Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207915
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616207915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, o zaplatenie 9.849,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš z 13. marca 2018 sp.zn. 5Csp/53/2016-103 spojený s opravným uznesením z
1. júna 2018 sp.zn. 5Csp/53/2016-130, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
9.849,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9.849,84 Eur od 09.11.2016 do

zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 150 Eur splatných k 28. dňu toho-ktorého
mesiaca pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu - na zaplatenie úrokov
ku dňu 08.11.2016 vo výške 5.394,68 Eur, úrokov vo výške 13,9 % p.a. zo sumy 9.849,84 Eur
odo dňa nasledujúceho dňa po dni 08.11.2016 do zaplatenia, ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným
dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (pôvodným žalobcom Poštovou bankou,
a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.08.2012 uzatvorená zmluva o úvere s
názvom „Lepšia splátka“ č. 4643136687, na základe ktorej bol veriteľom poskytnutý dlžníkovi úver

v celkovej výške 10.000 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach
vo výške 154 Eur. Úver bol dojednaný s úrokom vo výške 13,9 % ročne, splatnosťou prvej splátky
10.09.2018, dátumom splatnosti splátok k 10. dňu v mesiaci a dátumom konečnej splatnosti úveru
10.08.2022.RPMNpredstavovala16,55%,priemernáRPMN11,40%,celkovávýškanákladov9.107,89
Eur. Z výpisu účtu žalovaného mal preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 10.000 Eur dňa
27.08.2012 a vykonal úhradu splátky úveru vo výške 150,16 Eur. Výzvou zo dňa 28.10.2013 vyzval
pôvodný žalobca žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru, pozostávajúceho z dlžnej istiny 9.943,42

Eur, úrokov 162,16 Eur, poplatkov za upomienky 3,32 Eur, spolu vo výške 10.108,90 Eur z dôvodu, že zo
strany pôvodného veriteľa došlo k predčasnému spoplatneniu úveru. Hodnotiac podmienky uzavretého
zmluvného vzťahu medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dospel k
záveru, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm.j) v spojení s § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť). V zmysle § 2 písm. h) citovaného zákona, celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. S celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúpritomvšetkynáklady,vrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady
spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je
tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru. V danom prípade, zmluva uzavretá medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje.
Zmluvaobsahujelenúdajocelkovejvýškenákladovspotrebiteľanaspotrebiteľskýúvervsume9.107,89
Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 120 mesačných splátkach po 154 Eur, čo činí spolu 18.480
Eur. Keďže výška úveru predstavovala 10.000 Eur a v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané
žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bol žalovaný povinný veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových
nákladov na spotrebiteľský úver 8.480 Eur a nie 9.107,89 Eur, ako je v zmluve uvedené. Nedostatok v

zmluve o úvere spočívajúci v absencii údajov o celkovej čiastke spotrebiteľského úveru je v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionované tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.000 Eur,
zktoréhovykonalúhraduvovýške150,16Eur,zaviazalžalovanéhonazaplateniezostatkunesplateného
úveru vo výške 9.849,84 Eur a v zostávajúcej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Žalobcovi

priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne uplatnený v žalobe od 09.11.2016, vzhľadom k tomu,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo už skôr na základe výzvy zo dňa 28.10.2013.
Žalovanému povolil priznanú sumu splácať v mesačných splátkach po 150 Eur vzhľadom na zhodný
prejav strán sporu v návrhu na schválenie súdneho zmieru, ktorý bol doručený súdu dňa 07.03.2018.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a podľa pomeru úspechu

strán sporu, keďže žalobca bol neúspešný len v časti príslušenstva istiny, priznal žalobcovi náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bode

28 rozsudku. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, túto tvorí súčet výšky
úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený
v samostatnej zmluve v časti 3 (odvolateľ v odvolaní uvádza aj samostatnú zmluvu v časti 2 -
pozn. odvolacieho súdu). Vychádzajúc zo záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2010,
sp.zn. C-42/15, výkladom čl. 1, čl. 3 písm. n), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2018 o zmluvách spotrebiteľských úverov
a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, možno vyvodiť, že samotné číselné neuvedenie celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
zmluvy úveru, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym
matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje (čl. 3, bod 3.1 zmluvy o úvere). Taktiež nesúhlasí so
záveromsúduprvejinštancie,ževzmluveoúverejeuvedenýnesprávnyúdajocelkovejvýškenákladov.
S podaným odvolaním zasiela listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného
v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN do kalkulačky implementoval
externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN, z ktorého je vidieť, že 120. splátka úveru

bola len vo výške 84,43 Eur. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že
vynásobil počet mesačných splátok uvedených v úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky, pričom
takýto výpočet nie je v žiadnom prípade správny. Banka pred poslednou celkovou splátkou zasiela
žalovanému informáciu o výške poslednej splátky, v danom prípade vo výške 84,43 Eur z dôvodu,
že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti

má možnosť voliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že
výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. Podotýka, že do celkových nákladov úveru je
potrebné počítať aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 400 Eur. Na základe uvedeného je zrejmé,
že celkové náklady na úver boli vo výške 9.107,93 Eur (119x156,50 + 84,43 + 400 = 19.107,93 -
10.000 = 9.107,93 Eur). Domnieva sa preto, že súd prvej inštancie neformuloval odôvodnenie rozsudku

spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a nespĺňa základné
gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská, na základe čoho je dôvodné považovať jeho rozhodnutie
za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napr.
rozhodnutie sp.zn. 4Cdo/25/2007), ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 114/08, IV. ÚS252/2004, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013). Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378

ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom § 379
a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku odvolaním žalobcu a v súvisiacom výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti, pokiaľ súd prvej inštancie
žalobe žalobcu v časti vyhovel, ktorý (výrok) odvolaním žalovaného napadnutý nebol, zostáva rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy a že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nedostatok
spočívajúci v absencii údajov o nákladoch spotrebiteľského úveru má za následok, že v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je
správny.

6. Súd prvej inštancie správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva, a to najmä v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek, obsahových

náležitostí spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov -
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia danej zmluvy.

7. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8. Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna, pokiaľ

požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých
obligatórnych náležitostí vymienených expressis verbis ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) - y) zákona
č. 129/2010 Z.z., pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné
uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci
zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 11 ZoSÚ akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec.

9. V danom prípade pri uzatváraní konkrétneho spotrebiteľského úveru medzi právnym predchodcom
žalobcu - Poštovou bankou, a.s. a žalovaným k takýmto okolnostiam došlo. V čl. 3.1 zmluvy je napríklad
uvedená výška mesačnej splátky 154 Eur, ale aj výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu
vo výške 156,50 Eur. Ďalej v tejto časti zmluvy je uvedený údaj o počte mesačných splátok 120, dátume

1. splátky 10.09.2012, dátume konečnej splatnosti úveru 10.08.2022, čo evokuje spotrebiteľa k tomu,
že mal splácať splátku vo výške 154 Eur a že splátka vo výške 156,50 Eur - s poznámkou k tomuto
bodu znamenala výšku splátky s poplatkom za správu úverového účtu. V odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie žalobca uviedol, že výška mesačnej splátky predstavovala 156,50 Eur pri počte 119-tich
splátok, keď 120-ta (posledná) splátka predstavovala sumu 84,43 Eur, pričom uvedená skutočnosť zo

zmluvného dojednania nevyplýva. Žalobca až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, z
čoho pozostáva celková výška nákladov za spotrebiteľský úver podľa čl. 3.1 zmluvy, vo výške 9.107,89
Eur a že do celkovej výšky nákladov bol zahrnutý náklad - poplatok za poskytnutie úveru vo výške
400 Eur. Zo súdnej praxe je zrejmé, že výška mesačnej splátky zahŕňa v sebe platbu úveru, úrokov
a aj poplatkov. Z obsahu podaného odvolania a ani z podanej žaloby žalobcu (§ 132 CSP) a ani z

výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by pri uzatvorení zmluvného vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dohoda o povinnosti žalovaného ako dlžníka pri poskytnutí
úveru zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 400 Eur. V čl. 3.1 uzavretého zmluvného vzťahu
sú uvádzané náležitosti a podmienky, za ktorých sa žalovanému spotrebiteľský úver poskytoval, pričompri nákladoch na spotrebiteľský úver nie je uvedený poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 400 Eur a žalovaný ako bežný spotrebiteľ z takto uvádzaných údajov, ktoré podľa znenia zmluvy
mala vyplniť banka, nemohol zistiť RPMN, ako aj celkovú výšku nákladov za poskytnutý spotrebiteľský

úver.

10. Na základe uvedených skutočností, keďže odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. a
žalovaným, absentujú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v

čase uzatvorenia zmluvy , čo má za následok, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona sa
poskytnutýspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovapokiaľzuvedenéhodôvodusúd
prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšnej časti na plnenie zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 296 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)