Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/322/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208644
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5712208644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov 1/ H. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX/XX, V., 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, Q., 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXX/XX, V., 4/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, V., 5/ P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/
X, V., 6/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Q., 7/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XX/XX, V.,

8/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Z. XXXX/XX, Q., 9/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX/
XX, V., 10/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/X, V., 11/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. XXX,
J. Q., 12/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX/XX, V., 13/ X.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXXX/XX, Q., 14/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX/XX, Q., všetci žalobcovia zastúpení JUDr.
Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom v Q., Z. XX, proti žalovanému FARMAVET, s.r.o., so
sídlom v Martine, Sklabinská 20, IČO: 31 560 083, zastúpenému Advokátka kancelária Mrázovský &
partners, s.r.o. so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, o zaplatenie 11.794,57 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 8C/129/2012-520,
7C/129/2012zodňa25.júla2017vspojenísdopĺňacímrozsudkomč.k.8C/129/2012-539,7C/129/2012
zo dňa 25. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žiadnej zo strán nepriznáva
nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

Vo výroku o trovách konania štátu p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom bezdôvodné obohatenie podľa
veľkosti ich podielov (výroky I. - XIII.), žalovanému voči žalobcom 1/ až 14/ priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 60,68 %, štátu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu a vo zvyšku žalobu zamietol.
2) Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný užíva pozemky, ktorých podielovými
spoluvlastníkmi sú žalobcovia, bez právneho dôvodu, t. j. bez zmluvy o nájme. Žalovaný užíva
pozemky vo vlastníctve žalobcov, ktoré sa nachádzajú v areáli poľnohospodárskeho družstva. Žalovaný
spochybňoval žalobcami požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Užívaním pozemkov žalobcov

získal žalovaný majetkový prospech vo výške ekvivalentu, ktorý sa rovná cene nájmu za sporné
pozemky. Súd vypočítal výšku odplaty za užívanie ako priemer súm nájomného, ktoré určili znalci vo
svojich znaleckých posudkoch. Hodnoty odplaty za užívanie sa líšili vzhľadom k tomu, že každý znalecpodľa svojej úvahy (zohľadňujúc ekonomické, polohové a fyzické faktory) môže používať rozdielne
hranice koeficientov. Súd považuje za spravodlivý kompromis, aby sa výška takto znalcami určených
hodnôt spriemerovala. Týmto spôsobom súd dospel k výslednej sume náhrady vo výške 0,236 € za 1 m2

za rok. Zohľadňujúc princípy uvedené v čl. 17 CSP súd nepristúpil k nariadeniu (doplneniu) znaleckého
dokazovania. Pri určovaní výšky odplaty za užívanie pozemkov súd neprihliadal na potvrdenia iných
poľnohospodárskych subjektov, ktoré predložil žalovaný, pretože uvedené potvrdenia neobsahovali
údaje o tom, o aký druh pozemkov sa jedná, kde sú umiestnené, teda, či v zastavanom území obce,
mimo zastavaného územia obce, či sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ alebo nie a nie

sú ani datované. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podali, čo do výrokov I. až XIV. a do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku
zamietol dopĺňacím rozsudkom, odvolanie žalobcovia a navrhli, aby súd vyhovel ich nároku a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Napadnutý rozsudok považovali za vecne správny, no
nesúhlasili s výpočtom bezdôvodného obohatenia. Aby súd dospel k správne zistenej hodnote, musí

sčítať hodnoty určené znalcom Ing. Gregušom a svedkom Doc. Ing. W., Csc. pre jednotlivé kategórie a
tie následne vydeliť a tak zistiť aritmetický priemer. Zistená hodnota by bola tak 0,3065 Eur/m2/rok. Táto
skutočnosť by následne mala vplyv aj na náhradu trov konania. Poukázali na to, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

4) Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súd procesne bezchybným spôsobom rozhodol, že výška odplaty
za užívanie sa určí ako priemer súm nájomného, ktoré určili znalci vo svojich znaleckých posudkoch.
Navrhol rozsudok potvrdiť.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal, vo zvyšnej časti (výroky I. - XIV. a výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol
dopĺňacím rozsudkom) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách
konania štátu ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne
posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo
strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa

nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Žalobcovia fakticky namietajú iba výšku poskytnutej náhrady, ktorá bola vypočítaná na základe
nesprávneho vzorca. Súd v tejto veci považuje za potrebné uviesť, že užívateľ cudzej veci bez právneho
dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsahu ktorého plnenia, ak tento

nie je stanovený predpisom je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť
v danom mieste a za porovnateľné užívanie (prenajatie veci). Za najdôležitejšie súd považuje uviesť, že
pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce dané miesto, čas a porovnateľné užívanie
veci.
8) V tomto prípade sa odvolací súd celkom stotožnil so zvoleným výpočtom súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie použil hodnoty zo znaleckých posudkov, ktoré následne spriemeroval, čo aj podľa názoru
odvolacieho súdu lepšie vystihuje hodnotu bezdôvodného obohatenia ako keby súd iba selektívne
povyberal niektoré znalcami uvádzané sumy a tie spriemeroval tak ako to uvádzajú odvolatelia. Svoj
postup riadne zdôvodnil priamo v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s takýmto výpočtom v plnom
rozsahu stotožnil, pričom takéto rozhodnutie nebolo možné vyhodnotiť ako arbitrárne, či svojvoľné.

9) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, v tejto súvislosti odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že
zásaduúspechuvoveci(§255CSP)trebauplatniťajnakonania,vktorýchvýškaplneniazávisíodúvahy
súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešných žalobcov,
ak im bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Odborná otázka posudzovaná znalcom

môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt,
že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcov v takejto veci preto bolo potrebné považovať za
plne procesne úspešných, čo do nároku na bezdôvodné obohatenie, keďže mali úspech čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu, záviselavýlučne od znaleckého posudku a úvahy súdu (nárok na plnú náhradu trov konania by sa priznával iba
z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku). V zásade by žalobcovia mohli mať nárok na
náhradu trov konania, no žiadali, aby súd prihliadol na ust. § 257 CSP a nepriznal nárok na náhradu trov

konaniažiadnejzostránaodvolacísúdtakémutonávrhužalobcovvyhovel,keďmalzato,ženepriznanie
náhrady trov konania žiadnej zo strán je spravodlivé a zákonné pre obe strany, t. j. tak žalobcov, ako
aj žalovaného.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, nakoľko

žalobcovia mali v odvolacom konaní úspech iba čiastočný, rozhodol súd, že žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).