Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207725
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207725.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš zastupujúcou sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu

Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej Z. Z.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, F. Z., v spore o zaplatenie 3.328,64 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.035,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.035,99 eura od 21. 11. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie 447,97 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 447,97
eura od 21. 11. 2017 do zaplatenia, sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 12. 2017, sa pôvodný žalobca (N.
Ú. C., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 3.328,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 3.328,64 eura od 21. 11. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 17. 7. 2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty N., a. s., na základe ktorej jej poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX.
Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1350 eur a bola povinná platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 45 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane

kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred
odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 21. 11. 2017 výpis z bankovej knihy s konečným debetným
stavom ku dňu 31. 10. 2017 vo výške 3.328,64 eura.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a k
podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 8. 3. 2017, ktoré jej bolo

doručené, spolu s podanou žalobou, dňa 28. 12. 2018.3. Uznesením zo dňa 14. 3. 2018 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. (aktuálne už s obchodným menom Intrum Slovakia
s. r. o.), z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania.

4. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 11. 5. 2018, žalobca uviedol, že žalovaná dňa 1. 7.
2013 vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro. Prijatím a schválením žiadosti o vydanie a
používanie karty zo strany banky dňa 17. 7. 2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty N., a. s.. Kreditná kata je forma revolvingového úveru, pri ktorom nie je možné

napočiatkutrvaniazmluvnéhovzťahuurčiťRPMN.Vobchodnýchpodmienkachsanachádzaindikatívny
výpočet RPMN, pri výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 %, výške úverového rámca 1.350 eur a výške
mesačnej splátky 45 eur. Žalovaná začala čerpať úverový rámec dňa 26. 7. 2013. Žalovaná plnila v
prospechúčtuspolu1.337,91eura.Žalovanásumapozostávazistinyvovýške 1.346,33eura,poplatkov
vo výške 138,80 eura, štandardného úroku vo výške 1.534,34 eura a sankčného úroku vo výške 309,17
eura. Súčasne vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 447,97 eura, predstavujúcich

poplatky a sankčný úrok, s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, navrhol v uvedenej časti konanie
zastaviť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2.880,67 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.880,67 eura od 21. 11. 2017 do zaplatenia.

5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že

vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho
neprítomnosti a žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá
neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

X. N. Ú. C., a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 17. 7. 2013 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, v
ktorej si dojednali výšku úverového rámca 900 eur a výšku mesačnej splátky 30 eur. Úroková sadzba
predstavovala 1,9 % mesačne, t. j. 22,80 % ročne. V článku V. ods. 1 zmluvy, bol uvedený indikatívny

výpočet RPMN, pri predpokladoch, že klient vyčerpá úver platbou kartou obchodníka dňa 1. 7. 2013,
výška úveru je 900 eur, počet splátok 12, prvá až predposledná splátka je 75 eur, posledná splátka
je 202,22 eura, vo výške 25,14 %, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je 1027,22 eura, deň
splatnosti splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci a priemerná hodnota RPMN predstavuje 25,24 %
ročne. Dňa 2. 7. 2014 sa strany zmluvy dohodli na zvýšení úverového rámca na sumu 1350 eur a

mesačnej splátke 45 eur, úrokovej sadzbe 22,8 % ročne a RPMN 24,64 %, vypočítaná z predpokladanej
výšky úveru 1350 eur a splácania úveru v 12 splátkach, prvá až predposledná splátka vo výške 112,50
eura a posledná splátka vo výške 299,43 eura.

8. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že žalovaná čerpala výbermi z bankomatov a úhradami

kartou u predajcov spolu 2.373,90 eura a uhradila spolu 1.337,91 eura. Ako deň splatnosti úveru je vo
výpisoch z účtu uvedený deň 20. 11. 2017. Dňa 6. 1. 2015 veriteľ oznámil žalovanej, že vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlhu v celkovej výške 1.625,79 eura.

9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 447,97 eura,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 447,97 eura od 21. 11. 2017 do zaplatenia,
zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon
mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti došlo pred začatím pojednávania, súd nezisťovalstanovisko žalovanej ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko aj jej prípadný nesúhlas by bol právne
neúčinný.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty, t. j. k 17. 7. 2013, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu, po vykonanom
čiastočnom späťvzatí, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu(Všeobecná úverová banka, a. s.) a žalovaná uzatvorili zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, v
ktorej si dojednali poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 900 eur a výškou mesačnej splátky
30 eur. Následne si zmluvné strany dojednali zvýšenie úverového rámca na 1350 eur a výšku

splátky 45 eur. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o
zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba,
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z
označenia žalovanej v zmluve o úvere. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedenej
náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, však
neobsahovala platné dojednanie uvedenej, zákonom stanovenej povinnej náležitosti, preto sa úver,
poskytnutý žalovanej, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov bol uvedený v časti zmluvy označenej ako „Vyhlásenie klienta“, ktorá predstavovala
vopred pripravené, formulárové dojednanie, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah a dokonca
sa s ním, vzhľadom na veľkosť písma, vôbec reálne oboznámiť a porozumieť jeho obsahu. Umiestnenie
dojednania v článku s označením „Vyhlásenie klienta“, teda nie v článku “Podmienky úveru”, je spôsobilé
v spotrebiteľovi vyvolať predstavu, že sa nejedná o dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, najmä nie

v tak dôležitej a významnej okolnosti pri rozhodovaní spotrebiteľa o prevzatí spotrebiteľského úveru
akou je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Takéto ustanovenie nemožno považovať za
individuálne dojednanie podstatnej náležitosti zmluvy. Navyše, indikatívny výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov vychádzal z údajov rozdielnych oproti individuálnemu zmluvnému dojednaniu účastníkov
v zmluve o úvere, keďže vychádzal z dojednanej prvej až predposlednej splátky vo výške 75 eur a

poslednej splátky vo výške 202,22 eura, hoci zmluvné strany si dojednali splátku vo výške 30 eur. Aj
napriektomu,žedojednanieovýškeročnejpercentuálnejmierynákladovbolneplatné,tedavýškaročnej
percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná nesprávne, v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
Rovnako tak bola nesprávne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov v dohode o zvýšení
úverového rámca, keďže, napriek zmluvnému dojednaniu o výške splátky 45 eur, vychádzala z výšky

prvej až predposlednej splátky 112,50 eura a poslednej splátky 299,43 eura. Z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, vznikol nárok len
na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru, ktorú mal súd preukázanú z výpisov z pôžičkovej karty
vo výške 2.373,90 eura. Keďže žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu 1.337,91 eura, súd
jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.035,99 eura (2.373,90 eura - 1.337,91 eura) a vo zvyšnej časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne, ktorý nebol v rozpore s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych
predpisov, avšaklenzpriznanejsumy1.035,99eura,ododňa uplatnenéhovžalobe,t.j.od21.11.2017,

do zaplatenia, keďže mal preukázané, že minimálne od uvedeného dňa už bola žalovaná s plnením
dlhu v omeškaní. Žalobca predložil súdu listinný dôkaz, z ktorého mal súd preukázané, že jeho právny
predchodca okamžitú splatnosť úveru vyhlásil dňa 6. 1. 2015. V zostávajúcej časti uplatneného úroku
z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok
na náhradu trov konania v spore úspešnejšej žalovanej. Za úspech žalovanej je potrebné považovať
aj sumu vo výške 447,97 eura, o zaplatenie ktorej bolo konanie zastavené, v zmysle zákonného
ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca nepreukázal, že späťvzatiežaloby v uvedenej časti procesne zavinila žalovaná. Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania
neuplatnila, v priebehu celého súdneho sporu bola nečinná a súd z obsahu súdneho spisu vznik
žiadnych trov konania na strane žalovanej preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania jej

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.