Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208579
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616208579.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: X. U., Q. XX.XX.XXXX, U.
U.. Y.. W. XX/XX, XXX XX A., štátna občianka SR, o zaplatenie škody v sume 650 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi škodu v sume 650 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo
sumy 650 Eur od 23.10.2009 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady

rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.07.2016 žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 650 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od
23.10.2009dozaplateniaanáhradutrovkonania.Vžalobetvrdil,žedňa24.06.2009bolamedzistranami
sporu uzavretá Zmluva o úvere č. 6463440, na základe ktorej žalobca (veriteľ) poskytol žalovanej
(dlžníčke) úver vo výške 350 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 300 Eur, t. j. spolu 650 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve v 10 mesačných splátkach
po 65 Eur, počnúc dňom 18.07.2009. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanej viackrát upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené
upozornenia žalovaná nereagovala. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok
v zmysle dohodnutých podmienok, porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratila výhodu

splátok, dlh žalovanej sa stal dňa 23.10.2009 splatným.

3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
mal podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému
podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného
oznámenia žalovaná nepoukázala v prospech zmluvy žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že

mala finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a
výdavky“. Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia zmluvy o úvere vedela, že
nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu.4. Okresný súd Lučenec Trestným rozkazom č. k. 22T/156/2010-78 zo dňa 14.07.2010 uznal žalovanú
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so svojím nárokom na náhradu spôsobenej

škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2010 a
vykonateľnosť dňa 04.08.2010. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu.
Právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo 24.06.2009 a nárok
bol uplatnený v premlčacej dobe.

5. Súd doručil žalovanej žalobu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 zák. č. 160/2015 Z.z.
(Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) a potvrdením o podanej žalobe do vlastných rúk spolu s
výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalovaná žalobu spolu
s výzvou a poučením prevzala dňa 05.10.2017, v stanovenej lehote sa k nej nevyjadrila. Žalobca sa
pojednávania nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil. Žalovaná predvolanie prevzala, neúčasť telefonicky

ospravedlnila jej neter däa 18.06.2018. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.

6. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 8C/183/2016-49 zo dňa 17.07.2017 súd žalobu
zamietol,žalovanejpriznalnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.NazákladeodvolaniažalobcuKrajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/212/2017-65 dňa 06.02.2018 rozsudok súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd mal preukázané, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila,
napriek výzve súdu, zostala nečinná, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu.

9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, podstatného
obsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduLučenecsp.zn.22T/156/2010, zmluvyoúvereč.6463440zo

dňa 24.06.2009, vyjadrenia žalobcu, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podstatného obsahu
spisu ČVS: ORP-121/OEK-LC-2010 a zistil tento skutkový stav:

10. Z Trestného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 22T/156/2010-75 zo dňa 14.07.2010 mal súd preukázané,
že žalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona, ktorého sa dopustila tým, že: „dňa 24.06.2009 vo Fiľakove v snahe získať neoprávnený
finančný prospech v žiadosti o úver č. 6463854Ž pre spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava uviedla
nepravdivé údaje o výške svojich výdavkov, na podklade ktorých jej bola žiadosť schválená a následne
toho istého dňa uzatvorila ako dlžník s označenou spoločnosťou zmluvu o úvere č. 6463440, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350 Eur, uvedenú sumu prevzala a zmluvne sa zaviazala,

že poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom uhradí v desiatich mesačných splátkach po 65 Eur,
napriek tomu však splátky neuhrádzala a spôsobila tak spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava
škodu vo výške 450 Eur pozostávajúcu z istiny úveru a zmluvne dohodnutého úroku. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2010. Žalobca bol v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku so
svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, žalovanej bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom a určená skúšobná doba v trvaní 1
(jeden) rok.“

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22T/156/2010, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka
- poškodeného P. A., Q.. XX.XX.XXXX - zástupkyne žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že táto pri

výsluchu dňa 26.04.2010 uplatnila voči žalovanej náhradu škody vo výške 450 Eur.

12. Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 24.06.2009 mal súd preukázané,
že žalovaná - dlžníčka uzatvorila so žalobcom - veriteľom zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 350 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný

poplatok 300 Eur, spolu 650 Eur v 10 mesačných splátkach po 65 Eur počnúc dňom 18.07.2009.

13. Žalobca v žalobe uviedol,že z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej poskytnutý úver splácať riadne
a včas, zosplatnil úver ku dňu 23.10.2009.14. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení účinnom ku dňu 24.06.2009 každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

17. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a
právnických osôb za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov
osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437 resp. v ďalších ustanoveniach
Občianskeho zákonníka (napr. § 769 až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej

zodpovednosti je: 1.protiprávny úkon, 2.spôsobenie škody, 3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže vzniknúť aj z porušenia iných povinností

uložených zákonom, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať na prípady záväzkovej aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za
škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku

1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu zo záväzkovo-právneho
vzťahu alebo o povinnosť uloženú zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinností)

a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
zákonného ustanovenia. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu
treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu
priečiacemusaobjektívnemuprávuakuškodeakokvýsledkutohtokonania.Príčinnousúvislosťoutreba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medi porušením

právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná
škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti
za škodu. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou

škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate
o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku.
Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti
dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza

do úvahy.

19. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná porušila právnu povinnosť tým, že uzatvorila
zmluvuoúvere,pričommuselavedieť, žeposkytnutéfinančnéprostriedkymusívrátiťspoluspríslušným
poplatkom a už v čase podpisu zmluvy vedela, že tak neučiní. Porušila tým povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy o úvere a zároveň sa dopustila aj prečinu úverového podvodu. Týmto konaním bola žalobcovi
spôsobená škoda - skutočná škoda vo výške 350 Eur, ktorú sumu žalobca formou úveru žalovanej
reálne poskytol, čím sa zmenšil jeho majetok, ako aj ušlý zisk 300 Eur, o ktorú sumu nedošlo k
zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku žalobcu - poškodeného. Spolu žalobcovi vznikla škoda vo výške 650
Eur. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že keby si žalovaná riadne plnila svoje povinnosti zo zmluvy o

úvere, žalobca by získal sumu 650 Eur. Žalovaná si povinnosť poskytnutý úver vrátiť nesplnila, preto
vznikla žalobcovi škoda vo výške 650 Eur. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel.20. Súd súčasne priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania.

21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne

a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č.

87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sa platia až do
zániku pohľadávku splnením (§ 559 Občianskeho zákonníka).

22. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

23. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne z priznanej istiny v súlade s § 216 ods. 2 C.s.p.
odo dňa splatnosti úveru t.j. dňa 23.10.2009 do zaplatenia.

24. V súlade so závermi uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15Co/212/2017-65 súd spor
neposudzoval ako spotrebiteľský vzhľadom na protiprávne konanie žalovanej, ktorá sa dopustila prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, preto jej súd nemohol poskytnúť ochranu
spotrebiteľky, nakoľko by došlo ku zneužitiu práva v prospech žalovanej a k neprimeranej ochrane

žalovanej.

25. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)

vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“
V tomto prípade bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.