Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200092
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu TETRA INSOLVENCY, k.s.,
so sídlom Košice, Kuzmányho 29, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ
& partners, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR Banská
Bystrica, so sídlom Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
z 18.11.2016 č. 104326339/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím z 18.11.2016 č. 104326339/2016 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
zo dňa 18.10.2016 č. 104125946/2016, ktorým bol podľa § 156 ods.1 písm.a) zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubený žalobcovi úrok z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného
platobným výmerom zo dňa 03.01.2011 č. 698/230/181/11/Poto za zdaňovacie obdobie september 2008
v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume 35.677,70 eur.

2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že uznesením Okresného súdu Košice
I č.j. 31K/36/2015 zo dňa 25.11.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Metal Servis Centrum,
spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, Kukučínova 14, Košice. Za správcu v konkurznom
konaní bola ustanovená spoločnosť TETRA INSOLVENCY, k.s., Kuzmányho 29, Košice (žalobca).

3. Metal Servis Centrum s.r.o. (ďalej „daňový subjekt“) v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 si uplatnil nadmerný odpočet v sume 94.261,--

Sk (3.128,89 eur). Správca dane na základe určenia dane podľa pomôcok určil platiteľovi dane z pridanej
hodnoty platobným výmerom Daňového úradu Košice IV. z 03.01.2011 č. 698/230/181/11/Poto rozdiel
danezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieseptember2008vsume59.462,95eur,ktorýbolpovinný
zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru, t.j. do 10.02.2011.

Správca dane vyrubil daňovému subjektu rozhodnutiami č. 103211912/2016 z 25.05.2016 a č.
103212415/2016 z 25.05.2016 úroky z omeškania zo súm, ktoré tvorili iba časť nezaplateného rozdielu

dane. Na základe odvolania žalovaný zrušil uvedené rozhodnutia a v ďalšom konaní daňový úrad vyrubil
úrok z omeškania jedným rozhodnutím z 18.10.2016 č. 10425946/2016 v sume 35.677,70 eur.4. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu daňového úradu uviedol, že vykonáva činnosť správcu
v konkurznom konaní, nie je účastníkom konania a ani zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods.1 zákona o
DPH, preto mu nie je možné ukladať povinnosti rozhodnutím. Rozhodnutie správcu dane má závažné

vady, bolo vydané inej osobe a nemôže byť schopné vyvolať právne účinky. V uvedenom prípade ide
o ničotný právny akt a v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR
sp.zn. 6A76/2001 a navrhol rozhodnutie daňového úradu zrušiť.

5. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu podané v odvolaní považuje za neopodstatnené. Uviedol,

že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že platobným výmerom určený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 nebol daňovým subjektom uhradený v ustanovenej
výške a v ustanovenej lehote, čo nepoprel ani žalobca v podanom odvolaní a preto považuje vyrubenie
úroku z omeškania za oprávnené a v súlade s príslušnými ustanoveniami § 154 až § 157 Daňového
poriadku, pričom podľa § 158 ods.5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu správcu dane postupuje
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších predpisov. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 47 ods.2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa
ktoréhosadaňovékonanieneprerušuje,pretobolopovinnosťousprávcudanezanezaplatenieurčeného
rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 vyrubiť úrok z omeškania.

6. Úrok z omeškania bol vyrubený v čase od vyhlásenia konkurzu, kedy v zmysle ustanovenia § 159

Daňového poriadku pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní, a preto
bol postup daňového úradu pri vyrubení úrokov z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej
hodnoty v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonov.

7. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou

sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 18.11.2016 č. 104326339/2016, ako aj rozhodnutia
daňového úradu a priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

8.Konštatoval,žepočassvojejdoterajšejhistóriežalobcanikdynebolplatiteľomdanezpridanejhodnoty
a v konkurznej veci úpadcu Metal Servis Centrum spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze so

sídlom Kukučínova 14, Košice vykonáva činnosť správcu v konkurze podľa ustanovení § 1 zákona č.
8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
v predmetnej daňovej veci nie je účastníkom daňového konania, resp. daňovým subjektom v zmysle
Daňového poriadku, ani zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v platnom znení, a tak mu nie je možné v tejto daňovej veci rozhodnutím ukladať povinnosti.

9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia interpretoval právne
predpisy zjavne contra legem, ktorý je neprípustné, resp. zneužívajúcim výkonom práva, ktorý nepožíva
právnu ochranu. Žalovaného o tom, že z ustanovenia § 159 Daňového poriadku vyplýva zámena v osobe
účastníka daňového konania ku dňu vyhlásenia konkurzu je podľa názoru žalobcu v rozpore nielen s

právnym, ale aj logickým uvažovaním.

10. Žalobca konštatoval, že síce podľa ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
sa daňové konanie síce neprerušuje, ale napadnuté rozhodnutie má charakter osobitného sankčného
rozhodnutia, resp. rozhodnutia vydaného v osobitnom sankčnom konaní (nie v štandardnom daňovom

konaní), ktoré by malo smerovať voči daňovému subjektu - úpadcovi (dlžníkovi) a nie voči správcovi
úpadcu, no mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené
alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, podľa ustanovení § 100 ods.2 písm.c) zákona o konkurze a
reštrukturalizácii sú z uspokojenia v konkurze vylúčené.

11. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného má také závažné vady, v dôsledku ktorých by nemal
mať žiadne právne účinky, nakoľko ide o ničotný právny akt, resp. paakt, keďže bol vydaný inej osobe
ako účastníkovi konania a takéto rozhodnutie nemôže byť schopné vyvolať právne účinky. Rovnako ako
v odvolaní poukázal na rozsudok Nejvyššího správního soudu z 22.07.2005 sp.zn. 6A76/2001.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 23.10.2017 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné
námietky sú takmer totožné ako v podanom odvolaní, s ktorým sa žalovaný riadne vysporiadal vo
svojom rozhodnutí. Nad rámec svojho odôvodnenia uviedol, že v zmysle ustanovenia § 159 Daňového
poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu za daňový subjekt koná správca vkonkurznomkonaní.Správcavkonkurznomkonanípreberávtomtoobdobíprávaapovinnostidaňového
subjektu upravené v Daňovom poriadku a osobitných predpisov (zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov). Z dôvodu, že úrok z omeškania bol správcom dane vyrubený

po vyhlásení konkurzu, správca dane vo výroku rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania uviedol
správcu v konkurznom konaní žalobcu, ktorý za daňový subjekt Metal Servis Centrum, spoločnosť s
ručením obmedzeným v likvidácii v období od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu koná. Na vznik
povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania v zmysle § 156 ods.1 Daňového poriadku nemá vplyv
možnosť uspokojenia alebo vylúčenia tejto sankcie z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods.2 písm.c)

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Pretože podľa § 47
ods.2 tohto zákona sa daňové konanie neprerušuje, vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na prebiehajúce
daňové konanie. Pretože podľa daňového poriadku daňovým konaním sa rozumie konanie, v ktorom sa
rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov a daňou sa okrem iného rozumie aj úrok z
omeškania, žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorý v rámci daňového
konania uložil sankciu (úrok z omeškania) daňovému subjektu (úpadcovi) a svoje rozhodnutie doručil

správcovi v konkurznom konaní konajúcemu za daňový subjekt.

13. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutých
rozhodnutí, oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Súd so súhlasom účastníkov konania pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

15. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice o vyrubení úrokov z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej
hodnoty, ktorý bol vyrubený platobným výmerom za zdaňovacie obdobie september 2008. Daňový

úrad vyrubil úrok z omeškania žalobcovi, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu Metal Servis
Centrum, spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, na ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 25.11.2015, č.j. 31K/36/2015. Medzi účastníkmi je sporné to, či daňové
úrady postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili úrok z omeškania správcovi konkurznej podstaty
v čase po vyhlásení konkurzu na úpadcu a nie úpadcovi.

16. Podľa § 156 ods.1 písm.a) Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa ods.2,
ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v
lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

17. Podľa § 158 ods.5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Uvedené ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

18. Podľa § 159 Daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe
daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do
zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných
predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a
iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností práv a povinností daňového subjektu

alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom
konaní namiesto daňového subjektu, sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

19. Podľa § 47 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové
konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom

konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach
však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej
schôdze veriteľov.

20. Podľa § 47 ods.4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd na iné konania, ktoré sa týkajú

majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.21. Z ustanovenia § 156 ods.1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť
daňovému subjektu, ktorý nezaplatil v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania. Keďže sa vyhlásením
konkurzu daňové konanie neprerušuje a po vyhlásení konkurzu možno začať aj nové daňové konanie

voči správcovi konkurznej podstaty, potom je podľa názoru súdu možné voči nemu aplikovať aj
jednotlivé ustanovenia daňového poriadku upravujúce vyrubenie dane, resp. úroku z omeškania. V
obdobnej právnej veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 17.02.2016 sp.zn.
2Sžf/19/2014,ktorýmvosvojomrozsudkuokreminéhokonštatoval:„Ustanovenie§158ods.5Daňového
poriadku nie je možné vykladať tak, že Daňový poriadok prestáva pre daňový subjekt v konkurze platiť.

Daňový poriadok sa uplatňuje, ale v spojení s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vzťahujúcimi sa na daňové konanie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorého aplikáciu v čase
po vyhlásení konkurzu na daňový subjekt odkazuje ustanovenie § 158 ods.5 Daňového poriadku,
nevylučuje aplikáciu daňového poriadku, obsahuje len niektoré kogentné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú
na postup v daňovom konaní v čase prebiehajúceho konkurzu.

V ustanovení § 159 Daňového poriadku sa uvádza, že počas konkurzu pri správe daní za daňový subjekt
koná správca v konkurznom konaní a v tom čase sa na neho vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku
a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Z tohto ustanovenia jasne
vyplýva, že aj v čase, keď je daňový subjekt v konkurze, platí preňho Daňový poriadok. Daňový poriadok
sa uplatňuje aj v čase trvania konkurzného konania, avšak v daňovom konaní už v mene daňového

subjektu koná správca v konkurznom konaní.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k daňovému konaniu obsahuje úpravu, že začaté
daňové konania sa neprerušujú (§ 47 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a rovnako možno po
vyhlásení konkurzu začať i nové daňové konania, a to z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom

účastníkom konania namiesto úpadcu je správca (§ 47 ods.4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyslovene pripúšťa možnosť po vyhlásení konkurzu začať nové
konanie voči správcovi konkurznej podstaty, pričom v tejto súvislosti nevylučuje aplikáciu žiadnych
ustanovení Daňového poriadku. Z ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku jednoznačne

vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť daňovému subjektu, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote
daň, úrok z omeškania.“

22. Súd v súlade s uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu, od ktorého nemá dôvod sa odchýliť,
považuje žalobnú námietku žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nulitné, pretože povinnosť

bola uložená nesprávnej osobe za nedôvodnú, pretože vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedený
žalobca ako správca v konkurznom konaní úpadcu Metal Servis Centrum, spoločnosť s ručením
obmedzeným v likvidácii, ktorému bol vyrubený úrok z omeškania a na ktorého prešli v súlade s
ustanovením § 159 Daňového poriadku práva a povinnosti úpadcu v čase od vyhlásenia konkurzu.

23. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol.

24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 tak, že žalobcovi, ktorý nemal v
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.