Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713210921
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713210921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1. N. O., nar. XX.X.XXXX, O.,
I.. J. XX a 2. I. I., nar. XX.XX.XXXX, D., E. XXX, oboch zast. JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom,
Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Košice, Floriánska 16, proti žalovanému
I. N., nar. XX.X.XXXX, T. XX, zast. JUDr. Alicou Petrovskou-Homzovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, Košice, Moyzesova 46, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
14C/152/2013-95 z 13.5.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

Žalobcom proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanému a Kooperatíve poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1.
rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,00 eur a žalobcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 7.000,00 eur a trovy právneho zast. 1.185,76 eur, na účet právneho zást., všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobcovia sa žalobou, došlou súdu 11.7.2013 domáhali od žalovaného zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy 7 tis. eur, pre každého z nich a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom
základe, že 18.11.2010 o 17.10 hod. v meste Strážske po ul. Osloboditeľov viedol žalovaný osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: D.-XXXAH, pričom vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v

cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na ich mamu
- chodkyňu S. I., ktorá v tom čase prechádzala cez cestu po priechode pre chodcov z ľavej strany
vozovky na pravú a pri dopravnej nehode utrpela vážne zranenia, ktorým 22.11.2010 v nemocnici v Y.
podľahla. Žalovaný bol zo spáchania uvedeného skutku uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Michalovce 3T/90/2011 z 22.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6To/109/2011
z 18.1.2012. Žalovaný svojím zavineným konaním usmrtil ich mamu S.. I. a tým im spôsobil veľkú
nenapraviteľnú citovú ujmu. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., konštatoval že KOOPERATIVA poisťovňa

a.s., Vienna Insurance Group - vedľajší účastník (v procesnom postavení VÚ v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie) nesúhlasila so svojim vstupom do konania, pretože povinné zmluvné poistenie
nezahŕňa nielen majetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv pozostalých blízkych osôb po obetiach
dopravnej nehody, vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 4Cdo/168/2009 z 20.4.2011 a rozsudku KS vPrešove 12Co/89/2013-216 z 26.6.2014. Súd, vykonaným dokazovaním zistil, že 18.11.2010 o 17.10
hod. v meste Strážske po ul. Osloboditeľov viedol žalovaný osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia
EČV:D.-XXXAH,pričomvedeniuvozidlaasledovaniusituácievcestnejpremávkenevenovaldostatočnú

pozornosť, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na mamu žalobcov- chodkyňu S.. I., ktorá v tom
čase prechádzala cez cestu po priechode pre chodcov z ľavej strany vozovky na pravú a pri dopravnej
nehode utrpela vážne zranenia, ktorým 22.11.2010 v nemocnici v Y. podľahla. Z pripojeného spisu OS
Michalovce 3T/90/2011 zistil, že trestným rozkazom 3T/90/2011-154 z 8.7.2011 bol obžalovaný uznaný
vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený

k trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne a bol mu uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 24 mesiacov, že následne rozsudkom OS Michalovce
3T/90/2011-165 z 22.9.2011 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne a uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 24 mesiacov, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
6To/109/2011- 174 z 18.1.2012 bol rozsudok I. stupňa zrušený vo výroku o treste a žalovanému bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
2 rokov a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24
mesiacov. Z výpovede žalobkyne 1., o.i., zistil, že jej mama zomrela v dôsledku dopravnej nehody,
že po jej smrti bola nútená ísť ku psychológovi, že brala určitý čas lieky. K psychológovi už nechodí,
nakoľko nemôže užívať toľko liekov, večer ju stále bolieva hlava. S matkou mala veľmi dobrý vzťah,

každý večer si telefonovali, že 7 tis. eur požaduje ako kompenzáciu jej bolesti, ktorú prežívala, že
žiadne peniaze nevynahradia lásku matky, dcéry a vnúčat. Často je nervózna, smutná, trápi sa, niekedy
má zlosť. Predtým, ako mama ešte žila, nebola nahnevaná, žila normálny život a smútok a bolesť
nemala, až po jej smrti. Najviac jej chýbajú stretnutia na oslavách, posedeniach, alebo len jednoduché
„vyvolávačky“, príp. zber zemiakov, čo bolo nádherné, keď boli všetci spolu s mamkou. Navštevovala

ju raz alebo 2x mesačne , keď zomrel jej otec, zobrala mamu k sebe do Revúcej na 3 mesiace. Z
výpovede žalobcu 2., o.i., zistil, že mama zomrela po nehode o 3 dni, 22.11.2010. V celom rozsahu sa
stotožnil s výpoveďou svojej sestry, smrť mamy pociťoval veľmi ťažko, lebo bol s mamou každý deň a
keď ešte otec žil, každý deň sa staral aj o otca, ktorý bol nevládny. Život mamy mu nenahradia žiadne
peniaze, vždy, keď ide cez tento prechod, vidí mamu, ako leží na ceste, žiadne peniaze mame život

nevrátia. Z výpovede žalovaného, o.i., zistil, že žalobu neuznáva. Žalovaný poukázal na to, že keď
viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: D. XXXAH, v smere Michalovce - Humenné,
bolo príšerne šero, tma, jemne pršalo a p. I. zbadal v poslednej chvíli, ktorá nemala žiadne reflexné prvky
alebo baterku, bola oblečená v celom čiernom. V Humennom v nemocnici sa rozprával s vyšetrujúcim
lekárom, ktorý mu povedal, že všetko bude v poriadku. Potvrdil, že bol odsúdený OS Michalovce na

podmienečný trest 24 mesiacov s odkladom na 2 roky. Súd, vychádzajúc z § 11, § 13 ods. 1, 2, 3
Obč. zák. (ich znenie citoval) vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že 18.11.2010 o 17.10
hod. v meste D. na ul. M. došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný, pri ktorej chodkyňa
S. I. utrpela ťažké zranenia, ktorým 22.11.2010 v nemocnici v Y. podľahla, že za uvedený skutok bol
odsúdený žalovaný rozsudkom Okresného súdu Michalovce v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Košice . Konštatoval, že vina žalovaného bola preukázaná v trestnom konaní a že je rozsudkom
v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Urobil záver, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej
žalovaným, došlo jednoznačne k zásahu do osobnostného práva žalobcov, že bola narušená celistvosť
rodiny, bolo zasiahnuté do ich súkromia a rodinného života, pričom následky sú trvalé, neodstrániteľné
a ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Poukázal na právo na súkromie definované

Európskym súdom pre ľudské práva v rozsudku zo 16.12.1992 vo veci Niemietz proti Nemecku Séria
A, č. 251-B, ktorý konštatoval, že nepovažuje za možné ani nutné pokúsiť sa vyčerpávajúco definovať
pojem súkromný život, pričom by bolo príliš reštriktívne obmedziť tento pojem na vnútorný kruh, v ktorom
môže jedinec žiť svoj vlastný osobný život podľa svojich predstáv a úplne z neho vylúčiť svet nezahrnutý
do tohto kruhu, že rodinný život zahŕňa vzťahy medzi príbuznými, vrátane vzťahov medzi vnukmi

a prarodičmi, taktiež rešpektovanie takto chápaného rodinného života zahŕňa záväzok štátu konať
spôsobom, umožňujúcim normálny rozvoj týchto vzťahov. Právo na súkromie inkorporuje oprávnenie
fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a slobodne rozvíjať interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, a
to vzťahy medzi príslušníkmi rodiny, budované na dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných
väzbách, pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami dochádza k

porušeniu práva na život jednej z nich k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných
citovaných väzieb, a tým neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalého
alebo pozostalých. Zdôraznil, že táto skutočnosť potom zakladá právo dotknutej fyzickej osoby na
ochranu osobnosti v zmysle § 11 a násl. Obč. zák. Mal za nepochybné, že úmrtím mamy žalobcov došlok tak závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti, spočívajúceho v obmedzení súkromného a
rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. nemôže
byť na mieste, že smrťou mamy žalobcovia stratili ako deti možnosť rozvíjania ďalších vzťahov, a preto

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch možno vyvodiť aj zo všeobecnej zásady platnej
demokraticky v právnych štátoch, v zmysle ktorej „je nemravné akúkoľvek ujmu neodškodniť“. Podľa
názorusúdu,vdanomprípade,ideonesmiernezávažnúujmu,spôsobenúžalobcomvstratemilovaného
človeka, čím sú do budúcnosti ochudobnení o rodinný život, že smrťou matky stratili jej lásku a radosť
s ňou prežívanú, utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva a

šoku zo smrti milovanej osoby. Podľa názoru súdu, zásah do súkromia žalobcov bol veľmi intenzívny, a
aj vzhľadom na spôsobenú citovú väzbu je nárok žalobcov na zaplatenie každému vo výške 7 tis. eur
primeraný aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to aj vo vzťahu k postihnutej
osobe, a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Zdôraznil, že ani suma 7
tis. eur pre každého zo žalobcov nevynahradí stratu, ktorá im bola spôsobená protiprávnym konaním
žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalobcom

náhradu trov právneho zast. 1185,76 eur, za 6 úkonov právnej služby po 136,93 eur, režijného paušálu
1x7,63 eur, 1x7,81 eur, 2 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur, 1x 8,58 eur, náhrady cestovného 33,06 eur, náhrady
za stratu času 118,06 eur, vrátane DPH.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365

ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Poukázal na to, že 12.11.2014 navrhol, aby do konania na jeho strane vstúpila ako vedľajší účastník
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group z dôvodu, že podľa ustálenej judikatúry a
eurokonformného výkladu, zmluvné poistenie pokrýva aj v tomto konaní uplatnený nárok na ochranu

osobnosti, že poisťovňa má právny záujem na výsledku sporu, že z hľadiska zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, odškodňuje
sa aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať
náhradu peňažnou formou, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4
ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. a je preto nevyhnutné dospieť k záveru, že takáto náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Vytýkal súdu, že
napriek písomnému nesúhlasu vedľajšieho účastníka, súd o jeho návrhu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania procesne nerozhodol, aj napriek tomu, že súhlas toho, kto má vstúpiť do konania na
strane žalovaného sa v danom prípade nevyžaduje. Vychádzajúc z § 92 ods. 5 O.s.p. (platného a
účinného v čase konania súdu), uviedol, že súd mal o jeho návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do

konania rozhodnúť, do 30 dní od jeho doručenia. Ďalej mal za to, že vo veci vykonané dokazovanie
nepreukázalo existenciu závažného zásahu do práva na ochranu osobnosti, že prvoinštančný súd vec
nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o existencii závažného zásahu do práva na ochranu
osobnosti. Poukázal na to, že v žalobe ako aj vo výsluchu žalobcov bol konštatovaný zásah do
ich osobnostných práv bez toho, aby boli tvrdenia žalobcov akýmkoľvek spôsobom preukázané, že

odôvodnenie rozsudku k výške odškodnenia a jej namietanej neprimeranosti považuje za nepostačujúce
a všeobecné. Zdôraznil, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou
úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých
k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo, že určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí
zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a
trvanie. Tvrdil, že z odôvodnenia rozsudku výška priznanej náhrady neodzrkadľuje uvedené kritériá.
Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím

prvoinštančného súdu, že odvolanie žalovaného považujú za účelovú obranu, v snahe oddialiť
vykonateľnosť plnenia, na ktoré bol v predmetnom rozsudku voči nim zaviazaný. K procesnému
pochybeniu súdu uviedli, že nenamietali vstup vedľajšieho účastníka (vyjadrenie žalobcov k vstupu
vedľajšieho účastníka), v dôsledku čoho súd nemal povinnosť procesne rozhodnúť o vstupe poisťovne
do konania, pričom na daný prípad sa neaplikujú ust. § 92 O.s.p. ako uviedol žalovaný, ale ust. o

vedľajšom účastníctve podľa § 93 O.s.p. V tejto súvislosti dali do pozornosti ustálenú súdnu prax,
podľa ktorej vedľajší účastník vstupuje do konania samotným doručením oznámenia, teda buď z
vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu, že súd
o vstupe vedľajšieho účastníka do sporu nerozhoduje, po oznámení vstupu do konania, súd bezďalšieho pokračuje v konaní. O vstupe vedľajšieho účastníka súd rozhoduje až vtedy, keď jeho vstup
niektorý z účastníkov namieta (R 103/1998). Mali za to, že vykonané dokazovanie preukázalo existenciu
závažného zásahu do práva na ochranu osobnosti a že prvoinštančný súd vec správne právne posúdil.

Poukázali na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k závažnému zásahu do ich
osobnostných práv v súvislosti so smrťou ich matky - neb. S.. I., čím bola narušená celistvosť rodiny
a bolo závažným spôsobom zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, že spôsobenie smrti
blízkej osoby je bezpochyby zásahom do osobnostných práv, pričom bolo preukázané, že v danom
prípade sa jednalo o silné a intenzívne vzťahy neb. S. I. s nimi ako jej deťmi (viď výsluch žalobcov),

že následky tohto zásahu sú trvalé, neodstrániteľné a nenapraviteľné. Z objektívneho hľadiska je strata
jednéhozčlenovrodinyúplneneodčiniteľnouujmou,ktorápostihujevšetkýchčlenovtohtospoločenstva.
Charakter spôsobenej ujmy odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom adekvátnu
peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá negatívnym dôsledkom spôsobených smrťou blízkej osoby zákon
neurčuje. Adekvátna výška nemajetkovej ujmy, ktorá vznikne smrťou blízkej osoby je veľmi citlivou
otázkou, podľa ich názoru je uvedená ujma nevyčísliteľná, napriek uvedenému, suma, ktorú požadovali

od žalovaného nepredstavuje neštandardnú sumu, ktorú súdy v takýchto prípadoch priznávajú. V tejto
súvislosti si poukázali na hranicu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vznikne v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, kedy nezákonné rozhodnutie nepredstavuje tak vážny zásah, ako smrť blízkej osoby a aj
v dôsledku uvedeného, sa suma vo výške 7.000,00 eur javí ako primeraná a spravodlivá. Poukázali
aj na to, že navyše sám žalovaný na pojednávaní 4.9.2014 uviedol: „Ja sa k tomu neviem vyjadriť,

že či suma 7.000,00 eur je primerané zadosťučinenie pozostalým“. „...aj tá suma 7.000,00 eur je
neprimeraná. Opravujem neviem odkiaľ“. Zdôraznili, že aj zo samotného prednesu žalovaného možno
mať za to, že tento výšku nespochybňoval ako neprimeranú, jeho obranou bolo to, že nevedel, odkiaľ
uvedené finančné prostriedky získa. Vychádzajúc z § 13 ods. Obč. zák., uviedli, že určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze, že pre určenie tejto

výšky náhrady nemajetkovej ujmy § 13 ods. 2 Obč. zák. zakotvuje taxatívne dve kritériá - závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by
mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Závažnosť vzniknutej ujmy je preukázaná predovšetkým s prihliadnutím na ich príbuzenský vzťah
ako najbližších rodinných príslušníkov neb. (deti a rodič), u ktorých bola prítomnosť najintenzívnejších

interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnom základe nespochybniteľná, vzhľadom na čo podľa
voľnej úvahy správne súd ustálil aj výšku priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch v nimi požadovanej
výške. Poukázali na to, že tvorili s neb. fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnych
a citovými väzbami, v dôsledku nečakanej smrti prežívajú pocity nervozity, úzkosti, smútku, zúfalstva
a šoku. Stratili možnosť viesť s ich neb. matkou súkromný život a sú od jej smrti ochudobnení

o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním
žalovaného prišlo k tak nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských vzťahov, tvoriacich základ a rámec
súkromného života žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma je z ich
života fakticky neodstrániteľná. Zdôraznili, že žalovaný bol podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trest. zák.
právoplatným trestným rozsudkom uznaný vinným z prečinu usmrtenia ich matky, keď ako vodič spôsobil

z nedbanlivosti dopravnú nehodu, následkom ktorej ich matka zahynula, ktorým výrokom rozhodnutia
sú súdy v tomto konaní viazané (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Tým bola preukázaná zodpovednosť žalovaného
za neoprávnený zásah do práv na ochranu ich osobnosti, a to do práva na ich súkromný a rodinný
život, ktorý bol smrťou ich blízkej príbuznej natrvalo narušený. Uvedená zodpovednosť žalovaného je
objektívnou zodpovednosťou, t.j. zodpovednosťou, bez ohľadu na zavinenie. V tejto súvislosti uviedli,

že žalovaný je vodič z povolania, že predmetný úsek - miesta dopravnej nehody mu musel byť dobre
známy, pričom nehoda sa stala na prechode pre chodcov, v blízkosti je kostol, jedná sa o frekventované
miesto, v dôsledku čoho je nutné zvýšiť opatrnosť, čo žalovaný preukázane neurobil a navyše uvedené
je o to viac neakceptovateľné, že sa jedná o vodiča z povolania, tu sa objektívne očakáva vzhľadom na
skúsenosti vyššia miera opatrnosti a obozretnosti ako u bežného vodiča. Naopak, ich neb. matka v čase

nehody prechádzala štandardne cez prechod pre chodcov a v trestnom konaní nebolo preukázané, že
by konala ľahkovážne. Zhrnúc uvedené, výška nemajetkovej ujmy je na úvahe konajúceho súdu, kedy
prvoinštančný súd na str. 6 rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo nemajetkovú ujmu vo
výške 7.000,00 eur pre každého z nich považuje za primeranú. V závere poukázali na neprimerané
správanie žalovaného, ktorý si nezistil ani ich mená ako pozostalých, v opačnom prípade by nereagoval

na pokus o zmier spôsobom, akým reagoval. Majú doteraz za to, že sa im žalovaný úprimne ani
neospravedlnil, nech si konajúci súd sám vytvorí obraz o osobe žalovaného, ktorý v konaní prehlásil,
že si ponesie psychickú traumu po celý život, avšak traumu, ktorú prežili a prežívajú oni, ako deti neb.
S. I., neváhal arogantne odignorovať. Žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im trovyodvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 174,61 eur (136,93 eur
+ 8,58 eur plus DPH).

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúce z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho

odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v plnom rozsahu odkazuje, na čom nič
nemení ani podané odvolanie žalovaným.

7. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (aj keď tento odvolací dôvod v odvolaní výslovne neuvádza, avšak
dôvody uvedené v odvolaní podľa ich obsahu bolo potrebné podradiť aj pod tento odvolací dôvod) a že

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. V prvom rade žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že došlo k jeho pochybeniu v dôsledku jeho

procesného postupu, keď na základe jeho návrhu, aby do konania na jeho strane vstúpila ako vedľajší
účastník KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, napriek písomnému nesúhlasu
vedľajšieho účastníka, nerozhodol.

10. Uvedená odvolacia námietka nie je opodstatnená.

11. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 61), že žalovaný, podaním z 9.11.2014 došlým súdu prvej inštancie
18.11.2014 navrhol, aby podľa § 93 O.s.p. do konania vstúpila ako vedľajší účastník KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, že KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, podaním z 12.3.2015, došlým súdu prvej inštancie 18.3.2015
(č.l. 64-65) nesúhlasila so svojim vstupom do konania ako vedľajší účastník z dôvodu, že nie je daný
jej právny záujem v uvedenej právnej veci.

12. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group opätovne, podaním z 1.12.2015, došlým

súdu prvej inštancie 4.12.2015 (č.l. 73) súdu oznámila, že využíva svoje právo nevstúpiť do súdneho
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

13. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že súd prvej inštancie následne konal so spoločnosťou
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, že nerozhodoval o jej nesúhlase so vstupom

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a pokračoval v konaní s touto spoločnosťou
ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaného.

14. Procesný postup súdu, pokiaľ konal so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaného nebol správny, avšak tento jeho

procesný postup nemal v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

15. Podľa § 93 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) ako vedľajší
účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na
jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo

je alebo nie je.

16. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobeného
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

17. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.18. Súdna prax sa zjednotila na tom (napr. uznesenie NS SR 1Cdo/292/2012), že vedľajšie účastníctvo
sa zakladá vlastným vstupom vedľajšieho účastníka do konania - podaním , ktorým tretia osoba (či už z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníka urobeného prostredníctvom súdu) oznámila

súdu svoj vstup do sporového konania na strane niektorého z účastníkov ako vedľajší účastník; v
žiadnom prípade tento vstup nezakladá rozhodnutie súdu. Určitý subjekt sa stáva vedľajším účastníkom
od chvíle, ako súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do sporového konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Nikto sa nemôže stať vedľajším účastníkom proti svojej
vôli. Táto osobitná forma spoločenstva účastníkov - vedľajšieho účastníka a účastníka, na strane

ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, nie je nútené spoločenstvo (por. tiež uznesenie NS SR
1Cdo/82/2013 z 15.5.2013).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný navrhol, aby vstúpil ako vedľajší účastník do konania na jeho
strane KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava, ktorá však so
svojimvstupomnesúhlasila,neoznámilasúdu,ževstupujedokonanianastranežalovanéhoakovedľajší

účastník, so svojim vstupom nesúhlasila a bez takéhoto autonómneho procesného úkonu subjektu, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nevzniká vedľajšie účastníctvo tohto subjektu v konaní, lebo
uvedená spoločnosť sa nemôže stať vedľajším účastníkom proti svojej vôli.

20. Z uvedeného dôvodu, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefaničova 4,

Bratislava,ajkeďsúdprvejinštanciesňoukonalakosvedľajšímúčastníkomaoznačiljuakovedľajšieho
účastníka v záhlaví rozsudku, je v prejednávanej veci len treťou osobou mimo konania. KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava nie je a nebola v procesnom postavení vedľajšieho
účastníkanastranežalovaného.Zuvedenýchdôvodovnebolopovinnosťousúduojejvstupedokonania
rozhodovať.

21. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho

posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak,
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135
O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. (účinných v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie).

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použiliný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

25. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.

26. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie,
pokiaľ ide o priznanú náhradu nemajetkovej ujmy, čo do základu, ako aj výšky, na dôvody, ktoré v plnom
rozsahu odkazuje.

27. Závery, ktoré viedli súd prvej inštancie na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 7.000
eur pre každého zo žalobcov, sú súdom podrobne a presvedčivo v rozsudku odôvodnené, vychádzajúc

z vykonaného dokazovania, ktoré závery vyplynuli z výsluchu žalobcov a z predložených listinných
dokladov.

28. Žalovaný v odvolaní namieta, že vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu závažného zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobcov, že v samotnej žalobe, ako aj vo výsluchu žalobcov bol

konštatovaný zásah do ich osobnostných práv, bez toho, aby boli tvrdenia žalobcov akýmkoľvek
spôsobom preukázané . Namietal, že priznaná výška náhrady neodzrkadľuje kritériá rozhodné pre jej
priznanie a že zásah do osobnostných práv žalobcov, nebol pred súdom preukázaný žiadnym dôkazom.

29. K uvedeným odvolacím námietkam, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, je potrebné uviesť,

že dôkazná povinnosť bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravená v § 120 a nasl. O.s.p.

30. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

31. Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

32. Z vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu žalobcov a aj žalovaného vyplynulo, že žalovaný

tvrdenia žalobcov o vzniknutej nemajetkovej ujme na ich strane nerozporoval. Žalovaný nepopieral
a nenamietal nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodov, ktoré by boli pre právne
posúdenie veci rozhodné (čo do základu a výšky nemajetkovej ujmy). Mal námietky len vo vzťahu k
svojmu zavineniu dopravnej nehody („bolo príšerne šero, tma, jemne pršalo a p. I. zbadal v poslednej
chvíli, ktorá nemala žiadne reflexné prvky alebo baterku, bola oblečená v celom čiernom“). K výške

nemajetkovejujmy,čisuma7.000,00eurjeprimeranýmzadosťučinenímpozostalýmsanevedelvyjadriť.
Z vyjadrenia žalovaného k žalobe a z jeho výsluchu pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že skutočnosti
tvrdené žalobcami pred súdom v ich žalobe a na pojednávaní pred súdom, neboli zo strany žalovaného
popreté, resp. spochybnené, čo do základu a výšky a preto súd mohol vychádzať zo skutkových zistení
založených na zhodnom tvrdení účastníkov - žalobcov a ktoré neboli žalovaným relevantným spôsobom

spochybnené, t. j. netvrdil, že im nemajetková ujma nevznikla a k jej výške sa nevedel vyjadriť.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že u žalobcov išlo o nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla
v súvislosti so smrťou ich matky neb. S. I., čím bola narušená celistvosť rodiny a závažným spôsobom
zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Spôsobenie smrti blízkej osoby je bezpochyby

zásahom do osobnostných práv, keďže išlo o matku žalobcov. V danom prípade nebolo spochybnené,
že išlo o intenzívne vzťahy neb. so žalobcami ako jej deťmi, o čom svedčí výsluch žalobcov, ktorých
tvrdenia neboli žalovaným spochybnené.

34. Strata člena rodiny a charakter spôsobenej ujmy odôvodňuje z uvedeného dôvodu priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch, voľnou úvahou súdu, vzhľadom na konkrétny prípad, pričom adekvátna
peňažná náhrada, ktorá by zodpovedala negatívnym dôsledkom spôsobených smrťou blízkej osoby
(matky) sám zákon neurčuje a je citlivou otázkou, ktorá ujma je nevyčísliteľná.35. Bolo potrebné sa stotožniť so závermi súdu, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným
došlo jednoznačne k zásahu do osobnostného práva žalobcov, že bola narušená celistvosť ich rodiny
a zasiahnuté do ich súkromia a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, že

ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné, išlo o nesmierne závažnú ujmu spôsobenú žalobcom
stratou milovaného človeka, že sú do budúcnosti ochudobnení o rodinný život. Žalobcovia smrťou matky
stratili jej lásku a radosť s ňou prežívanú, utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch
úzkosti, smútku, zúfalstva a zo šoku zo smrti milovanej osoby, čo zakladá právo dotknutej fyzickej
osoby- žalobcov na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. Z uvedených dôvodov je priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,00 eur každému zo žalobcov primerané a opodstatnené aj
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, aj vo vzťahu k postihnutej osobe a vo vzťahu
k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aj keď priznaná suma každému zo žalobcov nevynahradí
stratu, ktorá im bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného. Z uvedených dôvodov bolo potrebné
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

36. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS ČR 30Cdo /1577/ 2009 „Možno priznať
postihnutej fyzickej osobe podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč. zák. peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú
ujmu spôsobenú zásahom do osobnostného práva na súkromie a rodinný život v dôsledku usmrtenia
blízkej osoby. Toto ustanovenie však nevymedzuje prípadnú hranicu (či minimálne alebo maximálne)
pre určenie jeho výšky. Iba hovorí o tom, že zadosťučinenia musia byť primerané. Určenie výšky nároku

na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch možno v zásade preto zisťovať značne obtiažne.
Napospol sa teda uplatní postup podľa § 136 O.s.p., kedy súd túto výšku určí podľa svojej úvahy. Aj
tá však podlieha hodnoteniu“.

37. Výška prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v peniazoch bola zistená postupom podľa §

136 O.s.p., podľa úvahy súdu, so zreteľom na zásah, ktorý bol žalobcom smrťou ich matky spôsobený
a nemajetkovú ujmu, ktorú smrť matky vo vzťahu k ich právu na ich rodinný a súkromný život vyvolala.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

39. Žalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, preto majú právo na náhradu trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalovanému.

40. Spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, ktorá nebola v prejednávanej
veci v procesnom postavení vedľajšieho účastníka a žalovanému, ktorý nemal v odvolacom konaní

úspech, náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

41. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).