Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010114
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512010114.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obvineného V. W., K.. XX.XX.XXXX B. J., I. O. J., X. D. Č.. XXXX/X, trestne stíhaného na slobode pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom
pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 6. novembra 2015 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. W. D. Z. C. U. Y. I. G., K.. XX.X.XXXX B. J.,
I. O. J., X. D. Č.. XXXX/X, na slobode, zamestnaný,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. V. W., K.. XX.XX.XXXX, S. W., K.. XX.XX.XXXX, v O. V. O. /v mieste bydliska oprávnených
osôb/ a inde v období od 29.12.2008 až doposiaľ riadne si neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu
vyplýva z ust. Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-7P/369/2004-66 zo
dňa 01.02.2006, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na mal. V. sumou 624,- Sk mesačne
s účinnosťou od 09.08.2004 do 30.06.2005 a sumou 645,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.07.2005

do 31.08.2007, na mal. S. sumou 624,- Sk mesačne s účinnosťou od 09.08.2004 do 30.06.2005 a
sumou 645,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.07.2005 do 31.08.2007, k rukám matky J. W., rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/157/2008-68 zo dňa 13.05.2009, ktorým s účinnosťou
od 01.09.2007 mu bolo určené výživné v sume 70,- Eur mesačne na mal. V. a sumou 70,- Eur mesačne
na mal. S., čím spôsobil dlh na výživnom v sume 1 465,46 Eur k rukám matky, pričom od 01.03.2009
do 31.08.2009 a od 01.03.2010 do 30.09.2010 poberal dávky v hmotnej núdzi, v období od 16.01.2009
do 31.07.2009 bol evidovaný v evidencii nezamestnaných, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu,
v čase od 17.08.2009 do 31.10.2009 a od 07.02.2011 do 28.02.2011 bol zamestnancom Whirpool

Slovakia, s.r.o., Poprad, od 13.09.2010 do 21.12.2010 zamestnancom Eurotemps, s.r.o., Poprad, kde
vyživovaciu povinnosť nenahlásil, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. 2T 303/2008 zo dňa 17.12.2008, právoplatným dňa 08.01.2009 bol odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona,
t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať

iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 8 na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obvinenému ukladá
povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné k rukám poškodenej a včas a riadne
platiť bežné výživné k rukám poškodenej.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 521/11 - 17 zo dňa 20.03.2012, doručenej súdu dňa
20.03.2012.
Vo veci vydal súd vo veci trestný rozkaz zo dňa 22.03.2012, uznal obžalovaného za vinného v zmysle
podanej obžaloby pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.

b), písm. c) Trestného zákona a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so
zaradenímprevýkontrestudoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Proticitovanému
trestnému rozkazu podal obžalovaný ako aj jeho obhajca odpor v zákonnej lehote.
Na podklade podaných odporov súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na 06.08.2012, 16.10.2012,
22.01.2013, 15.04.2013, 09.09.2013, 11.12.2013, 27.01.2014, 22.04.2014, 02.07.2014, 24.09.2012,

17.12.2014, 03.03.2015, 05.05.2015, 22.09.2015, 04.11.2015 a 06.11.2015, kedy súd vyhlásil
predmetný rozsudok. Na hlavné pojednávanie bol predvolaný obžalovaný, poškodená a boli o
jednotlivých termínoch boli upovedomení prokurátor a obhajca obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní
vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej a prečítaním listinných dôkazov
vzťahujúcich sa ne prejednávanú vec a osobu obžalovaného.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu obžalovaného Q. S. za
preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si zákonnú vyživovacou povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona o rodine voči synovi V. a dcére S. v období od 29.12.2008 až doposiaľ, t.j. do
06.11.2015,kedybol vyhlásenýrozsudoksúduprvéhostupňa(§122ods.13Trestnéhozákona), riadne,

t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej
matky J. W., neplní napriek tomu, že táto povinnosť mu bola deklarovaná Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č. k. NM - 7P/369/2004 - 66 zo dňa 01.02.2006 a Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č. k. 5P/157/2008 - 68 zo dňa 13.05.2009, ktorým mu bola s účinnosťou od 01.09.2007,
určená vyživovacia povinnosť na syna V. vo výške 70,- Eur a dcéru S. vo výške 70,- Eur. Ako vyplynulo

z výpovede obžalovaného, obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi dobre vedomý, dlhu
na výživnom, avšak nie v takej výške, v akej sa mu kladie za vinu. Jeho vedomosť tiež vyplýva z
citovaného civilného rozhodnutia o určení výšky výživného. Z výpovede obžalovaného tiež vyplynulo,
že výživné uhrádza podľa svojich možností poštovou poukážkou ako aj zrážkami zo mzdy, nakoľko je
zamestnaný. Úhrady výživného preukazoval predkladaním ústrižkov poštových poukážok o úhradách

výživného poškodenej ako aj výplatnými páskami u jednotlivých zamestnávateľov. Whirpool Slovakia
s.r.o. Poprad a Eurotemps s.r.o. Poprad. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná výpoveďou
poškodenej J. W., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, plní
si ju len sčasti, no nie v plnej výške. V dôsledku riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti poberala v
istom období náhradné výživné na obe deti od úradu práce sociálnych vecí a rodiny, čo je potvrdené

tiež správami a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Na vymoženie
výživného podala návrh na výkon exekúcie u súdneho exekútora X.. B. V., ktoré sa vedie doposiaľ.
Výšku dlhu na výživnom však nevedela špecifikovať. Výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená
vyššie citovanými civilnými rozhodnutiami súdov považuje súd za primeranú s prihliadnutím na vek detí
(dospievajúce deti so zvýšenými potrebami na stravu a ošatenie), ich osobným i školským potrebám.

Súd nezistil žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázkyo výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Obžalovaný je zdravý človek,
ktorý je schopný pracovať, o čom svedčia výplatné pásky jednotlivých zamestnávateľov. Od začiatku
neplnenia vyživovacej povinnosti (29.12.20098) do vyhlásenia tohto rozsudku mal obžalovaný zaplatiť

na výživnom na obe deti spolu 11 480,- Eur. Pri zohľadnení preukázaných úhrad výživného obžalovaným
a úhrad, ktoré vykonal exekútorský úrad X.. B. V. v exekučnom konaní Ex 141/06 poukázaním
výživného vymožené a poukázané poškodenej súd dospel k záveru, že obžalovaný uhradil 10 014,24
Eur. Nezohľadnil však ako uhradené výživné vymožené výživné, ktoré je uložené na depozitnom účte
exekútorského úradu, nakoľko tieto reálne neboli poškodenej vyplatené. Za uhradené výživné je možné

považovať len výživné, ktoré bolo oprávnenej osobe vyplatené. Zo správy súdneho exekútora X.. B. V.
zo dňa 210.10.2015 platby, ktoré sú na depozitnom účte exekútorského úradu sú zadržané z dôvodu,
že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal uznesenie o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného
rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V takom prípade sa povinnému vykonávajú
zrážky zo mzdy, zrazené sumy sa však nevyplácajú oprávnenému a budú poukázané rozhodnutí súdu
o zastavení exekúcie a to podľa rozhodnutia súdu. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.

11Er/615/2006 - 51 zo dňa 13.12.2012 právoplatné 09.04.2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu v
Košiciach č. k. 15CoE/127/2013 - 75 zo dňa 19.03.2015 bol povolený odklad exekúcie do právoplatného
rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného rozhodnutia Okresného súdu
Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný podal ako povinný podal dva návrh a to návrh na zastavenie
exekúcie návrh a návrh na povolenie odkladu exekúcie. Je nepochybné, že obžalovaný ako povinný v

exekučnom konaní má právo podať takého návrhy, na strane druhej však takého návrhy majú dôsledok,
že vymožené výživné nie je možné vyplatiť poškodenej ako oprávnenej a teda vymožené výživné nie je
možné považovať za uhradené k rukám oprávneného, ktorý tým pádom výživným nedisponuje a výživa
nie je teda zabezpečovaná. Navyše z výpovede poškodenej vyplynulo, že obžalovaný sám výživné od
marca 2015 opäť k jej rukám opäť neuhrádza. Ku dňu vyhlásenia rozsudku obžalovaný teda dlhuje

sumu 1 465,46 uhradil teda
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané

dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané
dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaný
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Kvalifikačný znak - po dlhšiu dobu je preukázaný výpoveďou poškodenej a tým, že si ju neplní od
29.12.2008, kedy prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/303/2008 -
123 zo dňa 17.12.2008, právoplatný dňa 08.01.2009, čím je naplnení druhý kvalifikačný znak - bol za
taký čin v posledných 24 mesiacoch odsúdený.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 16 písm. a)

Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. U vedený právny záver
vyplýva z postoja obžalovaného, ktorý si aktívne hľadal prácu, snaží sa napraviť nepriaznivé následky
trestnéhočinu,ktoréhosadopustil,jezamestnanýavýživnéuhrádza(hocnepravidelne)abolauhradená
podstatná čas dlhu na výživnom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný
porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým

deťom.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 7 krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú
činnosť. Všetky odsúdenia má zahladené, resp. osvedčené.
Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 0T/17/2013 bol obžalovaný právoplatne
odsúdený trestným rozkazom zo dňa 18.02.2013 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 500,- Eur, náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v
trvaní 24 mesiacov. Peňažný trest zaplatil dňa 12.12.2013. motorové vozidlá každého druhu. Od výkonu
trestu zákazu činnosti bolo obžalovanému podmienečne upustené rozhodnutím súdu zo dňa 02.04.2014
a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 16 mesiacov, ktorá mu uplynula dňa 02.08.2015.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Prešov 41Pp/22/2012 vyplynulo, že uznesením zo dňa
11.06.2012 bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.12.2008, sp. zn. 2T/303/2008,
a bola mu uložená skúšobná doba vo výmere 18 mesiacov. Uznesením súdu zo dňa 30.05.2014,právoplatné dňa 03.06.2014, sa obžalovaný osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,

pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na
účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Inú poľahčujúcu okolnosť súd nezistil a ani priťažujúcu
okolnosť. Súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 1 rok s podmienečným dokladom na skúšobnú dobu 3 roky s povinnosťami v skúšobnej

dobe uhradiť dlžné výživné na maloletých k rukám oprávnenej matky a povinnosť v skúšobnej dobe
včas a riadne platiť bežné výživné a zaplatiť bežné výživné. Súd je presvedčený, že podmienečným
trestom odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko na slobode má obžalovaný podstatne
lepšie možnosti na zamestnanie sa vytvorenie predpokladov splnenie vyživovacej povinnosti ako v
prípade nepodmienečného trestu. Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok je podľa názoru
súdu dostatočná na to, aby obžalovaný zodpovedne pristupovať k plneniu svojej základnej povinnosti

rodiča vyživovať svoje deti.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v
priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.

To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v
neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obvinenému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade,
že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obvinený akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude

právoplatneodsúdený,aleboivprípadespáchaniaakýchkoľvekpriestupkov(t.j.ajdopravných),prípade
porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na
premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obvinený viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej

doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v prípade, ak spácha
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v
zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných

činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj

vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosťvýroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.