Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/755/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237272
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113237272.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Korytár s.r.o., so sídlom Trnave 917 01, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 272,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/146/2014-41 zo dňa 24. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku
dojednanú v zmluve o úvere za neprijateľnú, z r u š u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 114,28
eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 31.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v Zmluve o úvere č. 4101072749 zo dňa 25.01.2011 v bode 54. a to úrok vo výške 47% ročne,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu
nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 52

ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, 8aa ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 3, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili dňa
25.01.2011 úverovú zmluvu č. 4101072749, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 494,-
eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 8 mesačných splátkach vo výške 77,54 eur počnúc

prvou splátkou dňa 25.02.2011 a lehota splatnosti bola dojednaná na 14.09.2011. Úroky boli dojednané
vo výške 47% ročne a RPMN vo výške 60%. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 425,08 eur, z ktorej
sumy žalobca započítal 293,03 eur na istinu, 76,78 eur na úroky, 26,87 eur na poistenie a 28,40 eur na
upomienky (5x4 eur + 1x12,40 eur). Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uplatňované ročné úroky
vo výške 47% za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na ich výšku a dobré mravy a navyše
priemerná RPMN za 4. štvrťrok roku 2010 bola pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných na obdobie

od 6 do 12 mesiacov vo výške 41,39 %, v zmluve bola dojednaná až vo výške 60%, pričom žalobca
nemá nárok na úroky a poplatky. Uviedol, že žalobca nebol oprávnený zo sumy uhradenej žalovaným
vo výške 425,08 eur započítať si žiadnu sumu na úroky, bol oprávnený si započítať len sumu na istinu,
na poplatok za poistenie vo výške 26,87 eur, poplatok za jednu upomienku vo výške 4,- eur, a rovnako
bol oprávnený žalovať len poplatok za poistenie vo výške 14,49 eur, ako aj na zvyšok istiny. Súd prvej
inštancie považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú len v časti sumy 114,28 eur. Ďalej uviedol, že

žalobcamoholpožadovaťodžalovanéholensplatenieistinyvovýške494,-eur(293,03ktorésizapočítal
+ 200,97 eur ktoré žaloval), poistenia vo výške 41,36 eur (26,87 eur ktoré si žalobca započítal + 14,49eur ktoré žaloval) + 4 eurá za jednu upomienku, ktorej odoslanie žalobca zdokladoval. Žalobca tak mal
nárok na sumu 539,36 eur (494,- eur istina + 41,36 eur poistenie + 4,- eur upomienka) a keďže žalovaný
mu uhradil sumu 425,08 eur, potom súd prvej inštancie žalobe žalobcu v sume 114,28 eur ako dôvodne

podanejvyhovelavozvyškužalobuzamietol.Zároveňpriznalžalobcoviajúrokyzomeškaniavzákonnej
výške podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995
Z.z., a to od podania žaloby, teda od 31.10.2013, nakoľko žalobca nezdokladoval, kedy žalovanému
upomienku doručil a aj samotný právny zástupca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca si uplatňuje
úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, ktorá bola podaná až dňa 31.10.2013 a nie 11.10.2013. Vo

zvyšnej časti úrokov z omeškania (od 11.10.2013 do 30.10.2013) súd prvej inštancie žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 OSP a keďže žalovaný bol úspešný v rozsahu 16% (keď
súd priznal z celkovej žalovanej sumy 42%, od 42% úspechu žalobcu bolo potrebné odpočítať jeho
neúspech v rozsahu 58%, teda celkový úspech na strane žalovaného určil v rozsahu 16%). Žalovanému
však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd prvej inštancie nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku do určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podal písomne v
zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výroku, v ktorom určil, že zmluvné podmienky uvedené v Úverovej zmluve č. 4101072749 zo dňa
25.1.2001 v bode 54 a to úrok vo výške 47% ročne sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti, zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o zákonné náležitosti predmetnej

zmluvy, táto bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 53 zákona č. 40/1964 Zb., ako aj ustanoveniami
zákona č. 258/2001 Z.z. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach. Žalobca
bol toho názoru, že v danom prípade súd prvej inštancie presiahol oprávnenie, resp. povinnosť danú mu
rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora v prípadoch „Oceáno" a „Cofidis" (novšie „Pannon GSM" a
„Asturcom") ex offo posudzovať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zo strany žalobcu

nedošlo k zmene žaloby, z priebehu súdneho konania je zrejmé, že súd strany sporu neoboznámil s
možným posúdením neprijateľnosti podmienok. Preto mal za to, že súd prvej inštancie tak rozhodoval
nad rámec žalobného návrhu a tým odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k neprijateľnosti podmienok,
t.j. odňal mu možnosť konania pred súdom.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP") preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd

určil zmluvnú podmienku dojednanú v zmluve o úvere za neprijateľnú, je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. d) CSP zrušiť.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie

vydal dňa 24.11.2014, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. V zmysle citovaného ustanovenia je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia,
ktoré môžu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa
výraz „neprijateľná podmienka". Neprijateľné podmienky sú v spotrebiteľských zmluvách exemplárne

uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.06.2011, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovaťodplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

9. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou

povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

11. Zákon č. 129/2010 Z.z. priniesol zmenu pôvodného znenia ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka tak, že sa zaviedla nová úprava spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od prechádzajúceho
znenia sa limitácia výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka týka už všetkých zmlúv o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov,
teda vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných
plnení spotrebiteľom od 01.06.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, bez ohľadu na to, aký

subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov" sa prihliada na
okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zohľadňuje sa teda
finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých
finančných prostriedkov a lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

12. Občiansky zákonník zaviedol úpravu
hornej hranice výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, pretože zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch túto výšku už priamo nelimituje. Veriteľovi len ukladá povinnosť informovať
spotrebiteľa o odplate a o sankciách spojených s oneskoreným vrátením finančných prostriedkov.
Celkovú výšku odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky predsa však vyjadruje ročná percentuálna

miera nákladov - RPMN (§ 19), ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. Ustanovenie § 19 jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno, a aké nemožno použiť
na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte RPMN sa vychádza z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
zostane platná po dohodnutú dobu a spotrebiteľ si bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
ustanovených v tejto zmluve.

13. Následne zákonodarca výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
reguloval zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa nanovo upravila najvyššia prípustná odplata, ktorú môže
spotrebiteľ znášať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, bez ohľadu na právnu formu poskytnutia.
Najvyššia možná výška odplaty sa preto týka všetkých druhov a typov úverov a pôžičiek, na akúkoľvek

formu požičiavania peňazí spotrebiteľom (bez ohľadu na to, či pôjde o úver, pôžičku, odloženú platbu,
lízing, povolené prečerpanie a podobne). Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate
a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, najvyššia prípustná výška odplaty je ustanovená v nariadení
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z. Podľa dôvodovej správy k tomuto
nariadeniu, ktoré nadobudlo účinnosť 01.06.2014, je neudržateľné tolerovať poskytovanie peňažných

prostriedkov spotrebiteľom bez akéhokoľvek obmedzenia výšky celkovej odplaty.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že s ohľadom na znenie ust. § 53 ods. 6 OZ je
treba vychádzať z toho, že ak v spotrebiteľskej zmluve odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu je takéto dojednania pre rozpor so zákonom neplatné . Súd

po zistení, že žalobca uplatňuje nárok na odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške
prevyšujúcej najvyššiu prípustnú hranicu určenú vo vykonávacom predpise, takýto nárok nemôže
priznať. Z uvedeného dôvodu súd nehodnotí, či dojednanie strán sporu ohľadom odmeny za poskytnutie
peňažných prostriedkov, je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods.1 až 5 OZ. Rozhodujúcim je zistenie, či odplata prevyšuje alebo neprevyšuje najvyššiu prípustnú
odplatu.Vkladnomprípadeniejenaúvahesúdu,či takétodojednaniespôsobujeznačnúnerovnováhuv
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . Priamo zo zákona vyplýva, zákaz

prevýšenia najvyššej prípustnej odplaty bez toho, aby sa súd zaoberal hodnotením tohto ustanovenia
zmluvy z hľadiska dodržania rovnováhy zmluvných podmienok. Pokiaľ súd prvej inštancie odplatu za
poskytnutie peňažných prostriedkov a to úrok vo výške 47 % ročne z tohto pohľadu hodnotil a zaoberal
sa tým, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, takýto výrok odvolací súd považoval za nadbytočný.
Takéto ustanovenie zmluvy je treba považovať podľa § 39 OZ za neplatné, pretože odporuje zákonu a

nie je potrebné ho v súdnom rozhodnutí hodnotiť z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní nárok na ich náhradu
nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. O výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol súd prvej inštancie z úradnej moci bez toho, aby sa

žalovanýdomáhalvydaniatakéhotorozhodnutia.Odvolaniežalobcusmerovalolendovýrokutýkajúceho
sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vyhovujúci ani zamietajúci výrok odvolaním napadnuté
neboli. Žalovaný v tomto smere v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nemal
žiadne námietky. Uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za dôvody hodné zreteľa, pre ktoré
nepovažoval za spravodlivé priznať žalobcovi vo vzťahu k žalovanému, ktorý v tomto smere žalobcovi

nijako neodporoval, trovy odvolacieho konania .

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).