Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200240
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: VAŠA s.r.o., Andreja Hlinku 86,
Nováky, IČO: 36 318 990, zastúpeného JUDr. Rastislavom Hanulákom, advokát advokátskej kancelárie
Capitol Legal Group, s.r.o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500 o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680022567/2017/STA zo dňa 4.5.2017 a Colného
úradu Trenčín č. 680041170/2016 zo dňa 17.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 680041170/2016 zo dňa 17.8.2016 a rozhodnutie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680022567/2017/STA zo dňa 4.5.2017 z r u š u j e
a vec v r a c i a Colnému úradu Trenčín na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Colného úradu Trenčín č.
680041170/2016 zo dňa 17.8.2016 a žalovaného č. 680022567/2017/STA zo dňa 4.5.2017, ktorým
žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu
Trenčín (ďalej len správca dane), ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi spotrebnej dane z elektriny určený
nový základ spotrebnej dane z elektriny za obdobie rokov 2012, 2013, 1-5/2014 a 12/2015 a za rovnaké
zdaňovacie obdobia vyrubený rozdiel spotrebnej dane z elektriny v celovej sume 1.183,72 €.

2.Žalobcanesúhlasilsnapadnutýmirozhodnutiamiprenesprávneprávneposúdenieveci,nedostatočne
zistený skutkový stav a porušenie procesných ustanovení (§191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP), v dôsledku
ktorých bol poškodený na svojich právach. V rozhodnom období bol držiteľom osvedčenia o registrácii
na spotrebnú daň a mal postavenie platiteľa dane ako elektroenergetický podnik, ktorý nielen vyrábal
elektrinu zo slnečnej energie, ale zároveň aj odberal elektrinu na účely konečnej spotreby. Platba dane
sa uskutočňuje buď cestou dodávateľa energie, ktorý ju predáva konečnému spotrebiteľovi za cenu
spolu s daňou alebo ju platí sám elektroenergetický podnik ako konečný spotrebiteľ, ak je registrovaný

ako platiteľ dane, o čom predloží platiteľ svojmu dodávateľovi príslušné osvedčenie, kedy nadobúda
elektrinu bez dane. Vždy sa však uplatní pravidlo, že za jednu a tú istú jednotku elektriny sa platí daň
len raz. Ak ale elektroenergetický podnik nepredloží svojmu dodávateľovi osvedčenie, čo je aj tento
prejednávaný prípad, dodávateľ mu dodá elektrinu spolu s daňou. Preto mal za to, že spotrebnú daň už
uhradil prostredníctvom svojho dodávateľa v rozsahu celej svojej koncovej spotreby. Účel zákona tak
zostal zachovaný a daň bola riadne zaplatená. Opačný prístup, ktorý zvolili správne orgány, je značne

formalistický a znamená porušenie zákazu dvojitého zdanenia, ktorý nie je riešiteľný ani cestou vrátenia
dane (§ 13 ods. 8 zákona o spotrebnej dani).3. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca je platiteľom dane z elektriny,
ktorému daňová povinnosť vzniká dňom spotreby jemu dodanej elektriny. Nadobudnutie elektriny s
daňou si zavinil sám žalobca opomenutím povinnosti podľa § 11 ods. 7 zákona o

spotrebnej dani z elektriny, v dôsledku čoho ho jeho dodávateľ považuje za konečného spotrebiteľa a
účtuje mu cenu s daňou. Nákup elektriny s daňou však nezbavuje žalobcu jeho daňovej povinnosti. V
tejtosúvislostižalovanýpoukázalnaznenie§13ods.8vzneníúčinnomdo31.12.2013,ktorýumožňoval
žalobcovi vrátiť daň prostredníctvom svojho dodávateľa elektriny, platiteľa dane. Žalobcom uvádzaný
spôsob zaplatenia dane podľa názoru žalovaného naráža na znenie § 55 ods. 1 zákona č. 563/2009

Z.z., podľa ktorého sa daň platí správcovi dane.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov
podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

6. Žalobcovi bolo dňa 26.7.2011 vydané osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z elektriny a súčasne

bol registrovaný ako daňový dlžník s prideleným registračným číslom SK66671100006.

7. Daňová kontrola vykonaná u žalobcu bola zameraná na zistenie skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie spotrebnej dane z elektriny za obdobie rokov 2012 až 2015, a trvala od 28.7.2015 do
21.6.2016.

8. Predmetom preverovania bola aj elektrina odobraná a spotrebovaná žalobcom pre vlastnú spotrebu
ako elektroenergetickým podnikom, ktorý vyrábal elektrinu zo slnečnej energie, z ktorej skutočnosti
žalobcovi vznikla daňová povinnosť.

9. V daňových priznaniach na spotrebnú daň z elektriny žalobca za obdobie od 1/2012 do 5/2014 uviedol

nulovú daňovú povinnosť a za obdobie 12/2015 daň v sume 323,49 €. V daňových priznaniach nebolo
uvedené žiadne množstvo elektriny, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť spotrebou.

10. Konateľ žalobcu Jozef Gombarčík počas výsluchu dňa 14.6.2016 priznal porušenie povinnosti
predložiť svojmu dodávateľovi elektriny Osvedčenie o registrácii žalobcu ako platiteľa dane z elektriny,

v dôsledku čoho nakúpil elektrinu už s daňou, čím si splnil prostredníctvom svojho dodávateľa svoju
daňovú povinnosť voči štátu a daň zaplatil v cene nadobudnutej elektriny.

11. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 680030858/2016 zo dňa 16.6.2016, ktorý bol
spoločne s výzvou na vyjadrenie sa doručený žalobcovi 21.6.2016.

12. Žalobcove pripomienky k protokolu, ktoré boli zhodné so žalobnými dôvodmi, boli prerokované dňa
3.8.2016 na ústnom pojednávaní.

13. Napadnutým rozhodnutím správcu dane zo dňa 17.8.2016 bol žalobcovi určený rozdiel na spotrebnej
dani z elektriny z dôvodu, že v daňových priznaniach uviedol nulovú, resp. nižšiu daň ako mal uviesť.

14. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 4.5.2017, ktorým bolo prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdené. Obranu žalobcu o úhrade spotrebnej dane cez dodávateľa
elektriny v cene elektriny žalovaný neposúdil ako splnenie si vlastnej daňovej povinnosti žalobcom.
Poukázal na znenie ustanovenia § 13 ods. 8 v znení účinnom do 31.12.2013, ktoré umožňovalo vrátenie

dane v závislosti od dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

15. Podľa § 1 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu (ďalej len
zákon) tento zákon upravuje zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou (ďalej len
"daň") na daňovom území.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. p) zákona na účely tohto zákona sa rozumie elektroenergetickým podnikom
podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať v energetike podľa osobitného predpisu, 9) a ktorý elektrinu
vyrába alebo ktorý je prevádzkovateľom prenosovej sústavy elektriny 10) alebo osoba, ktorá vyrábaelektrinu podľa osobitného predpisu, 10a) podnikateľ, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej sústavy
elektriny, 10b) alebo podnikateľ, ktorý je obchodníkom s elektrinou.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona daňová povinnosť vzniká dňom :
a) dodania elektriny na daňovom území konečnému spotrebiteľovi elektriny,
b) spotreby elektriny na daňovom území elektroenergetickým podnikom.

18. Podľa § 10 ods. 1 písm. zákona osobou povinnou platiť daň z elektriny (ďalej len "platiteľ dane z

elektriny") je na účely tohto zákona
a) osoba, ktorá dodala elektrinu na daňovom území konečnému spotrebiteľovi elektriny
b) spotrebovala elektrinu na daňovom území a ktorá je elektroenergetickým podnikom.
19. Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona osoba podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a), c) až f), ktorá
chce vykonávať činnosti podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a), c) až f), je povinná požiadať colný úrad
o registráciu platiteľa dane z elektriny.

20. Podľa § 11 ods. 7 zákona platiteľ dane z elektriny je povinný predložiť dodávateľovi elektriny
osvedčenie o registrácii platiteľa dane z elektriny vydané colným úradom podľa odseku 5 pred prvým
odberom elektriny. Dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu bez dane osobe bez predloženia
osvedčenia o registrácii platiteľa dane z elektriny.

21. Podľa § 13 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2013 daň možno vrátiť aj platiteľovi dane z
elektriny, ak už daň zaplatil a ak daň vypočítal
a) platiteľ dane z elektriny v neprospech odberateľa elektriny, ktorému vyhotovil dobropis,
b) platiteľ dane z elektriny vo svoj neprospech,

c) colný úrad v neprospech platiteľa dane z elektriny, o čom písomne informuje platiteľa dane z elektriny.

22.Podľa§13ods.8zákonavzneníúčinnomod1.1.2014daňmožnovrátiťajplatiteľovidanezelektriny,
ak už daň zaplatil a ak daň vypočítal
a) platiteľ dane z elektriny v neprospech odberateľa elektriny, ktorému vyhotovil dobropis; daň nemožno

vrátiť za obdobie, počas ktorého bola elektrina dodaná oprávnenému spotrebiteľovi elektriny, ktorý
nepostupoval podľa § 8 ods. 10 alebo platiteľovi dane z elektriny, ktorý nepostupoval podľa § 11 ods. 7,
b) platiteľ dane z elektriny vo svoj neprospech,
c) colný úrad v neprospech platiteľa dane z elektriny, o čom informuje platiteľa dane z elektriny.

23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané
rozhodnutia orgánov verejnej správy nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci.

24. V prejednávanom prípade zostala medzi účastníkmi konania spornou okolnosť, či si žalobca v
súvislostiselektrinou,ktorámuboladodanáanímspotrebovaná,riadnesplnilvlastnúdaňovúpovinnosť.

25. S poukazom na dôkazy vykonané správnymi orgánmi bolo zistené, že žalobca je
elektroenergetickým podnikom vyrábajúcim elektrinu zo slnečnej energie a registrovaným platiteľom
spotrebnej dane z elektriny, ktorý svojim dodávateľom elektriny, ktorú využíval na vlastnú spotrebu, včas
nepredložil osvedčenie o registrácii v zmysle § 11 ods. 7, aby mohol v rozhodnom zdaňovacom období

odoberať elektrinu bez dane. Žalobca tak pre vlastné účely vlastným zavinením spotreboval elektrinu,
za ktorú zaplatil cenu s daňou. Pritom postup dodávateľa, ktorý považoval žalobcu za konečného
spotrebiteľa a preto mu účtoval cenu navýšenú o daň z elektriny, bol v súlade s ustanovením § 11 ods.
7 zákona. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalobcov dodávateľ elektriny ako platiteľ dane nemôže žiadať
vrátenie dane z elektriny, ktorú mu žalobca oprávnene zaplatil ako súčasť kúpnej ceny, podľa § 13 ods.

8 zákona v znení účinnom do 31.12.2013. V tomto prípade je navyše na vrátenie dane oprávnený jedine
žalobcov dodávateľ, čo znamená, že vrátenie dane žalobcovi je plne závislé od jeho dodávateľa, a
teda od okolností, ktoré žalobca nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. Nemožnosť uplatnenia inštitútu
vrátenia dane na čas po 31.12.2013 zreteľne vyplýva zo znenia ustanovenia § 13 ods. 8 zákona v znení
účinnom od 1.1.2014, ktorý výslovne zakazuje pri nedodržaní postupu podľa § 11 ods. 7 zákona už

zaplatenú daň vrátiť.

26. Z vyššie uvedených dôvodov sa tak žalobca vlastným zavinením dostal do situácie, keď v prípade
zaplatenia vyrubenej dane by daň zaplatil dvakrát. Možno prisvedčiť názoru žalobcu, že napadnutýmirozhodnutiami bol porušený zákaz dvojitého zdanenia. Dvojité zdanenie spočíva v tom, že žalobca
uhradil daň z elektriny po prvýkrát v kúpnej cene dodanej a spotrebovanej elektriny, a po druhýkrát by
ju musel zaplatiť na základe preskúmavaných rozhodnutí.

27. Formálne žalobca neuviedol v daňových priznaniach žiadnu daň, ktorá by mu vznikla v súvislosti
so spotrebou elektriny elektroenergetickým podnikom. Ide o dôsledok jeho protiprávneho konania,
keď nepredložil svojim dodávateľom osvedčenie o registrácii, pre ktorú skutočnosť bol považovaný
za konečného spotrebiteľa. Materiálne si však svoju daňovú povinnosť splnil prostredníctvom svojich

dodávateľov, ktorým zaplatil za dodávky elektriny kúpnu cenu navýšenú o daň, čím bol naplnený účel
zákonaosplnenísidaňovejpovinnostivočištátnemurozpočtuvsúladesustanovením§9a§10zákona.

28. Prezentovaný výklad je tiež v súlade so zákonnou úpravou spôsobu platenia dane z elektriny.
Z ustanovenia § 9 a §10 zákona vyplýva, že daň platí buď dodávateľ elektriny, ktorú dodáva
končenému spotrebiteľovi alebo elektroenergetický podnik, ktorý je registrovaným platiteľom dane. V

oboch prípadoch to znamená, že „skutočným platiteľom dane“ je konečný spotrebiteľ, za ktorého sa
považuje aj elektroenergetický podnik, ktorý využíva nakúpenú elektrinu pre vlastnú spotrebu a nesplní
si svoju povinnosť podľa § 11 ods. 7 zákona ako je to v prejednávanom prípade, a ktorý v konečnom
dôsledku preto zaplatí daň v kúpnej cene elektriny (kúpna cena navýšená o daň). Uvedený právny
výklad reflektuje požiadavku, aby sa za jednu a tú istú jednotku elektriny zaplatila daň iba raz, pričom

jej platiteľom je buď dodávateľ elektriny konečnému spotrebiteľovi alebo elektroenergetický podnik
spotrebujúci elektrinu pre vlastnú potrebu, ktorý je registrovaný na účely platby dane a ktorý si splnil
svoju povinnosť podľa § 11 ods. 7 zákona. Pre žalobcu to má ten následok, že platí daň buď len ako
spotrebiteľ prostredníctvom svojho dodávateľa (§ 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 zákona)
alebo len ako samoplatiteľ v postavení elektroenergetického podniku (§ 10 ods. 1 písm. b) zákona), ale

nikdy nie z oboch titulov naraz pre zákaz dvojitého zdanenia.

29. V súdenom prípade možno prijať záver, že ak sa žalobca (elektroenergetický podnik) pri odbere
elektriny svojim dodávateľom nepreukázal osvedčením o registrácii na spotrebnú daň, tí ho v súlade
so zákonom považovali za konečného spotrebiteľa, ktorému predávali elektrinu za cenu s daňou.

Nakoľko žalobca zaplatil kúpnu cenu navýšenú o daň z elektriny, oprávnene považoval svoju daňovú
povinnosť, ktorá mu vznikla z titulu spotreby elektriny na vlastnú spotrebu (§9 ods. 1 písm. b) zákona)
za vysporiadanú prostredníctvom svojho dodávateľa, od ktorého nakupoval elektrinu s daňou, a preto
jeho jedinou možnosťou nápravy bola cesta súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutia podľa § 191

ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie s tým, že ten bude v
ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).

31. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

32. V konaní plne úspešnému žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú
sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.