Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/539/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609214458.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a členov senátu
JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, zast. advokátom JUDr.
Petrom Škultétym, Heydukova 3, Bratislava, proti povinnému :Z. A., A. XXX/XX, XXX XX Z., vedenej
súdnymexekútoromMgr.ŠtefanomMarčekom,ExekútorskýúradsosídlomvLučenci,Jiráskova12,pod

sp.zn. EX 7329/09, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.5.2016, č. k. 5Er/720/2009-16

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 27.10.2009 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na
vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98,- eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 26.8.1999,

č.k. 18Zm/602/99. Dňa 25.1.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o
vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť
dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol

povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinnou.
Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase
podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis
Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn 18Zm/602/99.

3. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že
oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy
na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4
Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods.
2 písm. a), c), f) O.s.p.

5. V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s právnym posúdením veci
zo strany súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a toto rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s ústavou.

6. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým

radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu,
pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou
Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom
krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného
súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp.
ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s. ako právny vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na
vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol,
že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že
spoločnosť Transinvest, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter

zmenky a právny stav platný do 20.12.2015 (a vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie,
že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň
ajopatrovaťpodkladypreprípadnébudúcepreukazovanievlastnéhovzťahusjehodlžníkom-povinným.

7. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a
to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava
spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť

oprávneným označené podklady - spis základného konania.

8. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu
retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane,

ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný
vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného
uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a
zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný
akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j.

mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.

9. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny

predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od
nehovbudúcnosti(ajpouplynutímnohýchrokovodskončeniazákladnéhokonania)požadovaťsplnenie

ďalších predtým nevyžadovaných podmienok.

10. Exekučný titul bol vydaný v roku 1999 či znamená, že zmenka musela byť vystavená pred týmto
dátumom. V uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút
spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Zákona č. 40/1964

Zb. - Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej Zákona č. 255/8/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný Zákon
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal
inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006.V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde
opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to
vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.

11. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáha zmeny odvolaním napadnutého
rozhodnutia, žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto

ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.

12. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379

a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 82,98 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný
rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 26.8.1999, č.k. 18Zm/602/99. Poverenie bolo súdnemu

exekútorovi vydané dňa 27.10.2009. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil
návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol
zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

18. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu

na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

19. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

20. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku

1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.22. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp.zn.
18Zm/602/99, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej

inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

23. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 18Zm/602/99.

24. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však

exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

25. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 18Zm/602/99.

26. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.
18Zm/602/99, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom vykonania dôkazu
- oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného
poriadku a contrario).

27.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinnou (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,

že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho

dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté
uznesenie potvrdiť.

28. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

30.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).