Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205095
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814205095.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: X. C. K.,B..K..

K. K. Š. Č.. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX proti žalovanému: N.Q. S., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX K.
XXX, o zaplatenie 428,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 377,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 377,44 eur od 01. 03. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 76,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 428,28 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 428,28 eur od 1.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.5.2003 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o X.
Konte na báze bežného účtu č. XXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“) v zmysle zák. č. 513/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a
terminovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým

osobám občanom v X. C. K., B..K.. (ďalej len „VOP“), ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť X. Konto
pre žalovaného v mene SKK. Dňa 14.5.2003 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva
o poskytnutí povoleného debetného zostatku, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému čerpanie
peňažných prostriedkov z uvedeného Konta až do výšky limitu povoleného debetného zostatku, pričom
tento limit bol ku dňu účinnosti tejto zmluvy dohodnutý vo výške 497,91 eur. Následne vykazovalo
Konto žalovaného prečerpanie maximálnej výšky limitu povoleného debetného zostatku. Žalovaný
však nepovolený debet nevyrovnal a nezabezpečil pravidelné pripisovanie finančných prostriedkov v

prospech jeho účtu, preto žalobca zrušil žalovanému povolený debet a naďalej viedol pre žalovaného
Konto, pričom žalovaný bol povinný udržiavať na Konte povinný minimálneho zostatok. Túto povinnosť
však žalovaný nedodržal, preto žalobca zaslal žalovanému výpoveď Zmluvy dňa 26.1.2014, ktorá
nadobudla účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená, teda dňa 28.2.2014. Následne žalobca zrušil Konto žalovanému s debetným zostatkom vo
výške 428,28 eur. Žalobca v súčasnosti eviduje predmetnú pohľadávku na vnútornom účte a zároveň
úročí úrokmi z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 zák. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a §

3 ods.1 nar.vl. 87/1995 Zb.z. účinného do 31.1.2013.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o X. Konte zo dňa
14.5.2003, Zmluvou o poskytnutí povoleného debetného zostatku zo dňa 14.5.2003, Výpoveďou zmluvy
zo dňa 26.1.2014 a kópiou obálky s doručenkou, Výpisom zo systému žalobcu zo dňa 19.5.2014,

Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a termínovaného vkladu v SKK a vedenia
bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v X. C. K., B..K..
účinnými od 16.4.2003. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu
zo dňa 4.7.2014 s prílohou -výpisom z histórie účtu žalovaného, písomným podaním žalobcu zo dňa
17.10.2014 spolu s prílohou - Oznámením o zrušení povoleného debetu zo dňa 3.2.2010 a výpisom z

histórieúčtužalovaného,písomnýmpodanímžalobcuzodňa12.11.2014anazákladetaktovykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 14.5.2003 žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvu o X. Konte. Predmetom
zmluvy bolo zriadenie a vedenie X. Konta v mene SKK v zmysle Obchodného zákonníka v súlade s
ďalšími platnými právnymi predpismi v SR a s VOP. Banka sa zaviazala viesť konto odo dňa účinnosti

zmluvy. V prípade vydania platobnej karty ku X. Kontu je predmetom zmluvy aj vydanie a používanie
platobnej karty k predmetnému X. Kontu, ak v zmluve nie je uvedené inak. V prípade uzatvorenia
osobitnej zmluvy banka poskytne majiteľovi X. Konta možnosť čerpania povoleného debtného zostatku
na X. Konte. V bode 6. zmluvy, týkajúcom sa platobnej karty, bol dohodnutý denný limit 500,- Sk a
maximálny 10.000,-Sk.

5. Dňa 14.5.2003 žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvu o poskytnutí
povoleného debetného zostatku. Podľa bodu 3. zmluvy Banka sa zaväzuje umožniť majiteľovi Q.
Konta na Q. Konte horeuvedeného čísla čerpanie peňažných prostriedkov až do výšky povoleného
debetného zostatku za podmienok stanovených touto zmluvou a VOP). Podpisom zmluvy majiteľ Q.

Konta vyhlasuje, že sa s VOP oboznámil a súhlasí s nimi. V zmysle bodu 4. zmluvy limit povoleného
debetného zostatku ku dňu účinnosti zmluvy je 15 000.00 Sk. Banka je oprávnená znížiť výšku
povoleného debetného zostatku v súlade s VOP. V zmysle bodu 7. zmluvy majiteľ Q. Konta je povinný
vrátiť banke čerpaný debetný zostatok najneskôr do 5 dní odo dňa skončenia účinnosti tejto zmluvy.
Podľa bodu 8. zmluvy zmluva sa uzatvára na obdobie 1 roka odo dňa jej účinnosti. Platnosť zmluvy sa

predlžuje vždy o jeden rok, ak ktorákoľvek zmluvná strana najneskôr 15 dní pred ukončením účinnosti
písomne neoznámi, že trvá na jej ukončení. Dôvody zániku zmluvy stanovujú VOP.

6. Podľa článku III.4 bod 40. VOP na základe osobitnej zmluvy je klient oprávnený čerpať peňažné
prostriedky na bežnom účte do výšky povoleného debetného zostatku. Bankové produkty, ku ktorým

poskytuje banka povolený debetný zostatok sú vyhlasované bankou a zverejňované v prevádzkových
priestoroch pobočiek.

7. V zmysle článku III.4 bod 42. VOP v prípade poklesu zostatku pod povolený debetný zostatok, je
tento úročený debetnou úrokovou sadzbou pre nepovolený debetný zostatok, vyhlasovanou bankou a

zverejňovanou v prevádzkových priestoroch pobočiek.

8. Ako vyplýva z článku III.4 bod 49. VOP zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku
zaniká dňom zrušenia povoleného debetného zostatku, alebo ak majiteľ bežného účtu iným závažným
spôsobom poruší svoje povinnosti.

9. Listom zo dňa 26.1.2014 žalobca vypovedal zmluvu o X. Konte so žalovaným a žiadal, aby zostatok
účtu ku dňu 26.1.2014 vo výške 426,28 eur okamžite uhradil na žalobcu.

10. Listom zo dňa 3.2.2010 žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle Zmluvy o poskytnutí povoleného

debetného zostatku, bol žalovanému dňa 3. 2. 2010 zrušený povolený debetný zostatok k X. E. E. K.
E. Č.. XXXXXXX/XXXX. Žalobca zároveň žiadal o splatenie čerpaného debetného zostatku (vrátane
príslušenstva) do 5 dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku. Od tohto dňa bude debetný
zostatok Konta úročený okrem úrokovej sadzby pre povolené debety aj úrokmi z omeškania, a to až do
dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky.

11. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaného bola dňa 4.6.2010 žalovanému zaslaná výpoveď zo
zmluvy.12. Žalobca v podaní zo dňa 17.10.2014 uviedol, že zmluvou o X. Konte zo dňa 14.5.2003 bol
žalovanému zriadený bežný účet. Súčasne v ten istý deň bol na základe Zmluvy o poskytnutí povoleného
debetného zostatku žalovanému povolený debet na zriadenom bežnom účte až do výšky - 497,91 eur.

Žalovaný bol oprávnený čerpať peňažné prostriedky na účte až do limitu povoleného debetu vo výške
- 497,91 eur a uvedenú sumu nebol oprávnený prekročiť. Vo výpise z histórie bežného účtu klienta je
ku dátumu 14.1.2010 vidieť, že došlo k prekročeniu limitu povoleného debetu, nakoľko zostatok na účte
bol k tomuto dátumu vo výške -645,04 eur. Žalovanému prišla v uvedený deň platba vo výške 164,22
eur a následne žalovaný zrealizoval ešte v ten istý deň dva prevody vo výške 82,89 eur a 66,39 eur.

Žalovanému neboli účtované žiadne zmluvné pokuty, pričom v zmysle histórie účtu si banka účtovala
napr. poplatky za balík služieb vo výške 7,79 eur, následne vo výške 7,99 eur a 8,99 eur, ako aj negatívne
debetnéúroky.Dňa3.2.2010bankazrušilažalovanémupovolenýdebet,očommuzaslalaajOznámenie
zo dňa 3.2.2010. V produkte povoleného debetu sa do výšky čerpanej istiny zahŕňajú aj vyúčtované
úroky a poplatky a spolu tvoria vyčerpané prostriedky z povoleného limitu.

13. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.11.2014 č.k. 4C/138/2014-74 zamietol žalobu žalobcu a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

14. Žalobca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť
na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že vzťah medzi ním a žalovaným sa má riadiť ustanoveniami

Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí 4-ročná premlčacia lehota. So žalobcom predloženej
histórie bežného účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný dňa 15.6.2010 realizoval splátku vo výške
5.937,76 eur, pričom sa konto žalovaného týmto dostalo do kreditu a v pluse bolo až do 30.11.2010, kedy
konto vykazovalo sumu -1,98 eur a tento debet pomaly narastal, pričom výšku žalovanej sumy - 428,28
eur vykazovalo až ku dňu 6.5.2014. Z histórie účtu tiež vyplýva, že žalobca síce zrušil žalovanému

povolený debet dňa 3.2.2010, avšak s debetným zostatkom vo výške -653,76 eur, ktorý žalovaný
pripísaním sumy vo výške 5.937,76 eur dňa 15.6.2010 vyrovnal a účet sa dostal do plusu. Z tohto dôvodu
nie je možné posúdiť nárok žalobcu ako premlčaný. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný realizoval
splátku vo výške 5.937,76 eur, má za to, že uznal svoj záväzok v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zákonníka.
Taktiež má za to, že k premlčaniu nároku žalobu nedošlo, keďže výšku žalovanej sumy vykazovalo konto

žalovaného až dňa 6.5.2014.

15. Odvolací súd uznesením zo dňa 4.5.2016 č.k. 13Co/38/2015-105 zrušil rozsudok tunajšieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ súd žalobu z dôvodu premlčania
zamietol, jeho rozhodnutie nie je správne. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nesprávne

posúdil začiatok plynutia premlčacej doby ohľadom uplatneného nároku žalobcu. Z predloženého spisu
vyplýva, že žalobca žalovanému listom zo dňa 3.2.2010 (č. l. 55) oznámil zrušenie povoleného debetu.
Zároveň týmto oznámením žiadal o splatenie čerpaného debetného zostatku (vrátane príslušenstva) do
5 dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku. Od tohto dňa bude debetný zostatok konta
úročený okrem úrokovej sadzby pre povolené debety aj úrokmi z omeškania, a to až do dňa skutočného

zaplatenia splatnej pohľadávky. Oznámenie o zrušení povoleného debetu ešte neznamená zrušenie
Zmluvy o X. Konte zo dňa 14.5.2003 (č. l. 4). K zrušeniu tejto zmluvy výpoveďou došlo až dňa 26.1.2014
výpoveďou (č. l. 6). Je plne dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že ak žalovaný dňa 15.6.2010 pripísal
na bežný účet sumu 5.937,76 eur (čo vyplýva z výpisu z histórie účtu žalovaného na č. l. 35 až 45)
a žalobca to toleroval, aj keď sa nakoniec žalovaný do debetu dostal až ku dňu 6.5.2014 (428,28

eur), až od účinnosti výpovede a vzhľadom na históriu bežného účtu a vzhľadom na dátum podania
žaloby, je potrebné posúdiť, s ktorou časťou nároku sa žalovaný dostal do omeškania. Teda pokiaľ súd
žalobu v celom rozsahu z dôvodu jeho premlčania zamietol, jeho rozhodnutie je v tomto štádiu konania
predčasné. Inými slovami, teda v súvislosti s dôvodmi odvolania, ako aj platobnou históriou účtu, ďalším
dokazovaním bude možné dospieť k záveru a zároveň posúdiť, s ktorou časťou nároku sa žalovaný

dostal do omeškania vzhľadom na výpoveď zmluvy o X. Konte (č. l. 6). Až po doplnení dokazovania v
naznačenom smere bude možné vo veci znovu rozhodnúť.

16. Následne súd doplnil dokazovanie písomným podaním žalobcu zo dňa 30.8.2016 a tabuľkou s
transakčnými kódmi a písomným podaním žalobcu zo dňa 13.10.2016.

17. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.8.2016 uviedol, že Zmluvou o X. Konte zo dňa 14.5.2003 bol
žalovanému zriadený bežný účet, súčasne v ten istý deň bol na základe Zmluvy o poskytnutí povoleného
debetného zostatku kovanému povolený debet na zriadenom bežnom účte až do výšky 497,91 eur. Bezzriadenia bežného účtu by nebolo možné poskytnúť klientovi debet, pričom sa nejedná o klasický úver,
ktorý je aj reálne poskytnutý klientovi na úverový účet. Debet sa klientovi „nastaví“ na bežnom účte a je
na klientovi, či pôjde do debetu alebo bude jeho účet v kreditnom zostatku a poskytnutú možnosť ísť do

debetu si ponechá na „horšie časy“ bez akýchkoľvek sankcií za nevyužívanie tejto služby. Žalovanému
neboli účtované žiadne zmluvné pokuty, pričom v zmysle histórie účtu si banka účtovala napr. poplatky
za balík služieb vo výške 7,79,-eur, následne vo výške 7,99,-eur a 8,99,-eur, ako aj negatívne debetné
úroky. Dňa 3.2.2010 banka zrušila žalovanému povolený debet, teda zrušila klientovi poskytnutú službu
nabežnomúčte,nakoľkoprekročillimitpovolenéhodebetnéhozostatku,pričombežnýúčetbolajnaďalej

aktívny. Žalovaný dňa 15.6.2016 poukázal na svoj bežný účet za účelom vyrovnania nepovoleného
debetu sumu 5.937 eur, teda uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Banka viedla bežný účet žalovanému
až do dňa 28.2.2014, do nadobudnutia výpovede zmluvy o bežnom účte.

18. Následne v písomnom podaní zo dňa 13.10.2016 žalobca uviedol, že žalovanému neboli reálne
poskytnuté finančné prostriedky (čiže žalovaný nečerpal klasický úver, kedy banka finančné prostriedky

priamo poukáže na účet klienta), ale žalovanému bolo na základe Zmluvy o poskytnutí povoleného
debetného zostatku zo dňa 8.3.2007 nastavené povolené prečerpanie finančných prostriedkov na
účte až do sumy 497,91 EUR, ktoré žalovaný mohol, avšak nemusel využiť. Zmluva o poskytnutí
povoleného debetného zostatku bola v zmysle bodu 8. uzatvorená na obdobie 1 roka, pričom sa platnosť
predlžovalavždyojedenrok.VpriebehuplatnostitejtoZmluvyžalovanýmoholsumupovolenéhodebetu

použiť. Zároveň k zosplatneniu úveru nedošlo, keďže žalovaný nemal nastavený splátkový kalendár, ale
žalovanému bol povolený debet zrušený dňa 3.2.2010 a žalovaný bol povinný uhradiť debetný zostatok
do 5 dní odo dňa zrušenia povoleného debetného zostatku, pričom týmto dňom sa žalovaný dostal do
nepovoleného debetu. Z predloženej histórie účtu vyplýva, že ešte dňa 14.1.2010 bol zostatok na účte vo
výške 495,76 eur, avšak zrealizovaním dvoch platieb sa v ten istý deň žalovaný dostal do nepovoleného

debetu, kedy zostatok na účte bol -645,04 eur, teda zostatok na účte klesol pod povolenú sumu -497,91
eur. Platbou vo výške 5.937,76 eur pripísanou na účet klienta bol účet žalovaného opäť v kreditných
hodnotách. Žalovaný sa opätovne dostal do debetu dňa 30.11.2010, kedy mu bol stiahnutý poplatok
za vedenie účtu vo výške 7,99 eur a zostatok na účte žalovaného bol v tento deň - 1,98 eur, a týmto
zostatok na účte klesol do debetu, ktorý sa naďalej navyšoval zúčtovaním mesačných poplatkov vo

výške 7,99 eur a následne 8,99 eur a mesačne zúčtovaných debetných úrokov vo výške 20% p.a. Ku
dňu 31.12.2010 mal žalovaný na účte debet vo výške -10 eur, pričom ku dňu zrušenia účtu 6.5.2014 bo
zostatok na účte nasledovný: debet -10 EUR, úroky od 31.12.2010 do 21.11.2013 vo výške -104,67 eur,
poplatky vo výške -313,61 eur, t.j. spolu -428,28 eur.

19. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

21. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do

troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 14.5.2003.

22. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na

ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23.Podľa§52ods.1,ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod1.4.2004(ďalejlen„Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

26. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

28. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

29. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

30. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy

príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

31. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

32. Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

33. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný oúverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

34. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

38. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

40. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.41. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

42. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

43. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

44. Súd je toho názoru, že ust. bodu 3. zmluvy o X. Konte - Predmet zmluvy ani nevylučuje použitie
Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah medzi účastníkmi. V citovanom ustanovení sa uvádza,
že predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie konta „v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších

predpisov, v súlade s ďalšími platnými právnymi predpismi SR“.

45. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na

inštitút ako je napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných
medziľudských vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s
princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich

dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.

46. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

47. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď
je úverová zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a

obchodnoprávnu úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od
zmluvy dopadá úprava občianskeho práva.“

48. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany
pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš
Čeněk).

49. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 14.5.2003 k uzavretiu umluvy o bežnom účte, predmetom ktorej
bolo zriadenie a vedenie X. Konta v mene SKK v zmysle Obchodného zákonníka v súlade s ďalšímiplatnými právnymi predpismi v SR a s VOP. Banka sa zaviazala viesť konto odo dňa účinnosti zmluvy. V
prípade uzatvorenia osobitnej zmluvy banka poskytla majiteľovi X. Konta možnosť čerpania povoleného
debetného zostatku na X. Konte. V uvedený deň došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí povoleného

debetného zostatku.

50. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka
prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné
prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s

úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v
rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová
zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až
507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.

51. V priebehu roka, tak ako nabiehajú platby na bežný účet, je stav kontokorentu neustále v pohybe.

Po uplynutí jedného roka, ak nie je v zmluve stanovená iná lehota, je majiteľ bežného účtu povinný
kontokorentný úver vyrovnať.

52.VzmyslečlánkuIII.4 bod49.VOPzmluvaoposkytnutípovolenéhodebetnéhozostatkuzanikádňom
zrušenia povoleného debetného zostatku, alebo ak majiteľ bežného účtu iným závažným spôsobom

poruší svoje povinnosti.

53. Súd je v predmetnej veci viazaný názorom odvolacieho súdu o tom, že Oznámenie o zrušení
povoleného debetu ešte neznamená zrušenie Zmluvy o X. Konte zo dňa 14.5.2003 (č. l. 4). K zrušeniu
tejto zmluvy došlo až dňa 26.1.2014 výpoveďou. Žalovaný dňa 15.6.2010 pripísal na bežný účet sumu

5.937,76 eur, čo je zrejmé z výpisu z histórie účtu žalovaného a žalobca to toleroval, aj keď sa nakoniec
žalovaný do debetu dostal až ku dňu 6.5.2014 (428,28 eur), až od účinnosti výpovede. Vzhľadom na
históriu bežného účtu a vzhľadom na dátum podania žaloby, bolo potrebné posúdiť, s ktorou časťou
nároku sa žalovaný dostal do omeškania.

54. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

55. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

56. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

57. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 10.6.2014, všetky nároky žalobcu z
predmetného právneho vzťahu splatné pred 10.6.2011 sú premlčané. Ako je zrejmé aj zo špecifikácie
predloženej žalobcom, ako aj z predloženého výpisu z účtu žalovaného, ku dňu zrušenia účtu dňa
6.5.2014 pozostával nárok žalobcu na účte z debetu v sume 10 eur, úrokov za obdobie od 31.12.2010
do 21.11.2013 vo výške 104,67 eur a poplatkov vo výške 313,61 eur, čo spolu predstavuje nárok žalobcu

uplatnený žalobou v sume 428,28 eur.

58. Ku dňu 10.6.2011 (resp. v období od 31.5.2011 do 30.6.2011) nároky žalobcu na účte debetu
predstavovali sumu do výšky 50,84 eur, pričom sa jednalo o poplatky za balík služieb v sume 49,92 eur
a negatívne debetné úroky v sume 0,92 eur. Uvedené nároky boli splatné viac ako tri roky spätne pred

podaním žaloby, teda jedná sa o nároky premlčané. V časti o zaplatenie debetného zostatku v sume
50,84 eur tak súd žalobu žalobcu zamietol.59. Súd žalobe žalobcu vyhovel v nepremlčanej časti ohľadne nároku na debet v sume 10 eur, úrokov
v sume 103,75 eur a poplatkov v sume 263,69 eur.

60. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

61. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 8,25% ročne, ktorá výška

je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy
377,44 eur od 1.3.2014 ( deň nasledujúci po dni účinnosti výpovede zmluvy zo dňa 26.1.2014) do dňa
zaplatenia.

62. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 1.3.2014 bola základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 8,25 %
ročne.

63. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

64. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

66. Z pôvodne uplatnenej sumy 428,28 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 377,44
eur spolu s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

67. Žalobcov úspech tak predstavoval 88,13 % a neúspech 11,87 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,26
% (88,13-11,87 =76,26%), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na
súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.