Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416200590
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416200590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
XXX/X, XXX XX J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom
Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ Prvý správcovský dom, k.s., so sídlom
Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, a 2/ E.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/
XX, XXX XX H., o neplatnosť dražby nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 14C/291/2016-148 zo dňa 16.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu zo dňa 14.01.2016, ktorou sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 15.10.2015 žalovaným 1/ v kancelárii
JUDr. Kamila Bereseckého v Nitre na Farskej ulici 33, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom
do notárskej zápisnice č. N 1661/2015, NZ 36540/2015, ktorou žalovaný 2/ vydražil nehnuteľnosti
úpadcu Mariána Szaba, nar. 02.06.1971, bytom Školská 617/4, Palárikovo, nachádzajúce sa v kat.
úz. Palárikovo, vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X - záhrady o

výmere 372 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 198 m2 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX. V žalobe uviedol, že uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 32K/8/2014-66 zo dňa 31.03.2014 bolo začaté konkurzné konanie. Správcom
konkurznej podstaty bol ustanovený Prvý správcovský dom, k. s. Dňa 24.10.2014 bolo splnomocnencom
t.j. Slovenskou konsolidačnou, a.s., oddeleného veriteľa úpadcu Daňového úradu Nitra, na základe
žiadosti správcu konkurznej podstaty uložený správcovi záväzný pokyn pre speňažovanie nehnuteľného
majetku vedeného na LV č. XXXX, k. ú. J.. Predmetná nehnuteľnosť bola na základe príklepu licitátora

JUDr. Kamila Bereseckého vydražená za sumu 5.000 eur v IV. kole dražby. Vydražiteľom sa stal E.. K.
P., žalovaný 2/. Žalobca namietal, že v rámci celého procesu dražby nehnuteľností došlo k viacerým
pochybeniam, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“). Oznámenia o
dražbe mu zaslané ani doručené neboli, boli mu len ústne oznámené licitátorom. V zmysle príslušných
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách mu malo byť nielen doručené poštou, ale malo mu byť aj

fyzicky vydané, a to dokonca v lehote 30 dní pred začatím I. kola dražby. V prípade II., III. a IV. kola
dražby mu oznámenie o dražbe taktiež doručené nebolo. V prípade, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. Je pravdepodobné, že v uvedenom prípade žiaden
znalecký posudok nebol vyhotovený, pretože žiadny znalec nebol nehnuteľnosti obhliadnuť. Pokiaľ ideo IV. kolo dražby, na ktorom došlo k vydraženiu nehnuteľností za sumu 5.000 eur, dražobník je povinný
zabezpečiť znalecký posudok, ktorý však v prípade, ak ide o opakovanú dražbu, nemôže byť starší
ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Oznámenie o dražbe nehnuteľností zo dňa 07.11.2014

neobsahuje odhadnú a zistenú cenu nehnuteľností, presný dátum a čas konania obhliadky predmetu
dražby. V rámci pochybení správcu sa dom, v ktorom býval desať rokov, v dôsledku nezákonného
konania predal za veľmi malú čiastku 5.000 eur, hoci ho bolo možné predať za oveľa vyššiu cenu. Z
úradného záznamu žalovaného 1/ zo dňa 07.11.2014 vyplýva, že najnižšou ponukou na dražbe týchto
nehnuteľností bola suma 47.231 eur.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalobca mal naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti dražby, pretože tento vyplýva priamo z ustanovenia § 21 ods. 2, 3 zákona o
dobrovoľných dražbách. Osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách a ktorá tým bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných 1/, 2/ o tom, že na podanie takejto žaloby je oprávnený

len správca konkurznej podstaty, a nie úpadca v zmysle § 44 ods. 1 zákona 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Aj keď podľa tohto ustanovenia
oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo
veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu a správca pritom koná
v mene a na účet úpadcu, toto ustanovenie sa nevzťahuje na daný spor, pretože úpadca sa môže

domáhať neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca ako úpadca
je tou osobou, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia tohto zákona a tým bola dotknutá na svojich
právach,atedasamôžedomáhaťurčenianeplatnostidražby;vopačnomprípadebysaúpadcanemohol
iným spôsobom domôcť ochrany svojich práv pri dražbe nehnuteľností správcom konkurznej podstaty.
Je teda zrejmé, že toto ustanovenie nie je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 zákona o konkurze a

reštrukturalizácii.

3. Súd prijal záver, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že na strane pasívne legitimovaných
neboli označení všetci tí, ktorí majú byť stranami sporu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 21 ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách; ide totiž o nerozlučné procesné spoločenstvo vyplývajúce z tohto

ustanovenia, podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Podľa žaloby žalobca
označil ako žalovaných len Prvý správcovský dom, k. s. - v skratke PSD, k.s., IČO: 35 959 665, teda
dražobníka, ako je zrejmé aj z notárskej zápisnice a vydražiteľa E.. K. P.. V žalobe však neoznačil
navrhovateľa dražby, ktorým aj v zmysle notárskej zápisnice bol Prvý správcovský dom k.s. - v

skratke PSD, k.s. sídlo Bratislava , IČO 35 9596 65, správca konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, J.; navrhovateľ dražby nie je totožný s osobou dražobníka, keďže dražobník
pri vykonávaní dražby koná vo svojom mene a navrhovateľ dražby - správca - koná v mene a na
účet úpadcu. Na strane žalovaných ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré sa týka všetkých
spoločníkov s rovnakým výsledkom, pričom práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Účinok

rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že
účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka. Záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práv a povinností sa týka, vyznieť
rovnako. Tieto hľadiská potom vyžadujú, aby sa konania o neplatnosť verejnej dobrovoľnej dražby
vždy zúčastnili: a) navrhovateľ dražby, b) vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, ak je

navrhovateľom dražby od nich odlišná osoba, oprávnená podľa zvláštneho právneho predpisu predmet
dražby scudziť, c) dražobník a d) vydražiteľ. Vychádzajúc z uvedeného potom súd neskúmal žalobcom
vytýkané dôvody neplatnosti dražby a návrhy na doplnenie dokazovania preto zamietol a rovnako
zamietol aj samotnú žalobu.

4. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným
žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že ich náhradu nežiadali priznať.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť. Namietal, že on navrhovateľa dražby a dražobníka označil v súlade so znením § 79 ods. 1 OSP

platným v čase podania žaloby dostatočne, keď uviedol obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,
pričom z obsahu žaloby možno dospieť k záveru, že navrhovateľ dražby je správca konkurznej podstaty,
ktorý mu bol ustanovený. Na strane žalovaných boli označení všetci účastníci tak, ako to vyžadujeustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Postupom súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na
ustanovenie § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde je uvedené, že oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich
sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu s tým, že správca koná v mene a na
účet úpadcu. V žalobe teda mal byť ako pasívne legitimovaný subjekt označený: Prvý správcovský

dom, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, J.. Len takto
označená osoba je oprávnená nakladať s majetkom úpadcu a zároveň je pasívne legitimovaný v spore.
Prvý správcovský dom, k.s., ako taký nie je nositeľom práv a povinností vo vzťahu k úpadcovi. Ak by
rozhodnutím súdu nebol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty tej - ktorej osoby, nie je
daný právny vzťah medzi Prvým správcovským domom, k.s., a úpadcom. Pred súdom prvej inštancie
namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo súd

neakceptoval. Práva vyplývajúce z nakladania s majetkom úpadcu prechádzajú na správcu konkurznej
podstaty. Úpadca nevstupuje do procesu speňažovania nehnuteľností, nemôže byť preto ani aktívne
legitimovaný napádať kroky, ktoré správca vykonáva pri speňažovaní. Proces speňažovania je riadený
veriteľmi, ktorí rozhodujú o tom, v ktorom kole a za akú sumu sa podstata speňažuje. Pre žalobcu je
nepodstatné, za akú sumu došlo k speňaženiu podstaty. Jediný, kto mohol mať naliehavý právny záujem

na tom, za akú sumu sa podstata speňažila, bola manželka žalobcu, ktorej sa majú zo speňaženého
majetku vyplatiť finančné prostriedky v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Žalovaný 2/ sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatočnom
označení žalovaných v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách pre absenciu označenia

navrhovateľa dražby a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Z rovnakých dôvodov
ako žalovaný 1/ poukázal aj na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanej žalobe a nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti dražby.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177
ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP po prejednaní
veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň podstupoval v zmysle § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd stotožňujúc
sa s rozsudkom súdu prvej inštancie na dôvažok dodáva nasledovné:

9. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci najmä ustanovenia § 7 ods. 1, § 10 ods. 1, § 21
ods. 2, 4 zákona o dobrovoľných dražbách a 44 ods. 1, 2, § 92 ods. 1, 6 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré v odôvodnení rozsudku aj citoval, s tým, že naliehavý
právnyzáujemnapožadovanomurčeníjevtomtoprípadenespornedanýzozákonaažalobcajevspore
aktívne legitimovaný. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom

prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie dôvody a na žalobný petit, ktorým sa žalobca výlučne voči
dražobníkovi a vydražiteľovi domáhal určenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 15.10.2015
v kancelárii JUDr. Kamila Bereseckého v Nitre na Farskej ulici 33, spísanej notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom do notárskej zápisnice č. N 1661/2015, NZ 36540/2015. Dražbu vykonal Prvý správcovský
dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, správca

konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., v súlade so záväzným
pokynom zástupcu veriteľov podľa § 92 ods. 1 písm. d) a ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
ktorý bol navrhovateľom dražby. Dražobníkom bol Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s.,
so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, označený v žalobe ako žalovaný
1/, a vydražiteľom JUDr. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX H., v žalobe označeným

ako žalovaný 2/. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca si neuplatnil svoje právo
podaním žaloby voči všetkým zo zákona nerozlučným procesným spoločníkom, ktorých práv a právom
chránených záujmov sa žaloba týka.10. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je rovnako i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie

súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva
na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pod nesprávnym postupom súdu treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú
slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto
porušenia môže znamenať nespravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj povinnosť
súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal s rovnakými námietkami rovnako, čo je
výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti súdnych rozhodnutí (II. ÚS 19/2016).
Uvedené vyplýva aj z princípu právnej istoty upraveného v čl. 2 základných princípov, na ktorých je
Civilný sporový poriadok postavený, tým spôsobom, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

11. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zabezpečenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, resp. určitým podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení
s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje
len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a o veci
samej rozhodnúť. Odvolací súd neuznal žalobcom namietaný dôvod odvolania, že súd prvej inštancie
mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a že mu bezdôvodne uprel jeho právo na

spravodlivý súdny proces. Vo všeobecnosti totiž rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť
totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia, pričom musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

12. Podľa obsahu spisu žalobca podal žalobu dňa 14.10.2016, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej aj
„OSP“), a ako žalovaných označil: 1/ Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom
Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, ktorý bol dražobníkom, a žalovaného 2/ E.. K.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX H., ktorý bol vydražiteľom. Tak, ako to uviedol aj súd

prvej inštancie, podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách sú účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2, pretože predmetné konanie sa týka aj týchto osôb. Z tohto ustanovenia vyplýva
nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nerozlučné spoločenstvo
je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i
pre ostatných. Žalobca sa v tomto prípade mylne domnieval, že za stranu sporu označil aj navrhovateľa
dražby, ktorý je podľa neho totožný so žalovaným 1/, keďže ho v tom čase označil v súlade s platným
procesným predpisom (§ 79 ods. 1 OSP), ktorý ukladal pri právnických osobách uviesť obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo. S týmto argumentom odvolateľa sa správne súd prvej inštancie a následne

ani odvolací súd nestotožnil. Totiž aj keď mal navrhovateľ dražby rovnaké obchodné meno, sídlo a IČO
ako dražobník - žalovaný 1/ - nejde o rovnaké subjekty.

13. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 44 ods. 1 zakotvil, že oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa

tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu. Na žalobcu bol vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený Prvý správcovský dom, k.s.
- v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 959 665, správca
konkurznej podstaty úpadcu H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., a tento subjekt mal
byť žalobcom presne v takomto znení označený za žalovaného, keďže podľa notárskej zápisnice N

1661/2015, NZ 36540/2015 bol navrhovateľom dražby. Tieto dva subjekty nie je možné stotožňovať
len preto, že majú rovnaké obchodné meno, sídlo a IČO. V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú
na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu.
Správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonoko vzťah obdobný zastúpeniu. Pri označení konajúcej strany na strane úpadcu, keďže ide o zastúpenie,
je zmluvnou stranou vždy úpadca zastúpený správcom, nie správca určitého úpadcu. V tejto súvislosti
je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v súvislosti so

správou a nakladaním s konkurznou podstatou, vznikajú vždy priamo úpadcovi, a nie správcovi.

14. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že označenie strany sporu spočíva vždy na
žalobcovi, ktorý tak v tomto konaní mohol urobiť jednak priamo v žalobe a následne kedykoľvek po
podaní žaloby v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 a § 42 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku,

resp. § 79 prvej vety, § 125 a § 127 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o
dobrovoľných dražbách je právnou normou procesnoprávnej povahy ("účastníkmi súdneho konania ..."),
a táto norma je teda lex specialis normou k ustanoveniam Civilného sporového poriadku, definujúcim
okruh účastníkov sporového konania. Uvedená skutočnosť má zásadný právny význam pre celé konanie
oneplatnosťdražby,keďžeoprocesnomprávemávovšeobecnostisúdpovinnosťstranykonaniapoučiť.
Túto poučovaciu povinnosť však súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom (§ 5 ods. 2 OSP, §

160 ods. 3 písm. b/ CSP). Uvedený záver nemení nič na konštantnej judikatúre o zamietnutí žaloby v
prípade označenia nedostatočného okruhu strán v konaní z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
ktorá vyplýva z hmotného práva.

15. Keďže odvolací súd je viazaný len odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré sú s výnimkou

podľa § 380 ods. 2 CSP pre jeho rozhodnutie kľúčové, argumentáciou prezentovanou žalovanými 1/, 2/ o
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a neexistencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe
sa bližšie nezaoberal; žalobca totiž odvolaním namietal len správnosť označenia subjektov na strane
žalovaných, odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na súdnu ochranu. S týmito dôvodmi
odvolania žalobcu sa odvolací súd nestotožnil a nepovažoval ich za relevantné do takej miery, aby jeho

odvolaniu vyhovel. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval
za opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

16. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým by podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila náhrada

trov odvolacieho konania. V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli, a tak odvolací súd
vyslovil, že sa im nárok na náhradu týchto trov nepriznáva (§ 396 ods. 1 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).