Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209135
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112209135.15

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobkyne:
M. N., Z. K. Č.. XX, XXX XX Š., proti žalovanému: X. N., Z. N. Č.. XX, Z., o žalobe o určenie neplatnosti
závetu zo dňa 14. 02. 2011 a listiny o vydedení zo dňa 14. 02. 2011, takto

r o z h o d o l :

1.Súd žalobu zamieta.

2.Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca 1 O., žalobkyňa 2 N., žalobkyňa 3 M. a žalobkyňa 4 W. sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu súdu dňa 23. 03. 2012 domáhali proti žalovanému určenia neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2011
a listiny o vydedení zo dňa 14. 02. 2011 poručiteľa X., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX.

2.Žalobcovia v žalobe uviedli, že poručiteľ X., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX (ďalej len
"poručiteľ"). Všetci žalobcovia a žalovaný sú deti poručiteľa. Žalobcovia 1, 2 a žalovaný sú súrodenci,
majú rovnakého otca a matku. Žalobkyňa 3 je dcérou poručiteľa z jeho druhého manželstva s V.. A
žalobkyňa 4 je osvojenou dcérou poručiteľa počas druhého manželstva. Ako dedičia zo zákona po
poručiteľovi prichádzajú do úvahy všetci žalobcovia, i žalovaný, ako jeho deti. Žalovaný je najstarší syn
poručiteľa, ktorý s ním žil v byte na N. v Z.. V dedičskom konaní po poručiteľovi vedenom na Notárskom

úrade JUDr. Ľubomíra Vlhu, notára, pod sp. zn. Dnot 22/2011, predložil žalovaný závet napísaný dňa 14.
02. 2011 poručiteľom (5 dní pred smrťou poručiteľa), ktorým bol žalovaný ustanovený za dediča celého
majetku poručiteľa. Dňa 14. 02. 2011 napísal poručiteľ i listinu o vydedení žalobcov. Podľa žalobcov
závet i listina o vydedení boli sfalšované, podpis na týchto listinách nie je podpisom poručiteľa, ide o
napodobeninu jeho podpisu. Nevedeli uviesť kto listiny podpísal. Závet i listina o vydedení boli spísané
tesne pred smrťou poručiteľa, 5 dní pred jeho smrťou. Poručiteľ bol onkologicky chorý, bol v uvedenom

čase vo veľmi zlom zdravotnom stave, v danom čase už bol úplne nevládny, bez morfia nedokázal
existovať, už ani neprijímal potravu. Žalobcovia nepoznajú v listinách uvedených svedkov. Vzhľadom
na osobu žalovaného a jeho kriminálnu minulosť, mali žalobcovia podozrenie, že za falšovaním oboch
listín je žalovaný, a to z dôvodu, aby získal majetok po poručiteľovi sám a nemusel sa o majetok deliť
s ostatnými dedičmi, žalobcami. Žalobcovia mali s poručiteľom dobrý vzťah, boli s ním v pravidelnom
kontakte, preto sa im javí zámer poručiteľa ich vydediť ako prekvapivý, nepochopiteľný a nepravdivý.

Z dôvodu, že závet a listinu o vydedení nepodpísal poručiteľ, že dôvody vydedenia sú nepravdivé a
nekonkrétne, a existuje podozrenie o pravosti a pravdivosti oboch listín, majú žalobcovia za to, že obe
listiny sú podľa ustanovenia § 37, § 40 Občianskeho zákonníka neplatné pre ich rozpor s ustanovením
§ 476, § 469a Občianskeho zákonníka neplatné.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29. 09. 2014, čl. 40. Uviedol v

ňom, že žalobcovia a žalovaný prichádzajú do úvahy zákonní dedičia po poručiteľovi v 1. skupine.
Pri predbežnom vyšetrení pozostalosti po poručiteľovi bol žalovaný vyzvaný notárom, aby okreminého, predložil relevantné listiny k prejednaniu dedičstva. Žalovaný disponoval alografným závetom
a listinou o vydedení, obe ich predložil notárovi. Poručiteľ svoju poslednú vôľu prejavil pred dvomi
súčasne prítomnými svedkami uvedenými v listinách, ktoré boli prečítané. Poručiteľ pred svedkami

potvrdil, že listiny obsahujú jeho vôľu a ich obsah zodpovedá tomu, čo zamýšľal vyhlásiť. Poručiteľ
obe listiny vlastnoručne podpísal. Svedkovia oboch listín spĺňajú podmienky uvedené v ustanovení §
176e Občianskeho zákonníka. Identifikácia majetku, uvedená v listinách, ktorú namietajú žalobcovia ako
nekonkrétnu, je formuláciou bežne používanou a právnou praxou plne uznávanou. Žalovaný sa ohradil
k negatívnemu vykresleniu jeho osoby žalobcami. Uviedol, že ich vzťahy nie sú dobré, nie sú v kontakte,

nemal na nich ani telefónne čísla. Považoval žalobu za nedôvodnú, žiadal, aby žalobcovia, všetky v
žalobe namietané skutočnosti i preukázali, pretože podľa jeho názoru nie sú pravdivé. Žalovaný uviedol,
že býval s poručiteľom v byte na N. č. XX v Z., i so starou matkou, matkou poručiteľa, ktorá zomrela po
poručiteľovi v roku 2013.Poručiteľ zomrel doma. Bol v byte, keď poručiteľ podpisoval obe listiny. Poručiteľ
ich podpisoval v obývačke, žalovaný bol v inej izbe. Pri podpisovaní oboch listín poručiteľom boli obaja
svedkovia. Svedkovia boli poručiteľovi známi, ktorých pozná aj žalovaný. Nevedel uviesť, či ich zavolal

vtedy poručiteľ, alebo, či ho prišli sami navštíviť. Listiny nevyhotovil žalovaný, nevie kto ich vyhotovil.

4. Počas konania žalobcovia 1, 2, 4 zobrali žalobu späť, bez uvedenia dôvodov. Žalovaný so späť vzatím
žaloby súhlasil, preto súd uznesením č. k. 8C 73/2012 - 122 zo dňa 17. 02. 2017 konanie voči týmto
žalobcom zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd tak ďalej v konaní

pokračoval so žalobkyňou 3, označenou v záhlaví tohto rozsudku už ako žalobkyňa, ktorá uviedla,
že i naďalej trvá na podanej žalobe. Žalobkyňa, po zastavení konania v časti týkajúcej sa žalobcov
1, 2, 4, uviedla, že má záujem si zabezpečiť nového právneho zástupcu, ktorého si však následne
nezabezpečila.

5.Súd vykonal v tejto veci dokazovanie výsluchom žalobcu 1, žalobkyne 3 (neskôr označená
už iba žalobkyňa), žalovaného, svedkyne JF. (druhá manželka poručiteľa), oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými obomi stranami, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v dedičskom
spise Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 46D 141/2011, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania, po ustálení skutkového stavu veci, a po posúdení právnej
argumentácie oboch strán, ustálil nasledovné.

7. Z listiny označenej ako závet, predloženej žalobcami spolu so žalobou, čl. 10, súd zistil, že ide o

alografný závet zriadený tak, že ho napísala iná osoba ako poručiteľ, prostredníctvom mechanického
a elektronického zariadenia (napísaný na počítači a vytlačený v listinnej podobe) dňa 14. 02. 2011.
Dátum na listine je napísaný už rukou. Na listine, v strednej časti, sa nachádza podpis. V dolnej
časti listiny sa nachádza rukou napísané meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia svedkov, ich
podpis - W. K., I.. Z. N. Č.. V., K. č. XX, X, Z., I.. XX. XX. XXXX, a Z., I.. XX. XX. XXXX. E.

obsahu tejto listiny vyplýva, že za dediča celého majetku ustanovil poručiteľ žalovaného, ktorému
odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok (citácia z listiny).Obligatórnym znakom obsahu
závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. žalobkyňa namietala neplatnosť
tohto úkonu i z dôvodu, že nehnuteľný majetok uvedený v záveti je uvedený bez akýchkoľvek
identifikácie v zmysle katastrálneho zákona. Podľa názoru súdu, i takéto všeobecné určenie majetku, i

nehnuteľného, ktorý je predmetom dedenia, je v súlade so zákonom, pretože identifikácia nehnuteľnosti
(bytu) a vlastníctvo poručiteľa je zjavné z príslušného listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. V listine
uviedol, že žalovaný sa ako jediný o neho stará v čase jeho vážnej choroby a rovnako sa stará i o
poručiteľovu ťažko chorú matku. Počas celého konania, žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala, kto
napísal závet prostredníctvom mechanického a elektronického zariadenia (napísaný na počítači a

vytlačený v listinnej podobe) dňa 14. 02. 2011. Tieto skutočnosti na základe vykonaného dokazovania
nezistil súd. Žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala, kde bol tento závet zriadený, či v byte na N. č. XX v
Z., kde býval poručiteľ, tak ako to uvádzal žalovaný, alebo na akomkoľvek inom mieste a za prítomnosti
akých osôb. Žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala (napr. súkromným znaleckým posudkom z odboru
grafológie, alebo znaleckým posudkom ako listinným dôkazom, vyhotoveným znalcom na objednávku

žalobkyne, a nenavrhla doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z odboru grafológie za
účelom zistenia pravosti podpisu poručiteľa), svoje podozrenie, že podpis poručiteľa na tejto listine nie
je poručiteľov, že je prípadne sfalšovaný niekým iným (podozrievala žalovaného). Žalobkyňa nevedela
uviesť, ani preukázať, kto sú osoby, pred ktorými mal poručiteľ listinu podpísať. Žalobkyňa navrhla zaúčelom zistenia všetkých skutočností týkajúcich sa zriadenia závetu, vypočuť ako svedkov v danej veci
W. K. a V. Z., osoby, pred ktorými mal poručiteľ túto listinu podpísať. Súd po pripustení tohto návrhu
na doplnenie dokazovania, niekoľkokrát zabezpečoval prítomnosť týchto svedkov na pojednávania (súd

ich predvolával poštou, i políciou), avšak bezúspešne. Ich účasť na pojednávanie sa snažili zabezpečiť
ešte žalobcovia 1, 2, 4, pred zastavením konania voči nim, avšak rovnako bezúspešne.

8. Z listiny označenej ako vydedenie, predloženej žalobcami spolu so žalobou, čl. 9, súd zistil, že ide
o alograficky zriadenú listinu o vydedení tak, že ho napísala iná osoba ako poručiteľ, prostredníctvom

mechanického a elektronického zariadenia (napísaný na počítači a vytlačený v listinnej podobe) dňa
14. 02. 2011. Dátum na listine je napísaný už rukou. Na listine v strednej časti, sa nachádza podpis
poručiteľa. V dolnej časti listiny označenej ako svedkovia, sa nachádza rukou napísané meno a
priezvisko, bydlisko a dátum narodenia svedkov a ich podpis - W., I. č. X, Z., nar. XX. XX. XXXX,
V. Z., K. Č.. XX, Z., I.. XX. XX. XXXX. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že poručiteľ vydedil pre prípad
jeho smrti jeho deti, žalobcov. Uviedol v tejto listine, že O. a N. neprejavovali k dňu 14. 02. 2011

skutočný záujem, ktorí by mali ako jeho potomkovia prejavovať. Uviedol, že ide z ich strany o trvalý
nezáujem, ktorý pretrváva niekoľko rokov. Ďalej uviedol, že nenavštevovali ho, nezatelefonovali mu,
ani sa k nemu nijakým spôsobom nehlásia. M. a W. žili v čase rozvodu s jeho manželkou v spoločnej
domácnosti s ňou. Výsledkom rozvodového konania bolo, že byt, v ktorom s manželkou a deťmi
žili, a ktorý im v plnej výške kúpila jeho mama, ostal vo vlastníctve manželky. V zmysle súdneho

príkazu mu mala jeho manželka zabezpečiť náhradné bývanie, čo sa nestalo. Jediným riešením pre
neho bolo nasťahovať sa k jeho mame. Mal za to, že prípadný dedičský nárok, si môžu obe dcéry
uplatniť u jeho bývalej manželky, ktorej po rozvode zanechal všetko svoj vtedajší majetok. Ani jedno
z detí sa o neho v čase jeho choroby nestarali a nenavštevovali ho a navyše, W., vedie život v
rozpore s dobrými mravmi. Počas celého konania, žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala, kto napísal

závet prostredníctvom mechanického a elektronického zariadenia (napísaný na počítači a vytlačený v
listinnej podobe) dňa 14. 02. 2011. Tieto skutočnosti na základe vykonaného dokazovania nezistil súd.
Žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala, kde bola listina o vydedení zriadená, či v byte na N. č. XX v Z.,
kde býval poručiteľ, tak ako to uvádzal žalovaný, alebo na akomkoľvek inom mieste a za prítomnosti
akých osôb. Žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala (napr. súkromným znaleckým posudkom z odboru

grafológie, alebo znaleckým posudkom ako listinným dôkazom, vyhotoveným znalcom na objednávku
žalobkyne, a nenavrhla doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z odboru grafológie za
účelom zistenia pravosti podpisu poručiteľa), svoje podozrenie, že podpis poručiteľa na tejto listine nie
je poručiteľov, že je prípadne sfalšovaný niekým iným (podozrievala žalovaného). Žalobkyňa nevedela
uviesť, ani preukázať, kto sú osoby, pred ktorými mal poručiteľ listinu podpísať. Žalobkyňa navrhla za

účelom zistenia všetkých skutočností týkajúcich sa zriadenia závetu, vypočuť ako svedkov v danej veci
W. a V., osoby, pred ktorými mal poručiteľ túto listinu podpísať. Súd po pripustení tohto návrhu na
doplnenie dokazovania, niekoľkokrát zabezpečoval prítomnosť týchto svedkov na pojednávania (súd ich
predvolával poštou, i políciou), avšak bezúspešne. Ich účasť na pojednávanie sa snažili zabezpečiť ešte
žalobcovia 1, 2, 4, pred zastavením konania voči nim, avšak rovnako bezúspešne.

9. Z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 46D 141/2011, súd zistil, že Okresný súd
Bratislava II uznesením č. k. 46D 141/2011, Dnot 22/2011 zo dňa 28. 03. 2012, právoplatným dňa 13.
06. 2012, dedičké konanie v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Osp prerušil z dôvodu podania
predmetnej žaloby o určenie neplatnosti alografického závetu poručiteľa.

10. Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") poručiteľ môže závet buď
napísaťvlastnourukou,alebohozriadiťvinejpísomnejformezaúčastisvedkovalebovoformenotárskej
zápisnice.

11. Podľa ustanovenia § 476 ods. 2 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy
bol podpísaný, inak je neplatný.

12. Podľa ustanovenia § 476b OZ závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

13. Podľa ustanovenia § 476c ods. 1 OZ poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju
poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnýmisvedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom
a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.

14.Podľaustanovenia§476cods.2OZporučiteľvlistinesamusíuviesť,žeporučiteľnemôžečítaťalebo
písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje
jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

15. Podľa ustanovenia § 476e OZ svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony.

Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa
prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

16. Podľa ustanovenia § 476f OZ závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri
vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

17. Podľa ustanovenia § 477 OZ v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo
veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že
podiely sú rovnaké.

18. Podľa ustanovenia § § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a)
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných
závažných prípadoch,
b)

o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d)
trvalo vedie neusporiadaný život.

19. Podľa ustanovenia § § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

20. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2011 a listiny
o vydedení zo dňa 14. 02. 2011 poručiteľa s odôvodnením, že závet a listinu o vydedení nepodpísal
poručiteľ, že dôvody vydedenia v listine o vydedení sú nepravdivé a nekonkrétne, a existuje podozrenie

o pravosti a pravdivosti oboch listín, preto sú obe listiny podľa ustanovenia § 37, § 40 Občianskeho
zákonníka neplatné a to pre ich rozpor s ustanovením § 476, § 469a Občianskeho zákonníka.
22. Súd všeobecne vo veci určenia neplatnosti závetu uvádza, že závet je jednostranný právny úkon,
ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou rozhodla učiniť poriadok o svojom majetku
pre prípad smrti. Závetom poručiteľ, predpísanou formou, nakladá so svojim majetkom, realizuje

dispozíciusvojimmajetkompreprípadsmrtiinak,nežustanovujededičskýporiadokvzmysleustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 473 až § 475a - dedenie zo zákona). Dedenie zo závetu upravuje Občiansky
zákonník v siedmej časti - dedenie, tretej hlave - dedenie zo závetu, ustanovenia § 476 až § 480. Pre
spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Musí byť urobený
v predpísanej, zákonom požadovanej forme. Závet musí urobiť poručiteľ osobne a musí ísť o výslovný

prejav poručiteľovej vôle, aby nevzbudzoval žiadne pochybnosti o jeho obsahu. Závet môže napísať
každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Osoby staršie ako 15 rokov môžu
spísať závet holografný, alografný i vo forme notárskej zápisnice. Zákon ustanovuje pre spísanie závetu
prísne formálne požiadavky (náležitosti), ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu.
Závet musí byť vždy vyhotovený písomne. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý

musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho
úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až §
479 Občianskeho zákonníka. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň,
mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia§ 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval
dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný
závet holografný, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice. Alografným závetom je závet

nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaný strojom, inak mechanicky, inou rukou (inou
osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podpis
nemožno nahradiť strojom, pečiatkou, napísaním krížikov, či inak. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred
dvomi svedkami súčasne, pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu
poručiteľa a týmito dvomi svedkami musí byť závet i podpísaný. Toto vyhlásenie musí byť urobené v

jazyku, ktorému obaja svedkovia rozumejú a ktorý poznajú. Svedkami môžu byť iba osoby spôsobilé na
právne úkony, nemôžu byť osobami nevidomými, nepočujúcimi, nemými, nepoznajúcimi jazyk, v ktorom
je závet urobený a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. V zmysle ustanovenia § 476b Občianskeho
zákonníkazávetmožnourobiťajtak,žehoporučiteľnenapíševlastnourukou,alemusíhovlastnourukou
podpísať. Závet môže napísať iná osoba ako poručiteľ, alebo môže byť napísaný mechanickými, či v
súčasnostiskôrelektronickýmiprostriedkami,najmänapočítači,alevytlačenývpapierovejpodobe.Ideo

alografnýzávet,ktorýmusíporučiteľvlastnoručnepodpísaťapreddvomasúčasneprítomnýmisvedkami
výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závete tiež podpísať,
pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah poručiteľovho vyhlásenia a
nie obsah závetu. Vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Závet
musí obsahovať -určenie dediča, dedičov, určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. V

prípade závetu je určenie dediča, dedičov essentialia negotii, teda nevyhnutnou obsahovou náležitosťou
závetu. Ak by totiž uskutočnená písomnosť neobsahovala určenie dediča, dedičov, nešlo by o závet.
Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť,
či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov.
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Jedná sa najmä o ochranu maloletých potomkov,

ktorým sa musí zo zákona dostať po smrti poručiteľa aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona. Plnoletým potomkom sa musí zo zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
zákonného dedičského podielu. Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil.
Vydediťpotomkovmôžeporučiteľibazozákonneustanovenýchdôvodov,ktorésúuvedenév§469aOZ.
Ďalším obligatórnym znakom obsahu závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu.

Určenie podielov nie je nevyhnutne náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené,
platí, že podiely sú rovnaké. V závete možno určiť i konkrétne práva alebo veci, ktoré majú dedičia po
smrti poručiteľa nadobudnúť. Ak sa v závete nespomína a neodkazuje celý poručiteľov majetok, na časť
nedotknutú závetom nastupujú v dedení zákonní dedičia.
23. Súd ďalej vo všeobecnosti uvádza vo veci určenia neplatnosti listiny o vydedení nasledovné.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení
neopomenuteľného dediča (alebo viacerých dedičov dedičov) z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie
spĺňať materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z
dôvodov, upravených priamo v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa
môžu vzťahovať i na deti potomkov. Tými dôvodmi sú, a teda poručiteľ môže vydediť potomka - v rozpore

s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, trvalo
vedie neusporiadaný život. Uvedené zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú
materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o

vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať
dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav
vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť
deň, mesiac, rok podpísania. Listina o vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné
formálne náležitosti. Alografná listina o vydedení nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa,

je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou.
Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne
podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. Takto zhotovená listina o vydedení sa musí vyhotoviť
pred dvomi svedkami, ktorým sa listina prečíta a ktorí ju takisto podpíšu. Potomkovia, ktorí sú vydedení,
nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného

potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že
sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V takom prípade dedičské podiely prechádzajú na ich
deti (pravnukov). Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne,
podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž prílišsubjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť
široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. Inštitút
vydedenia umožňuje poručiteľovi zabrániť v dedení potomkom, ktorí sa správajú, konajú a chovajú

práve vyššie popísanými spôsobmi. Vydedení potomkovia majú, samozrejme, možnosť sa brániť voči
vydedeniu podaním žaloby na súd, popretím dôvodov, uvedených vo vydedení.
24. Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti závetu zo dňa 14. 02. 2011. Svoju
žalobu v tejto časti odôvodnila tým, že poručiteľ závet nepodpísal, že existuje podozrenie o pravosti
a pravdivosti podpisu poručiteľa v závete, že závet podpísala iná osoba ako poručiteľ, že v závete

nie je konkrétne uvedená nehnuteľnosť, ktorá tvorí pozostalosť (nie je riadne identifikovaná podľa
katastrálneho zákona), a preto závet považovala podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka za
neplatný,keďžejezriadenývrozporesustanovením§476Občianskehozákonníka.Súdpovyhodnotení
dokazovania v tejto veci, po vyhodnotení argumentácie oboch strán, ustálil (vyhodnotenie súd uviedol i
v bode 7 tohto rozsudku), že žalobkyňa v tejto časti neuniesla bremeno tvrdenia, ani dokazovania, že
napádanýprávnyúkonnespĺňazákonnéobsahovéaformálnenáležitosti.Žalobkyňažiadnymspôsobom

nepreukázala, že poručiteľ závet nepodpísal, že existuje podozrenie o pravosti a pravdivosti podpisu
poručiteľa v závete, nepreukázala kto závet podpísal, ak ho nepodpísal sám poručiteľ. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti tak súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

25. Žalobkyňa sa ďalej domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti aj listiny o vydedení zo dňa 14.

02. 2011 poručiteľa s odôvodnením, že listinu o vydedení nepodpísal poručiteľ, že dôvody vydedenia
v listine o vydedení sú nepravdivé a nekonkrétne, a existuje podozrenie o pravosti a pravdivosti tejto
listiny, preto je tento právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný, a to pre rozpor
s ustanovením § 469a Občianskeho zákonníka. Súd po vyhodnotení dokazovania v tejto veci, po
vyhodnotení argumentácie oboch strán, ustálil (vyhodnotenie súd uviedol i v bode 8 tohto rozsudku), že

žalobkyňa v tejto časti neuniesla bremeno tvrdenia, ani dokazovania, že napádaný právny úkon nespĺňa
zákonné materiálne a formálne náležitosti. Žalobkyňa žiadnym dôkazným spôsobom nepreukázala,
že poručiteľ listinu o vydedení nepodpísal, že existuje podozrenie o pravosti a pravdivosti podpisu
poručiteľa v závete, že je celá listina sfalšovaná, že dôvody, pre ktoré sa poručiteľ rozhodol žalobkyňu
ako svoju dcéru vydediť sú nepravdivé. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd žalobu v tejto

časti zamietol ako nedôvodnú.

26. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak,
že priznal úspešnému žalovanému, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, nárok na
náhradu trov konania v celej výške.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).