahý mobilný telefón. Podľa názoru navrhovateľa v predmetnom článku ho odporca hrubo urazil a
zasiahol do jeho práv spojených s právom na ochranu osobnosti, ako aj do jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti. Bezovereniaskutočnýchpodstatnýchokolnostízverejnilčlánok, ktorýhrubopoškodildobré
meno samotného navrhovateľa.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil so zmenou žalobného
návrhu a to z toho dôvodu, že týždenník MOMENT, respektíve predmetný článok, proti ktorému sa
vedie konanie, bolo spôsobené článkom, ktorý bol uvedený v tomto týždenníku pod č. 47 z roku 1999.
Tento týždenník momentálne nefunguje pod svojím názvom. Nič sa na veci nemení, že sa stal súčasťou

denníka Pravda. Nakoľko tento týždenník vychádza s týždennou periodicitou tak, ako vychádzal aj
predtým, len sa stal prílohou denníka Pravda. Vychádza v takom istom náklade ako predtým, takže z
tohtodôvodužiadalodporcaajzmenunávrhuzamietnuť.Bližšiesasamotnýodporcaknávrhunevyjadril,
okrem tvrdení o zaujatosti tunajšieho súdu. Ďalej poukázal na to, že po prvotnom rozhodnutí tunajšieho
súdu už bolo uverejnené ospravedlnenie v týždenníku MOMENT a to v máji 2005. Nie je možné, aby

sa dva krát ospravedlnil navrhovateľovi za tú istú vec. Momentálne týždenník MOMENT, ktorý potom
neskôr sa stal súčasťou denníka Pravda, teraz nesie názov „ Magazín Pravdy“.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že v tejto veci už raz prvostupňový súd rozhodol a to rozsudkom
2C/69/2000-157 dňa 4.4.2003. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca.

Uznesením Krajského súdu / ďalej len KS v Žiline / 8Co/378/2003 zo dňa 12.2.2004 bolo odvolanie
odporcu odmietnuté. Bolo tak urobené z toho dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene. Aj proti
tomuto uzneseniu odporca podal dovolanie, pričom v dovolaní uviedol tú skutočnosť, že svoje odvolanie
voči prvostupňovému rozsudku podal včas.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky / ďalej len NS SR / 2Cdo/128/2004 dňa

20.septembra 2004 dovolanie odporcu NS odmietol. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd
rozhodol správne, keď v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol toto odvolanie ako oneskorene
podané. Následne,nazákladenálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky, NSSRč.k.6Cdo/112/2012
dňa 16.mája 2012 uznesenie KS Žilina z 12.2.2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom
rozhodnutí poukázal predovšetkým na rozhodnutie ÚS. Uznesením KS Žilina 8Co/209/2012-331 zo dňa

30.novembra 2012 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytkol KS predovšetkým to, že rozsudok, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní, sa
nestotožňuje s tým, čo bolo uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Súd následne opätovne v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania resp. ich

právnych zástupcov, oboznámil sa so svedeckou výpoveďou svedkyne J. A., s článkom uverejneným v
týždenníku MOMENT, s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z výpovede samotného navrhovateľa mal súd zistené, že odporca ako vydavateľ týždenníka MOMENT
v č. 47 dňa 19.11.1999 na strane 6,7 a 8 uverejnil článok pod názvom „Sudca na odstrel“.

Predmetnýčlánokpododstavcom„Bielygolier“kartografickyinformovalotom,ženavrhovateľJUDr.B.I.
jevyšetrovateľomprípadu,ktorýnapriekúdajnejvineobvinenéhoY.T.zpodvoduvovýške122.000.000,-
Sk sa ujal vyšetrovania a o necelé tri mesiace trestné stíhanie zastavil a Y. T. bol slobodný. Okrem iného
v predmetnom článku, ako to mal zistené aj súd, sa pod odstavcom „Biely golier“ píše, že navrhovateľovi
zrejme vôbec neprekážalo, že s odstupom rokov zrazu svedkovia začali meniť svoje výpovede, že sú

evidentne zastrašovaní alebo podplatení a že to celé je veľký podvod. Možno sa len bál, veď Y. T.
sprevádzala dosť odstrašujúca povesť násilníka schopného všetkého... Možno však bol len slabý. Jeho
kolegovia si nemohli nevšimnúť, že nejaký čas po zrušení trestného stíhania Y. T. si navrhovateľ naprieksvojej povestnej šetrnosti kúpil drahý mobilný telefón a onedlho sa začal vyvážať na novom motorovom
vozidle Octavia.

Podľa názoru navrhovateľa predmetný článok nebol hodnotiacim úsudkom, či oprávnenou kritikou, ale
uvádzal také informácie, ktoré závažným spôsobom zasiahli do práv garantovaných článkom 19 ods.
1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 OZ a boli porušené aj práva navrhovateľa garantované článkom
10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že vôbec nie je pravdou, že by
navrhovateľ B.. B. I., ako vyšetrovateľ policajného zboru, zastavil po troch mesiacoch trestné stíhanie

proti obvinenému Y. T.; nie je pravdou, že navrhovateľ sa ujal uvedeného vyšetrovania v novembri
v roku 1995 a o necelé tri mesiace bol Y. T. slobodný; taktiež nie je pravdou, že navrhovateľ, ako
vyšetrovateľ mal akúkoľvek vedomosť, podnet, či konkrétnu skutočnosť, z ktorej by mohol vyvodiť záver,
že svedkovia sú zastrašovaní. To isté je možné povedať, že ako vyšetrovateľ nemal žiadnu vedomosť,
podnet, či konkrétnu skutočnosť, z ktorej by mohol vyvodiť záver, že niektorý zo svedkov je podplatený.
Žiaden dôkaz neexistoval o tom, ktorý by odôvodnil záver, že sa jedná o veľký podvod . Takisto nie

je pravdou, že by sa bál nejakej odstrašujúcej povesti násilníka Y. T. Takisto sa mu nikto nevyhrážal
smrťou a kategoricky namietali nepravdivosť tvrdenia s príčinou súvislosťou medzi zastavením trestného
stíhania a zakúpením osobného motorového vozidla Octávia, či mobilného telefónu. V článku navyše
bolo uvedené, že navrhovateľ je šéfom odboru hospodárskej kriminálky v Žiline, čo sa takisto nezakladá
na pravde.

Podľa názoru navrhovateľa uverejnený článok svojím obsahom zasiahol do práv spojených s právom na
ochranu osobnosti, ako aj občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, nakoľko nie je vyslovením
názoru alebo hodnotiaceho úsudku v súlade so slobodou prejavu v zmysle článku 26 Ústavy SR,
ale jeho zneužitím v zmysle § 16 ods. 1, 2 Zák. č. 81/66 Zb. tým, že predmetný článok uvedením

zavádzajúcich a nepravdivých informácií obvinil osobu - navrhovateľa zo správania, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom, v rozpore so cťou, morálkou, etikou, a to tak závažným spôsobom, že tieto
informácie spôsobili zníženie vážnosti navrhovateľa pred verejnosťou, poškodili jeho vzťahy v rodine,
závažnýmspôsobomnarušilijehopostavenieavzťahyvzamestnaní, spoločnosti aotvorenevyvolávajú
u každého čitateľa evidentný dojem, že navrhovateľ, ako vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania

PZ v Žiline porušuje tým najnevyberanejším spôsobom kogentné normy trestného práva, hmotného,
procesného, občianskeho, daňového a zákona o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru,
ako aj porušuje zásady morálky, etiky a povinnosti policajta.
Samotný navrhovateľ na pojednávaní dokazoval, akým spôsobom sa ho predmetný článok dotkol, ako
osoby vyšetrovateľa a ako osoby manžela, otca rodiny. Na pojednávaní uvádzal, že ešte dňa 19.11.1995

mu volal samotný riaditeľ okresného úradu vyšetrovania, ktorý ho upozornil na predmetný článok a v
negatívnom slova zmysle mu dával najavo, čo si o tomto článku myslí. Následne na porade vedenia
bol tento článok prečítaný pred všetkými pracovníkmi odboru vyšetrovania. Neskôr a postupne dostával
pociťovať aj od kolegov ich antipatie a to tým spôsobom, že od neho bočili a týmto spôsobom mu dávali
najavo, čo si o ňom myslia.

Aj samotné vedenie policajného zboru sa mu obrátilo chrbtom, neposkytli mu žiadnu súčinnosť ani
pomoc pri tom, aby bolo jeho súkromie nejakým spôsobom chránené. Viacerí kolegovia z pracoviska
nerozprávali priamo o prípade, avšak sa od neho odvracali, nerozprávali sa s ním a na ulici odbočili, aby
sa s ním nestretli. Podobnú traumu prežíval aj jeho syn, ktorý študoval v tom čase na Žilinskej univerzite,
kde mu to spolužiaci dávali zjavne najavo.

Dcéra, ktorá študovala na Pedagogickej fakulte v Nitre, prišla domov s plačom. Takisto aj jeho manželka
pociťovala, jednak v práci a taktiež aj v bežnom živote, ataky zo strany spoluobčanov. To sa prejavilo
aj pri návšteve u svojho osobného lekára, kedy aj tento začal rozprávať o predmetných súvislostiach a
o predmetnom prípade. Situácia sa vyhrotila natoľko, že dokonca v práci samotný navrhovateľ našiel
vylepené stránky z predmetných novín na pôde svojho zamestnania. Tieto plagáty, resp. články boli

vylepené aj na autobusovej zástavke, na garáži a na obchode. Jeho česť bola poškodená aj tým, že
pracoval, ako externý pracovník, prednášateľ v detektívnej informačnej službe, kde prednášal policajné
zákony, hmotné, procesné právo trestné, ako aj ďalšie právne normy.
Riaditeľom tejto firmy mu bolo oznámené, že pokým si vzhľadom na predmetný článok nedá veci do
poriadku, tak nemôže prednášať v tejto spoločnosti. Aj toto znášal, ako krivdu proti jeho osobe. Navyše

sa mu začali nepriamo posmievať aj rôzny advokáti z prostredia vyšetrovania ich klientov, kedy mu
dávali najavo, že konečne prišlo aj na jeho osobu. Obrovský tlak, ktorý pociťoval zo strany jednak svojho
zamestnávateľa, zo strany susedov, rodiny, samotných detí a manželky, jeho kolegov ho donútil k
tomu, aby opustil rady polície. Tento tlak, podľa jeho vyjadrenia, bol tak silný, že sa nedokázal sústrediťani na prácu. Za každou poznámkou, za každým vyjadrením kolegu alebo rodinného príslušníka videl
skutočnosť,ktorábolapopísanávtýždenníkuMOMENT.Navyšepracovnéprostredie,vktorompracoval,
sa po zverejnení tohto článku zjavne zhoršilo, kolegovia sa mu začali obracať chrbtom, rodina bola veľmi

napätá a susedia, ako aj spoluobčania sa k nemu správali veľmi negatívne. Podotkol, že i následne po
tom ,ako odišiel od polície bol sústavne sledovaný policajným orgánom, pričom podľa jeho dostupných
informácií o jeho osobe nezistili žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nejakým
spôsobom získal majetok, ktorý by bol v rozpore s jeho príjmami.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Namietal zmenu návrhu, ktorú urobil
navrhovateľ, keď žiadal, aby ospravedlnenie bolo uverejnené v denníku Pravda a nie v týždenníku
MOMENT. V tom čase týždenník MOMENT začal vychádzať ako príloha denníka Pravda a vychádzal
v týždňovom náklade. Okrem iného žiadal, aby súd vykonal dôkaz a to pripojením osobného spisu
navrhovateľa, ako príslušníka policajného zboru. Takisto, aby súd zisťoval, kedy navrhovateľ nadobudol
motorové vozidlo Škoda Octavia. Ďalej žiadal, aby bol vypočutý svedok M. C., ktorý spracoval úradný

záznam k akcii „BLOK“ a aby bol predložený vyšetrovací spis krajského úradu vyšetrovania ohľadom
vyšetrovania v tom čase obvineného Y. T.

Odporca počas celého konania, pokým nebol zrušený rozsudok prvého stupňa, resp. následne, okrem
procesných návrhov, vznášania námietok zaujatosti sudcov OS a KS, bližšie neozrejmil, prečo sa

má návrh navrhovateľa zamietnuť. Až po tom, ako prvostupňový súd prvý krát rozhodol, vo svojom
odvolaní uviedol, že pred súdom prvého stupňa muselo nepochybne vyplynúť, že autorka článku si pred
uverejnením údajov v trestnej veci Y. T. tieto skutočnosti, resp. ich pravdivosť overovala u svojich zdrojov
(aj policajné zdroje) a muselo vyplynúť aj to, že skutočnosti uvádzané autorkou článku boli pravdivé.
Podľa ich názoru už pri prvotnom rozhodovaní mal OS vyhodnotiť úradný záznam k akcii „BLOK“, z

ktorého autorka čerpala pri písaní predmetného článku.
Uvedený záznam potvrdzuje, že uvádzané údaje v článku sa skutočne stali. V zmysle konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. v prípade Goodwin proti Spojenému kráľovstvu
VeľkejBritánieaSevernéhoÍrskazodňa27.3.1996)vzhľadomkvýznamu,akýmáochrananovinárskych
zdrojov pre slobodu tlače v demokratickej spoločnosti, môže byť súdne nariadenie na odhalenie zdrojov

zlučiteľné s čl. 10 Dohovoru, len ak prevažujú požiadavky verejného záujmu. Ďalej z tohto odvolania
vyplýva, že súd prvého stupňa neskúmal, či tvrdenie autorky uverejnené v týždenníku MOMENT bolo
realizáciou práva autorky na slobodu prejavu. Nezaoberal sa ani tým, či tvrdenia uvádzané v článku sú
alebo nie sú hodnotiacim úsudkom autorky článku.
Podľaodporcuautorkavrámcirealizáciesvojhoprávanasloboduprejavuvyjadrilasvojnázornapriebeh

vyšetrovania v trestnej veci Y. T. Na vyjadrenie svojho názoru bola oprávnená, aj keď sa žalobca cíti
týmtojejvyjadrenímdotknutý,nejdeoneoprávnenýzásah,vdôsledkuktoréhobyvznikložalobcoviprávo
naprimeranézadosťučinenieanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch. Vyšetrovateľpolicajnéhozboru
je verejným činiteľom, ktorého výkon funkcie podlieha kontrole verejnosti. V tomto prípade jednoznačne
prevažuje záujem na kontrole verejného činiteľa verejnosťou nad ochranou mena a dôstojnosti žalobcu.

Tlač je povinná šíriť informácie a myšlienky o verejných veciach, hoci aj kontroverzných, čomu
zodpovedá právo verejnosti dostávať o nich informácie. Napokon poukázal i na to, že značná miera
zásahu do práv navrhovateľa však v konaní nebola preukazovaná ani preukázaná. Navyše nebolo
objektívne preukázané poškodenie žalobcu vo vzťahu k okoliu. V ďalších písomných vyjadreniach, ako
aj písomných odvolaniach, dovolaniach, poukazoval na nesprávnosť súdov prvého stupňa, druhého

stupňa, ako aj NS SR, ktorý jeho odvolania, dovolania odmietol z toho dôvodu, že odvolanie podal
oneskorene.

Zo svedeckej výpovede J.y A., ktorú vypočul na pojednávaní a to podrobne ešte dňa 31.3.2003,
vyplynulo, že všetky informácie ohľadne navrhovateľa získala z blízkych zdrojov polície v Bratislave

a v Žiline. Jednalo sa o informácie ohľadne, predovšetkým JUDr. P. P., v tom čase sudcu Okresného
súdu v Žiline a Y. T. podnikateľa zo Žiliny. Z úradného záznamu k akcii „BLOK“ , ktorý vypracoval
príslušník polície pán C.r, ktorému nemala dôvod nedôverovať, potom spísala celý článok tak, ako
bol prezentovaný v týždenníku MOMENT. To znamená, že všetky informácie získala od príslušníka
polície pána C., ktorý jej dal k nahliadnutiu aj záznam k predmetným akciám policajného zboru. V

ďalšomvýsluchu,akosvedkyňauviedla,žecelýprocesohľadneY.T.avyšetrovateľa,tedanavrhovateľa,
konzultovala s riaditeľom krajského úradu vyšetrovania ešte dňa 12.11.1998.
Samotný riaditeľ policajného zboru bol nespokojný s priebehom konania a s priebehom vyšetrovania
vo veci Y. T. Ďalej svedkyňa priznala, že pokým citovala v článku: „pánovi pplk. vôbec neprekážalo, žeto celé je veľký podvod,“ že konkrétna štylizácia je trocha takým bulvárnym zhrnutím toho množstva
informácií, ktoré získala v priebehu prípravy na tento článok od policajných zdrojov a vlastne aj
zhrnutím základných informácií z úradného záznamu akcie „BLOK“. Podľa výpovede svedkyne sa táto

domnievala, že informácie, ktoré získala prostredníctvom policajných zdrojov sú hodnoverné a tieto
informácie sú aj pravdivé. Ako svedkyňa však pripustila, že v niektorých článkoch mohli byť uvedené
nesprávne sumy, ktoré poškodzovali štát, resp. konkrétne osoby. Po tom, ako sa dostala k informáciám
z policajného zdroja, dospela k názoru, že tieto informácie sú pravdivé a zhodujú sa so skutočnosťou
ohľadne navrhovateľa. Tento, podľa jej názoru, skutočne, ako to vyplýva zo záznamu - ústredného

riaditeľa finančnej polície a ďalších príslušníkov polície nadriadených navrhovateľovi, urobil chybu,
keď nepokračoval v trestnom stíhaní Y. T. Vo svojej výpovedi sa zapodievala aj otázkami prečo boli
ovplyvnenínáslednísvedkoviavtejtokauze.Ďalejsvedkyňavosvojejvýpovedipoukázalanaradďalších
iných protiprávnych skutočností, ktoré získala z policajných zdrojov a to ohľadne vyšetrovania kauzy Y.
T., respektíve sudcu P.P.

Súd sa oboznámil s pripojeným úradným záznam k akcii „BLOK“ pre ministra vnútra, z ktorého mal
nepochybne zistené, že pravdepodobne riaditeľ odboru finančnej polície pplk. JUDr. M. C. zaslal v tom
čase ministrovi vnútra L. O. úradný záznam k akcii „BLOK“, v ktorom vyslovil podozrenie z trestnej
činnosti jednak proti navrhovateľovi a následne proti P.P. sudcovi tunajšieho súdu. Navyše podozrieval
zo spáchania trestnej činnosti aj riaditeľa štátneho rozpočtu Ministerstva financií SR.

Súd sa zapodieval otázkou, či takto zverejnený článok ohľadne bývalého vyšetrovateľa PZ Žilina je
pravdivý,resp.,čipodozreniazospáchaniatrestnejčinnostisúpravdivé, ačitakétovyjadrenianovinárky
mohli spôsobiť ujmu pre navrhovateľa.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.

Rovnaké právo zaručuje aj článok 19 ods. 1 Zák. č. 460/92 Zb. Ústavy SR s tým, že s použitím článku
11 Ústavy SR rovnaké právo garantuje aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo

4.11.1950 v článku 10 ods. 2 uverejnený ako oznámenie pod č. 209/92 Zb.

Súd sa dôsledne oboznámil s priloženými materiálmi a musel konštatovať, že navrhovateľ v súlade s
§ 2 ods. 5 Tr. poriadku a súvisiacich predpisov náležite zisťoval skutkový stav vo veci ohľadne Y. T.,
a to po dobu 4 rokov a to v úplnom a dostačujúcom rozsahu nevyhnutnom na objektívne rozhodnutie.

S rovnakou starostlivosťou boli objasňované okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčili v jeho prospech a v oboch smeroch boli vykonané stovky dôkazov s povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní. Je zrejmé, že už v tomto bode bol článok nepravdivý, keď bolo uvedené, že
krátko na to, ako bolo začaté trestné stíhanie, toto bolo zastavené. Trestné stíhanie sa viedlo po dobu
štyroch rokov.

Tieto skutočnosti mal súd preukázané predovšetkým z výpovede samotného navrhovateľa a navyše súd
podotýka, že podľa § 10 ods. 1 Zák. č. 81/66 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov o periodickej
tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkov, za periodickú tlač zodpovedá vydavateľ a v
zmysle ods. 3 citovanéhoustanovenia za ochranu spoločnosti a občanov proti zneužitiu slobody prejavu

slova a tlače, zodpovedajú solidárne vydavateľ, šéfredaktor, redaktor a autor v rozsahu vyplývajúcom
z platných predpisov. Podľa týchto predpisov sa tiež posudzuje povinnosť vydavateľa na náhradu
škody spôsobenej organizáciám alebo občanom obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného
informačného prostriedku.

Z výpovede samotnej svedkyne J. A., ako aj z vyjadrenia samotného navrhovateľa bolo nepochybne
zistené, že navrhovateľovi, ako občanovi, bola spôsobená týmto uverejnením a zverejnením takéhoto
článku nemajetková ujma. Svedkyňa J. A., ktorá napísala predmetný článok, sama konštatovala,
že vychádzala z informácií, ktoré jej boli poskytnuté z policajného zdroja. Tieto informácie, ako sama
uviedla, jej mali byť poskytnuté od riaditeľa finančnej polície pána C.. Na tomto mieste je potrebné

zdôrazniť, že sa jednalo len o podozrenia zo strany finančnej polície, ktoré neboli nijakým spôsobom
preukázané a doposiaľ nebolo ani len začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi. Podozrenia neboli
ničím podložené a neboli ani overené a boli poskytnuté aj novinárskej obci. Na základe takto
neoverených informácií redaktorka J. A. zverejnila článok v týždenníku MOMENT.Je zarážajúce, že redaktorka bez bližšieho overenia si náležitostí, bez dania priestoru samotnému
navrhovateľovi, zverejnila prezentovaný článok. Z doposiaľ nazhromažďovaných dôkazov nebolo
preukázané, že navrhovateľ sa dopustil zneužívania právomoci verejného činiteľa. Nebolo zistené

ani len to, že porušil interné predpisy Ministerstva vnútra SR a že by ako policajt zneužil etiku a
morálku policajného zboru. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplynulo, čo bolo popísané v článku
o samotnom navrhovateľovi, že zneužil právomoc verejného činiteľa, že jednal proti etike a morálke
policajta, že jednal nad rámec svojich služobných povinností. Samotný odporca, ako to už súd viac krát
konštatoval, okrem námietok sudcov, procesných návrhov, žiadnym dôkazom nepodložil tvrdenia, ktoré

boli zverejnené v článku v týždenníku MOMENT.
Navrhovateľovi bola spôsobená, ako občanovi významná nemajetková ujma tým, že stratil vážnosť u
spoluobčanov - predmetný článok bol vyvesovaný a nalepovaný na autobusových zastávkach v mieste
jeho bydliska, ako aj na vchode jeho pracoviska, či budove Krajského riaditeľstva policajného zboru v
Žiline. Predmetný článok bol vyvesený na vchodových dverách ZŠ Vlčince II. a to s nápisom „Hrdina
úplatkár“. Článok bol vylepený aj na nástenke vo vchode domu syna navrhovateľa v Martine na ulici

E. č. 4. Navrhovateľ navyše vykonával prednáškovú činnosť, ako to už bolo vyššie konštatované,
kde inštitúcie odmietali navrhovateľa, ako lektora ďalšej prednáškovej činnosti a to s odmlčaním
sa; respektíve oznámením písomnou formou vyjadrujúcou stratou dôvery v súvislosti s článkom
uverejneným v predmetnom týždenníku MOMENT. Na pracovisku bol článok riaditeľom KÚV PZ Žilina
prečítaný a vyvolal opovrhnutie kolegov, ochladenie kolegiálnych vzťahov a stratu dobrej spolupráce s

ostatnými súčasťami policajného zboru. Navyše, počas vykonávania svojej profesionálnej činnosti na
úseku vyšetrovania osoby, ktoré sám obvinil, zasielali listy v súvislosti s článkom s tým, že žiadajú, aby
navrhovateľ bol z ich prípadu odvolaný, čo zjavné využívali vo svoj prospech. Toto mal súd nepochybne
preukázané z
priloženej fotodokumentácie, z listu navrhovateľa zo dňa 27.12.1999, ako aj z listu navrhovateľa KÚV

PZ zo dňa 12.1.2000.

Odporca, podľa názoru súdu, hrubo porušil svoju novinársku česť v tom slova zmysle, že vydal článok,
ktorý hrubo osočil samotného navrhovateľa. Spochybnil jeho dôveru, jeho mravnosť, etickosť k danému
problému. Článok, ktorý bol zverejnený, vyplýval len z podozrení, ako takých, ktoré boli získané z okruhu

policajných zdrojov. Už to bolo spomínané, že vôbec nebolo preukázané, že necelé tri mesiace po tom,
ako sa navrhovateľ ujal uvedeného vyšetrovania bol Y. T. slobodný. Toto odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal a nepreukázal ani to, že v danom prípade boli svedkovia zastrašovaní. Nenavrhol v tomto
prípade vypočuť nijakých svedkov, ktorí by tieto jeho tvrdenia popisované v článku potvrdili.
Navrhovateľ na pojednávaní dokazoval, že v tejto veci bol úplne objektívny, nebol nikým zastrašovaný a

ani nikým ovplyvňovaný. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť so zakúpením si motorového vozidla
Octavia, či mobilného telefónu v súvislosti s obvineným Y. T.

Podľa § 13 ods. 1, 2 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov,aabyjejbolodané

primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd už konštatoval akým spôsobom bola poškodená dobrá povesť samotného navrhovateľa. Tak isto

konštatoval v akej značnej miere bola znížená dôstojnosť jeho fyzickej osoby. Jednalo sa predovšetkým
o samotnú prácu vyšetrovateľa, kde ho začali ľudia podozrievať, jednalo o rodinnú situáciu a o situáciu
v mieste bydliska. Veľmi nepriaznivo to vplývalo na jeho deti a jeho manželku. Tento tlak v spoločnosti
v dôsledku uvedeného článku, kolegovia na pracovisku, deti v škole, susedia, verejnosť, prinútili
navrhovateľa odísť z pracoviska vyšetrovateľa len preto, aby nemusel denno-denne znášať ataky

spolupracovníkov, rodiny, susedov a blízkych príbuzných.

Súd ustaľuje, že boli hrubo porušené základné práva občana na ochranu svojej osobnosti. Boli
zverejnené údaje verejnosti a verejnosť bola informovaná o nezákonnom postupe navrhovateľa,
pričom toto nebolo v žiadnom prípade v konaní preukázané a súd ani nezistil žiadnu protiprávnosť

konania navrhovateľa v prípade obvineného Y. T. Pokým zastavil trestné stíhanie voči Y. T.,
proti takémuto uzneseniu mohol v hociktorom štádiu podať sťažnosť prokurátor. Ten však nič také
neučinil. Pravdepodobne takisto nezistil žiadne protiprávne zneužívanie verejného činiteľa zo strany
navrhovateľa. Odporca, ktorý zverejnil takýto článok v týždenníku MOMENT bez toho, aby si overilkonkrétne údaje, porušil Ústavu SR a základné práva občana tejto republiky. Žiaden občan Slovenského
štátu nemôže byť dehonestovaný za to, že vykonáva svoju prácu zodpovedne a profesionálne a len
na základe určitých podozrení by mal byť vyslovený názor, že túto prácu nevykonáva zodpovedne a

profesionálne.
Odporca ani jediným dôkazom nepreukázal oprávnenosť článku resp. pravdivosť tohto článku o osobe
navrhovateľa. Tento článok nemožno vyhodnocovať tak, že sa jednalo o oprávnenú kritiku alebo o
úsudok novinárky a jej vyslovenie názoru na osobu vyšetrovateľa. Týmto článkom veľmi hrubo poškodila
navrhovateľovu česť. Je len na škodu veci, že informácie

podozrenia unikli z policajného zdroja, od operatívcov, ktorí by mali podozrenia zo spáchania
trestnej činnosti postúpiť na preverenie ďalším zložkám činným v trestnom konaní.

Už na začiatku súd spomínal, že to bol odporca, ktorý žiadal, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom
svedka JUDr. M. C., bývalého riaditeľa finančnej polície. Tento návrh súd zamietol. Výsluch tohto svedka
sa javil súdu ako nadbytočný. Svedok by buď potvrdil, že poskytol tieto informácie redaktorke J. A.

alebo by to poprel. Nič by to nezmenilo na dôkaznej situácii, že článok bol v týždenníku MOMENT
zverejnený. Ďalej odporca žiadal, aby súd zisťoval na dopravnom inšpektoráte, kedy navrhovateľ
nadobudol motorové vozidlo Škoda Octavia. Aj tento dôkaz sa javil súdu ako nadbytočný. Pokým
by mal súd zistené, že v ten konkrétny deň kúpil navrhovateľ motorové vozidlo Octavia, stále by to
nepreukazovalo to, že motorové vozidlo zakúpil tak, ako to naznačil odporca vo svojom článku - z

nepoctivo získaných finančných zdrojov.
Ďalej žiadal, aby si súd vyžiadal jeho osobný spis v Ministerstva vnútra SR. Súdu uniklo, z akého dôvodu
má žiadať služobný spis navrhovateľa, ktorý už nie je príslušníkom policajného zboru a podľa názoru
súdu takéto služobné spisy príslušníkov PZ sa dajú zapožičať len v rámci rezortu ministerstva vnútra pre
služobné účely a nie pre konanie pred súdom. Ďalej žiadal, aby si súd zabezpečil celý vyšetrovací spis

ohľadom obvineného Y. T. Súdu doposiaľ nie je známe, k čomu mal slúžiť tento dôkaz, nakoľko zo spisu
by pravdepodobne zistil len to, čo je vo všeobecnosti známe navrhovateľovi a odporcovi a aj ostatným,
že trestné stíhanie voči Y. T. bolo zastavené a snáď by zistil len toľko, že vyšetrovanie trvalo skoro 4
roky, o čom takisto obidve strany dobre vedia. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd návrhy odporcu
na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko by nepreukázali opodstatnenosť zverejneného článku.

Pri hodnotení výšky nemajetkovej ujmy a závažnosti zásahu bol významný najmä dopad na
profesionálny a kariérny život navrhovateľa, ktorý z hľadiska nepravdivých informácií bol z etických a
kolegiálnych princípov na opakované výzvy nadriadených a kolegov nútený ukončiť služobný pomer,
ako aj kariérny postup, ktorý dosiahol hodnosťou pplk. Významným bol aj sociálny aspekt, ako dopad

na navrhovateľa, kedy dosahoval príjem v tom čase 30.000,-Sk a po ukončená služobného pomeru
v priamej príčinnej súvislosti s predmetným článkom, bol nútený zabezpečovať svoje sociálne potreby
nahodeným príjmom a budovaním nového spoločenského a sociálneho postavenia, vykonaním skúšky
daňového poradcu, zaškoľovaním a štúdiom úplne inej profesionálnej orientácie, čomu venoval všetky
svoje úspory. Navrhovateľ doložil do spisu aj listiny osvedčujúce, že aj ako lektor prednášajúci danú

problematiku cestou zmluvných vzťahov z dôvodu neželanej publicity v periodiku stratil dôveru a dostal
výpovede z niektorých inštitúcií. Navrhovateľ doložil súdu aj argumenty a listiny dosvedčujúce negatívny
zdravotný dopad na jeho manželku a aj dopad predmetného článku na jeho dve deti, prostredie
učiteľského zboru, v ktorom musela tieto skutočnosti prežívať jeho manželka, susedské vzťahy, vnútorné
šetrenie Inšpekcie ministerstva vnútra a podobne.

Súdohľadnevýškynáhradynemajetkovejujmy vpeniazochsadôsledneriadildvomazákonnetaxatívne
stanovenými kritériami t.j. závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Navrhovateľ si musel celý svoj rodinný, spoločenský, profesionálny život v dôsledku predmetného
zásahu zmeniť, pričom nikdy nebude mať možnosť úplne sa spoločensky rehabilitovať z hľadiska fikcií,

hypotéz a nedôvodných úvah vo vzťahu k nepravdivým faktom a informáciám, ktoré z predmetného
článku zanechali v širokej verejnosti nepriaznivý dopad na osobnosť navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu
potom
súd priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v celkovej výške 66.387,84 eur.

Navrhovateľ sa domáhal zmenou návrhu, aby písomné ospravedlnenie bolo uverejnené buď v denníku
Pravda, pretože týždenník MOMENT bol neoddeliteľnou súčasťou denníka Pravda, resp. alternatívne
v periodiku Magazín Pravdy, ktorý tvorí prílohu denníka Pravda a to z toho dôvodu, že periodikum
MOMENT už neexistuje. Periodikum MOMENT bol prílohou denníka Pravda, táto príloha denníkapravda bola následne premenovaná na prílohu Magazín Pravdy. Súd má za to, že najúčinnejší spôsob
dosiahnutia nápravy je zverejnenie ospravedlnenia v samotnom denníku Pravda. V tomto zmysle
pripustil zmenu návrhu a ospravedlnenie bude povinný odporca uviesť v denníku Pravda.

Navrhovateľbolvkonanívplnomrozsahuúspešný,pretomu súdpodľa§142ods.1O.s.p.priznaltrovy
konania a trovy právneho zastúpenia. Trovy konania pozostávali na strane navrhovateľa zo zaplateného
súdneho poplatku, ktorý v čase podania návrhu činil 81.000,-Sk /2.688,70 Eur/. Tieto trovy bude povinný
odporca zaplatiť navrhovateľovi. Navrhovateľovi vznikli aj trovy konania v súvislosti s bránením svojho

práva z titulu právneho zastupovania, pričom právny zástupca si vyčíslil trovy nasledovne:
- 20.12.1999 prevzatie veci a príprava zastúpenia 136,09 Eur,
- 18.1.2000 spísanie návrhu 136,09 Eur,
- 8.4.2002 pojednávanie na OS Žilina 552,67 Eur,
- 29.5.2002 pojednávanie na OS Žilina 552,67 Eur,
- 10.3.2003 pojednávanie na OS Žilina 552,67 Eur,

- 31.3.2003 pojednávanie na OS Žilina 552,67 Eur,
- 3.4.2003 pojednávanie na OS Žilina 552,67 Eur,
- 13.11.2003 vyjadrenie k odvolaniu 552,67 Eur.

Zároveň v zmysle § 10 ods. 8 Vyhl. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb si účtoval:
- 18.4.2013 pojednávanie na OS Žilina 91,29 Eur,
- 18.7.2013 pojednávanie na OS Žilina 91,29 Eur,
- 1.8.2013 pojednávanie na OS Žilina 91,29 Eur,
- 26.9.2013 pojednávanie na OS Žilina 91,26 Eur,

- režijný paušál 4x po 3,31 Eur = 13,24 Eur,
- režijný paušál 4x po 4,24 Eur = 16,96 Eur,
- režijný paušál 4x po 7,81 Eur = 31,24 Eur.

Spolu 4.014,80 Eur + 20% DPH 802,96 Eur, celkom trovy právneho zastúpenia 4.817,76 Eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené v
úplnej zhode s Vyhl. MS SR č. 163/2002 účinnej od 1.4.2002 a Vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a po preskúmaní tieto v plnom rozsahu
právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal. Trovy právneho zastúpenia bude povinný uhradiť odporca

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).